Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-36-2017.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: Viera Kučerková, s miestom podnikania Námestie SNP 368/51, 958 01 Partizánske, IČO: 33 561 192, právne zastúpená: Mgr. Lucia Kučerková, advokát so sídlom J. Jesenského 2063/10, 903 01 Senec, proti žalovanému: LANCAST SK, s.r.o., so sídlom Zákamenné 1020, 029 56 Zákamenné, IČO: 35 828 871, v konaní o zaplatenie 3 325,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 3 325,66 Eur a úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 4 653,42 Eur od 02.07.2010 do 28.01.2011, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 3 325,66 Eur od 29.01.2011 do 12.09.2016 a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3 325,66 Eur od 05.05.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na upomínací súd Banská Bystrica dňa 05.05.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 3325,66 Eur spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne zo sumy 4653,42 eur od 02.07.2010 do 28.01.2011, zo sumy 3325,66 eur od 29.01.2011 do 12.09.2016 a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3325,66 eur od 05.05.2017 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.09.2016 žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku žalobcu za vedenie účtovníctva. Žalobca sa so žalovaným dohodol, že dlžnú sumu 5463,96 eur pozostávajúcu zo sumy neuhradených faktúr 3325,66 eur a dohodnutého úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 4653,42 eur od 02.07.2010 do 28.01.2011 vo výške 267,73 eur a úroku z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 3325,66 eur od 29.01.2011 do zaplatenia, žalovaný uhradí do 10.03.2017 s tým, že v období od 12.09.2016 do 10.03.2017 sa úročenie pohľadávky zastavilo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj záväzok do dňa podania žaloby neuhradil, žalobca si uplatňuje úhradu uznaného záväzku a zákonný úrok z omeškania zo sumy neuhradených faktúr 3325,66 eur od 11.03.2011 do zaplatenia, náklady spojené s vymáhaním žalovaného nároku a trovy súdneho konania.
3. Upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 15.05.2017 platobný rozkaz pod sp. zn. 3Up/53/2017, proti ktorému podal žalovaný odpor podľa § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov - ďalej len „zákon č. 307/2016“. V podanom odpore žalovaný jednak namietal úrokovú sadzbu poukazujúc na to, že súd by mal vychádzať z § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a tiež to, že súd neskúmal moment vzniku pohľadávky a moment splatnosti záväzku žalovaného. Nárok žalobcu je premlčaný, keďže premlčacia doba začala plynúť v
momente, kedy si žalobca mohol uplatniť právo po prvý krát na súde. Okolnosť, kedy si právo mohol prvý krát uplatniť je moment, kedy sa dozvedel o nesplnení záväzku zo strany žalovaného. V zmysle OZ (a aj v zmysle ObZ) skončila a uplynula premlčacia lehota žalobcovi pred podaním samotného návrhu (žaloby). Neuznal nárok žalobcu v rozsahu uplatnenom žalobou.
4. Upomínací súd podľa § 15 ods. 1 CSP dňa 27.01.2017 postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému, nakoľko žalobca v zákonnom určenej 15 dňovej lehote spolu s vyjadrením k odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z..
5. Vo vyjadrení k odporu poukázal (okrem iného na ust. § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z.) aj na to, že strany sporu sú účtovnými jednotkami a vzťah medzi nimi je vzťahom podnikateľským § 261 ods. 1 ObZ, keďže žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ poskytoval pre žalovaného ako podnikateľa - spoločnosti s.r.o. účtovné služby. Za tieto služby žalovaný nezaplatil napriek tomu, že svoju pohľadávku voči žalobcovi priznal. Vo vzťahu k námietkam uvádzaným žalovaným v podanom odpore uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.01.2017 Zmluvu o poskytovaní účtovných služieb, na základe ktorej žalobca riadne a včas poskytoval dohodnutú službu (vedenie účtovníctva a mzdové agendy). Za dohodnuté služby vyúčtoval žalobca žalovanému v období od 28.03.2007 do 15.10.2007 faktúru v úhrnnej výške 3 153,42 eur. Žalobca podal dňa 03.12.2009 na tunajší súd žalobcu o zaplatenie istiny 3 153,42 eur s príslušenstvom, ktorá sa viedla pod sp. zn. 2Cb/14/2010. V priebehu súdneho konania uzavreli strany sporu Dohodu o uznaní záväzku a jeho nahradení novým záväzkom - dňa 30.03.2010, v ktorom dlžník v zmysle § 323 ObZ uznal svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi čo do dôvodu a výšky v celkovej sume 5153,42 eur pozostávajúci z istiny 3153,42 Eur a poplatku z omeškania v celkovej sume 2 000 Eur titulom zaplatenia ceny za poskytnuté účtovné služby. Žalovaný sa tieto zaviazal uhradiť v pravidelných mesačných splátkach v období od 01.05.2010 do 01.02.2011 po 500 eur s tým, že 01.10.2010 uhradí splátku 653,42 eur a žalobca sa zaviazal podať späťvzatie žaloby. Preto súd uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/14/2010 zo dňa 19.04.2010 konanie zastavil. Žalovaný dohodnutý splátkový kalendár porušil a zaplatil len splátku 500 eur dňa 04.05.2010 a 1327,76 eur dňa 28.01.2011. Porušením splátkového kalendára sa stal splatným celý dlh v sume 3325,66 eur, na úhradu ktorého žalobca žalovaného vyzval výzvou odoslanou 21.10.2011, ktorá však nebola prevzatá žalovaným v odbernej lehote. Žalovaný po výzve žalobcu uskutočnenú prostredníctvom právneho zástupcu písomne uznal čo do dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 5463,96 eur pozostávajúci z istiny 3325,66 eur a úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 4653,42 od 02.07.2010 do 28.01.2011 vo výške 267,73 eur a úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 3325,66 eur od 29.01.2011 do zaplatenia a zaviazal sa ho uhradiť najneskôr do 10.03.2017. Žalobca ako ústretový krok voči žalovanému svoju pohľadávku v období od 12.09.2016 do 10.03.2017 neúročil a aj napriek niekoľkým prísľubom žalovaného, že svoj záväzok uhradí, neuhradil nič a predlžoval dátum splnenia svojho záväzku (úmrtia suseda, pokazeného auta a pod.). Bezdôvodne predlžoval lehotu nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
6. K námietke týkajúcej sa výšky úrokovej sadzby žalobca v písomnom vyjadrení k odporu poukázal na to, že v danom prípade ide o absolútny obchod - § 262 ods. 1 ObZ, a preto výška úroku z omeškania sa riadi ustanoveniami § 369 ods. 1 ObZ s odkazom na článok III. bod 4 dohody zo dňa 30.03.2010, kde bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý úrok z omeškania 10 % ročne z celkovej dlžnej sumy od 02.02.2011 až do zaplatenia, a v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu v dôsledku nezaplatenia jednej splátky je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi úrok z omeškania 10 % ročne z celkovej dlžnej sumy od 2.dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola splátka uhradená. Žalovaný splátku splatnú 01.06.2010 v sume 500 eur neuhradil, čím sa stal splatný celý dlh v sume 4653,42 eur a podľa dohody vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania 10 % ročne od 02.07.2011. V tejto súvislosti zároveň poukázal na ust. § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 307/2016 Z.z, a preto ak by dohoda o výške úroku nebola, na určenie výšky úroku z omeškania by sa podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. použila výška úroku z omeškania 9 %, resp. 10 % - § 1 ods. 2 tohto nariadenia. Žalobca si preto v návrhu uplatnil prípustnú výšku úrokov z omeškania, ktorá bola naviac medzi žalobcom a žalovaným písomne dohodnutá.
7. Ďalej poukázal aj na ustanovenie § 369 ods. 2 ObZ, z obsahu ktorého vyplýva, že ak by nebola výška úrokov dohodnutá, mal by žalobca nárok na úrok z omeškania 1 % + 9 % = 10 %. Žalovaným namietaný dohodnutý úrok z omeškania je rovný zákonnému úroku z omeškania, na ktorý má žalobca nárok, aj
keby sa na ňom so žalovaným nedohodli. K vznesenej námietke premlčania poukázal na ust. § 387 a nasl. ObZ a § 323 ods. 1 ObZ v spojení s § 407 ods. 1 ObZ, pričom žalovaný dňa 12.09.2016 písomne čo do dôvodu a výšky uznal záväzok pozostávajúci z istiny 3325,66 eur a úroku z omeškania 10 % zo sumy 4653,42 eur od 02.07.2010 do 28.01.2011 vo výške 267,73 eur a úroku z omeškania vo výške ročne zo sumy 3325,66 eur od 29.01.2011 do zaplatenia s tým, že svoj záväzok uhradí do 10.03.2017. Uznaním záväzku začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti, t.j. od 10.03.2017. Povinnosť žalovaného tak nemôže byť premlčaná, nakoľko žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 05.05.2017, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Dohodou o uznaní záväzku a jeho nahradení novým záväzkom zo dňa 30.03.2010 došlo k nahradeniu dlhu za vystavené faktúry v období od 28.03.2007 do 01.10.2007 novým záväzkom a to uhradiť peňažný záväzok v celkovej výške 5135,42 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v mesačných splátkach od 01.05.2010 do 01.02.2011. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou za jún 2010, ktorú uhradil až 28.01.2011, kedy uhradil tiež splátku za júl 2010 a časť splátky za august 2010. Neuhradením splátky za 06/2010 v zmysle dohody vznikol žalobcovi nárok požadovať zaplatenie celého dlhu od 01.06.2010. Premlčacia doba tak uplynula 01.06.2014. Žalovaný však dlh písomne čo do dôvodu a výšky uznal dňa 12.09.2016 a sa ho zaviazal uhradiť do 10.03.2017, t.j. nová premlčacia doba začala plynúť odo dňa 10.03.2017. Celková premlčacia doba nemôže presiahnuť 10 rokov, t.j. uplynula až 01.06.2020, avšak odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu prestala premlčacia doba plynúť, a preto nárok nie je premlčaný.
8. Podľa § 183 ods. 1 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti strany žalovaného, ktorý sa aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu nedostavil a nežiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.
9. Strana žalobcu prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na vyjadrení k podanému odporu a žiadala žalobe vyhovieť.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu - osobne výzvou na zaplatenie z 03.03.2017 doručenú žalovanému 06.03.2017 (čl.5), so záznamom z rokovania s klientom a Dohoda o splatení dlhu z 12.09.2016 (čl.8), výpisom zo živnostenského registra, výpisom z obchodného registra, s Dohodou o uznaní záväzku a o jeho nahradení novým záväzkom z 30.03.2010 a uznesením Okresného súdu Námestovo zo dňa 19.04.2010 sp. zn. 2Cb/14/2010 o zastavení konania medzi stranami sporu a zistil, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 01.01.2017, (na ktorú dopadá režim § 269 ods. 2 ObZ), služby v oblasti vedenia účtovníctva. Dňa 12.09.2016 došlo k spísaniu Záznamu z rokovania s klientom - a uzavretiu Dohody o splatení dlhu, na základe ktorej žalovaný záväzok voči žalobcovi vyčíslený k 12.09.2016 v celkovej výške 5463,96 eur pozostávajúci z istiny 3325,66 eur a úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 4653,42 od 02.07.2010 do 28.01.2011 vo výške 267,73 eur a úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 3325,66 eur od 29.01.2011 do zaplatenia a zaviazal sa ho uhradiť najneskôr do 10.03.2017. Aj z obsahu tejto Dohody o splatení dlhu vyplýva, že uznaný dlh vznikol z právneho vzťahu uzavretého medzi podnikateľmi a týkal sa ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ), keďže ho uzatvorila žalobkyňa ako osoba zapísaná v živnostenskom registri a podnikajúca pod obchodným menom Viera Kučerková, s miestom podnikania 958 01 Partizánske, Námestie SNP 368/51 vykonávajúca pre žalovaného ako obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri pod obchodným menom LANCAST SK, s.r.o. so sídlom 029 56 Zákamenné č. 1020, IČO: 35 828 871, služby v oblasti vedenia účtovníctva. Ich právny vzťah sa podľa § 261 ods. 1 ObZ riadi ustanoveniami obchodného zákonníka.
12. Uvedenej dohode o splatení dlhu predchádzalo uzavretie mimosúdnej dohody o vyrovnaní záväzku žalovaného voči žalobcovi vo forme splátok splatných v lehote do 01.02.2011, čo bolo aj dôvodom pre zastavenie konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2Cb/14/2010 uznesením vydaným 19.04.2010. Z obsahu tejto „Dohody o uznaní záväzku a o jeho nahradení novým záväzkom“ uzavretej dňa 30.03.2010 vyplýva, že žalovaný mal voči žalobcovi nepremlčaný záväzok vo výške 3153,42 eur (pozostávajúci z fa č. 2007000015, č. 2007000026, č. 2007000047, 2007000052, č. 2007000057 a č. 2007000062), ktorý mu vznikol z dôvodu neuhradenia dohodnutej odplaty za poskytnutie služby podľa špecifikovaných faktúr. Žalovaný ako dlžník podľa § 323 ObZ uznal svoj záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky. Zároveň ho nahradili podľa § 570 a nasl. OZ novým záväzkom, ktorý pozostával zo sumy 5153,42 eur a túto tvorila istina 3153,42 eur a poplatok z
omeškania v celkovej výške 2 000 Sk a tento nový dlh, ktorý zároveň uznal, sa žalovaný zaviazal zaplatiť v dohodnutých splátkach v období od 01.05.2010 do 01.02.2011, najneskôr do 01.02.2011. Žalobca zároveň v súlade s článkom IV tejto dohody zobral žalobu v konaní 2Cb/14/2010 späť, a preto došlo k jeho zastaveniu vyššie citovaným uznesením. Žalovaný splátku splatnú 01.06.2010 uhradil až 28.01.2011, kedy už bol v omeškaní aj so splátkami splatnými od 07/2010 do 12/2010, a preto s poukazom na článok III, bod 2 celý dlh 5153,42 eur sa stal splatný počnúc od 01.06.2010 (nezaplatením čo i len jednej splátky). Premlčacia doba s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 ObZ, § 391 ods. 1 ObZ a 392 ods. 1 ObZ uplynula 01.06.2014.
13. Žalovaný práve tento premlčaný dlh podľa „Záznamu z rokovania s klientom a Dohody o splatení dlhu“ zo dňa 12.09.2016 uznal čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť do 10.03.2017. Preto podľa § 407 ods. 1 ObZ uznaním premlčaného záväzku začala plynúť nová premlčacia doba od tohto uznania, t.j. od 12.09.2016. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 323 ods. 1 ObZ je možné uznať aj premlčaný záväzok. Premlčacia lehota skončí 12.09.2020. Ak potom žalobca podal žalobu na súd 05.05.2017 urobil to v zákonnom stanovenej premlčacej lehote. K tomu je potrebné ďalej uviesť, že podľa „Dohody zo dňa 30.03.2010 došlo k nahradeniu dlhu novým záväzkom a jeho uznaniu, a preto podľa § 323 ods. 1 začala plynúť nová premlčacia doba (od splatnosti dlhu - 01.06.2010), a ktorá uplynula 01.06.2014. Žalovaný (ako súd vyššie uviedol) tento dlh dňa 12.09.2016 uznal, t.j. celková premlčacia 10 ročná doba vychádzajúc z § 401 ObZ by uplynula až 01.06.2020 (počítajúc od 01.06.2010), teda ani z tohto pohľadu nárok žalobcu nie je premlčaný.
14. Súd nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný, nepremlčaný, keďže uznaním (aj premlčaného) dlhu, plynie nová premlčacia lehota. Žalobca uznal tiež premlčaný nový záväzok, pričom celková premlčacia doba by uplynula až dňa 01.06.2020. Námietka premlčania je preto nedôvodná. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 3325,66 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm špecifikovaných vo výroku rozsudku.
15. Úrok z omeškania bol priznaný podľa § 369 ods. 1 ObZ v spojení s článkom III. bod 4 Dohody o uznaní záväzku a jeho nahradení novým záväzkom zo dňa 30.03.2010. Podľa nej bola dohodnutá pre prípad predčasnej splatnosti dlhu, výška úroku z omeškania 10 % ročne z celkovej dlžnej sumy. Tento úrok bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať od 2. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom nebola príslušná splátka uhradená. Žalovaný splátku splatnú 01.06.2010 v sume 500 eur neuhradil, čím sa stal celý dlh v sume 4653,42 eur splatný. Podľa dohody vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 10 % ročne od 02.07.2011. Dohodnutý úrok z omeškania je zároveň súladný s ustanovením § 369 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 21/2013 (1 % + 9 % = 10 %). Náklady na uplatnenie pohľadávky súd priznal podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 1 ods. 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z..
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.