Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/124/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený usadeným euroadvokátom JUDr. Jiřím Šmídom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: S. Z., K.. XX.X.XXXX, Z. XXX/XX, o zaplatenie 389,70 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 131,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 131 70 eur od 17.12.2016 6 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2017 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 389,70 eur s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 131,70 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.5.2013, trovy konania. 2. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.5.2013, štandartnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere z 6.5.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomné vyjadrenie žalobcu, predžalobnými výzvami z 11.5.2017 a 1.6.2017, zmluvou o zabezpečení splátok úveru z 6.5.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 4. Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731 ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 6.5.2013 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 300 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 6,73 eur ( len poslednú vo výške 6,43 eur), splatnosť vždy k 7. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky v7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť poslednej splátky v „7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“, počet splátok 60 týždňov. V zmluve je ďalej uvedené, že celkové náklady predstavujú RPMN je vo výške 70,38 %, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru ( t.j. 43,20 eur), poplatok za garantovanú službu 60,30 eur. V tlačive označenom ako „Štandartné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ z 6.5.2013 je uvedená výška týždennej splátky tiež sumou 6,73 eur a posledná šesťdesiata splátka vo výške 6,43 eur. 5. Provident Financial, s.r.o. ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 6.5.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej je uvedené, že žalovaný sa zaviazal za

poskytnutie služby zaplatiť firme Provident Financial, s.r.o. ( ďalej len „poskytovateľ“) odmenu 154,50 eur. Predmetnú odmenu sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť v 60 týždenných splátkach a to 59 splátok po 2,57 eur mesačne a 60. splátka v sume 2,87 eur. Pod službou sa malo na mysli to, že poskytovateľ bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať žalovanému službu v podobe preberania peňazí určených na úhradu splátky úveru. 6. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 medzi postupcom Provident Financial, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného i pohľadávka voči žalovanému. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom z 16.12.2016. 7. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu postúpenia pohľadávky podľa vyjadrenia žalobcu vo výške 389,70 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil sumu 168,30 eur. 8. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním, žalobca vyzval žalovaného predžalobnými výzvami z 11.5.2017 a 1.6.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 394,61 eur najneskôr do 9.6.2017. Doposiaľ k úhrade neprišlo. 9. Žalobca odôvodnil žalovanú sumu 389,70 eur tak, že pozostáva z istiny 131,70 eur, náklady spojené s úverom 258 eur a úrok z omeškania z istiny 131,70 eur od 17.12.2016. 10. Z písomného vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný si celkovo vyčerpal úver v sume 300 eur, zaplatil celkovo 168,30 eur. Žalovaný s dostal do omeškania prvý krát už so splatením druhej splátky, ktorá bola splatná 13.5.2013 a žalovaný ju uhradil až 20.5.2013. 11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach. 12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 6.5.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 15. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.5.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.. 17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.5.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.5.2013), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru

a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 20. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.5.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.. 21. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 23. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Predmetom konania je zaplatenie sumy 389,70 eur s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 131,70 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.5.2013. 27. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne úver 300 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 6,73 eur po dobu 59 týždňov a 60 týždeň v sume 6,43 eur, splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 70,38 %, ročná úroková sadzba 22,38 %, s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy. 28. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd si ustálil, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter ich postavenia. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 platného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

29. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 30. Súd mal z listinných dôkazov i vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu preukázané, že žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatil v splátkach sumu 168,30 eur z vyčerpanej sumy 300 eur. 31. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 168,30 eur od vyčerpanej celkovej sumy 300 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil z poskytnutého úveru sumu 131,70 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky sumu 131,70 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 131,70 eur od 17.12.2016 ( deň nasledujúci po dni uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok) do zaplatenia. V zvyšnej časti súd žalobu zamietol. 32. Podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia 33. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba je podaná dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 34. Súd sa osobitne vyporiadal i so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 6.5.2013 (uvádzanú v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku). Povaha Zmluvy o zabezpečení splátok úveru má akcesorickú povahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva aj z čl. I, bod 1.4, podľa ktorého ak zákazník (žalovaný) odovzdá poskytovateľovi (žalobcovi) nižšiu sumu 1 splátky, na ktorej výške sa dohodli, tak tá sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na službu vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Z týchto skutočností vyplýva, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne a je závislá od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) sú celkovými nákladmi spotrebiteľa všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do týchto nákladov patria aj doplnkové služby vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré možno subsumovať pod poplatky. Nakoľko je úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, tak žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy vo výške 154,50 eur vyplývajúcej zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. 35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. V konaní bol úspešnejším žalovaný, ktorý si trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).