Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-52-2017.pdf
PDF · 107.61 KB
No categories available
11P/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. S. P., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka O. K., J.. XX.X.XXXX, bytom J. XX, H. a otec F.. V. P., J.. XX.X.XXXX, G. H. A. XXX/Xa, H.Š., zast. JUDr. Matúš Lemeš, advokát so sídlom Kuzmányho 29, Košice, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Konanie o zmenu zverenia mal. V. P., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e.
II. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2017 žiadal, aby zveril mal. V. do jej osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
2. Otec dňa 19.9.2017 návrh vo veci zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zobral späť a konanie žiadal zastaviť.
3. Matka so späťvzatím návrhu súhlasila.
4. Kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasil.
5. V súlade s ust. § 29 ods. 1,2,3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, konanie o zmenu zverenia maloletého dieťaťa zastavil. So späťvzatím návrhu vyjadrila súhlas matka a kolízny opatrovník (dňa 20.9.2017).
6. Matka písomným podaním doručeným súdu dňa 4.9.2017 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 250 Eur mesačne na 400 Eur mesačne od 1.10.2017 do budúcna.
7. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Návrh matky považoval za neprimeraný potrebám maloletého dieťaťa.
8. Kolízny opatrovník písomným podaním doručeným súdu dňa 11.7.2017 sa primárne vyjadroval k návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, výživné určiť v prospech
maloletej s poukázaním na výšku jej odôvodnených potrieb s prihliadnutím na príjmové a majetkové možnosti na strane matky. Styk navrhol neupraviť. Ohľadne návrhu matky na zvýšenie výživného navrhol návrhu matky vyhovieť s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa.
9. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/34/2014, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne.
10. Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom vo výške 1.117,65 Eur netto. Výdavky sa týkali poplatkov za dom 120 Eur mesačne, stavebný úver 180 Eur mesačne. Otec vlastnil 4-ročné motorové vozidlo Citroen C4.
11. Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná s príjmom vo výške 656,85 Eur netto.
12. Maloletá v čase poslednej úpravy navštevovala prvý ročník bilingválneho gymnázia Park mládeže so zameraním na španielsky jazyk. Matka uhrádzala za cestovné 10 Eur, stravovanie v školskej jedálni 20 Eur, súkromná umelecká škola odbor tanečný 17 Eur mesačne, výživové doplnky na podporu imunity po 20 Eur mesačne, jednorázový poplatok v škole 102 Eur, študijný pobyt v Španielsku 600 Eur, plavecký výcvik 236 Eur, matka uhrádzala ISIC 20 Eur a príspevok ZRPŠ 20 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/56/2015, čo do výživného dňa 7.8.2015.
13. Matka uviedla, že od poslednej úpravy sa výrazne zmenili pomery na strane maloletej. Mal. V. od marca 2015 začala navštevovať Strednú odbornú školu Waldorfskú v Ostrave a od 1.9.2016 Waldorfské líceum v Prahe a tým stúpli výdavky na maloletú. Keďže študuje v zahraničí je nutné riešiť ubytovanie, stravovanie, základné hygienické potreby pre každodenný život, mimoškolské aktivity ale aj pravidelné cestovanie z dôvodu návštevy rodiny. Takisto aj ona bola nútená sporadicky cestovať najprv do Ostravy a potom do Prahy. Taktiež s ohľadom na jej závažné ochorenie onkologického charakteru, ktoré v detstve prekonala je nútená pravidelne užívať podpornú liečbu na zvýšenie imunity organizmu, ktorej cenová relácia nie je zanedbateľná. Napriek tomu, že dcéra študuje v zahraničí už od marca 2015 nepodala návrh na opravu výšky výživného už vtedy, snažila sa financovať potreby maloletej so súdom určeného výživného 250 Eur. Ale keďže otec maloletej nevykazuje žiadnu dobrovoľnú podpornú aktivitu nad rámec výživného, je nútená tento návrh podať. Celú starostlivosť o maloletú a vybavovanie náležitostí v Čechách musí zabezpečiť bez pomoci zo strany otca maloletej a to nielen finančnej. Ako matka je nútená myslieť aj na budúce väčšie výdavky ako sú napríklad stužková a financovanie získania vodičského oprávnenia maloletej. Takisto musí mať neustále k dispozícii financie a povinné školské výlety, ktoré sú súčasťou vyučovania, prázdninové pobyty. Matka predložila sumárny prehľad výdavkov na maloleté dieťa za obdobie február až november 2014. Výdavky na maloletú od toho obdobia stúpli približne o 200 - 300 Eur.
14. Matka v ďalšom uviedla, že dcére dala hotovosť, lebo nemala bankomatovú kartu od nového účtu. Ďalšie výdavky sú vo výške 65 Eur strava a iné, 35 Eur permanentka, fitnes 200 Eur, strava, lístky na vlak, sporenie na Španielsko 100 Eur, 19 Eur kredit O2, Waldorf fond pre nadštandardné aktivity 300 Kč, t.j. 11,50 Eur, plyn 1.100 Kč, t.j. 21 Eur, internet 9,60 Eur, nájom 192,50 Eur, MHD kupón Praha 10 Eur.
15. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra s príjmom vo výške 750 Eur mesačne. Výdavky uviedla nasledovné: bývanie, inkaso 246 Eur mesačne, internet 10 Eur mesačne, telefón 15 Eur mesačne, cestovné 20 Eur mesačne, obedy v práci 15 Eur mesačne, strava mimo obedov v práci 100 Eur mesačne, osobná hygiena 30 Eur mesačne, drogéria, domácnosť 30 Eur mesačne, DDS 7 Eur mesačne, úver na dom 58 Eur mesačne, iné ročné výdavky prepočítané na mesiac 9 Eur, iné ročné výdavky nepravidelné, poistenie bytu 27 Eur, poistenie auta 40 Eur, odpad 30 Eur, daň za nehnuteľnosť 10 Eur, spolu 107 Eur.
16. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
17. Otec považuje matkou navrhované výživné za neprimerane vysoké a to s ohľadom na jeho zárobkové pomery, resp. odôvodnené výdavky maloletej dcéry. Návrh matky vôbec nereflektoval na to, že nielen otec ale aj matka má vyživovaciu povinnosť voči dcére. Ak by mala matka zo svojho čistého príjmu 750 Eur mesačne prispievať na výživu maloletej dcéry minimálne aspoň sumou 150 Eur, je zrejmé,
že navrhovaná suma 400 Eur mesačne, ktorého by mal podľa návrhu matky prispievať, je absolútne neadekvátna k jej odôvodneným potrebám. Navyše ďalšími príjmami slúžiacimi na zabezpečenie potrieb mal. V. sú rodinné prídavky a daňový bonus spolu 45 Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného by celková suma určená pre potreby mal. V. predstavovala minimálne 595 Eur mesačne. Otec uviedol, že v čase keď maloletá dcéra vyjadrovala vôľu byť zverená do jeho osobnej starostlivosti, matka v tomto konaní v písomnom podaní súhlasila so zverením a navrhla, aby bola zaviazaný prispievať na výživu mal. V. sumou 100 Eur mesačne. Poukazuje na to, že má relevantný prehľad o skutočných výdavkoch mal. V., keďže necelý prvý polrok v roku 2017 fakticky otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o mal. V.. Vychádzajúc z uvedeného výdavky na mal. V. ustálil nasledovne: ubytovanie v Prahe 191 Eur, plyn 20 Eur, internet 8 Eur, školné dobrovoľné 10 Eur, obedy v škole 23 Eur, MHD Praha 9 Eur. Ďalej uvádzal prehľad platieb súvisiacich s osobnými výdavkami mal. V., ktoré realizoval svojou platobnou kartou v období od 21.2.2017 do 23.7.2017. Výška priemerných mesačných výdavkov predstavuje cca 26.997 Kč, čo po prepočte zodpovedá sume 207 Eur mesačne. Výdavky maloletej dcéry uhrádzaných z jej platobnej karty tvoria tieto položky: žlutý doprava vlakom, lieky, posilňovňa, potraviny, reštaurácie a jedlo, kozmetika, oblečenie. Otec uviedol, že v čase keď fakticky zabezpečoval osobnú starostlivosť o mal. V., matka prispievala na jej výživu sumou 150 Eur. Keďže však v predmetnom období matka naďalej poberala rodinné prídavky a daňový bonus, fakticky otcovi prispela len sumou 105 Eur mesačne. Otec v ďalšom uviedol, že zatiaľ čo on býva sám, matka býva v spoločnej domácnosti so svojim druhom, to znamená, že minimálne náklady na bývanie a na stravu zdieľa so svojim druhom.
18. Matka predložila súdu rozpis výdavkov na maloleté dieťa.
19. Otec predložil rozpis výdavkov, ktoré mal v čase keď maloletá bola v jeho starostlivosti a čerpanie finančných prostriedkov bankomatovou kartou z účtu.
20. Okrem iného matka a otec predložili súdu vzájomnú mailovú komunikáciu.
21. V konaní bola vypočutá aj mal. V.. Maloletá potvrdila, že študuje v zahraničí, konkrétne v Prahe na Waldorfskom líceu, štúdium sa jej páči. V súčasnosti jej pomáha matka. Predtým v závislosti od toho, u ktorého z rodičov bola. Domov cestuje raz za dva mesiace, prípadne raz za mesiac. V súčasnosti vzťahy s otcom nie sú dobré. Je pravdou, že od rozvodu manželstva bývala aj u matky aj u otca. V Prahe ju navštívil otec i matka. Maloletá v ďalšom potvrdila, že obidvaja rodičia ju zaťahovali do súdnych konaní, o ktorých mala vedomosť. V zápisniciach sa dočítala o dôverných informáciách, s ktorými sa zdôverila svojim rodičom. Potvrdila, že v priebehu niekoľkých rokov zneužívala situáciu, ktorá bola v rodine, zneužívala tak matku ako i otca. Potvrdila, že konflikt s otcom mali aj kvôli marihuane, ktorú užívala a v ďalšom potvrdila, že rodina nikdy nefungovala normálne. Okrem iného maloletá vo svojej výpovedi uviedla, že má dostatok finančných prostriedkov na to čo potrebuje. Oblečenie si nekupuje, v škole sa necíti z tohto dôvodu menejcenná.
22. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 5/2016 do 4/2017 bol vo výške 1.410 Eur netto, za obdobie 8/2017 do 12/2017 vo výške 1.375 Eur netto.
23. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 5/2016 do 4/2017 bol vo výške 813 Eur netto, za obdobie 5/2017 do 12/2017 vo výške 834 Eur netto.
24. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
25. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
32. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
34. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
35. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
36. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že od poslednej úpravy nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa. Podaným návrhom sa matka domáhala zvýšenie výživného z dôvodu zmeny pomerov, nakoľko maloletá začala študovať v Prahe. Porovnaním pomerov však súd zistil, že maloletá navštevovala prvý ročník Bilingválneho gymnázia v Košiciach s čím už boli zvýšené výdavky matky so štúdiom na uvedenej strednej škole. Po prvom ročníku maloletá prestúpila na Strednú odbornú školu Waldorfskú v Ostrave a následne na Waldorfské líceum v Prahe. Porovnaním výdavkov, ktoré mala maloletá súd dospel k záveru, že výdavky, ktoré má matka v súvislosti so štúdiom v zahraničí sú porovnateľné s výdavkami, ktoré mala maloletá na území SR. Napokon maloletá zatiaľ navštevuje strednú školu. Výdavky ktoré maloletá uviedla sú hradené tak matkou ako i otcom. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V čase rozhodovania Okresného súdu Košice II ako i Krajského súdu v Košiciach bolo zistené, že výška výživného bola určená už s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré už študovalo na gymnáziu. Samotná maloletá vo svojej výpovedi neuviedla, že by mala mimoriadne výdavky v súvislosti so štúdiom v zahraničí, návštevou školy ako i bývania. Napokon matka výdaje s maloletou nemá, nakoľko táto
chodí do Košíc raz za mesiac, prípadne raz za dva mesiace. Napokon aj v mesiaci február 2018 keď prišla do Košíc na prázdniny nebývala u svojej matky ale u kamarátky, prípadne starých rodičov. Matka uviedla, že na jej výživu jej posiela dvakrát do mesiaca po 100 Eur, pričom výživné od otca má poukazované v sume 250 Eur mesačne. Otec v priebehu konania predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplývajú výdavky na maloleté dieťa. Pokiaľ maloletá študuje v zahraničí, tak obaja rodičia sú povinní prispievať na jej výživu. Nepochybne z pripojených listinných dôkazov a mailovej komunikácie medzi rodičmi vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a konfliktné. Je nevhodné, aby rodičia maloleté dieťa vťahovali do vzájomných konfliktov a informovali ju o prebiehajúcich súdnych konaniach tým, že maloletá mala k dispozícii zápisnice z pojednávania. Súd apeluje na rodičov, aby rešpektovali vyvíjajúcu sa psychiku maloletého dieťaťa a nevťahovali ho do svojich vzájomných disharmonických výrazne narušených vzťahov, čo môže mať v konečnom dôsledku výrazne negatívny dopad na psychický a fyzický vývoj predovšetkým maloletého dieťaťa. Napokon túto skutočnosť potvrdila aj mal. V. vo svojej výpovedi, kedy uviedla, že študovať do zahraničia išla aj v dôsledku vzájomných nezhôd medzi rodičmi ako keby chcela uniknúť z daného prostredia. Súd neprihliadol na námietky matky ohľadne výdavkov, pretože pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa.
37. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané matkou v návrhu na zvýšenie výživného, pričom uvádza, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná podstatná zmena pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine, nakoľko vyživovacia povinnosť otca spolu s podielom matky je dostatočná na zabezpečenie všetkých potrieb maloletej. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný, preto ho zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.