Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-25-2016.pdf
PDF · 124.68 KB
No categories available
38C/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti žalovanej: J. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v X., R. XX, práv.zast. Mgr. Ladislavom Riedlom, Advokátska kancelária Prešov, so sídlom v Prešove, Levočská č. 4703/89 o zaplatenie 1.952,22 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 190,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 190,24 EUR od 26.4.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.
odôvodnenie:
1. Žalovaná sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 14.10.2014 domáhala voči žalobcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn. 14692/14, ev.č. V/196604300 zo dňa 1.8.2014. O predmetnej veci na Okresnom súde Košice I prebiehalo konanie pod sp.zn. 38C/249/2014, v ktorom súd rozsudkom sp.zn.č. 38C/249/2014 - 56 zo dňa 16.10.2015 zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave pod sp.zn. č. 14692/14, ev.č. V/196604300 zo dňa 1.8.2014 v celom rozsahu z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. V zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd pokračoval v konaní o zaplatenie sumy 1.952,22 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.4.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca svoj nárok v spore o zaplatenie sumy 1.952,22 EUR s prísl. (pôvodne uplatnený v rozhodcovskom konaní) odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. G. dňa 30.11.2011, na základe ktorej vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Súčasne so žalovanou uzavrel aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. G. dňa 30.11.2011, na základe ktorého odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy Tab 10.1 16 GB za kúpnu cenu 1 EUR. Tvrdil, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 84,49 EUR, ktoré jej vyfakturoval faktúrou č..9 zo dňa 10.1.2013 na sumu 49,99 EUR a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2013 na sumu 34,50 EUR. Ďalej žalobca a žalovaná uzavreli aj Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. G. dňa 7.12.2011, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, ktoré umožnili žalovanej využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Žalobca uzavrel so žalovanou Dodatok Z zmluve o poskytovaní verejných služieb č.. dňa 7.12.2011, na základe ktorého odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy Tab 10.1 16 GB za kúpnu
cenu 1 EUR. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 137,91 EUR, ktoré žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012 znejúcej na sumu 88,24 EUR ( z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 53,42 EUR), faktúrou č.. zo dňa 7.1.2013 znejúcej na sumu 49,99 EUR a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2013 znejúcej na sumu 34,50 EUR. Žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. G. dňa 7.12.2011, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, ktoré umožnili žalovanej využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Žalobca uzavrel so žalovanou Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č.. dňa 7.12.2011, na základe ktorého odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy Tab 10.1 16 GB za kúpnu cenu 1 EUR. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 308,22 EUR, čím porušila zmluvné povinnosti, preto žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 11.4.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, a sumu za mobilné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote na plnenie do 25.4.2013. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky . Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia za využívanie telekomunikačných služieb poskytnutých žalovanej, ako aj sumy 1.644 EUR, ktorú si uplatňuje vo výške škody, ktorá podľa žalobcu vznikla poskytnutím 3 ks mobilných zariadení žalovanej za akciovú cenu 1 EUR namiesto predajnej ceny 549 EUR a sumy 1,33 EUR za upomienku vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX dňa 10.1.2013. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2016 doplnil, že tento sa nedomáha voči žalovanej nároku z neprijateľnej podmienky tak ako na túto skutočnosť poukázala žalovaná. V zmysle vyjadrení žalobcu nárok na zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby a nárok na zaplatenie náhrady škody nemožno považovať za nárok uplatnený z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V podaní doručenom súdu dňa 30.11.2017 žalobca uviedol, že na žalobe trvá. 4. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.12.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalobca žiada náhradu škody a týmto on sám porušil zákon, konkrétne ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Žalovaná ďalej poukázala na tú skutočnosť, že škodou nemôže byť rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou zariadenia, nakoľko stále ide o paušalizovanú náhradu škody, keďže nie je žiadnym spôsobom zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil. Žalovaná tiež uviedla, že principiálne nepopiera, že ak by bola viazanosť platná, porušenie záväzku viazanosti môže spôsobiť žalobcovi škodu. Malo by však ísť o skutočnú škodu. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad náhrady škody. Preto žiada súd, aby zamietol žalobu minimálne v časti 1.644 EUR s tým, že k faktúram a nároku žalobcu na úhradu za poskytnuté telekomunikačné služby sa žalovaná vyjadrí po oboznámení sa s jednotlivými faktúrami. 5. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 6.2.2018, predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi riadne doručené dňa 6.11.2017, právnemu zástupcovi žalovanej dňa 3.1.2018. 6. Na pojednávaní dňa 6.2.2018 bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu, nebol prítomný právny zástupca žalovanej, ktorý sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 6.2.2018, a zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti žalovanej.
Súd vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia strán sporu považuje : 7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. G. súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 30.11.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Účastnícky program - Internet na doma Exkluzív+, so žalovanou ako účastníkom, ktorá žalovanej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanej poskytol mobilné zariadenie Samsung Galaxy Tab 10.1. 16GB. Z Dodatku k Zmluve zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že trhová hodnota poskytnutého mobilného zariadenia bola vo výške 548 EUR, žalobca ho poskytol žalovanej za kúpnu cenu 1 EUR. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré jej žalobca v súlade so všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. 8. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb A. súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 7.12.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Účastnícky program - Internet na doma Exkluzív+, so žalovanou ako účastníkom, ktorá žalovanej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanej poskytol mobilné zariadenie Samsung Galaxy Tab 10.1. 16GB. Z Dodatku
k Zmluve zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že trhová hodnota poskytnutého mobilného zariadenia bola vo výške 548 EUR, žalobca ho poskytol žalovanej za kúpnu cenu 1 EUR. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré jej žalobca v súlade so všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. 9. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. G. súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 7.12.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Účastnícky program - Internet na doma Exkluzív+, so žalovanou ako účastníkom, ktorá žalovanej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanej poskytol mobilné zariadenie Samsung Galaxy Tab 10.1. 16GB. Z Dodatku k Zmluve zo dňa 7.12.2011 vyplýva, že trhová hodnota poskytnutého mobilného zariadenia bola vo výške 548 EUR, žalobca ho poskytol žalovanej za kúpnu cenu 1 EUR. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré jej žalobca v súlade so všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. 10. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. 11. Pohľadávka žalobcu vznikla neuhradením faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 1/2013 vo výške 49,99 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 2/2013 vo výške 34,50 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 12/2012 vo výške 88,24 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 1/2013 vo výške 49,99 EUR, faktúry č.. za zúčtovacie obdobie 3/2013 vo výške 34,50 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 1/2013 vo výške 49,99 EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX. za zúčtovacie obdobie 2/2013 vo výške 34,50 EUR, a faktúry č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie 1/2013 vo výške 1,33 EUR. 12. Z listu nazvaného „pokus o pokonávku“ zo dňa 11.4.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 2.173,20 EUR za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty/náhrady škody, a tiež za mimosúdne vymáhanie a poskytol jej dodatočnú lehotu plnenia do 24.5.2013. Žalovaná z celkovej sumy pohľadávky neuhradila žiadnu sumu. 13. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 308,22 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby a sumy 1.644EUR titulom náhrady škody.
Za n e p r e u k á z a n é skutkové tvrdenia súd považuje : 14. V žiadnych listinných dôkazoch predložených žalobcom nie je uvedené, na základe čoho vznikla žalovanej povinnosť uhradiť sumu 1,33 EUR za upomienku. Žalobca taktiež nepredložil súdu predmetnú upomienku, a teda nepreukázal či táto bola skutočne žalovanej doručovaná, kedy a v akom počte. 15. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, na základe čoho si uplatňuje poplatky za obmedzenie, resp. prerušenie služieb a tiež poplatok za obnovenie služieb.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 16. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 17. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 18. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 22. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 24. Podľa ust. § 442 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. 25. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 26. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 27. Podľa ust. § 44 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 28. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 29. Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 14.6.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 32. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny z á v e r :
33. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluvy medzi stranami sporu boli uzavretá dňa 30.11.2011 a 7.12.2011 spornou sa môže zdať otázka, či sa predmetný právny vzťah, ako aj vzťahy z neho
vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. 34. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystupoval ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu k lex generali ( ust. §100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia. 35. S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis. 36. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné nadanú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z. 37. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o pripojení, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo. 38. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaná do dnešného dňa žalobcovi bezdôvodne nezaplatila faktúry za poskytnuté služby, na základe čoho porušila zmluvné ustanovenia, preto ju súd zaviazal k úhrade dlžnej sumy 190,24 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby, t.j. sumu 49,99 EUR na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, sumu 56,93 EUR na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, sumu 41,66 EUR na základe faktúry č. XXXXXXXXXX a sumu 41,66 EUR na základe faktúry č. XXXXXXXXXX. 39. Ďalej pri rozhodovaní o náhrade škody, súd posudzoval všetky aspekty a okolnosti, na základe ktorých žalobcovi škoda vznikla. Tak, ako vymedzil nárok žalobca na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu porušenia povinností žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a po 4. zavinenie. 40. Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. 41. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, či došlo k odpojeniu SIM karty pridelenej žalovanej, nakoľko tá porušila zmluvné povinnosti tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby. Ak by sa tak aj stalo, neznamená to však to, že by žalovaná porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu, pretože ak by dlžnú sumu uhradila žalobcovi, zrejme by došlo k opätovnému zapojeniu SIM karty zo strany žalobcu a zmluvný vzťah by trval ďalej. 42. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 43. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. G. s dodatkami, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila. Je potrebné uviesť, že zmluvy neboli uzavreté na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. 44. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). 45. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov tento nárok na náhradu škody vo výške 1.644 EUR žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. 46. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1,33 EUR za upomienku uplatnený faktúrou č. XXXXXXXXXX, súd dospel k záveru, že túto nie je možné žalobcovi priznať. Taktiež má súd za to, že žalobcovi nie je možné priznať sumu 28,75 EUR vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX ako poplatok za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia v sume 12,50 EUR a poplatok za odpojenie v sume 16,25 EUR plus DPH; sumu 16,60 EUR vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX ako poplatok za znovu pripojenie po omeškaní platby; sumu 28,75 EUR vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX ako poplatok za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia v sume 12,50 EUR a poplatok za odpojenie v sume 16,25 EUR plus DPH a sumu 28,75 EUR vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX. ako poplatok za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia v sume 12,50 EUR a poplatok za odpojenie v sume 16,25 EUR plus DPH. 47. Zmluva o pripojení, Dodatok k Zmluve o pripojení, ktoré uzatvoril žalobca so žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní dodatkov k zmluvám, preto sú neplatne dohodnuté. V prípade Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané žalovanou. Navyše suma 1,33 EUR za upomienku nebola uvedená ako v Zmluvách tak ani v Dodatkoch a Všeobecných podmienkach, navyše Cenník služieb, ktorý podľa žalobcu tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, žalobca k žalobe nepriložil. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. 48. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. 49. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku, t.j. 26.4.2013. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, t.j. od 26.4.2013, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 8 % bodov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Trovy konania : 50. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 52. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 54. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v spore, t.j. 80 % (čo predstavuje konečný úspech žalovanej v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 1.952,22 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 190,24 EUR, čo je pre žalobcu 10 % úspech a 90 % neúspech).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).