Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/98/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: P. Strenátka, narodený XX.X.XXXX, trvale bytom U. na D. XX, o zaplatenie 82,20 eur s príslušenstvom a odmenou 0,27 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 365/2014-14 zo dňa 21.1.2015 sa v celom rozsahu ruší.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 365/2014-14 zo dňa 21.1.2015 uložil súd žalovanému povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu 82,20 eur s úrokom 6% ročne od 9.9.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 0,27 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 75,64 eur alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaný podal námietky. Po ich podaní sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 98/2015. 2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o námietkach, o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 3. Žalovaný v námietkach žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Uviedol, že si 19.6.2012 zobral od žalobcu úver 1.644 eur, z ktorého si žalobca strhol zmluvnú odmenu 700 eur a vyplatil mu len 900 eur. Podľa bodu 4.1. zmluvy o úvere č. 150929-31021, ktorej fotokópiu ako dôkaz pripojil, dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že v deň jej podpisu vystavil a veriteľovi odovzdal vlastnú blankozmenku. On ale žiadnu blankozmenku nevystavil ani nepodpísal, podpis na zmenke spochybňuje, musel by sa úplne zhodovať s jeho podpisom na zmluve. Zmenka nebola prílohou zmluvy, ani o nej nevedel, prílohou zmluvy bol podľa bodu 5. len splátkový kalendár. Poslednú splátku úveru uhradil v súlade so splátkovým kalendárom 26.6.2013 a tým považuje úver za riadne splatený. Žalobca mu neoznámil, že by niečo dlhoval. Za nepravdivé považoval tvrdenie v žalobe, že by sa vystavením

zmenky z 19.6.2012 zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku 82,20 eur dňa 8.9.2014, k ničomu takému sa nezaviazal, na zmenke jeho písmo nie je, ani o dátume splatnosti 8.9.2014 nevedel. Po splatení úveru 26.6.2013 by si žalobca hneď uplatňoval pohľadávku, ak by mu bol niečo dlžný. 4. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Na ostatné pojednávanie sa ani jedna zo strán nedostavila, ale keďže boli obe riadne a včas predvolané, súd pojednávanie uskutočnil v ich neprítomnosti. 5. Žalovaný pri výsluchu na dožiadanom súde na námietkach zotrval. Uviedol, že po vyplatení všetkých splátok mu žalobca telefonicky potvrdil, že má všetko uhradené. Zmluvu o úvere označil za nevýhodnú, pôvodne žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 900 eur so splatnosťou 42 mesiacov a nie jeden rok, čo ho ako podnikateľa poškodilo, bola to vysoká splátka a 10.1.2013 s podnikaním skončil. Zmluvná odmena bola vo výške cca 80% za rok, zaplatená dopredu, čo považuje za úžerníctvo a zmluvu za neplatnú. Úžernícke praktiky žalobcu potvrdzuje aj zmluvná pokuta vo výške 50% nominálnej výšky úveru. 6. Žalobca vo svojich ústnych prednesoch žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Nesúhlasil s námietkou nepravého podpisu na zmenke a navrhol vykonať dôkaz výsluchom sprostredkovateľky ako svedkyne, ktorý dôkaz nakoniec nahradil čestným vyhlásením D. O., v ktorom potvrdila, že žalovaný v jej prítomnosti podpísal zmluvu o úvere a vystavil a podpísal blankozmenku, v ktorej texte neboli uvedené údaje o sume a splatnosti. Žalobca súčasne potvrdil, že mu žalovaný splátky istiny uhradil, ale nakoľko so zaplatením v poradí druhej splátky meškal 38 dní, uplatnil si zmluvnú pokutu 82,20 eur dojednanú v bode 10.1. zmluvy o úvere. Zmluvná pokuta sa podľa bodu 10.2. zmluvy stala splatnou do 10 dní od vystavenia faktúry na jej úhradu. Na preukázanie omeškania predložil kartu klienta a doplnil penalizačnú faktúru č. 912004604 zo dňa 9.9.2012 a pokus o zmier s výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uviedol, že doklad o doručení faktúry a výzvy žalovanému k dispozícii nemá, nakoľko išlo o hromadne zasielané podania obyčajnou poštou. 7. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu číslo 150929-31021, ktorá bola vystavená v Dunajskej Strede 19.6.2012, súd zistil, že jej vystaviteľ prisľúbil zaplatiť na rad žalobcu dňa 8.9.2014 v Bratislave zmenkovú sumu 82,20 eur, bez protestu. Ako vystaviteľ je označený P. F., uvedené je jeho bydlisko, IČO, údaje o zápise v živnostenskom registri, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a pripojený je podpis. 8. Žalovaný namietal, že zmenku nepodpísal, o nej nevedel a poukázal na to, že podpis vystaviteľa je iný, než je podpis dlžníka na úverovej zmluve. Aj súd po zbežnom porovnaní podpisov žalovaného na zmluve o úvere a splátkovom kalendári konštatuje, že spôsobom vyhotovenia (tvar písma, sklon a spôsob ukončenia podpisu) sa podpisy na zmluve výrazne odlišujú od podpisu vystaviteľa zmenky. Za týchto okolností potom nie je možné vyhlásenie v bode 4.1. zmluvy o úvere, podľa ktorého dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku, považovať za jednoznačný dôkaz o tom, že to bol žalovaný, ktorý zmenku ako vystaviteľ podpísal. 9. Podpis vystaviteľa je v zmysle čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), nevyhnutnou náležitosťou vlastnej zmenky. Bez neho by listina nebola platná ako zmenka. Zmenka je súkromná listina, prezumpcia pravosti jej pôvodu, vyplývajúca pre verejné listiny z § 205 CSP, u zmeniek neplatí. Zmenka samotná preto nie je dôkazom o tom, že osoba na nej označená ako vystaviteľ, zmenku skutočne vystavila a podpísala. Ak si teda žalobca uplatňuje práva zo zmenky, ktorú podľa jeho tvrdenia vystavil žalovaný a žalovaný pravosť podpisu vystaviteľa namietol, ťaží žalobcu dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti jeho tvrdenia, lebo v jeho záujme je, aby súd uznal za pravdivú skutočnosť, že vystaviteľom zmenky je skutočne žalovaný. 10. Žalobca ako dôkaz predložil čestné vyhlásenie D. O., o ktorej tvrdí, že preňho uzavretie zmluvy o úvere so žalovaným sprostredkovala. Čestné vyhlásenie je opatrené osvedčením o pravosti podpisu D. O. zo dňa 16.12.2016. Text čestného vyhlásenia bol zjavne vyhotovený vopred inou osobou, nakoľko všetky údaje sú vytlačené, len dátum narodenia a rodné číslo D. O. boli spolu s dňom vystavenia doplnené ručne. Výpovedná hodnota vyhlásenia je tým spochybnená bez ohľadu na to, že D. O. svojim podpisom obsah vyhlásenia schválila a prehlásila, že si je vedomá trestných následkov krivej výpovede. 11. Pri hodnotení tohto dôkazu súd musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že sprostredkovateľka, ktorá vykonávala pre žalobcu činnosť za odplatu a voči žalobcovi nesie zodpovednosť za úplnosť, pravdivosť a správnosť podkladov získaných od žalovaného, je týmto spôsobom osobou vo veci priamo zainteresovanou, a nie je možné ju považovať za nezaujatú. Pre absenciu ďalších podrobností v čestnom vyhlásení sa nedajú zistiť dôvody, pre ktoré si z množstva

vybavovaných prípadov sprostredkovateľka po viac než troch rokoch práve na podpísanie zmenky žalovaným spomenula. Navyše, sprostredkovateľka potvrdila, že žalovaný pred ňou blankozmenku nie len podpísal, ale aj vystavil, ktoré tvrdenie je vzhľadom na formu, v ktorej bola blankozmenka vystavená, úplne nepravdepodobné. 12. Z ustanovenia čl. I. § 7 zmenkového zákona vyplýva, že nepravé podpisy na zmenke nezaväzujú. Vzhľadom na to, že hodnotením všetkých v konaní vykonaných dôkazov nemožno urobiť záver o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že žalovaný podpísal zmenku ako vystaviteľ, súd považoval námietku nepravého podpisu za dôvodnú. 13. Žalovaný ďalej namietal, že všetky záväzky z úverovej zmluvy vyrovnal úhradou poslednej splátky 26.6.2013 a o žiadnej ďalšej pohľadávke nevedel, žalobca mu neoznámil, že niečo dlhuje. Žalobca tvrdil, že síce žalovaný úver splatil, ale s úhradou jednej zo splátok bol v omeškaní 38 dní, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu 82,20 eur. Zmluvná pokuta sa v zmysle bodu 10.2. úverovej zmluvy stala splatnou 19.9.2012, ktorý bol desiatym dňom od vystavenia penalizačnej faktúry. 14. Veriteľ mal podľa bodu 4.3 písm. a) zmluvy o úvere právo vyplniť blankozmenku len vtedy, ak sa dlžník oneskoril s platením akéhokoľvek záväzku zo zmluvy. Takýmto záväzkom mohla byť aj zmluvná pokuta. Splatnosť zmluvnej pokuty nebola v bode 10.2. zmluvy odvodená od doručenia penalizačnej faktúry dlžníkovi. Z bodu 16.1. zmluvy však vyplýva, že veriteľ bol povinný dlžníka na splatenie peňažných záväzkov vyzvať. Preto kým veriteľ dlžníka na platenie nevyzval, nemohol sa dlžník s plnením dostať do omeškania a podmienky na vyplnenie blankozmenky neboli splnené. 15. Žalovaný tvrdil, že ho žalobca na zaplatenie 82,20 eur nevyzval a o tomto záväzku sa do začatia konania ani nedozvedel. Nakoľko žalovaný nemôže dokázať to, čo sa nestalo, bolo vecou žalobcu, aby preukázal, kedy žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vyzval. Žalobca síce predložil penalizačnú faktúru a pokus o zmier, ale dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že sa tieto listiny aj skutočne do dispozičnej sféry žalovaného dostali, nebol schopný predložiť. Preto treba konštatovať, že ani v prípade, ak by podpis vystaviteľa zmenky bol pravým podpisom žalovaného, nemal by žalovaný povinnosť zmenku zaplatiť. Žalobca vyplnil blankozmenku predčasne, v rozpore s bodom 4.3. písm. a) zmluvy (v spojení s bodom 16.1.), keďže sa žalovaný do dňa splatnosti zmenky o svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 82,20 eur nedozvedel a so splnením tohto záväzku tým ani nemohol byť v omeškaní. Z týchto dôvodov súd námietky hodnotil ako dôvodené a zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. 16. O nároku na náhradu trov konania, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, ale zo súdneho spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú, preto rozhodol súd tak, že sa mu náhrada trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).