Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-142-2021.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/142/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Bytex Slovensko, s.r.o., so sídlom Čárskeho 7, 040 01 Košice, IČO: 36 171 778, zastúpený HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 53 519 141, proti žalovanému: K., nar. XX.X.XXXX, bytom I., XXX XX I.., o zaplatenie 889,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 889,99 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 889,99 Eur odo dňa 11.3.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.7.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 889,99 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 889,99 Eur odo dňa 21.7.2019 do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že žalovaný bol do 31.3.2018 vlastníkom bytu č. X v bytovom dome na ulici X. I.. Uviedol, že vykonáva správu predmetného bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že podľa článku 5.4. zmluvy o výkone správy bytového domu je vlastník bytu povinný uhradiť nedoplatok do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy uhradiť nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2018, eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 889,99 Eur. Ďalej v žalobe uviedol, že vyúčtovanie bolo žalovanému doručované poštou dňa 30.5.2019, žalovaný si však zásielku neprevzal, preto sa mu vrátila nedoručená dňa 20.6.2019.
3. Okresný súd Košice I vydal vo veci dňa 4.8.2021 platobný rozkaz pod č.k. 34Csp/142/2021-24, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 889,99 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 889,99 Eur odo dňa 21.7.2019 do zaplatenia a nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 175,47 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
4. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 9.8.2021, žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 3.3.2022 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 4.8.2021, ktorý bol vydaný pod sp. zn. 34Csp/142/2021 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
6. Žalovanému bola žaloba spolu s jej prílohami doručená dňa 10.3.2022, v spore zostal nečinný, nerozporoval žiadne tvrdenia žalobcu, a ani nenavrhol vo veci vykonať žiadne dokazovanie.
7. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku, rozhodol súd prvej inštancie vec bez nariadenia pojednávania dňa 29.4.2022 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluvou o výkone správy, Vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rozúčtovacie obdobie odo dňa 1.1.2018 do 31.3.2018, a zistil tento stav veci:
9. Žalovaný bol v období do 31.3.2018 vlastníkom bytu č. X . v bytovom dome na ulici X. v H. pričom zo Zmluvy o výkone správy č. 004/2008 mal súd za preukázané, že v danom čase žalobca vykonával správu bytového domu X. v H., a teda je aktívne vecne legitimovaným v spore.
10. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie odo dňa 1.1.2018 do 31.3.2018 predloženého žalobcom je zrejmé, že žalovanému vznikol nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním vo výške 889,99 Eur. Z predloženého listinného dôkazu - poštového podacieho hárku vyplýva skutočnosť, že vyúčtovanie nedoplatku za služby spojené s bývaním bolo žalovanému zasielané dňa 30.5.2019, avšak zásielka sa vrátila žalobcovi nedoručená dňa 20.6.2019.
11. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
12. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
13. Podľa ust. § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
14. Podľa ust. § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
15. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.
16. Podľa čl. 4 bod 2 Zmluvy o výkone správy č. 004/2008 zo dňa 20.12.2007 vlastníci sú povinní uhrádzať a) vypočítaný preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv, b) určené zálohové platby za plnenia a služby spojené s užívaním spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, bytov a nebytových priestorov, c) poplatok za správcovskú činnosť, d) ďalšie platby za služby, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako právnická osoba podľa zákona č. 182/11993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a v súlade so Zmluvou o výkone správy č. 004/2008 vykonáva správu bytového domu na ulici X. v H.. Súd považoval za nesporné, že žalovaný v rozhodnom období, bol vlastníkom predmetného bytu a jeho povinnosťou bolo podľa článku IV. bodu 2 Zmluvy o výkone správy vykonávať úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, na základe mesačných predpisov. Žalovaný svoju zákonnú povinnosť, ako aj povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o výkone správy zaplatiť zálohové platby za byt nesplnil. Podľa vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie odo dňa 1.1.2018 do 31.3.2018 mal žalovaný nedoplatok na vyúčtovaní vo výške 889,99 Eur. Rovnako bolo preukázané, že žalobca doručoval žalovanému predmetné vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie odo dňa 1.1.2018 do 31.3.2018 s podrobnou špecifikáciou nákladov.
18. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa ust. § 150 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
20. Podľa ust. § 151 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
21. Podľa ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
22. Podľa ust. § 154 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
23. Podľa ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
24. Podľa ust. § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
25. Podľa ust. § 215 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
26. Nakoľko žalovaný nerozporoval žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu vo výške 889,99 Eur.
27. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
28. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. V prípade príslušenstva žalobca žiadal priznať zákonný úrok z omeškania odo dňa 21.7.2019 do zaplatenia, teda po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Žalobca v konaní uviedol a bolo aj preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca zasielal zásielku obsahujúcu predmetné vyúčtovanie za obdobie odo dňa 1.1.2018 do 31.3.2018 poštovou prepravou dňa 30.5.2019 na adresu X. v H., ktorú však žalovaný neprevzal na poštovom úrade v odbernej lehote, a preto sa žalobcovi vrátila dňa 20.6.2019 ako nedoručená. Podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, je žalovaný odo dňa 27.4.2018 prihlásený k pobytu na adrese I., H. Na tomto mieste súd poukazuje, že žalobca musel predpokladať, že žalovaný nepreberie doručovanú zásielku na adrese X. v H., keďže mal vedomosť, že žalovaný prestal byť vlastníkom bytu odo dňa 1.4.2018, keďže túto skutočnosť uvádzal nielen v žalobe, ale vyplývala aj z vyúčtovania nákladov, nakoľko sa toto vyúčtovanie týkalo zúčtovacieho obdobia odo dňa 1.1.2018 do 31.3.2018, kedy bol žalovaný vlastníkom bytu.
32. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 889,99 Eur odo dňa 11.3.2022 (odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému) až do zaplatenia, keďže žalobca v konaní nepreukázal doručenie vyúčtovania žalovanému, iba jeho podanie na poštovú prepravu, a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. V časti príslušenstva súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, že základná úroková sadzba ECB, platná k prvému
dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 % a po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je vo výške 5% ročne.
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
37. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).