Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7To-28-2022.pdf
PDF · 74.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2022, v trestnej veci proti F. Ž. a spol., obžalovaného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o odvolaní obžalovaných F. Ž. T. T. A. proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.12.2021 sp.zn. 3T/31/2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných F. Ž. T. T. A..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.12.2021 sp.zn. 3T/31/2021 boli obžalovaní F. Ž. T. T. A. uznaní za vinných z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
v čase o 10:50 hod. dňa 16.02.2020 v H. X., H. A. - H. na ulici E. Č.. L.. XXX/XX, vošli cez 80 cm vysokú drevenú bránku oplotenia do dvora rodinného domu a to takým spôsobom, že v hornej časti bránky uvoľnil F. Ž. zaťahovaciu západku, následne vstúpili na dvor rodinného domu, odkiaľ prešli k prístavbe rodinného domu, kde obžalovaný F. Ž. vošiel cez odomknuté vchodové dvere do kuchyne, odkiaľ zobral peňaženku spolu so sumou 20 € , čím poškodenej F. J., spôsobili škodu vo výške 20 €.
Za to bol obžalovanému F. Ž. podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre účely výkonu trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovanému T. A.H. bol podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre účely výkonu trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obžalovaní F. Ž. T. T. A..
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný F. Ž. a obžalovaný T. A. zhodne navrhli, aby krajský súd zrušil uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a aby im uložil alternatívne tresty a to verejné prospešné práce.
Na podklade odvolania obžalovaných F. Ž. T. T. A. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní v rozsahu § 2 ods.10, ods.12 Tr. por. vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci, a tento v súlade so zákonom aj právne posúdil.
Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Odvolací súd zistil, že okresný prokurátor podal obžalobu na F. Ž. T. T. A. pre skutok, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2022 obžalovaný F. Ž. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. Okresný súd po zodpovedaní otázok obžalovaným F. Ž. v zmysle § 333 ods.3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresného prokuratúry Košice - okolie právne kvalifikovaného ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a k výroku o náhrade škody.
Obžalovaný T. A. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Potvrdil, že so spoluobžalovaným F. Ž. šiel dobrovoľne za poškodenými J., lebo mu prisľúbil pán J. starý bicykel. Vošli do dvora cez bráničku, ktorá nebola uzamknutá. F. Ž. nechal vpredu a videl ho ako ide do domu a on sám išiel za dom. Poškodená mu ukázala bicykel, ktorý nechcel. Potom obaja s F. Ž. odišli preč a vtedy mu spoluobžalovaný ukázal peňaženku s 20 Eurami. Peňaženku obžalovaný T. A. vrátil, ale peniaze si ponechal. Keď potom vyšli na ulicu, poškodená na nich kričala, že jej chýbajú peniaze, tak jej boli obžalovaným A. vrátené a odišli preč.
Obžalovaný F. Ž. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto bola jeho výpoveď z prípravného konania prečítaná. V postavení obvineného vypovedal, že do dvora J. vošli bez povolenia, bránička bola zaistená. Na dvore nebol nikto, vošiel do domu a zobral peňaženku s 20-timi Eurami. Peňaženku dal T. A.H., aby ju vrátil. Vtedy prišla poškodená a všimla si, že nemá peňaženku. Vyzvala ich na vrátenie peňazí, tie jej hneď vrátil T. A., ktorý ich mal pri sebe.
Poškodená F. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nepočula obžalovaných ako vošli do dvora a ani do domu, videla ich len odchádzať. Až keď na nich zakričala povedali jej, že chcú staré veci. S jedným z obžalovaných išla dozadu a po návrate keď im dávala vodu si všimla, že jej chýbajú peniaze. Tieto jej potom na výzvu obžalovaný T. A. vrátil.
D. J. v postavení svedka na hlavnom pojednávaní uviedol, že počul ako niekto chodí dole v dome a videl matku F. J. ako ide s obžalovaným T. A. dozadu na dvor. Keď zišiel dole obžalovaný T.L. A. od neho pýtal vodu, ktorú mu dal a vtedy si všimol ako T. A. hodil peňaženku na sporák.
Správne postupoval okresný súd, keď na základe vyššie citovaných dôkazov, t.j. výpovede obžalovaného F. Ž. a čiastočne aj výpovede spoluobžalovaného T. A., svedkov F. J. T. D. J. dospel k záveru, že obžalovaný T. A. sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu spoločne so spoluobžalovaným F. Ž.. Obžalovaný T. A. je jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodenej F. J. a svedka D. J., ktorí zhodne potvrdili, že obaja obžalovaní vošli do dvora a do domu bez povolenia s úmyslom kradnúť, čo bolo potvrdené tým, že jej skutočne aj 20 Eur zmizlo z peňaženky.
Ani odvolací súd nemal dôvody pochybovať o pravdivosti výpovede obžalovaného, F. Ž. lebo jeho výpoveď úplne korešponduje aj s konaním spoluobžalovaného T. A., ktorý vošiel cez vysokú drevenú bránku oplotenia do dvora rodinného domu a to takým spôsobom, že v hornej časti bránky uvoľnil F. Ž. zaťahovaciu západku, následne vstúpili na dvor rodinného domu, odkiaľ prešli k prístavbe rodinného domu, kde obžalovaný F. Ž. vošiel cez odomknuté vchodové dvere do kuchyne, odkiaľ zobral peňaženku spolu so sumou 20 €. Taktiež konanie obžalovaných je v úplnej zhode s výpoveďami poškodenej F. J. a svedka D. J..
Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu. Trest, ktorý bol obžalovanému F. Ž. uložený okresným súdom zodpovedá základným zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd správne dospel k záveru, keď vyhodnotil existenciu jednej poľahčujúcej v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák a jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, bol 11-krát súdne trestaný, z toho 2-krát sa ne neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Správne postupoval okresný súd, keď na základe uvedeného uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Tento trest odňatia slobody, ktorý okresný súd obžalovanému uložil splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. Správny a zákonný bol aj výrok okresného súdu, ktorým podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Rovnako nepochybil okresný súd, keď vo výroku o treste uložil obžalovanému T. A. trest odňatia slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. za zistenia rovnováhy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré zistil v rozsahu ustanovení § 36 písm.k/ Tr.zák. a § 37 písm.m/ Tr.zák. Trest uložený vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, t.j. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je aj podľa názoru krajského súdu dostatočný na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods.1 Tr.zák. tak formou individuálnej prevýchovy, ako aj generálnej prevencie. Individuálna prevencia vo vzťahu k obžalovanému T. A. je daná tým, že bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný v prevažnej miere pre majetkovú trestnú činnosť, a to aj k nepodmieneným trestom odňatia slobody.
Zaradenie obžalovaného T. A. pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je rovnako v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný T. A. bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
K návrhu obžalovaným, aby boli použité alternatívne tresty - trest povinnej práce, krajský súd uvádza, že použitie tohto zmierňujúceho postupu nie je povinnosťou súdu, ale len možnosťou za splnenia určitých podmienok na strane páchateľa. Krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na osoby obžalovaných, ich kriminálnu minulosť, ktorí boli doposiaľ viackrát vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, by bolo v danom prípade v príkrom rozpore s účelom trestu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.