Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-4-2018.pdf
PDF · 80.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2018, v trestnej veci obžalovaného H. X., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/15/2017 zo dňa 24.11.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 41T/15/2017 zo dňa 24.11.2017 podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil obž. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Q., ul. O. XXXX/XX, bez prihlásenia H. XXX, okr. Sabinov spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 37/17 zo dňa 21.02.2017, ktorá bola podaná dňa 23.02.2017 pre prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 28.9.2016 v obci Rožkovany, okr. Sabinov, potom čo mu bola osobne doručená výzva na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v lehote „IHNEĎ“, od prevzatia výzvy, bez vážneho dôvodu výkon trestu odňatia slobody v trvaní 125 dní, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 2/2015 zo dňa 06.02.2015, v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2016 sp. zn. 3T 2/2015-104 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Tos 26/2016-114, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2016, nenastúpil
pretože skutok nie je trestným činnom.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.01.2018. Prokurátor považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a nezákonné. Má za to, že skutok po objektívnej a subjektívnej stránke napĺňa pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Poukázal na doterajšie odsúdenia obžalovaného. Prokurátor konštatuje, že obžalovaný sa zúčastnil na pojednávaniach, predpokladá, že sudcom mu boli vysvetlené jeho práva a povinnosti. Neobstojí tvrdenie obhajoby, že nepochopil význam obsahu písomností, pretože nevie čítať a písať. Ak by nepochopil význam výzvy, potom prečo dňa 31.10.2016 o 10.30 hod. sa dostavil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Bolo mu vysvetlené, že má so sebou doniesť občiansky preukaz, resp. iný preukaz totožnosti, ktorý si má vybaviť na polícii, keď ho nemá. Obžalovaný bol viackrát vypočúvaný na polícií a na súde, teda mal a mohol vedieť, že si má vybaviť občiansky preukaz, pretože ide o svojprávnu osobu. Pred súdom stál viackrát a nebol problém s jeho odsúdením. Sám priznal, že rozhodnutie o nástupe do výkonu trestu odňatia slobody osobne prevzal a na otázku prokurátora odpovedal, že ihneď do basy nešiel, pretože sa
mu nechcelo. Vedel o tom, že si má vybaviť občiansky preukaz. Prokurátor nastolil otázku, že ak nebol pozbavený svojprávnosti, kto mu mal vybaviť občiansky preukaz. Bola to povinnosť riaditeľa väznice, alebo správneho, či štátneho orgánu. Ak sudca konštatuje, že obžalovaný nevie čítať a písať, chcel dobrovoľne dňa 31.10.2016 nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, ale ho neprijali, v takomto prípade je potrebné nariadiť psychologické, resp. psychiatrické vyšetrenie za účelom zistenia, či obžalovaný chápe zmysel konania, i napriek tomu, že v predchádzajúcich trestných veciach táto požiadavka zo strany súdu nebola. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe riadne a včas podaného odvolania, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania, krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci postupoval tak, že bol zistený skutkový stav o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčacie proti obžalovanému ako aj v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Týmto postupom súdu prvého stupňa došlo k naplneniu základnej zásady trestného konania vyjadreného v § 2 ods. 10 Tr. poriadku.
Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich zaobstaral súd, orgán činný v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Týmto postupom súdu došlo k aplikácii základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 23.02.2017 obžalobu na H. X. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
dňa 28.9.2016 v obci Rožkovany, okr. Sabinov, potom čo mu bola osobne doručená výzva na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v lehote „IHNEĎ“, od prevzatia výzvy, bez vážneho dôvodu výkon trestu odňatia slobody v trvaní 125 dní, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 2/2015 zo dňa 06.02.2015, v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2016 sp. zn. 3T 2/2015-104 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Tos 26/2016-114, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2016, nenastúpil.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obž. H. X., listinnými dôkazmi a to výzvou na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, oboznámením obsahu spisu a rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/2/2015, zápisnicou o dodaní do výkonu trestu odňatia slobody, správou Mestského úradu Veľký Šariš, oboznámením odpisu z registra trestov a registra priestupkov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní.
Obž. H. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil ihneď po doručení výzvy, pretože chcel si brigádnicky zarobiť peniaze, aby mal na cestu do výkonu trestu odňatia slobody. Na hlavnom pojednávaní urobil prehlásenie, že je nevinný. Následne pri svojom výsluchu zdôraznil, že on sa hlásil vo väznici, no na bráne mu bolo povedané, že nemá občiansky preukaz, preto ho nezobrali na nástup výkonu trestu odňatia slobody. Zdôraznil, že si nestihol, ani do doby konania hlavného pojednávania vybaviť občiansky preukaz.
Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/2/2015 zo dňa 06.02.2015 obž. H. X. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona. Za to mu súd uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona s prihliadnutím na § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona s použitím § 353 ods. 2 písm. e) Tr. zákona súhrnný trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste povinnej práce v trvaní 150 hodín uloženým mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.09.2014, sp. zn. 5T 71/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obvinenému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej Železničnej spoločnosti, a.s., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939 z titulu náhrady škody spôsobnej trestným činnom 55,68 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2015.
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/2/2015 zo dňa 24.05.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Tos 26/2016 zo dňa 24.08.2016 podľa § 422 Tr. poriadku s použitím § 8 ods. 1, 2 zákona č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce, § 55 ods. 4 Tr. zákona premenil odsúdenému H. X. nevykonaný trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/2/2015 zo dňa 06.02.2015 na trest odňatia slobody v trvaní 125 dní. Podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 28.09.2016 obž. H. X. bola doručená výzva na nástup do výkonu trestu odňatia slobody s určením lehoty ihneď. Zo správy ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu vyplýva, že 31.10.2016 o 10.30 hod. sa obž. H. X. dostavil do ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu za účelom nastúpenia výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nebol prijatý na výkon trestu odňatia slobody, pretože nepreukázal svoju totožnosť. Ústav konštatuje, že ak nemožno totožnosť overiť, do výkonu trestu ho neprevezmú z dôvodu, že príslušníci PZ nedokázali zabezpečiť overenie totožnosti, a do výkonu trestu odňatia slobody nebol prijatý. Na druhej strane riaditeľ ústavu sám poukazuje na § 4 RGR č. 10/2011 o väzenskej administratívne, kde je konštatované, že do výkonu trestu môže byť odsúdený prijatý po preverení totožnosti na základe nariadenia výkonu trestu. Preverenie totožnosti zabezpečí vedúci zmeny na základe platného a nepoškodeného dokladu totožnosti, ak prijímaný odsúdený taký doklad nemá, môže byť prijatý len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho predviedol, ak nastúpi na základe súdom vydanej výzvy. Vedúci zmeny preverí jeho totožnosť v pracovnom čase prostredníctvom evidenčného listu, občianskeho preukazu (ELOP) a v mimopracovnom čase prostredníctvom Registra obyvateľstva SR (REGOB) vyžiadaných z príslušného útvaru policajného zboru.
Okresný súd v Prešove dňa 22.11.2016 vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody. Na základe tohto príkazu bol dňa 02.12.2016 obž. H. X. dodaný do výkonu trestu odňatia slobody.
Súd prvého stupňa zhodnotil všetky rozhodnuté skutočnosti. Správne poukázal na osobnostnú charakteristiku obž. H. X., ktorý je zaostalý, nevie čítať, písať, aj napriek tejto skutočnosti sám sa dostavil do výkonu trestu odňatia slobody, chcel nastúpiť už dňa 31.10.2016 výkon trestu odňatia slobody, no bol odmietnutý. Nemožno, s ohľadom na túto skutočnosť mu pričítať, že vyhýbal sa nástupu trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa správne poukázal na tú skutočnosť, že trestné stíhanie je vedené pre prečin. Pri definícii prečinu a pri vedení trestného stíhania je potrebné mať na zreteli aj materiálny korektív, ktorý je vyjadrení v § 10 ods. 2 Tr. zákona. Súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal spôsobom vykonania činu, následkami za ktorý bol spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou a dospel k správnemu záveru, že závažnosť takého konania, ktoré bolo kladené obžalobou za vinu je nepatrná. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože toto konanie nie je trestným činnom.
Prokurátor v odvolaní namietal skutočnosti, predovšetkým týkajúce sa samotnej osoby obžalovaného. S hodnotením prokurátora sa krajský súd nemohol stotožniť, pretože je zrejmé, že obžalovaný nemá ukončené základné vzdelanie. Nevie čítať, písať. Pochádza zo znevýhodného prostredia a tieto okolnosti je potrebné mať na zreteli, pretože nie každé nenastúpenie výkonu trestu odňatia slobody musí byť kvalifikované ako spáchanie prečinu. V neposlednom rade otázky nastolené prokurátorom, že nejde o osobu, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, teda kto mal vybaviť občiansky preukaz obžalovanému. V takomto prípade krajský súd musí konštatovať, že vzhľadom na osobu obžalovaného
a jeho zaostalosť, práve orgány činné v trestnom konaní, ktoré prišli v prvom rade do prvého kontaktu s týmto obžalovaným, takejto osobe mali byť nápomocné. V podstate policajti, aby dokázali napĺňať svoje heslo „pomáhať a chrániť“, mali byť nápomocní aj samotnému obž. H. X. minimálne v tom, že ho mali poučiť a inštruovať, kde si môže predmetný doklad totožnosti vybaviť. Nemožno to pričítať na úkor rozhodnutiam súdu, ktorý v priebehu rozhodovania o vine a treste v predchádzajúcej trestnej veci, ani neprišiel do styku s obžalovaným H. X., pretože tam bolo rozhodnuté skrátenou formou. Bol vydaný trestný rozkaz. Prvýkrát do kontaktu obžalovaný so súdom došiel až v čase, kedy bolo rozhodované, že dôjde k premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.