Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-282-2007.pdf
PDF · 91.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/282/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému JUDr. Denisa Pejchalová, so sídlom kancelárie Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty dlžníka N. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Š.H.I.R. XXXXX/XC, X. X., o vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 409/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk), a to na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - západ č. AA 399953 zo dňa 26. 08. 2005. 2. Poverením č. 5601 027075* zo dňa 26. 03. 2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 409/07. 3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 1Er/282/2007-11 zo dňa 15. 02. 2012 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00 735 833 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. 4. Dňa 20. 03. 2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 204,26 Eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného. Súdu zároveň predložil exekútorský spis EX 409/07. 5. K podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 došlo k uplynutiu trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, čím boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti a na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/13/2011 zo dňa 12. 12. 2011. 6. Dňa 24. 01. 2018 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora označené ako „I. Urgencia - rozhodnutie o zastavení exekúcie II. Oznámenie o vyhlásení konkurzu“, v ktorom súdny exekútor uviedol, že súd do dňa vyhotovenia predmetného podania o jeho podnete na zastavenie exekúcie nerozhodol. Zároveň súdu oznámil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3OdK/605/2017 zo dňa 22. 12. 2017 uverejnenom dňa 02. 01. 2018 v Obchodnom vestníku 1/2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok povinného nebola vymožená žiadna suma. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je podľa súdneho exekútora daný ďalší dôvod, aby
súd bez zbytočného odkladu exekúciu zastavil a na náhradu trov exekúcie vo výške 204,26 Eur zaviazal oprávneného. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného žiadal ako účastníka konania na strane povinného uviesť správcu konkurznej podstaty. 7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 10. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku do 31. októbra 2013. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne, aj keď sa nenamieta. 11. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 12. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 10. 09. 2005. Nakoľko rozhodnutie o priestupku, ktorým bola povinnému uložená pokuta za priestupok, bolo možné v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 vykonať v prekluzívnej lehote troch rokov od jeho vykonateľnosti, dňa 10. 09. 2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 zastavil. 13. Súd zároveň dodáva, že novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka priaznivejšie. V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka (povinného) nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť, preto v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. sa plynutie tejto lehoty neskončilo. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30. 10. 2008, ktorého skutkové a právne okolnosti sú obdobné ako v danej veci a tiež na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02. 14. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013. Vo vzťahu k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného súd uvádza, že nebolo možné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. októbra 2013 na základe podnetu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 20. 03. 2017, pretože už takmer o desať rokov skôr (dňa 10. 09. 2008) uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, ktorým dňom sa stal exekučný titul neúčinným, a teda nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013. Už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pričom súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdneho exekútora ustanovenie § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu bolo ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné, nezákonné /porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/119/2013 zo dňa 02. 10. 2013/. 15. Na uvedené taktiež nemá vplyv ani skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/605/2017 zo dňa 22. 12. 2018, publikovaného v Obchodnom vestníku 1/2018 dňa 02. 01. 2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka N. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Š. XXXXX/ XC, X. X., ustanovený správca JUDr. Denisa Pejchalová, so sídlom kancelárie Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, vyzvaní veritelia na prihlásenie pohľadávok a dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a to z dôvodu, že aj táto skutočnosť nastala neskôr, ako bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013. Uvedené má vplyv len na označenie účastníka konania na strane povinného. 16. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 17. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 18. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 19. Dôvodová správa k vyššie citovanému ustanoveniu hovorí, že v právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody hodné osobitného zreteľa. To, že súd má pri určovaní trov prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývalo pôvodne z § 150 Občianskeho súdneho poriadku, resp. v súčasnosti z § 257 Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny poriadok a Civilný sporový poriadok sa na oblasť exekučného konania používajú subsidiárne ako lex generalis (§ 9a Exekučného poriadku). Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod.) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také záväzné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora. 20. V danej veci súd z predloženého exekútorského spisu EX 409/07 zistil, že súdny exekútor neopomenul skutočnosť, že došlo uplynutiu trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, naopak, v rozpore s Exekučným poriadkom vydal „Upovedomenie o upustení od vymáhania pokuty“ zo dňa 19. 05. 2010, v ktorom uviedol, že upustil od vymáhania pokuty, pričom predmetom exekúcie zostáva naďalej vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 06. 06. 2007 predbežne vyčíslených vo výške 138,25 Eur, ktoré povinného vyzval uhradiť v lehote 14 dní. Ustanovenie § 46 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 však súdnemu exekútorovi umožňuje upustiť od vykonania exekúcie len v prípade, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, prípadne ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí, k čomu v tomto prípade nedošlo. Nebol teda daný zákonný dôvod na upustenie od vykonania exekúcie v časti vymáhanej pokuty a ďalšie vedenie exekúcie len na trovy súdneho exekútora, a teda súdny exekútor postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013. Z predloženého vyúčtovania vyplýva, že od uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu súdny exekútor vykonal ďalších 24 úkonov exekučnej činnosti. Súd navyše dodáva, že dňa 01. 06. 2010 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá do ustanovenia § 57 pridala odsek 4, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Keďže ide o procesné ustanovenie a novela neobsahovala prechodné ustanovenia, je potrebné predmetné ustanovenie aplikovať aj na danú vec. Súdny exekútor však naďalej vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu trov exekúcie (od účinnosti predmetnej novely súdny exekútor v zmysle vyúčtovania vykonal 23 úkonov exekučnej činnosti), súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie až takmer sedem rokov po nadobudnutí účinnosti uvedenej novely, a to až vtedy, keď zistil, že povinný nedisponuje exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho trovy exekúcie. Navyše, už zo správy o stave exekúcie zo dňa 19. 01. 2015 adresovanej oprávnenému vyplýva, že súdny exekútor mal už v tomto čase preukázanú nemajetnosť povinného, napriek tomu naďalej vykonával úkony exekučnej činnosti (od tohto času vykonal 13 úkonov) a v rozpore s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 nepredložil bezodkladne po tom, čo zistil, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (citované ustanovenie pritom ukladá súdnemu exekútorovi predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako len nadobudne pochybnosti, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie). 21. Ďalším dôvodom na aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku je v zmysle dôvodovej správy skutočnosť, že sa požadovalo zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 201 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (v zmysle ktorého v rámci predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor náhradu výdavkov vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie), vyčíslil v rámci predbežných trov exekúcie náhradu hotových výdavkov vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk) napriek tomu, že v tom čase mu vznikli výdavky len za poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Spolu predbežné trovy exekúcie v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie predstavovali sumu 138,25 Eur (4.165,- Sk). Rovnakú sumu požadoval súdny exekútor od povinného aj na základe „Upovedomenia o upustení od vymáhania pokuty“ zo dňa 19. 05. 2010 a v ďalších dokumentoch, napriek tomu, že vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 09. 02. 2017 si súdny exekútor hotové výdavky vyčíslil vo výške spolu 31,46 Eur, čo nepredstavuje ani tretinu zo „skutočnej výšky“ hotových výdavkov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Súd taktiež pripomína, že v rámci hotových výdavkov si súdny exekútor vyúčtoval aj tie, ktoré súd nepovažuje za účelne vynaložené (vzniknuté po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu nesmerujúce k zastaveniu exekúcie), resp. ktorých výšku nepreukázal (tlač a kopírovanie vo výške 17,30 Eur). Na základe uvedeného sa javí, že postup súdneho exekútora, ktorý na základe „Upovedomenia o upustení od vymáhania pokuty“ zo dňa 19. 05. 2010 žiadal od povinného uhradenie trov exekúcie vo výške 138,25 Eur namiesto toho, aby podal podnet na zastavenie exekúcie, bol účelový, keďže do uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle vyúčtovania súdneho exekútora vznikli účelne vynaložené a preukázané trovy exekúcie maximálne vo výške 23,71 Eur (odmena vo výške 16,60 Eur + hotové výdavky vo výške 3,16 Eur + 20 % DPH vo výške 3,95 Eur). 22. Na základe uvedeného má súd teda za to, že v predmetnej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 243j Exekučného poriadku odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a zároveň po zistení dôvodu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Preto súd v zmysle § 243j Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. 23. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.