Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: MH kov s.r.o., so sídlom Sverepec 307, IČO: 44 104 472, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., so sídlom Púchov, Dvory 1932, IČO: 36 867 454 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104319983/2016 zo dňa 16.11.2016 a Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 103355594/2016 zo dňa 16.6.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104319983/2016 zo dňa 16. novembra 2016 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 103355594/2016 zo dňa 16. júna 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 104319983/2016 zo dňa 16.11.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 103355594/2016 zo dňa 16.6.2016. Rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 3.916 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, keď mu nebolo uznané právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o. za služby odihľovanie, rezanie závitov, zámočnícke práce s odôvodnením, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác dodávateľskou spoločnosťou PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o. 2. Žalobca namietal, že napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že žalovaný nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav, ktorý je v rozpore s vykonaným dokazovaním a nie je vyjadrením (odrazom) celého administratívneho konania, preto skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný je neúplný a nemá oporu v administratívnom spise. Podľa výsledkov daňovej kontroly správca dane mal za to, že si mal neoprávnene uplatniť právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa - spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., čím mal porušiť ustanovenia § 49 ods. 1, 2 a § 51 a § 19 zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu osobami uvedenými na týchto faktúrach vystavených vyššie uvedenými dodávateľskými spoločnosťami. Pri ustálení tohto záveru žalovaný vychádzal predovšetkým z výpovede konateľa spoločnosti ISOPAK s.r.o. pána Guyla Kaposi, ktorý vyhotovenie faktúr vystavených spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., a faktické realizovanie zdaniteľných služieb poprel, keď uviedol, že s dodávateľom žalobcu neobchodoval. S takto ustáleným skutkovým stavom však žalobca nesúhlasil. Zdôraznil, že žalovaný sa upriamil len na čiastkové zistenia vo vzťahu ku

konateľovi spoločnosti ISOPAK s.r.o. a nedostatkom účtovnej evidencie spoločnosti ISOPAK s.r.o., pričom opomenul všetky ostatné zistenia v rámci dodávateľsko - odberateľského reťazca, a to v smere dodania služieb ISOPAK, s.r.o. - PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o. - žalobca - odberatelia žalobcu, ktoré považoval za irelevantné, a ktoré sú podľa žalobcu rozhodujúce pre komplexné zistenie a ustálenie skutkového stavu. Žalobca zdôraznil, že preukázal časovú a vecnú súvislosť fungovania odberateľsko - dodávateľského reťazca. Za tejto situácie vzniká podľa žalobcu otázka, kto mu tieto služby dodal, keďže on sám nemohol tieto plnenia realizovať, nakoľko na to nemal personálne kapacity. Žalovaný v tomto smere neponúkol žiadne relevantné zdôvodnenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že namietané zdaniteľné plnenia boli obstarané iným spôsobom ako prostredníctvom dodávateľa PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o.. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno, a naopak žalovaný len vyslovil subjektívne pochybnosti bez preukázania logického a pragmatického vysvetlenia, nedošlo k adekvátnemu popretiu a vyvráteniu tvrdení a skutočností preukázaných žalobcom, ako sa snaží tvrdiť žalovaný.

3. Žalobca zdôraznil, že konateľ spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., preukázal dodanie služieb aj za pomoci pracovníkov z firmy ISOPAK s.r.o. Z predložených daňový priznaní DPH za rok 2013 nepochybne vyplýva, že DPH bola z jednotlivých faktúr v súlade so zákonom o DPH uhradená, čo potvrdzuje skutočnosť, že predmetné faktúry sú riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o.. Preto si kumulatívne splnil všetky hmotnoprávne podmienky na zákonné priznanie nároku na odpočet dane.

4. Ďalej dodal, že dodávateľ ho neinformoval, že časť týchto prác bude realizovaná formou subdodávky. Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj konateľ dodávateľa, ktorý zodpovedal za kvalitu dodaných služieb. Pre žalobcu nebolo podstatné, či sú zdaniteľné plnenia vykonávané subdodávateľsky. Nemal dôvod skúmať okolnosti a podmienky obstarania služieb dodaných od svojho obchodného partnera. Takáto požiadavka nevyplýva ani zo zákona o DPH. Preto vyslovil domnienku, že tvrdenia konateľa subdodávateľskej spoločnosti môžu byť špekulatívne, učinené v snahe zakryť jeho protiprávne konanie, v tom zmysle, že práce vykonal, vystavil za ne faktúry a napriek tomu ich nezaúčtoval a to len z dôvodu, aby sa vyhol splneniu daňovej povinnosti.

5. Súčasne žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, z ktorej vyplýva potreba ochrany dobrej viery platiteľa dane. Ako daňový subjekt môže byť súčasťou reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu za predpokladu, že o tomto konaní nemal vedomosť a konal v dobrej viere, že spoločnosť PROFFESIONAL CORPORATION, s.r.o. je jeho výlučným dodávateľom služieb. Mal za to, že niet pochybností o tom, že ako daňový subjekt v rámci administratívneho konania preukázal to, čo mu zákon ukladá.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným bodom uviedol, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého preukázateľne spochybnili reálnosť uskutočnenia dodania služieb fakturovaných spoločnosťou PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o.. V zmysle § 49 ods. 1 zák. o DPH právo odpočítať daň je podmienené vznikom daňovej povinnosti u fakturovaného dodávateľa. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. neboli preukázané počas výkonu daňovej kontroly a následne ani vo vyrubovacom konaní. Správca dane využil všetky dostupné procesné prostriedky, pričom nebol viazaný len návrhmi žalobcu k tomu, aby dostatočne zistil, či tvrdenia žalobcu sú skutočne opodstatnené. Zdôraznil, že žalobca neuniesol ťarchu dôkazného bremena k tomu, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil. Poukázal na to, že aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn. 6Sžf/18/2011) konštatoval, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Podľa jeho názoru daňový subjekt formálne splnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, a to predložením faktúr, svojej objednávky a záznamov DPH, ale zo skutočného obsahu predmetného plnenia vyplýva získanie neoprávnenej daňovej výhody spočívajúce v neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie dane.

7. Žalovaný poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka Ivana Pobijáka, konateľa dodávateľskej spoločnosti PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o., podľa ktorej tento svedok uviedol, že predmetné práce vykonával on spolu s dvoma, niekedy troma ľuďmi z firmy ISOPAK s.r.o.. Z dokazovania pritom vyplýva, že deklarovaný subdodávateľ žalobcu poprel vykonanie prác fakturovaných žalobcovi jeho

dodávateľom. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobcov dodávateľ v podanom daňovom priznaní k DPH za rozhodné zdaňovacie obdobie pri vysokom obrate vykázal nízku daňovú povinnosť.

8. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12.1.2016 spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/52, žalovaný uviedol, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou nezisťoval zapojenie žalobcu alebo jeho dodávateľa resp. subdodávateľa do podvodného konania Mal za to, že daňové orgány daňovou kontrolou zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania daňových orgánov. Nie je vylúčené, že obchodní partneri žalobcu sa mohli dopustiť aj podvodného konania, na druhej strane bolo povinnosťou žalobcu počínať si v obchodných vzťahoch opatrne s primeranou obozretnosťou. V závere vyjadrenia poukázal na závery vyslovené v rozsudku najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/4/2015 zo dňa 10.9.2015.

9. V následnom vyjadrení žalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu o preukázaní faktického dodania namietaných zdaniteľných plnení od dodávateľa PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. v dôsledku čoho jeho dodávateľovi legitímne vznikla daňová povinnosť vo vzťahu k namietaným zdaniteľným plneniam, z ktorých si následne v súlade s § 49 a § 51 a násl. zákona o DPH uplatnil nárok na odpočítanie dane.

10. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná.

11. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

12. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013, ktorá bola začatá dňa 23.10.2014.

13. V daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 si žalobca uplatnil odpočet DPH podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH v sume 4.648,27 € a uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.198,56 €.

14. Predmetom preverovania správcom dane boli faktúry vystavené spoločnosťou PROFESSIONAL CORPORATION s.r.o., Bytča, a to konkrétne faktúra č. 1311152 s dátumom dodania dňa 15.11.2013, základ dane 7.680 € a DPH 1.536 € a faktúra č. 1311302 s dátumom dodania dňa 30.11.2013, základ dane 11.900 eur a DPH v sume 2.380 € za odihľovanie, rezanie závitov, zámočnícke práce.

15. Dňa 17.12.2014 uskutočnil správca dane miestne zisťovanie u spoločnosti PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. Na základe informácie poskytnutej konateľom tejto dodávateľskej spoločnosti správca dane zistil, že v roku 2013 mala spoločnosť sídlo na adrese Bytča, Mikšová 63, nemala iné prevádzkové priestory a ani zamestnancov.

16. Následne dňa 7.1.2015 správca dane uskutočnil s konateľom spoločnosti PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. Ivanom Pobijákom ústne pojednávanie počas ktorého tento predložil účtovné doklady a uviedol, že pre žalobcu vykonával služby. K uvedenému predložil vystavené faktúry, ktoré podpísal. Uviedol, že pracoval na strojoch žalobcu, v priestoroch vo Sverepci, a to spolu s dvoma, niekedy troma ľuďmi zo spoločnosti ISOPAK s.r.o.. Bližšie tieto obchodné vzťahy opísal tak, že komunikoval priamo s konateľom žalobcu, výrobky jeho firma neprepravovala, nebola podpísaná písomná zmluva, služby poskytoval na základe písomnej objednávky. Úhrady za služby boli vykonané bezhotovostne.

17. Cestou dožiadania bolo zistené, že subdodávateľ, spoločnosť ISOPAK s.r.o. nemá zaúčtované faktúry, ktorými mali byť vyúčtované práce pre dodávateľa žalobcu. Pri výsluchu konateľ tejto spoločnosti Gyula C. uviedol že spoločnosť PROFFESIONAL CORPORATION, s.r.o. nepozná, nikdy s ňou neobchodoval, nevyhotovil a nepodpísal predmetné faktúry, pečiatka nie je totožná s pečiatkou,

fakturované služby nikdy nevykonal, nemá v majetku materiálno- technické vybavenie nevyhnutné pre vykonávanie týchto prác. Hlavnou činnosťou spoločnosti je maloobchod a veľkoobchod.

18. Správca dane doplnil dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, a to Ivana C., Bc. P. K., M. O.. Uvedený svedkovia sú osoby z odberateľských spoločností žalobcu, ktorí potvrdili, že od žalobcu objednávali služby spočívajúce vo výkonoch a službách, ktoré boli predmetom spornej fakturácie.

19. Zistenia daňovej kontroly boli zhrnuté do protokolu o výsledku daňovej kontroly zo dňa 14.9.2015, ktorý bol spoločne s výzvou na vyjadrenie sa doručený žalobcovi dňa 22.9.2015.

20. Žalobcove pripomienky k protokolu boli prerokované dňa 3.12.2015 a 10.6.2016.

21. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dňa 16.6.2016 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalobca napadol odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.11.2016 tak, že preskúmavané rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 23.11.2016.

22. V rozhodnutiach, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, správca dane a aj žalovaný zhodne uzavreli, že bolo dostatočne preukázané, že daňový subjekt PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. vystupoval v predmetnom obchode ako „formálny dodávateľ“ fakturovaných služieb, keď konateľ spoločnosti ISOPAK s.r.o. uviedol, že so spoločnosťou PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. neobchodoval a poprel, že by spoločnosť ISOPAK s.r.o. sporné práce vykonala.

23. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/04 Z.z. o DPH ( ďalej len zákon o DPH) v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. e) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, f) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. g) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

25. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, nie sú v súlade so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci.

26. V prejednávanom prípade medzi účastníkmi konania zostala spornou okolnosť, či spoločnosť PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. bola aj skutočným dodávateľom služieb pre žalobcu podľa sporných faktúr.

27. Pri objasňovaní celého prípadu treba zdôrazniť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11).

28. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na

výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40).

29. Európsky súdny dvor taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C - 80/2011 a C - 142/2011 (Mahagében Kft a Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúci nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.

30. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora, z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Preukazovanie tejto vedomosti je dôkazným bremenom správcu dane, resp. žalovaného, ktorého úlohou je, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku.

31. K argumentom správnych orgánov, že uvedená povinnosť im zo zákona nevyplýva, správny súd uvádza, že uvedené zistenia ohľadne zneužívajúce konania daňových subjektov zapojených do obchodného reťazca a uskutočnenie záveru ohľadne vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o tomto zneužívaní, nie sú bez ďalšieho totožné s trestnou zodpovednosťou týchto subjektov. Uvedenú povinnosť správnych orgánov nie je možné vykladať tak, že majú de facto vykonávať právomoci, ktoré sú zákonom zverené orgánom činným v trestnom konaní. Ich povinnosťou je na základe výsledkov vykonaného dokazovania učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania realizovaného za účelom získania daňovej výhody na niektorom stupni obchodného reťazca a súčasne záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti tej - ktorej veci vedieť musel.

32. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a žalovaného zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a vedomosti kontrolovaného subjektu o takomto konaní (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 1.12.2016).

33. S poukazom na vyššie uvedené súd nemohol inak len napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 Správny súdny poriadok), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

34. K zvyšným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje, nakoľko pre zrušenie rozhodnutia postačuje, aby bola dôvodná, čo i len jedna žalobná námietka, príp. jej časť. Napriek tomu sa správny súd aspoň v stručnosti vyjadruje i k ostatným žalobným námietkam, a to tak, že zvyšné žalobné body vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.

35. Správny súd konštatuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či boli, resp. neboli v konaní preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je postavené na zásade, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, teda akési bremeno tvrdenia, ale tiež toto svoje tvrdenie doložiť, t.j. bremeno dôkazné. Toto svoje bremeno plní daňový subjekt v konaní vedenom správcom dane, pričom je v zmysle ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uviesť v daňovom priznaní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii, ktoré je povinný viesť alebo skutočnosti k preukázaniu ktorých bol vyzvaný správcom

dane. Uvedená koncepcia logicky vychádza zo skutočnosti, že je to práve daňový subjekt, kto má povinnosť podávať daňové priznanie, v ktorom tvrdí určité skutočnosti, a preto musí byť daňový subjekt aj tým, kto preukazuje správnosť týchto tvrdení.

36. V predmetnej právnej veci samotný žalobca predložil správcovi dane za účelom preukázania zdaniteľného obchodu sporné faktúry vystavené dodávateľom PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o. a objednávkou a dodacími listami. V konaní nebolo sporné, že uvedené fakturované práce boli reálne uskutočnené. Sporným zostalo, či boli realizované dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach.

37. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.

38. Aj s poukazom na uvedené je zrejmé že daňový subjekt nemôže preukazovať svoje tvrdenia výlučne formálnymi účtovnými dokladmi, keďže je potrebné rešpektovať súlad skutočného stavu so stavom formálno-právnym. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre uznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v dokladoch deklarované, resp. nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre jeho uplatnenie. Daň a ňou podmienený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty totiž nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii skutočného zdaniteľného plnenia ako predmetu dane. Hoci je jednou zo zákonných podmienok priznania nároku na odpočet dane formálne vykázanie zdaniteľného plnenia so všetkými náležitosťami, odpočet nikdy nemôžu byť priznaný v prípade nevyvrátenia pochybností o faktickom uskutočnení plnenia. Iný záver by popieral zmysel a účel zákona.

39. V predmetnej právnej veci síce žalobca predložil správcovi dane základné účtovné dokumenty, ako je dodávateľská faktúra a objednávka, čím si splnil svoju základnú dôkaznú povinnosť, ktoré však správca dane vykonaným dokazovaním vierohodne spochybnil v tom, či k ich realizácii došlo dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Správny súd zhodne so žalovaným dospel k záveru, že skutkové zistenia vo svojom súhrne predstavujú skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, že služby boli poskytnuté dodávateľskou spoločnosťou PROFFESIONAL CORPORATION s.r.o.. Za tejto situácie je potom vecou daňového subjektu, aby predložil dôkazy alebo označil ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými preukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočet, resp. odstráni pochybnosti správcu dane, s ktorými bol zákonným spôsobom pred vydaním rozhodnutia oboznámený. Uvedenou požiadavkou sa automaticky extenzívnym spôsobom nerozširuje dôkazná povinnosť daňového subjektu. Za situácie, ako je v predmetnej právnej veci, keď nebolo sporné, že práce boli vykonávané v priestoroch žalobcu, z jeho materiálov a na jeho strojoch, je možné dôvodne predpokladať, že žalobca musel mať vedomosť o konkrétnej osobe alebo osobách, ktoré práce vykonali, keďže im zveroval svoj majetok. Išlo o osoby, ktoré vykonávali práce na jeho pracovisku za použitia jeho strojov. Z uvedeného je zrejmé, že za predpokladu, že tieto práce boli skutočne vykonané fakturovaným dodávateľom prostredníctvom jeho subdodávateľa, musel mať žalobca vzhľadom na všetky okolnosti veci o týchto osobách konkrétnu vedomosť a nič mu nebránilo v prípade vyslovených

pochybností správcom dane, takéto osoby označiť, resp. predložiť dôkazy súvisiace s ich vstupom na jeho pracoviskom a použitím jeho majetku.

40. Ide pritom o listiny, ktoré možno od žalobcu ako obozretného podnikateľa spravodlivo požadovať, keďže si musí byť vedomý, že pri ich absencii sa vystavuje riziku dôkaznej núdze, a to nielen v konaní pred správcom dane a žalovaným, ale napríklad aj v prípade, že by došlo na jeho pracovisku na jeho strojoch k poškodeniu zdravia takejto osoby, čo nebolo možné vzhľadom na charakter prác vylúčiť. Za danej situácie súd konštatuje, že vzhľadom na všetky okolnosti veci, najmä výsledky dokazovania, ktoré vo svojom súhrne predstavuje kvalifikované spochybnenie správnosti údajov uvedených na spornom daňovom doklade, bolo vecou žalobcu, aby tieto pochybnosti predložením dôkazov, resp. označením dôkazných prostriedkov odstránil. Za danej skutkovej situácie však nemôže byť jeho dôkazná povinnosť splnená predložením formálne správneho daňového dokladu.

41. V konaní plne úspešnému žalobcovi správny súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.