Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_26Cb-66-2016.pdf
PDF · 117.82 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení: LESY Slovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, zastúpený: Mgr. Michal Lapšanský, advokát, Košická Belá 126, proti žalovaným: 1/ IVIM s.r.o., IČO: 36318876, Žihárec 723, 2/ Ľ. I., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XX, Š., obaja zastúpení: Mgr. Monika Martonová, advokát, Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 228355,26 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným 1/ a 2/ priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 06.12.2016 žalobca žiadal súd, aby rozhodol tak, že A/ žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 199484,74 eur s úrokom z omeškania od doručenia žaloby žalovanému 1/ do zaplatenia a žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28870,52 eur s úrokom z omeškania od doručenia žaloby žalovanému 2/ do zaplatenia eventuálne B/ žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 178623,95 eur s úrokom z omeškania a žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49731,31 eur s úrokom z omeškania, eventuálne C/ žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 228355,56 eur s úrokom z omeškania. 2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, LV č. XXXX, delimitačným protokolom, LV č. XXX, žiadosťami o zápis do katastra, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XX, oboznámením sa s obsahom spisu OS Galanta sp. zn. 24Er/387/2014, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby a písomných vyjadrení vyplynulo, že žalovaný 1/ bol v minulosti v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník pozemkových nehnuteľností, a to lesných pozemkov pare. L.-V. XXXX/ X o výmere 53592 m a pare. č. L.-V. XXXX/X o výmere 708206 m , pričom uvedené nehnuteľnosti boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. F., obec F. F., okres F. (ďalej spolu uvedené nehnuteľnosti aj len „Pozemky"). Ako vlastník Pozemkov bol v katastri nehnuteľností zapísaný v roku 2008 žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. (predtým Slovenské liečebné kúpele, a.s.). T. G. Masaryka 21, Trenčianske Teplice, IČO: 34 129316. Pozemky však v skutočnosti boli už od roku 1948 vlastníctvom žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. V minulosti boli Pozemky zapísané vo vložke č. XXX pre katastrálne územie F. F. pod parcelným číslom XXXX - Z., F. T., M. o výmere 81,0298 ha, pričom ako vlastník bol vedený Československý štát a tento majetok štátu bol v správe vtedajšieho štátneho podniku Československé štátne kúpele Trenčianske Teplice (neskôr Slovenské liečebné kúpele, š. p. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach). Československý štát uvedené nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva ex lege, a to na
základe zákona č. 125/1948 Zb. o znárodnení přírodních léčivých zdroju a lázní a o začlenéní a správe konfiškovaného lázeňského majetku. Na základe Delimitačného protokolu z 24.8.1994 podpísaného medzi Slovenské liečebné kúpele, š. p. ako odovzdávajúcou organizáciou a Západoslovenské lesy, š. p, Odštepný lesný závod Trenčín ako preberajúcou organizáciou boli okrem iného delimitované na preberajúcu organizáciu aj Pozemky (vtedy ešte zapísané na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice ako nerozdelená parcela č. XXXX/X o výmere 76,7798 ha). Vyššie uvedená zmena vo vzťahu k Pozemkom v katastri nehnuteľností nebola na základe Delimitačného protokolu zapísaná - Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Trenčín totiž ešte požadovala geometrický plán alebo doplnenie Delimitačného protokolu. K ostatným nehnuteľnostiam uvedeným v Delimitačnom protokole zmena v katastri nehnuteľností zapísaná bola (záznamom) a v súčasnosti je ako vlastník takýchto nehnuteľností vedený žalobca (na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice). Na základe vyššie uvedeného bol 20.12.2001 (už so spoločnosťou Slovenské liečebné kúpele, a.s. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach ako odovzdávajúcim a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik ako preberajúcim) uzatvorený dodatok k Delimitačnému protokolu z 24.8.1994, kde sa Pozemky v Delimitačnom protokole označené ako parcela č. XXXX/X o výmere 76,7798 ha nahradili označením: pare. č. XXXX/X diel 1 - lesný pozemok - výmera 59592 m^ a pare. č. XXXX/X diel 1 - lesný pozemok
- výmera 702206 m ; ani tentoraz však zápis v katastri nehnuteľností z technických príčin nebol vykonaný - Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín požadovala ešte aj vyhotovenie geometrického plánu. Na základe žiadosti podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, IČO: 34 129 316 z 26.10.2006 na podieľanie sa na nákladoch na vyhotovenie potrebného geometrického plánu oznámila spoločnosť Slovenské liečebné kúpele, a.s. štátnemu podniku vo svojom vyjadrení z 2.11.2006, že „berieme na vedomie vlastníctvo Lesov SR. š.p. k predmetným nehnuteľnostiam a prelo nevidíme dôvod participácie spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. na vyhotovovaní a na nákladoch spojených s vyhotovením geometrických plánov na predmetné parcely". Následne podnik LESY Slovenskej republiky, štátny podnik nechal vyhotoviť potrebné geometrické plány a navrhol spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. uzatvoriť ďalší dodatok k Delimitačnému protokolu, avšak uvedená spoločnosť už ani na viaceré výzvy štátneho podniku nijako nereagovala a Pozemky následne protiprávne previedla na žalovaného 1/. Ani samotný žalovaný 1/ na výzvy podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik vo veci vydania žalobcovi Pozemkov nikdy nereagoval. Z vyššie uvedeného malo vyplynúť, že vlastníkom Pozemkov bol žalobca a nikomu inému ako žalobcovi vlastníctvo k Pozemkom od roku 1948 až do udelenia príklepu na dražbe v exekučnom konaní vedenom JUDr. Paulínou Demianovou, súdnym exekútorom so sídlom v Bratislave pod č. k. Y. X/XXXX nevzniklo; žalovaný 1/ kúpnou zmluvou v roku 2008 od nevlastníka (t. j. spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, IČO: 34 129 316 ) vlastnícke právo nadobudnúť nemohol a ani nenadobudol, a teda takýto jeho „majetok" nemal byť ani predmetom dražby, pretože Pozemky patrili žalobcovi. Žalobca sa žalobou podanou 25.9.2013 voči žalovanému 1/ domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k Pozemkom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že Pozemky boli počas takéhoto súdneho konania bez vedomosti žalobcu vydražené žalovaným 2/ v exekučnom konaní, žalobca bol nútený takúto žalobu o určenie vlastníckeho práva vziať späť, keďže nadobudnutie veci dražbou v exekučnom konaní sa považuje za tzv. „privilegovaný" spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, a teda vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo aj v prípade, ak povinný v exekúcii nebol skutočným vlastníkom draženej veci. O vydražení Pozemkov žalovaným 2/ sa žalobca dozvedel z katastrálneho portálu 5.2.2016. Žalovaný 2/ ako oprávnený v exekučnom konaní a zároveň vydražiteľ nadobudol Pozemky vydražením v exekučnom konaní vedenom JUDr. Paulínou Demianovou, súdnym exekútorom so sídlom v Bratislave pod č. k. Y. X/XXXX, pričom príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 24Er/387/2014-14 z 2.10.2014 a rozvrh výťažku z dražby bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 24Er/387/2014-60 zo 16.1.2015. Cena Pozemkov bola určená znaleckým posudkom B.. H. A. č. X/XXXX na sumu 228.355,26 €; rozvrh z výťažku dražby z predaja Pozemkov a iných nehnuteľností v celkovej sume 393.357,64 € bol rozdelený tak, že: a) časť výťažku vo výške 49.731,31 € bola vyplatená žalovanému 2/ ako oprávnenému a b) časť výťažku vo výške 329.355,53 € bola vyplatená žalovanému 1/ ako povinnému v exekučnom konaní, keďže výťažok z dražby niekoľkonásobne prevyšoval pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že v exekúcii na vymoženie istiny pohľadávky vo výške 33.193,92 € boli speňažované a napokon speňažené nehnuteľnosti v celkovej sume 393.357,64 €, t. j. istina predstavovala len 8,44%. Je preto viac ako zarážajúce, prečo došlo k dražbe pozemkov, ktorých hodnota nebola potrebná na úhradu vymáhanej pohľadávky s jej príslušenstvom. Pomer znalecky určenej ceny Pozemkov k znaleckej cene ostatných dražených pozemkov v exekučnom konaní podľa vyššie uvedeného je 58,053 ku 41,947; znalecká cena zároveň predstavuje aj cenu získanú dražbou. Zo sumy 49.731,31 €, ktorú žalovaný
2/ získal ako oprávnený v exekučnom konaní potom predstavuje suma, ktorú žalovaný 2/ získal za Pozemky, 28.870,52 €. Z vyššie uvedeného mal potom za nepochybné, že nie len žalovaný 2/, ale aj žalovaný 1/ je povinný žalobcovi vydať peňažné plnenie, ktoré získal za Pozemky, a to vo zvyšnej sume 199.484,74 €. Právny základ žalobou uplatneného nároku definoval s poukazom na sut. § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, pričom ako predbežnou otázkou navrhol zaoberať sa otázkou určenia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam.
6. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že namieta v celom rozsahu svoju pasívnu vecnú legitimáciu a nepovažuje za sporné, že; „Žalovaný 1/ bol v minulosti v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník pozemkových nehnuteľností, a to lesných pozemkov s parcelným číslom: XXXX/X o výmere 53.592 a s parcelným oslom; XXXX/X o výmere 708.206 m2, pričom uvedené nehnuteľnosti boli zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. F., obec F. F., okres F.. Ako vlastník Pozemkov bol v katastri nehnuteľností zapísaný v roku 2008 Žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Kúpele Trenčianske Teplice, a.s. (predtým Slovenské liečebné kúpele, a.s.), so sídlom T. G. Masaryka 21, Trenčianske Teplice, IČO; 34129 316." Podľa Žalovaného 1/ sú (vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca svojím nedbalým prístupom ako vlastník a/ alebo nedbalým prístupom správcu jeho majetku pripustil, že Pozemky nadobudol Žalovaný 2/ v nútenej dražbe) úplne irelevantné ďalšie tvrdenia Žalobcu. Počas predzmluvných rokovaní o uzatvorení zmlúv, na základe ktorých Žalovaný 1/ odplatne, t.j, kúpou nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva Č. XX, ktorý pre katastrálne územie F.Č. F., obec: F. F., okres: F., viedol vtom čase Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín (v súčasnosti katastrálny odbor Okresného úradu Trenčín), ako pozemky parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, a to: • pozemok s parcelným číslom: XXXX/X v časti o výmere 708206m2, druh pozemku Lesné pozemky, umiestnený v zastavanom území obce, spoluvlastnícky podiel: 1/1 • pozemok s parcelným číslom: XXXX/X v časti o výmere 59592m2, druh pozemku Lesné pozemky, umiestnený v zastavanom území obce, spoluvlastnícky podiel: 1/1 sa Žalovaný v l. rade starostlivo oboznámil s výpisom z Listu vlastníctva č. XX, ktorý pre katastrálne územie Trenčianske Teplice viedol v tom čase Katastrálny úrad v Trenčíne, Správa katastra Trenčín, pričom Žalovaný 1/ zdôraznil, že na výpise z Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Trenčianske Teplice nebola vyznačená plomba o zmene práva k Pozemkom v súlade s ustanovením § 44 zákona NR SR 162/1995 2.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, rovnako nebola na výpise z Listu vlastníctva č. XX, ktorý pre katastrálne územie F. F. viedol vtom čase Katastrálny úrad v F., Správa katastra F., zapísaná žiadna poznámka, z ktorej by bolo zrejmé sporné vlastnícke právo predávajúceho, ktorým bola obchodná spoločnosť s obchodným menom: Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., so sídlom: T.G. Masaryka 21, Trenčianske Teplice 914 51, IČO: 34 129 316 (ďalej k Pozemkom. Poukázal na skutočnosť, že pri nadobudnutí Pozemkov bol plne dobromyseľný a konal v dobrej viere. (Ak by tomu tak nebolo určite by si nenechal Pozemky vo svojom vlastníctve až do nútenej dražby), nemal ani len tušenie o nejakej potrebe vyhotoviť geometrický plán, či dodatkovať delimitačný protokol. Žalovaný 1/ sa u svojho predávajúceho, t.j. u Spoločnosti KTT informoval, ako nadobudla vlastníctvo k Pozemkom, pričom odpoveď znela tak, že majetok štátneho podniku Slovenské liečebné kúpele, štátny podnik v zmysle rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 40, spis č. L.-XXX/XX z XX.XX.XXXX a rozhodnutia č. XX/Z, spis č. L.-XXX/XXXX z XX.XX.XXXX podľa privatizačného projektu vedenom v evidencii Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR pod číslom XXX so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami bol prevedený na Fond národného majetku SR, ktorý ho v súlade so schváleným privatizačným projektom previedol na Spoločnosť KTT (v čase od 24.10.1995 do 02.08.2007 s obchodným menom: Slovenské liečebné kúpele, a.s., so sídlom 17. novembra 2, 914 51 Trenčianske Teplice, a teda Spoločnosť KTT (vtom čase s obchodným menom Slovenské liečebné kúpele, a.s.) je právnym nástupcom zrušeného štátneho podniku Slovenské liečebné kúpele, štátny podnik so sídlom Trenčianske Teplice, zrušeného rozhodnutím MZ SR Č.2582/95-A zo dňa 22.09.1995. O preukázanom vlastníctve Spoločnosť KTT (výpisom z Listu vlastníctva č. XX, ktorý pre katastrálne územie F. F. viedol vtom čase Katastrálny úrad v F., Správa katastra F.) Žalovaný 1/ rade ani nemohol mať žiadne ďalšie pochybnosti, aj z dôvodu, že Pozemky sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti prírodných liečebných kúpeľov, ktoré prevádzkovala Spoločnosť KTT. Osoby konajúce v mene Žalovaného 1/, a aj osoby v jeho vlastníckej štruktúre sú dlhodobo obyvateľmi Trenčína a mali informácie aj od Tepličanov, že „teplické lesy" patrili k prírodným liečebným kúpeľom. Žalovaný 1/ teda vychádzajúc aj z prezumpcie hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, z ktorých bolo jednoznačné, že vlastníctvo Pozemkov svedčí Spoločnosti KTT ako predávajúcemu, uzavrel so Spoločnosťou KTT zmluvy, na základe ktorých odplatne nadobudol do
svojho výlučného vlastníctva Pozemky, za ktoré riadne zaplatil dojednanú kúpnu cenu. Ďalej poukázal na fakt, že Spoločnosť KTT vo svojom liste adresovanom správcovi majetku Žalobcu, uviedla, že berie na vedomie vlastníctvo Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik k Pozemkom, a teda nie vlastníctvo Žalobcu. Ak sa teda Žalobca odvoláva na toto vyhlásenie Spoločnosti KTT, mal Žalovaný 1/ zato, že v konaní ide aj o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Nikdy mu nebola doručená žiadna výzva na vydanie Pozemkov Žalobcovi, čo Žalobca vo svojej žalobe ani nijako nepreukázal a navyše Žalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom Pozemkov, a preto ak by aj teoreticky Žalobca bol doručil Žalovanému 1/ nejakú výzvu, je jednoznačné, že Žalobca nemohol očakávať, že Pozemky, ktoré Žalovaný 1/ odplatne nadobudol komukoľvek „vydá na základe výzvy." Rozhodnutím - nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti zo dňa 16. marca 2016, spis. zn.: 1. ÚS 549/2015-33 bola prelomená aj zásada „Nemo plus iuris ad alium transfere potest guamipse habet" alebo „nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má." Právna veta uvedeného nálezu Ústavného súdu SR znie: „Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť }ia iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní." Žalovaný 1/ ďalej nepoprel skutočnosť, že na Okresnom súde Trenčín bolo na návrh Žalobcu začaté súdne konanie vo veci samej vedené tam pod spis. zn.: 13C/348/2013, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva, a ktoré bolo podľa príloh žaloby Žalobcu zastavené uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k.: 13C/348/2013-188 zo dňa 12.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.09.2016, a to na základe písomného podania navrhovateľa, ktorým bol Žalobca - späťvzatia návrhu vo veci samej. Žalovaný 1/ rade ďalej nepoprel, že Pozemky, ktoré nadobudol v Čase pred hospodárskou krízou, sa následne stali predmetom nútenej dražby vykonanej súdnou exekútorkou JUDr. Paulínou DEMIANOVOU, túto skutočnosť však Žalovaný 1/ priamo nespôsobil. Pochybenia Žalobcu ako nedbalého vlastníka, ktoré sú zároveň pochybeniami správcu majetku Žalobcu, ktorý má v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov oprávnenie a zároveň povinnosť majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Žalobca, resp. správca jeho majetku nevyhovel požiadavke Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Trenčín v zmysle oznámenia Q. XXXX/XX v znení zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca ako správca majetku štátu bol povinný v záujme prevodu vlastníctva Pozemkov vyhovieť požiadavkám a následne by boli Pozemky prevedené do vlastníctva Slovenskej republiky, a do správy (v tom čase) Západoslovenských lesov, Odštepný lesný závod Trenčín. Ale keďže tak Žalobca ani správca jeho majetku neučinil. Pozemky boli prevedené z vlastníctva Slovenské liečebné kúpele š.p.. Trenčianske Teplice do vlastníctva Slovenské liečebné kúpele, a.s. Žalobca, resp. správca jeho majetku po tom, čo mu bol doručený list od spoločnosti Slovenské liečebné kúpele, a.s. o tom, že berú na vedomie vlastnícke právo Lesov SR, š.p. k Pozemkov, a preto nevidia dôvod svojej participácie na vyhotovovaní a na nákladoch spojených s vyhotovovaním geometrických plánov na Pozemky nedal na svoje náklady vyhotoviť geometrický plán, aby mohol byť v katastri vykonaný záznam o vlastníckom práve Žalobcu. Navyše Žalovaný 1/možno nemá všetky informácie, avšak z príloh, ktoré k žalobe priložil Žalobca nie je zrejmé, prečo by sa Spoločnosť KTT ako súkromný subjekt mala akokoľvek podieľať na nákladoch, ktoré vzniknú Žalobcovi, resp. jeho správcovi ako prirodzenému monopolu v súvislosti so zosúladením stavu v katastri nehnuteľnosti so skutočnosťou, a teda so zápisom vlastníckeho práva Žalobcu do katastra nehnuteľností. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky predsa od nikoho nemožno žiadať, aby konal, čo mu zákon neprikazuje a každý môže konať, čo mu zákon nezakazuje. Žalobca, resp. správca jeho majetku bol v čase od 1994 do 2001, od 2001 do 2006, od 2006 do 2013 a v čase od 2013 do 2016 nedbanlivo pasívny, úplne nečinný a nevenoval vlastníctvu Pozemkov, o ktorých tvrdí, že vlastnícke právo k nim svedčí iba jemu, náležitú odbornú starostlivosť. Žalobca, resp. správca jeho majetku už v roku 1994 alebo aspoň v roku 2006 mal podať Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra Trenčín návrh na
zápis poznámky, z ktorej by tretím osobám bol zrejmý sporný zápis v katastri v nehnuteľnosti ohľadom vlastníka Pozemkov. Žalobca, resp. správca jeho majetku ani po začatí súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn.: 13C/348/2013, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k Pozemkom, A/ bezodkladne nepodal katastrálnemu odboru Okresného úradu Trenčín návrh na zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti o existencii súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn.; 13C/348/2013, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k Pozemkom, na základe ktorej by súdny exekútor bol upustil od svojho zámeru vykonať exekúciu nútenou dražbou a Pozemky by boli doteraz vo vlastníctve Žalovaného 1/ a B/ bezodkladne nepodal na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané Žalovanému 1/ v procesnom postavení odporcu akokoľvek nakladať s Pozemkami apo nariadení predbežného opatrenia by Žalobca mal možnosť podať katastrálnemu odboru Okresného úradu Trenčín už aj návrh na zápis obmedzujúcej poznámky do katastra nehnuteľnosti, dôsledkom ktorej by bola skutočnosť, že katastrálny odbor Okresného úradu Trenčín by bez ohľadu na rozhodnutie exekučného súdu o schválení príklepu nebol vykonal žiadnu zmenu a Pozemky by boli doteraz vo vlastníctve Žalovaného 1/. Žalovaný 1/ nepoprel, že „Žalovaný 2/ako oprávnený v exekučnom konaní a zároveň vydražiteľ nadobudol Pozemky vydražením v exekučnom konaní vedenom JUDr. Pavlínou DEMIANOVOU, súdnym exekútorom so sídlom v Bratislave, pod č. k.: Y. X/XXX4, príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta, č.k.: 24Er/387/2014-14 zo dňa 02.09.2014 a rozvrh výťažku z dražby bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta, č.k.: 24Er/387/2014-60 zo dňa 16.01.2015. Cena Pozemkov bola určená znaleckým posudkom B.. H. A. číslo X/XXXX na sumu 228 355,26 eura. Rozvrh výťažku dražby z predaja Pozemkov a iných nehnuteľností v celkovej sume 393 357,64 eura bol rozdelený tak, že (a) časť výťažku vo výške 49 731,31 eur bola vyplatená Žalovanému v 2. rade ako oprávnenému a (b) časť výťažku vo výške 329 355,53 bola vyplatená žalovanému v 1. rade ako povinnému v exekučnom konaní, keďže výťažok z dražby niekoľkonásobne prevyšoval pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní." Žalovaný 1/ odmietol tvrdenie Žalobcu, ktoré sa nezakladá na pravde, a to že „vykonaním nútenej dražby prišlo k privedeniu nerevidovateľného transferu vlastníctva Pozemkov." Žalovaný 1/ mal zato, že Žalobca sa ničím nepreukázanými špekuláciami snaží preniesť zodpovednosť za zanedbanie povinností na strane Žalobcu, resp. správcu jeho majetku na Žalovaného 1/. Nijako nemohol ovplyvniť správanie a konanie povinných subjektov, ktoré mali konať, aby po delimitácii majetku boli Pozemky záznamov prevedené do vlastníctva Žalobcu, nijako nedokázal ovplyvniť rozhodnutie správcu majetku Žalovaného, aby sa staral o Pozemky, ako mu to určujú a prikazujú zákonné ustanovenia, nijako nedokázal ovplyvniť ohodnotenie Pozemkov znalcom určeným súdnym exekútorom, ani možnosť ovplyvniť to, za akú sumu budú vydražené Pozemky. Mal za to, že nijakým spôsobom nepochybil vo svojom postupe, konal vždy v dobrej viere, ako dobromyseľný nadobudol Pozemky v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Odmietol domnienky Žalobcu, vyslovené v jeho tvrdení: „Z vyššie uvedeného je potom nepochybné, že nielen Žalovaný v 2. rade, ale aj Žalovaný v 1. rade je povinný Žalobcovi vydať peňažné plnenie, ktoré získal za Pozemky, a to vo zvýšenej sume 199 484,73 eura.", v zmysle ktorých vykonaním exekúcie mohol vzniknúť vzťah medzi Žalobcom a Žalovaným 1/, opätovne poukázal, na fakt, že Žalobca, resp. správca jeho majetku iba zahmlieva zanedbanie svojich povinností a ako topiaci sa chytá fabulovanej slamky. Ak by bol uzáver Žalobcu pravdivý, je zrejmé, že celý inštitút exekúcii ako spôsob vymoženia pohľadávky je nebezpečný tak pre oprávneného, ako aj pre povinného. A teda by sa stal úplne zbytočný. Odmietol domnienky Žalobcu, vyslovené v jeho tvrdení: ,Je nutné pripustiť, že Žalovaní si navzájom alebo prípadne aj so súdnou exekútorkou identifikovali sumy peňazí, ktoré im pripadli z jednotlivých vydražených nehnuteľností, a teda aj z jednotlivých lesných pozemkov.", ktorým sa snaží navodiť dojem, že sa jednalo o konanie v zhode medzi všetkými osobami zúčastnenými v exekúcii. Žalobca nijako nepreukázal toto nedovolené tvrdenie. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé a svojím zásahom do práva na ochranu osobnosti konajúcich za Žalovaného 1/ sú spôsobilé privodiť Žalovanému 1/ ujmu. V celom rozsahu odmietol vyčíslenie neexistujúcich istín, ktoré by mal byť Žalovaný 1/ zaviazaný zaplatiť Žalobcovi, nevie zo žaloby identifikovať, akým spôsobom sa Žalobca k istinám uvedeným v konkrétnych eventuálnych petitoch dopracoval. Žalobca nijako nepreukázal oprávnenosť takýchto súm. Namietol v celom rozsahu úroky z omeškania, keďže zo žaloby vôbec nie je zrejmé, ako sa mohol dostať do omeškania podaním žaloby Žalobcu. Žalobca nijako nepreukázal oprávnenosť a opodstatnenosť takýchto úrokov z omeškania.
7. Žalovaný 2/ uviedol, že dôvody žaloby sú irelevantné, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol ako vydražiteľ v exekučnom konaní a v dobrej viere.
8. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený na základe bezdôvodného obohatenia sa žalovaných 1/ a 2/ na úkor žalobcu tým, v rámci exekučnej dražby na majetok žalovaného 1/ boli vydražené nehnuteľnosti žalovaným 2/, pričom vlastnícke právo k nim prislúchalo žalobcovi, teda predmetné nehnuteľnosti mali byť žalobcovi 1/ poskytnuté bez právneho dôvodu. Ide o nehnuteľnosti
- lesné pozemky parc. L.-V. XXXX/X o výmere 53592 m a parc. č. L.-V. XXXX/X o výmere 708206 m , pričom uvedené nehnuteľnosti boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. F., obec F.B. F., okres F..
13. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že v prvom rade je potrebné, aby sa súd vysporiadal s tým, komu svedčalo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v čase ich predaja v rámci dražby, ako prejudiciálnou otázkou v konaní, nakoľko len v prípade, ak súd dospeje k názoru, že vlastnícke právo žalovaný 1/ k nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol, lebo vlastníkom nehnuteľností bol žalobca, možno ďalej posúdiť dôvodnosť žalobcovho nároku z bezdôvodného obohatenia žalovaných 1/ a 2/.
14. Vzhľadom na potrebu predbežného vyhodnotenia vlastníckeho práva žalobcu súd postupujúc v predbežnej otázke určenia vlastníckeho práva podľa ust. § 137 písm. c/ CSP skúmal prioritne existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko zo žaloby v písomných vyjadrení naliehavý právny záujem vôbec nevyplynul. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva ani po poučení podľa ust. § 181 ods. 2 CSP v rozpore s ust. § 155 ods. 1 CSP neuviedol, ani nepreukázal, na základe čoho súd dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, súd sa v konaní nemá právny dôvod uvedenou prejudiciálnou otázkou zaoberať, a teda je nutné vychádzať z údajov o vlastníctve zapísaných na LV č. XXXX ku dňu exekučnej dražby nehnuteľností, z ktorej verejnej listiny jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalovaného 1/. Na základe uvedenej skutočnosti mal súd za to, že žaloba o zaplatenie nároku žalobcu z bezdôvodného obohatenia žalovaných 1/ a 2/ na úkor žalobcu je nedôvodná, nakoľko existencia plnenia bez právneho dôvodu v súvislosti s exekučnou dražbou na majetok žalovaného 1/, kde boli vydražené nehnuteľnosti žalovaným 2/, pričom vlastnícke právo k nim malo prislúchalo žalobcovi (avšak prislúchalo žalovanému 1/), teda predmetné nehnuteľnosti mali byť žalobcovi 1/ poskytnuté bez právneho dôvodu, žalobca v konaní nepreukázal. Označenie majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu a jeho preukázanie v konaní je vzhľadom na znenie ust. § 451 ods. 2 OZ základným predpokladom dôvodnosti nároku uplatneného z bezdôvodného obohatenia. Žalobca v rozpore s ust. § 155 ods. 1 CSP ďalej neuviedol a ani nepreukázal, z akých dôvodov si uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným 1/ a 2/ celkovo až troma rôznymi spôsobmi v troch rozdielnych sumách, na základe čoho súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
15. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a procesne plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.