Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-135-2021.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/135/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: N. Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XX-XXX X., Poľská republika, zastúpeného JUDr. JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovaným: 1/ F. F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX/XX, I., Poľská republika, 2/ B. T. nar. XX. XX. XXXX, R. H. XX/X,XX-XXX, I., Poľská republika, 3/ X. O., N. K. XXX,XX-XXX X., K.. D., Poľská republika, 4/ Spoločnosť Ježišova, so sídlom Panská 11, Bratislava, IČO: 00 599 051, zastúpenému JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom so sídlom Dončova 5, Ružomberok, IČO: 42 224 969, 5/ Prof. F. E., U. P. XXX/ XX, Q., zastúpenému Karkó s.r.o. advokátska kancelária, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, za účasti Intervenienta na strane žalovaného 5/ Prof. N. K., nar. XX. XX. XXXX, ul. T. X, XX-XXX O., Poľsko, zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, 6/ Y. N., nar. XX. XX. XXXX, N. XX/XX, I., Poľská republika, 7/ S. P. N., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, I., Poľská republika, adresa na doručovanie: X G. B. F., XXXXX F., France, 8/ Q. Y. N., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, I., Poľská republika, 9/ Y. N. - U., nar. XX. XX. XXXX, L. XX/XX, XX-XXX K., Poľská republika, o určenie, že hnuteľná vec - obraz nepatrí do dedičstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3C/40/2017-801 zo dňa 11. 02. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ - 9/ a intervenientovi súd voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok vo výroku I. zamietol žalobu, vo výroku II. priznal žalovaným 1/, 2/, 3/, 5/, intervenientovi, žalovaným 6/, 7/, 8/, 9/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Vo výroku III. žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Výrokom IV. štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 137 písm. c/ CSP, resp. o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 155 CSP. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade nebol preukázaný naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Negatívnym vymedzením sa domáhal žalobca určenia, že označená hnuteľná vec - obraz nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Súd uviedol, že v prípade vyhovenia žalobe by to nemuselo odvrátiť ďalšie spory medzi stranami. Žalobca v tomto konaní nezíska rozhodnutie, na základe ktorého by bolo určené, že on je vlastníkom predmetného obrazu (hoci zo všetkých skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe vyplýva, že sa za vlastníka považuje), ale došlo by len k vylúčeniu vlastníctva poručiteľa k obrazu ku dňu jeho smrti. Obraz sa nachádza v držbe žalovaného 5/ a z rozhodnutia súdu o vylúčení vecí z dedičstva by nevyplynula povinnosť tejto osobe vydať obraz žalobcovi, ktorý považuje tento za svoje vlastníctvo. Navyše vlastníctvo k obrazu si uplatňuje aj ďalšia
osoba, pričom konanie sa vedie na Okresnom súde Stará Ľubovňa, v tomto prípade v konaní vystupoval účastník ako intervenient na strane žalovaného 5/. V tomto prípade súd konštatoval, že žaloba na plnenie povinností má prednosť pred žalobou určovacou. Pokiaľ je možné žalovať o určenie vlastníctva, prípadne o vydanie obrazu, nie je potom preukázaný naliehavý právny záujem na negatívnej určovacej žalobe. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na úspech strán v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Dôvodil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, c/, h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. So závermi súdu žalobca nesúhlasil a uviedol, že hnuteľnú vec - obraz zaradil do majetku poručiteľa notár JUDr. Balún ako súdny komisár. Na základe výzvy notára sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, resp. určenia, že vec nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. V tomto čase žalobca nemal vedomosť, že voči žalovanému 5/ je vedené súdne konanie zo strany intervenienta na Okresnom súde Stará Ľubovňa. Odvolateľ nesúhlasil so závermi súdu, že v tomto prípade by sa nevyriešili spory ohľadom vlastníctva predmetného obrazu, nakoľko aj v prípade určenia vlastníckeho práva by notár mohol predmetný obraz ponechať ako súčasť majetku poručiteľa a prejednať dedičstvo. Z tohto dôvodu potom zvolil žalobca predmetný typ určovacej žaloby s negatórnym petitom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 5/, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. K jednotlivým argumentom odvolateľa uviedol, že sa s nimi dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie, pokiaľ uviedol, že vhodnosť a účelnosť zvolených procesných prostriedkov je výlučnou zodpovednosťou strany konania. Čo sa týka odporúčania notára prejednávajúceho dedičstvo, tento návrh nie je formalizovaným, nemá nijakú oporu v zákone, ani záväznosť pre žalobcu a pre súd. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že v čase podania žaloby nemal žalobca vedomosť o uplatňovaní vlastníckych práv k obrazu aj zo strany intervenienta na strane žalovaného 5/. Ani v tomto prípade však existencia iného konania nie je primárnym dôvodom neprípustnosti zvoleného typu žaloby. Keďže žalobca zvolil na uplatnenie svojich nárokov určovaciu žalobu, pričom naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, pričom táto procesná povinnosť zaťažuje toho, kto sa určenia domáha. Negatívny výrok rozsudku určujúci, že obraz nepatrí do dedičstva, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcu a nijako neodstráni spornosť hlavnej otázky, kto je vlastníkom obrazu.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadril aj intervenient na strane žalovaného 5/, ktorý odvolanie považoval za nedôvodné, postavené na mylnej interpretácii zákona, aj súdnej praxe. Podľa jeho názoru rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva rozsiahle odpovede a vyvracia všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní. Aj intervenient zastal názor, že podaná žaloba o určenie, že obraz nepatrí do dedičstva, je neprípustná v nadväznosti na ust. § 137 CSP. Táto žaloba nijako neodstraňuje stav právnej neistoty pre žiadnu zo strán konania a predovšetkým žalobcovi nezakladá žiadne právo k obrazu samotnému a nijako nechráni jeho záujmy. Zvolená žaloba neodstraňuje spornosť vlastníckeho práva a v konečnom dôsledku nevyhnutne vedie len k ďalšiemu súdnemu sporu o určenie vlastníctva.
5. Žalovaný 4/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá by korelovala s tvrdeným vlastníckym právom žalobcu. Akýkoľvek rozsudok súdu vo veci samej nemá na jeho právne postavenie žiadny vplyv. Z tohto dôvodu ponecháva na úvahe odvolacieho súdu, či je odvolanie žalobcu dôvodné. Pre prípad potvrdenia rozsudku uviedol, že si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa žaloby a opísaného skutkového stavu žalobca tvrdil, že je vlastníkom hnuteľnej veci - obrazu, ktorý po
poručiteľovi S. N., zomr. XX. XX. XXXX bol zahrnutý do dedičstva, a to na základe zápisnice notára ako súdneho komisára prejednávajúceho dedičstvo. Žalovaní 1/ až 5/ sú dedičia zo závetu, žalovaní 6/ až 11/ sú dedičia v tretej dedičskej skupine. Žalobca tvrdil, že s poručiteľom uzatvoril zmluvu o predaji (predmetného obrazu), pričom splnil podmienky dohodnuté pre prechod vlastníctva k obrazu. Skutočným vlastníkom obrazu je žalobca, a preto táto vec nemôže byť zaradená do súpisu dedičstva po poručiteľovi. Súd ďalej zistil, že predmetná vec je v súčasnosti v držbe závetného dediča - žalovaného 5/ a navyše pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6C/94/2017 sa vedie ďalšie konanie, a to o určenie vlastníctva k obrazu. Súd prvej inštancie tak okrem vecnej legitimácie (aktívnej, pasívnej) skúmal, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení, že konkrétna vec nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov a skutočností, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na ust. § 137c CSP. Dôvodom bolo nesplnenie preukázania naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, nakoľko vyhovenie žalobe by neodstránilo ďalšie spory medzi účastníkmi, prípadne nevyriešilo právne postavenie a istotu žalobcu vo vzťahu k obrazu.
8. V tomto prípade sa aj odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie s tým, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby. Je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
9. Pokiaľ teda žalobca rozporoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že žalobu podal na základe výzvy notára ako súdneho komisára, ktorý prejednáva dedičskú vec, v zmysle § 194 ods. 1 CSP, resp. predtým § 175k ods. 2 O. s. p. ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. V tomto prípade sa jedná o spor medzi dedičmi, pričom žalobca dedičom, či už zákonným alebo závetným nie je. Odporúčania notára pre neho ako „nedediča“ nie sú nijakým spôsobom záväzné. Bolo len na jeho rozhodnutí, akým spôsobom sa bude domáhať ochrany svojich práv. Pokiaľ sa rozhodol pre podanie určovacej žaloby (negatívnej), týkajúcej sa vlastníctva veci - obrazu, ktorý je zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi, takáto žaloba, pokiaľ by aj došlo k jej vyhoveniu, by jeho právne postavenie vo vzťahu k vlastníctvu veci nijako nezmenila. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu takáto žaloba nebola dôvodná. Nakoľko odvolateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí bol úspešní v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Čo sa týka žalovaného 4/, ktorý sa výslovne trov zriekol, nárok mu bol priznaný, avšak konkrétne trovy si neuplatnil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).