Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-33-2017.pdf
PDF · 70.15 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/33/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. L., Z.. X.XX.XXXX, B. XXX XX O. XX, o vymoženie 1.443,91 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er/271/2015-31 zo dňa 29.12.2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, povinnému náhradu trov konania nepriznal a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekučného konania.
2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že z pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. 1Er/241/2012, ktorého účastníkmi boli tí istí účastníci konania, ako v tomto konaní, a exekučným titulom bol ten istý rozhodcovský rozsudok, ako v tomto konaní, uznesením sp. zn. 1Er/241/2012 zo dňa 29.9.2014 bolo zastavené exekučné konanie potom, čo bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, a to uznesením tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/241/2012 zo dňa 3.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2014, a to z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, zapríčinený neplatným dojednaním rozhodcovskej doložky, obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tej istej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.1.2010, uzavretej medzi účastníkmi, konania ktorá mala založiť jeho právomoc, teda rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť exekučným titulom nebol spôsobilý na výkon exekúcie. Uznesením o zastavení exekučného konania, ktorému predchádzalo uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, v konaní sp. zn. 1Er/241/2012, bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené. Rozpor exekučného titulu zo zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nejako konvalidovaný, či reparovaný. Ide tak o meritórne rozhodnutie, ktoré v konaní sp. zn. 1Er/241/2012 založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V prebiehajúcom exekučnom konaní sp. zn. 7Er/271/2015, preto nie je možné pokračovať, keďže vo veci neboli splneného procesné podmienky konania, t. j. existovala neodstrániteľná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Zistenie existencie neodstrániteľnej prekážky konania viedlo preto súd k zastaveniu exekučného konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže povinnému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Súdnemu exekútorovi súd nepriznal náhradu trov exekučného konania, pretože podľa názoru súdu nekonal súdny exekútor v tejto veci v súlade s § 3 a § 40 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Zastáva názor, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ust. § 161, v spojení s ust. § 230 CSP, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. V zmysle Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu, najmä v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Ak podľa § 44 ods. 2 EP dospeje súd k záveru, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, najprv zamietne uznesením žiadosť exekútora o vydanie poverenia, a po právoplatnosti tohto uznesenia, voči ktorému je prípustné odvolanie, vydá uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd má tak zákonom zverenú právomoc preskúmavať ex offo súlad vykonateľného exekučného titulu so zákonom, a to aj napriek výslovnému zneniu § 230 CSP. Možno teda vyvodiť záver, že Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám CSP a prednosť bude mať ust. § 44 ods. 2 EP pred ust. § 230 CSP. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona (Exekučný poriadok), sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, v spojení s § 243h, § 9a Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017 a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekučného konania po tom, čo mu bola predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, na ktorého sa s návrhom na vykonanie exekúcie obrátil oprávnený. Exekučný súd rozhodol o zastavení exekučného konania skôr, než rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní existuje neodstrániteľná prekážka konania spočívajúca v právoplatne rozhodnutej veci, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a nie exekučné konanie zastaviť. V tomto smere odvolací súd postupuje aj v zmysle záveru, ktorý bol prijatý Najvyšším súdom SR v uznesení 3Cdo 154/2011 z 27.2.2012. Zákonu zodpovedajúcim postupom v danej procesnej situácii pri aplikácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je:
1/ preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, 2/ rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzajúce z výsledkov uskutočneného prieskumu.
Ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak takýmto spôsobom súd pri vybavovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepostupoval, odňal možnosť oprávnenému realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú tomuto štádiu exekučného konania.
8. Za takejto situácie odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekučného konania, vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania, resp. trovách exekučného konania, zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP).
9. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).