Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cpr-3-2016.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza vo veci žalobcu: N. C., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX O., zast.: advokát JUDr. Jozef Jaško, M. Falešníka č. 10, 971 01 Prievidza, proti žalovanému PROPERTY SECURITY SERVICES, s.r.o., IČO: 36747947, Technická 7, 821 04 Bratislava , zast.: Alianciaadvokátov ak., s.r.o., IČO 36679771, Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava o určenie pracovného úrazu
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že úraz, ktorý žalobkyňa 12.03.2016 utrpela j e pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný.
II. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26. 5. 2016 domáhala určenia, že úraz, ktorý utrpela je pracovným úrazom. Dňa 2. 12. 2015 bola uzavretá pracovná zmluva, pracovný pomer so žalovaným vznikol 3. 12. 2015. Žalobkyňa vykonávala na základe pracovnej zmluvy prácu ako upratovačka, ako miesto výkonu práce bolo dojednané mesto Prievidza. Pracovný pomer sa skončil v skúšobnej dobe 15. 3. 2016.Dňa 12. 3. 2016 utrpela žalobkyňa úraz po vstupe do objektu, kde na základe pokynu žalovaného mala vykonávať dojednané práce a to v Obchodnom centre Korzo Prievidza. K úrazu došlo v čase okolo 13 55 hodine, hneď potom ako prešla rotačným vstupným zariadením a za vadila v nohou o uvoľnený a zvlnený koberec, pričom spadla a celou váhou tela dopadla na ľavú hornú končatinu, pričom utrpela pohmoždenie a podvrtnutie ľavého zápästia . Na základe tejto udalosti bola uznaná za práceneschopnú od 14. 3. 2016 až doposiaľ. Žalobkyni sa začínala pracovná od 14.00 hod. Úraz zamestnávateľovi nahlásila, ten ho však neuznal ako pracovný z dôvodu, že zamestnanci majú na vstup na pracovisko používať služobný vchod a nie hlavný vchod. Táto povinnosť sa však vzťahuje len na rannú pracovnú zmenu a nie aj na poobednú zmenu. 2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu i žalovaného, oboznámil sa s listinami: Pracovná zmluva č.l.7-8, oznámenie čl. 9, posúdenie zdravotného stavu č.l. 10, Rozpis služieb čl. 14, 15, Dochádzka - evidencia čl. 16 - 24, Potvrdenie o PN čl. 57, Doklad o trvaní PN čl. 58, Dohoda o mzde zamestnanca čl. 59, Dodatok čl. 60, yyjadrenie žalovaného, Listinné dôkazy čl. 64 - 65, Dohoda čl. 66, Harmonogram čl. 66, 67, 68, Dodatok č. 1 k zmluve čl. 69, Oznámenie čl. 70 3. Žalobkyňa uviedla, že 12.3.2016 šla do roboty ako každý deň, keď prekročila prah dverí, tak zakopla o zvlnený koberec, pritom si narazila ruku, letela na podlahu, ľudia ju dvíhali. Išla tam, kde pracujú pracovníci SBS, kde aj zapisujú ako zamestnanci po príchode a povedala im, že sa jej stal úraz, že to treba zapísať, ale nebola tam žiadna kniha, kde by sa to dalo zapísať. Takže nič nezapísali. Potom išiel SBS-kár kúpiť nejakú knihu, to bolo až večer po tom, ako normálne nastúpila a zapísalo sa to potom až na druhý deň, ale vôbec nevie, kde to je, či to zahodili. Stalo sa jej to na pracovisku, prekročila prah Korza a tým pádom to už bolo na pracovisku, lebo ona upratuje celé Korzo (obchodné centrum). Myslí si, že už bola na pracovisku. Ona s takou boľavou rukou odrobila dva dni. Keďže jej to opuchlo a bolo
to červené išla k doktorovi, ktorý ju vypísal a maródila dva mesiace. Keď bola u doktorky, volala jej p. M. - vedúca. Keďže lekár a sestrička išli akurát na obed, tak odbehla za pani vedúcou do Korza, lebo je to blízko. Povedala jej, že úraz nie je pracovný a že ju musí prepustiť. Tým to skončilo, ona odtiaľ odišla a viac nenastúpila. V marci pred úrazom maródila asi 10 dní. Nebola upozorňovaná na nejaké nedostatky v práci pred úrazom, nikto neprejavil nespokojnosť. Je pravda, že zodvihla aj zranenou rukou tašky, potom aj vykonávala aj zamestnanie, bála sa, aby neprišla o prácu, lebo bola na PN. Lekára navštívila počas pondelka predtým, ako sa dozvedela o rozviazaní pracovného pomeru, nie je to tak, že išla k lekárovi po tom, ako jej povedali, že s ňou skončia pracovný pomer. V Korze upratovala všetko - vstupné dvere, podlahy, chodby, WC, sklenené zábradlia, kuchyňu.
4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nie sú splnené procesné ani hmotnoprávne podmienky takejto žaloby. Podľa § 137 Csp žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie ak je na tom právny záujem. Žalobca neosvedčil takýto naliehavý právny záujem. Zákonník práce takúto žalobu nepredpokladá ani obdobný druh takejto určovacej žaloby. Takúto žalobu nemožno pripustiť, nakoľko Zákonník práce je uzavretý kódex a zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz neobsahuje. Pokiaľ má byť uplatňovaná zodpovednosť zamestnávateľa za určitú škodu, tá musí byť vyčíslená, pričom podaná žaloba takéto vyčíslenie neobsahuje. Obdobné vyplýva aj z dôvodovej správy k §137, kedy zámerom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyslené žaloby o určenie platnosti a neplatnosti právnych úkonov a právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Nie je naliehavý právny záujem a preto nemožno takejto žalobe vyhovieť. Čo sa týka hmotnoprávneho hľadiska poukázal na ustanovenie § 195 ods. 3, kde pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť. Čo sa týka dokazovania, ktoré bolo vykonané, vyplýva z toho, že k úrazu došlo v dôsledku preťaženia končatín, kedy v oboch rukách mal žalobca ťažké tašky, to nie je pracovný úraz, takýto incident by sa nestal, pokiaľ by bola žalobkyňa správne ustrojená, mala prázdne ruky. Žiadal túto žalobu zamietnuť. Doložil súdu nasledovné dokumenty, a to: - Pracovnú zmluvu spoločne so všetkými jej Prílohami ako i Prílohou určujúcou Harmonogram a špecifikáciu upratovania; - Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve určujúcim stanovenie mzdy; - Oznámenie zamestnávateľa o skončení PP v skúšobnej dobe. Žalovaný má za to, že žalobkyňa neutrpela žiaden úraz, nakoľko nedoložila v konaní žiaden dôkaz, lekársku správu, ktorá by nespochybňovala jej tvrdenia, resp. ktorá by potvrdzovala jej pravdivosť, že utrpela úraz. Taktiež má žalovaný za to, že ak by aj skutočne došlo k úrazu, nemožno to v tomto prípade aplikovať, nakoľko k úrazu došlo v čase, kedy zamestnanec neplnil pracovnú úlohu a ani nevykonával činnosť, ktorá by bola v priamej súvislosti s plnení pracovných úloh a preto z týchto dôvodov nemožno pojednávať o pracovnom úraze /R 11/1976/. Predpokladom riadneho plnenia pracovných úloh je taktiež riadne ustrojenie do pracovného odevu, ktorý je spôsobilý na výkon pracovných úloh. Podľa ust. § 220 Zákonníka práce ide o plnenie pracovných úloh iba ak ide o priamu súvislosť s plnením pracovných úloh. Opätovne zdôraznil, že nedošlo k akémukoľvek úrazu a ani úraz nevznikol pri plnení pracovných úloh a ani v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Taktiež je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že obchodný dom je verejným miestom a priestranstvom, pričom žalobkyňa nevstúpila do objektu v zmysle interných nariadení služobným vchodom určeným pre zamestnancov. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť. 5. K vyjadreniu žalovaného právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v čase, kedy sa jej pracovný úraz stal, vykonávala úkon potrebný pred začatím plnenia pracovných úloh, nevykonávala cestu do zamestnania, cesta areálom je z pohľadu zamestnanca úkonom nutným pred začiatkom práce a teda úkonom v zmysle § 220 ods.1,2 Zákonníka práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Poukázal na rozsudok NS SR 2Cdo 72/2007 z 27.5.2008. Protistrana nepredložila doteraz interný predpis v zmysle ktorého by mala žalobkyňa na vstup do pracoviska služobný vchod. Ohľadom charakteru zranenia by sa mal vyjadriť lekár - k tomu či sa následky zranenia mohli prejaviť neskôr. 6. Podľa pracovnej zmluvy žalovaný uzavrel so žalobkyňou pracovný pomer s nástupom do zamestnania 3. 12. 2015 funkcia: upratovačka. Miesto výkonu práce Prievidza, zamestnávateľ môže po dohode so zamestnancom poslať zamestnanca na pracovnú cestu na území Slovenska aj do zahraničia, cestovné náklady budú zamestnancovi nahradené zamestnávateľom. Pracovný čas bol dohodnutý 40 hodín týždenne. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy je možné meniť iba písomnou dohodou obidvoch strán. 7. Podľa oznámenia zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným k 12. 3. 2016. 8. Podľa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne M.. Q. G. z 20. apríla 2016, žalobkyňa utrpela 12. 3. 2016 pracovný úraz po vstupe do objektu v ktorom bola zamestnaná. K úrazu došlo v čase asi
o 13 55 hodine potom, ako prešla rotačným vstupným zariadením a zavadila nohou o uvoľnený od podlahy a zvlnený koberec, pričom spadla celou váhou na ľavú hornú končatinu. Pod vplyvom pádu došlo k pohmoždeniu a podvrtnutiu ľavého zápästia. Pacientke bola vystavená práceneschopnosť číslo XXXXXX od 14. 3. 2016. Od 14. 3. 2016 opakované chirurgické vyšetrenia, opakované röntgenové vyšetrenia ľavého predlaktia a zápästia , mala založenú fixáciu na oblasť ľavého zápästia do 30. 3.2016. Dostala obstrek, bola na USG ľavého zápästia s negatívnym nálezom. Aktuálne pretrvával opuch dorza ľavého zápästia a dist. Predlaktia, bolestivosť a opuch v oblasti processus styloideus ulnae predlaktia - násadcový výbežok lakťovej kosti. Pacientka je v liečbe. Diagnostický záver je podvrtnutie a pohmoždenie ľavého zápästia, pohmoždenie distálnej časti lakťovej kosti - násadcovitého výbežku lakťovej kosti. 9. Podľa rozpisu služieb pracovala žalobkyňa v dňoch 12-13.3.2016 v poobednej zmene, bola 5 dní PN, nie je zrejmé, v ktorých dňoch.
10. Podľa Dochádzky - evidencia čl. 16 - 24, bola žalobkyňa v práci 12. 3. 2016 od 14.00 do 22.00 hod a 13.3.2016 od 13.53 do 22.00 hod.
11. Podľa potvrdenia o práceneschopnosti čl. 57 zo dňa 9.10.2017 vystaveného ošetrujúcim lekárom MUDr. G., bola žalobkyňa PN od 14.3.2016 do 1.5.2016 výlučne v súvislosti s pracovným úrazom. Pracovný úraz vyžadoval dočasnú práceneschopnosť, priamo po úraze nemala prítomný edém v oblasti ľavého zápästia s bolesťami zotrvala v práci. Po niekoľkých hodinách sa postupne zhoršovala hybnosť v ľavom zápästí a nastúpil aj edém ľavého zápästia.
12.Podľa Dokladu o trvaní práceneschopnosti čl. 58 bola žalobkyňa práceneschopná od 14.3.2016. Podľa videozáznamu spadla žalobkyňa po prekročení vchodu do obchodného centra Korzo v Prievidzi.
13.Podľa Dohody o mzde zamestnanca čl. 59, bola zmenená pracovná zmluva, podľa dodatku z 21.12.2015 bola stanovená mzda zamestnanca minimálna hodinová mzda od 1.1.2016.
14. Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 220 Zákonníka práce ide o plnenie pracovných úloh iba ak ide o priamu súvislosť s plnením pracovných úloh.
16. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
17. Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
18. Podľa § 195 ods. 3 pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
19. Podľa § 195 ods. 4 citovaného zákona za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
20. Podľa § 195 ods. 6 citovaného zákona zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom k 25.11.2008, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
21. Podľa § 196 ods. 1 - 5 citovaného zákona, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali alebo b/ škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže že a/ postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b/ jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v ods. 2 písm. c/ sa zamestnancovi uhradí aspoň 1/3- tina škody.
22. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
23. Podľa § 8 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení :
(1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26)
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
Podľa ods. 4) tohto ustanovenia plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
24. Súd vzhľadom na námietku žalovaného skúmal, či sú dané procesné podmienky žaloby podľa Civilného sporového poriadku. Ako je vyššie uvedené, podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 je možné podať žalobu o určení právnej skutočnosti, čo je daný prípad, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy ako zdôraznil zákonodarca, úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je napríklad § 711 ods. 6 OZ. K naliehavému právnemu záujmu pozri judikatúru uvedenú ku komentovanému ustanoveniu. Žalobu žalobkyňa podala 26.5.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia § 80 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa tejto právnej úpravy bolo možné sa domáhať určenia, že označený úraz je pracovným úrazom. Určovacia žaloba je druhom žaloby, ktorú výslovne predpokladá § 80 písm. c) O.s.p. Podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pretože na rozhodovanie o žalobe, predmetom ktorej je určenie, že označený úraz je pracovným úrazom, nie je daná právomoc žiadneho iného orgánu, patrí rozhodovanie o nej do právomoci súdu, aj keby inak neboli splnené podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. Vzhľadom na takéto posúdenie prípustnosti žaloby podľa O.s.p., účinného v čase podania žaloby, bolo by v rozpore s legitímnym očakávaním žalobkyne, ak by súd postupoval striktne podľa Civilného sporového poriadku a žalobu by ako neprípustnú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, pretože nejde o žalobu podľa § 137 písm. d/ O.s.p. Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, je sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu. Žaloba korešponduje so znením ustanovenia § 195 a § 196 Zákonníka práce v znení platnom v čase vzniku pracovného úrazu a jej cieľom bolo vyriešenie otázky zodpovednosti subjektov pracovno-právneho vzťahu za vzniknutú škodu, pretože podľa obsahu ustanovenia § 8 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako je vyššie citované, je pracovný úraz osobitným druhom škody na zdraví. V prejednávanej veci nešlo o rozhodovanie o žalobe o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (§ 80 písm. c/ O.s.p.), ale o určenie právnej skutočnosti, ktorá je významná pre rozhodnutie v inom konaní o ďalších nárokoch žalobcu (napr. v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne ustanovení §§ 1,2,8 ,13, 17, 99,100 a nasl.) a na takomto určení teda je naliehavý právny záujem.
25. Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňa neutrpela úraz. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z lekárskeho potvrdenia predloženého žalobkyňou so žalobou a z videozáznamu oboznámeného na pojednávaní. Podľa neho 12.3.2016 v čase asi o 13.55 hodine potom, ako žalobkyňa prešla rotačným vstupným zariadením v Obchodnom centre Korzo v Prievidzi, zavadila nohou o uvoľnený od podlahy a zvlnený koberec, pričom spadla celou váhou na ľavú hornú končatinu. Pod vplyvom pádu došlo k pohmoždeniu a podvrtnutiu ľavého zápästia. Pacientke bola vystavená práceneschopnosť číslo 540188 od 14. 3. 2016 (č.l. 58). Z ďalšieho potvrdenia tiež vyplýva, že napriek úrazu, mohla žalobkyňa vykonávať aj v dňoch 12.-13.3.2016 prácu, aj keď s bolesťami.
26. Žalovaný ďalej tvrdil, že nešlo o plnenie pracovných úloh. Zároveň však nenamietal tvrdenia v žalobe, že žalobkyňa vykonávala prácu v priestoroch Obchodného centra Korzo Prievidza. Ako miesto výkonu práce bolo v pracovnej zmluve uvedené mesto Prievidza. Cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Úraz spôsobený počas cesty z miesta bydliska do zamestnania a späť nie je možné kvalifikovať ako pracovný. Je preto potrebné aby si zamestnávateľ v pracovnom poriadku presne vymedzil, aký priestor sa považuje za pracovisko. Skončenie cesty do zamestnania by sa malo vymedziť individuálne podľa podmienok konkrétneho zamestnávateľa. Zamestnávateľ v tomto prípade presne nevymedzil aký priestor sa považuje za pracovisko. Tiež nepreukázal, aké vnútorné predpisy žalobkyňa porušila, ak vchádzala hlavným vchodom do obchodného centra, kde vykonávala svoju prácu. Súd teda ako pracovisko ustálil podľa výpovede žalobkyne, vyjadrenia žalovaného a evidencie dochádzky, z ktorej je zrejmé že zamestnanci sa do nej zapisovali po príchode na miesto, kde vykonávali
prácu a ktorá bola teda logicky umiestnená v priestoroch obchodného centra Korzo v Prievidzi, práve obchodné centrum Korzo Prievidza, pretože sám žalovaný vytvoril neurčitou špecifikáciou miesta výkonu práce priestor pre takéto interpretovanie pracovnej zmluvy. Tvrdenia, že bola žalobkyňa povinná použiť vchod pre zamestnancov nevyplývajú zo žiadneho dôkazu predloženého stranami. K úrazu došlo ako to vyplýva z videozáznamu už v priestoroch obchodného centra Korzo, čo nebolo ani stranami spochybnené. Súd mal teda za preukázané, že k úrazu došlo v mieste výkonu práce, po skončení cesty do zamestnania, pri úkonoch potrebných pred začiatkom práce - presun v mieste výkonu práce na konkrétne miesto výkonu práce.
27. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol, že ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný, bolo nesporné, že v čase úrazu bola žalobkyňa v pracovnom pomere so žalovaným. Súd ustálil, ako je vyššie uvedené, že ide o pracovný úraz. Zamestnávateľ v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa porušila právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali ani iné skutočnosti odôvodňujúce vyvinenie žalovaného podľa Zákonníka práce ako je to uvedené v § 196. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalobca, preto mu v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP patrí nárok na náhradu trov konania. Preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.