Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-114-2017.pdf
PDF · 102.93 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobkyne: E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom V. N. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Nyilfa, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/543/2015-70 zo dňa 16. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe a výrokom I. určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000006098 zo dňa 25.10.2005 je neplatná v časti bode 7 o dohode o zrážkach zo mzdy a v časti uvedenia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver a úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov; výrokom II. určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062666 zo dňa 16.2.2007 je neplatná v časti v bode 7 o dohode o zrážkach zo mzdy a v časti uvedenia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver a úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Napokon výrokom III. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd vec posúdil právne s použitím ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 2, § 44 ods. 2, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že „úverové zmluvy, ktoré sú predmetom skúmania súdom, sú v oboch prípadoch formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalobcu (vtedy pod obchodným menom Profireal Slovakia, s.r.o.), s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala žalobkyňa (spolu s ďalším dlžníkom) podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 48.006 Sk, resp. 100.008 Sk s tým, že úver budú splácať v 18 splátkach vždy k 12. Dňu mesiaca po 2.667 Sk, resp. v 36 splátkach vždy k 16. dňu mesiaca po 2.778 Sk. Formuláre spoludlžníci podpísali dňa 21.10.2005, resp. 13.02.2007. Na formulároch sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“, z ktorého bodu vyplýva schválená výška úveru 48.006 Sk, ale aj poskytnutá čiastka 31.444 Sk, resp. schválená výška úveru 100.008 Sk,
ale aj poskytnutá čiastka 50.004 Sk (?) s podmienkami splácania rovnako ako v bodoch 5 každého formulára. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za úver bola vyčíslená v prvom prípade v bode 5. na 35,34%, v druhom prípade na 71,31% (v druhom prípade navyše v bode 6. bola RPMN uvedená údajom 71,53%. Žalobca formuláre podpísal dňa 25.10.2005, resp. 16.02.2007, preukázateľne do formulárov dopĺňal nové údaje (v bode 6.), po podpísaní formulára dlžníkmi. Súčasťou zmluvného formulára je v oboch prípadoch v bode 7 (predtlačená) „Dohoda o zrážkach zo mzdy“, podľa ktorého dojednania „Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej v bode 6 zmluvy, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom plynúcim zo zmluvných dojednaní, súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty, ak boli uplatnené a náklady súdneho/rozhodcovského konania. Na základe predloženia tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané až do doby, akým veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou sú splatené“. Žalobca zároveň dňa 25.10.2005 a dňa 16.2.2007 vystavil aj dokument s názvom „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8000006098, resp. č. 8000062666“, z ktorého vyplývajú údaje zo zmluvného formulára, ďalej údaje k schválenej výške úveru, výška splátok úveru, RPMN, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 25.10.2005 a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 25.10.2005 (resp. 16.2.2007).“
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku uzavrel, že v oboch prípadoch išlo o zmluvu spotrebiteľskú, naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda vzťah podliehajúci nielen zákonnej úprave podľa Občianskeho zákonníka § 52 a nasl., ale tiež zákonnej úprave Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Takáto zmluva potom musí spĺňať zákonom dané podmienky, najmä musí mať písomnú formu, pričom absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z predloženej listiny (zmluvného formulára) „možno bez pochýb ustáliť iba to, že dlžníci požiadali o úver v určenej výške, žalovaný však do formulára dopísal ďalšie, navyše aj iné údaje. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorú mali dlžníci prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, obaja dlžníci mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalobcovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že obe zmluvy sú neplatné. Na základe uvedeného súd žalobe na určení neplatnosti oboch zmlúv v požadovanej časti vyhovel, s poukazom na § 216 ods. 1 CSP (Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.).“
5. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobkyni po procesnej stránke úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu, ktorú vyčíslil v odvolacom konaní podľa špecifikácie súhrnnou sumou 92,21 Eur. Odvolanie podal s poukazom na dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Rozsudok napadol v prvom rade v časti výrokov, ktorými súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere v časti v bode 7 o dohode o zrážkach zo mzdy sú neplatné. Podľa neho nie sú použiteľné dôvody, pre ktoré súd považuje zmluvu za neplatne uzavretú, pretože bod 7 bol navrhnutý žalobcom a prijatý žalovaným bez akejkoľvek zmeny alebo doplnenia. Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným úkonom, ktorý je síce zahrnutý na tej istej listine ako úverová zmluva, avšak jeho vznik a platnosť sa posudzuje samostatne. Súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnemu záveru. V ďalšom odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie v časti údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), že nedošlo k písomnej akceptácii údajov o úvere doplnených do zmluvy žalobcom, hoci podľa záverov súdu mala byť táto písomná akceptácia potrebná. Podľa odvolateľa je potrebné rozlišovať dve základné skupiny ustanovení, ktoré sú uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy. Obsah zmluvy je tiež možné určiť aj odkazom na iné ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdon 1396/96 a 33Odo 714/2001. Žiaden z údajov uvedených žalobcom v bode 5. žiadosti nie je sám osebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej
strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Práve z týchto ustanovení vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy niektoré údaje sa môžu zmeniť do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Konsenzus zmluvných strán o obsahu zmluvy vzniká v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuluje a vymedzuje obsah svojho návrhu, ktorý prostredníctvom odseku 1.2 a 2.1 žiadosti vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený po posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver, avšak výška úrokovej sadzby a RPMN nemôže byť vyššia. Žalovaný preto popiera závery súdu o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Súd sa obsahom návrhu na uzavretie zmluvy, ani jeho prijatím nezaoberal v tom zmysle, v akom to z nej vyplýva. Tým zaťažil rozhodnutie vadami neúplných a predčasných záverov (skutkovej aj právnej povahy), pretože otázku vzniku zmluvy neposudzoval v zmysle toho, čo návrh a prijatie návrhu tvorilo a či bol dodržaný postup podľa čl. 2 ods. 2.1 dojednaní.
7. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným popísanou uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovaného, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, že predmetné zmluvy o revolvingovom úvere tak zo dňa 25.10.2005 ako aj zo 16.2.2007, sú neplatné pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
11. V danom prípade je rozhodujúcou skutočnosť, ktorú zohľadnil aj prvoinštančný súd opierajúc sa o ním aplikované ust. § 44 Občianskeho zákonníka, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu (§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv). V danom prípade bolo pritom preukázaným a nesporným, že žalovaná na tlačive žalobcu predložila žalobcovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 21.10.2005 a 13.2.2007, ktorá, ako na to správne poukázal prvoinštančný súd, neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ostatne citovaného zákona. Na túto žiadosť zareagoval žalovaný jednak vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti - zmluvy nazvanej „údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte)“, zároveň listinami „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere“ č. 8000006098 zo dňa 25.10.2005 a č. 8000062666 zo dňa 16.2.2007. Keďže jednak údaje o schválenom revolvingovom úvere, ako aj predmetné oznámenia, obsahujú nielen rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, aj množstvo ďalších nových dát, nebolo možné, ako to správne uzavrel prvoinštančný súd, toto prijatie návrhu zo strany žalovaného obsahujúce zmeny a dodatky, považovať za účinné, ale v zmysle
citovaného § 44 Občianskeho zákonníka ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh adresovaný žalovaným žalobkyni. Vzhľadom na to bolo potom pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyhnutné, aby žalobkyňa tento nový návrh účinne v písomnej forme prijala, k čomu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo.
12. Iba na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom, ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade žalobkyňa nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosti o poskytnutie úveru dňa 21.10.2005 a 13.2.2007, ktoré ale nemajú všetky náležitosti úverovej zmluvy, a k schváleniu úveru došlo až listinami
- oznámeniami veriteľa a doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere a žalobkyňa tento v podstate nový návrh zmluvy o úvere nepodpísala, predmetné zmluvy o úvere, neboli platne písomne uzavreté, pričom ich uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
13. Vzhľadom na vyššie uvedené prvoinštančný súd správne ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Keďže súd je v zmysle § 216 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu tak, že ho v danom prípade nemôže prekročiť, súd prvej inštancie správne vyhovel žalobe a určil neplatnosť oboch zmlúv iba v požadovanej časti. Neplatnosť zmlúv z vyššie uvedených dôvodov sa týka zmlúv v celom rozsahu, teda včítane dojednania o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy má pritom akcesorickú povahu k hlavnému záväzkovému vzťahu, na ktorý je existenčne viazaná, preto zdieľa osud hlavného záväzku. Vedľajší zabezpečovací záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného zabezpečovaného záväzku. Pokiaľ je teda pre rozpor so zákonom neplatné dojednanie hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie. Ak je neplatná zmluva o úvere, je potom neplatný i akcesorický záväzkový vzťah o dohode o zrážkach zo mzdy, ktorý túto zmluvu zabezpečuje. Vznik a platnosť oboch zmlúv preto nie je možné posudzovať samostatne, ako sa toho v podanom odvolaní domáha žalovaný.
14. K odvolacej argumentácii žalovaného sa žiada dodať, že ani zásada zmluvnej voľnosti či slobody účastníkov občianskoprávnej zmluvy neumožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa na úprave ich vzťahov v rozpore s kogentným zákonným ustanovením. Odklon od nesporne kogentného ustanovenia o povinne písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere s následkom neplatnosti (§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), zákon nepripúšťa. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka naviac výslovne zakotvuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
15. S poukazom na uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo všetkých výrokoch vecne správny, včítane výroku o náhrade trov konania odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalobkyni vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalobkyňa v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
18. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
19. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
20. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26. 10. 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.
21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).