Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/213/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky J. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, K., bytom F. Y., F. M.T. XXX, a manžela navrhovateľky S. E., štátneho občana Slovenskej republiky, t.č. T. Ú. F. Q. R., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu S.T. E., Q.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov J.Q. E., rodenej W. a S. E., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce F. Y. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX s a r o z v á d z a.

Maloletá S. E. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú S. sumou 50,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. E. pochádzajúcej z manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX. Manžel od začiatku holdoval alkoholu, bol agresívny, nezabezpečoval finančne rodinu. O všetko sa musela starať sama, manžel bol na ňu vulgárny a fyzicky ju napádal aj pred deťmi. Už dva roky nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel ju stále napáda, vyčkáva ju pred prácou a chová sa agresívne. Z každej práce bol vyhodený pre alkohol, liečil sa taktiež na R.. Má tiež veľké podlžnosti, ktoré nespláca, vymáhajú sa aj exekučne. Opakovane mu dala možnosť polepšiť sa, aby sa liečil ambulantne, lieky však neužíval. Stav sa stále zhoršoval, napádal fyzicky aj deti s nožom a sekerou. Z bydliska sa musel odsťahovať. Pred začatím pojednávania navrhovateľka doplnila petit návrhu tak, že navrhovala, aby mala právo zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa po rozvode a otcovi dieťaťa, aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. S. sumou 50,- eur mesačne k jej rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

2. Manželovi navrhovateľky bol doručený návrh a ostatné písomnosti (uznesenie o ustanovení opatrovníka, poučenie a výzva na vyjadrenie) dňa XX.XX.XXXX. K návrhu sa vyjadril. Súhlasil s tým,

aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čo súd akceptoval, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky, pričom súd vychádzal pri zisťovaní jeho príjmov a majetkových pomerov, z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v prípade rozvodu doporučuje maloletú S. zveriť matke a otcovi určiť výživné na čas po rozvode vo výške 50,- eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú Š. deti, z toho jedno maloleté - S.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obci F. Y., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

5. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že z manželstva sa narodili X deti, s ktorými žije v rodinnom dome. Dcéra T., ktorá má XX rokov ešte navštevuje T. Š. P. T. U.. Mal. S. má t.č. X rokov a je W. na základnej škole. Má veku štandardné potreby. Manželstvo nebolo harmonické od samého začiatku. Ako dôvod rozvratu ich manželského spolužitia navrhovateľka uviedla alkoholizmus a agresívne správanie manžela navrhovateľky.

6. Z písomného vyjadrenia manžela navrhovateľky mal súd za preukázané, že tento súhlasil s návrhom v celom rozsahu. Prejavil ľútosť nad svojim správaním voči manželke a priznal, že jeho správanie bolo ovplyvnené nadmerným požívaním alkoholických nápojov. Tvrdil, že má vedomosť o tom, že manželka má už asi 2 roky vzťah s iným mužom, čo je taktiež jeden z dôvodov, že manželka podala návrh na rozvod manželstva. Súhlasil so zverením maloletej S. do jej osobnej starostlivosti. Neuvádzal žiadne výhrady voči starostlivosti matky o dcéru. A taktiež uviedol, že bude platiť na výživu mal. S.Í. sumou, ktorú stanoví súd. Naposledy pracoval vo firme G. Y. ako K.. Má ukončené Y. R., odbor Y.. Spláca dlhy formou exekúcií, ktoré má vo výške cca 7.000,- eur. Odsúdený bol pre marenie výkonu rozhodnutia na 14 mesiacov.

7. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľky a písomného vyjadrenia manžela navrhovateľky za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy

- navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.

8. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

12. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky a písomného vyjadrenia navrhovateľa mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky

stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Títo nežijú v spoločnej domácnosti X roky. Intímne spolu nežijú odkedy sa manžel navrhovateľky odsťahoval. S finančnými prostriedkami nehospodárili ako manželia nikdy. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, a preto na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

13. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

14. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).

15. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Navrhovateľka je zamestnaná ako K. v D. Y. Y. W., kde za obdobie od 08/2017 do 12/2017 mala príjem 1.561,43 eur brutto.

19. Manžel navrhovateľky je v Ú. F. Q. R., nástup trestu mal XX.XX.XXXX, predpokladaný koniec trestu má dňa XX.XX.XXXX. Odsúdený bol pre trestný čin podľa § 389 ods. 3 písm. a/ a § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. V súčasnosti je pracovne zaradený. Za obdobie od 06/2017 do 11/2017 mal spolu príjem 756,03 eur.

20. Maloletá S. má t.č. X rokov, je W. na ZŠ. Má veku štandardné potreby.

21. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére T., ktorá má t.č. XX rokov a študuje na vysokej škole.

22. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. súd rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko prihliadal na tú skutočnosť, že starostlivosť o maloletú v podstate matka zabezpečuje sama už dlhšiu dobu. O maloletú sa stará riadne po všetkých stránkach, čo potvrdil i otec ako aj kolízny opatrovník.

23. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a určil výživné vo výške 50,- eur mesačne, a to i napriek tomu, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, s tým, že možno konštatovať, že svoju súčasnú materiálnu situáciu si privodil vlastným nezodpovedným správaním, v dôsledku ktorého je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený s príjmom tak, ako je vyššie uvedené. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti G., kde dosahoval priemerný mesačný príjem cca 600,- eur netto a tento zamestnávateľ uviedol, že počas prvého mesiaca pracoval v súlade s očakávaniami, avšak v nasledujúcom období sa jeho pracovná morálka značne zhoršila.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. V prípade tejto veci navrhovateľ nežiadal styk upraviť.

27. Keďže navrhovateľke bolo priznané súdom oslobodenie od súdneho poplatku celkom, povinnosť zaplatiť súdny poplatok bola uložená manželovi navrhovateľky v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 .

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).