Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cpr-5-2021.pdf
PDF · 162.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cpr/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX, XXX XX A., proti žalovanému PPS Group a.s., Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO: 36 011 509, právne zastúpený CREDIS Law s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a mzdových nárokoch, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 8.6.2021 žalobu, ktorou žiadal, aby súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 6.5.2021 dané žalobcovi listom žalovaného je neplatné. Ďalej žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ušlú priemernú mesačnú mzdu s príslušenstvom od 28.1.2021 až do opätovného nástupu do práce. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť doplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za uvedené dni aj s príslušenstvom a to za tieto dni:
- 2.11.2020 - 13.11.2020,
- vo februári od 8.2. - 15.2.2021,
- v mesiaci apríl 1.4. - 30.4.2021,
- v mesiaci máj od 1.5.2021 do 6.5.2021. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť zamestnancovi odškodné za psychickú ujmu vo výške zákonného odstupného.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že u zamestnávateľa pracuje v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy č. 48/2016 zo dňa 1.7.2016 s dohodnutým nástupom do práce dňa 4.7.2016 ako Horizontkár NC. Pracovná zmluva mu bola predlžovaná dodatkami a posledným dodatkom zo dňa 1.7.2017 bola zmenená na dobu neurčitú. Dňa 6.5.2021 mu bola doručená okamžitá výpoveď zamestnávateľa podľa § 68 ods.1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení pre porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ vo výpovedi poukázal, že medzi základné povinnosti zamestnanca patrí v zmysle § 81 Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Vo výpovedi ďalej bolo uvedené, že spôsobom svojho správania porušil pracovnú disciplínu dňa 12.2.2021 a 8.4.2021 a to tým, že na pracovisku sa pohyboval bez prekrytia horných dýchacích ciest (t.j. bez použitia rúška, respirátora bez výdychového ventilu, šálu alebo šatky), čím porušil ustanovenie § 1 vyhlášky č. 11 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú
opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, ako aj Príkaz Generálneho riaditeľa č. 6/2020 Opatrenia súvisiace s ochorením korona vírusom Covid-19 podľa aktuálnej epidemiologickej situácie, pričom rúško si nenasadil ani po upozornení, že bude na miesto privolaná policajná hliadka. Ďalej, že odmietol predložiť potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu, čím mal porušiť § 2 vyhlášky č. 47 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, pričom potvrdenie nepredložil ani po upozornení, že bude na miesto privolaná policajná hliadka. Zamestnávateľ toto vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny vzhľadom na okolnosti, pri ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo - t.j. opakované porušenie tzv. protipandemických opatrení v čase núdzového stavu vyhláseného odo dňa 1.10.2020 podľa čl. 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, čím došlo k ohrozeniu na zdraví a živote ostatných zamestnancov spoločnosti, pričom na porušovanie pracovnej disciplíny bol navyše ústne aj písomne upozornený. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov a teda pracovný pomer so zamestnávateľom sa skončí okamihom doručenia tohto oznámenia. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru v jeho prípade nie sú dôvody s tým, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne. Jeho zamestnávateľ obvinil, že závažne porušil pracovnú disciplínu, pričom pracovnú disciplínu neporušil ani v minulosti a už vôbec nie závažne. Vzhľadom na to, že sa nestali skutočnosti tak, ako uvádza zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené dňa 6.5.2021, je skončenie pracovného pomeru neplatné a preto dňa 13.5.2021 žalovanému poštou doručil písomné oznámenie o tom, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnal a prideľoval mu prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vláda SR označila celoplošné testovanie na Covid 19 za dobrovoľné, čiže nie je a ani nebolo žiadnym právnym aktom nariadené, preto zo zákona nikto test nemusí absolvovať. Žalobca vždy pri vstupe na pracovisko predložil „Čestné prehlásenie o jeho bezinfekčnosti“, v ktorom sa vlastným podpisom zaručil, že nie je chorý, nie je infekčný a preto prebral za svoj stav zodpovednosť. Nosenie rúšok a testovanie je zavedené v našom štáte na báze dobrovoľnosti a preto nemôže byť dôvodom na odopretie vstupu na pracovisko. Napriek tomu zamestnávateľ zavolal na neho vždy policajnú hliadku a spoločne robili na neho nátlak. Dňa 8.4.2021 keď prišiel do práce, podal na neho zamestnávateľ trestné oznámenie za obmedzenie pohybu a pobytu na území SR. Žalobca podal trestné oznámenie na zamestnávateľa za porušovanie jeho ľudských práv a slobôd, pričom dňa 25.4.2021 mu prišlo vyrozumenie o vyriešení - uznesenie skončilo odmietnutím. Ak zamestnanec negatívny test nepredloží, nie je to žiadny priestupok ani trestný čin a nie je to ani prekážka v práci na strane zamestnanca. Zamestnanec si plní nariadenie vlády, preto je to prekážka v práci z dôvodu všeobecného záujmu, teda prekážka na strane zamestnávateľa. Od zamestnanca sa vyžaduje, aby si uplatnil neplatené voľno a zaplatil si zdravotné poistenie a odvody, pričom zamestnanec chce a môže pracovať. Žalobca v žalobe tvrdil, že ak zamestnávateľ odoprie zamestnancovi vstup na pracovisko kvôli nepredloženému testu alebo nenasadenému rúšku na prekrytie horných dýchacích ciest, je to prekážka na strane zamestnávateľa. V zmysle § 142 vznikli prekážky na strane zamestnávateľa ods.3 a teda ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom zamestnávateľ musí následne zamestnancovi uhradiť ušlú mzdu. Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Zo strany verejných činiteľov, orgánov verejnej moci, zamestnávateľov, či iných subjektov je vyvíjaný nátlak cez rôzne nepriame hrozby (strata príjmu, predloženie negatívneho testu, nosenie rúška, či respirátora, nevznikne nárok na karanténnu PN), pričom uvedené hrozby sú v rozpore s Ústavou SR a nezákonné. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dodržiavanie týchto nezákonných nariadení firma žalovaného zakomponovala do príkazu generálneho riaditeľa GR č. 6/2020. Ich dodržiavaním sa priami nadriadení dopúšťali trestnej činnosti a žalobca predpokladá, že v budúcnosti budú všetci vystavení spravodlivosti. Podľa článku 2 Ústavy SR nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, preto ak nemáme ustanovenú právnu povinnosť absolvovania testovania na Covid 19, nemôže to ani zamestnávateľ požadovať od zamestnanca ako podmienku pre výkon práce. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že počas vyhlásenia korona opatrení bol zdravý a tak sa držal vyhlásení vzdelaných a neúplatných imunológov, ktorí nedoporučovali občanom, aby sa testovali a aby nosili rúško.
V záujme ochrany vlastného zdravia konal podľa ich pokynov. Je pravdou, že nerešpektoval chaotické vyhlásenia a opatrenia hlavného hygienika SR, pričom je doteraz presvedčený, že nie sú v súlade so zákonom a všetky opatrenia boli vydávané takým spôsobom (uzneseniami), ktoré nie sú preskúmateľné súdom. V tomto období sa stalo, že zamestnávateľ uplatňoval voči nemu sankcie, ktoré neboli v súlade so zákonom. Niekoľkokrát jeho i iných kolegov poslal domov s tým, že mu udelil neplatené voľno a nezaplatil za neho ani sociálne a zdravotné odvody. Týmto mu zamestnávateľ spôsobil ujmu, ktorá sa dotkla celej jeho rodiny. Bolo ohrozené živobytie jeho rodiny keďže je zodpovedný živiteľ rodiny a psychická záťaž zo straty zamestnania zasiahla matku jeho syna, aj jeho syna, ako aj jeho. V žalobe tvrdil, že nemal zaplatené tieto dni :
- 2.11.2020 - 13.11.2020,
- v januári pracoval a mal vyplatený celý mesiac,
- vo februári mu nezaplatili (uložili neplatené voľno) od 8.2. - 15.2.2021,
- následne bol práceneschopný od 16.2.2021 do 31.3.2021,
- v mesiaci apríl 1.4. - 30.4.2021,
- v mesiaci máj od 1.5.2021 do 6.5.2021 (do výpovede) nezaplatené. Z uvedenej evidencie jasne vyplýva, že zamestnávateľ konal svojvoľne. Keď ho v práci súrne potrebovali, mohol pracovať bez rúška a bez testov. Dňa 15.2.2021 ho nechali pracovať celý deň (6.00 - 17.50) a potom privolali na neho hliadku.
3. Súd doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie, pričom žalovaný sa k predmetnej žalobe písomne vyjadril a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol: „Žalobca odôvodňuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru tým, že nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa na pracovisku zamestnávateľa pohyboval bez prekrytia horných dýchacích ciest, ako aj to, že odmietol predložiť potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu, v čase trvania núdzového stavu s odôvodnením, že nosenie rúšok aj testovanie je podľa jeho názoru dobrovoľné. Žalobca tiež spochybňuje platnosť právnej úpravy, v ktorej je upravená povinnosť používať rúško / respirátor a povinnosť predložiť potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu. Žalobca pritom nerozporuje, či došlo dňa 15.2.2021 a 8.4.2021 ku konaniu, ktoré žalovaný vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Keďže žalovaný mal záujem v pracovnom pomere so žalobcom pokračovať, najprv žalobcu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, pričom ho zároveň poučil o platnej právnej úprave. Žalovaný okrem toho v dobrej viere reagoval aj na ďalšie výzvy / listy žalobcu s cieľom urovnať situáciu a docieliť, aby žalobca začal rešpektovať platnú právnu úpravu. K žiadnej náprave však nedošlo, žalobca si v dňoch 15.2.2021 a 8.4.2021 dokonca nenasadil rúško / respirátor ani po upozornení, že bude na miesto privolaná policajná hliadka, čím porušil ust. § 1 vyhlášky č. 11 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (od 22.3.2021 je to ust. § 2 vyhlášky č. 133 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest), ako aj Príkaz Generálneho riaditeľa č. 6/2020 Opatrenia súvisiace s ochorením koronavírusom COVID-19 podľa aktuálnej epidemiologickej situácie (ďalej len „Príkaz GR“). Okrem toho sa žalobca odmietol s Príkazom GR oboznámiť, ako už vyplýva aj z Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny z 15.12.2021, ktorá je priložená v prílohe k tomuto vyjadreniu. Žalobca tiež odmietol predložiť potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu, čím porušil § 2 vyhlášky č. 47 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa (ďalej len „Vyhláška č. 47 Úradu verejného zdravotníctva SR“.) Žalobca pritom odôvodňuje porušovanie vyššie uvedených právnych predpisov tým, že spochybňuje platnosť opatrení Úradu vereného zdravotníctva. Podľa nového ustanovenia § 59b zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR nariaďujú všeobecne záväzným právnym predpisom označeným ako vyhláška, t.j. aj vyhláška č. 47 Úradu verejného zdravotníctva SR je platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Okrem toho v danom prípade nedošlo len k porušeniu Vyhlášky č. 47 Úradu verejného zdravotníctva SR, ale aj interného predpisu zamestnávateľa - Príkazu GR. Vzhľadom na to, že žalovaný je ako zamestnávateľ zodpovedný za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci aj ku ostatným zamestnancom, je povinný prijať na pracovisku všetky opatrenia potrebné na zamedzenie šírenia COVID-19. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto aj žalovaný zaviedol protipandemické opatrenia na pracovisku, medzi ktoré patrí aj povinné nosenie rúšok na pracovisku.
Žalovaný má ako zamestnávateľ toto právo bez ohľadu na platnosť vyhlásenia núdzového stavu, ako aj bez ohľadu na to, či povinnosť nosenia rúšok a povinného testovania bola správne upravená príslušnou právnou úpravou. Zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa žiadnym spôsobom nezmenší ani predloženie tzv. čestného prehlásenia o bezinfekčnosti, ktoré predložil žalobca na deklarovanie svojho zdravotného stavu, preto ho žalovaný nemohol akceptovať ani ako náhradu za používanie prekrytia horných dýchacích ciest alebo predloženia potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu. Na záver konštatujeme, že žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru postupoval v súlade so Zákonníkom práce a splnil teda všetky ním požadované náležitosti. Výnimočnosť situácie, ktorá odôvodňovala použitie okamžitého skončenia pracovného pomeru, je daná okolnosťami, za akých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo - (i) systematické nerešpektovanie pokynov zamestnávateľa (dokonca aj pri priamej výzve, kedy bolo ponúknuté žalobcovi rúško, si ho žalobca odmietol nasadiť), (ii) absencia nápravy (zo správania žalobcu nebolo možné očakávať, že dôjde v budúcnosti k náprave, práve naopak žalobca trval na tom, že pokynom zamestnávateľa sa nepodrobí), (iii) zodpovednosť zamestnávateľa a možné riziká vo vzťahu ku ostatným zamestnancom, ako aj (iv) skutočnosť, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo v čase núdzového stavu. Keďže boli splnené aj všetky formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru, považujeme žalobu za neopodstatnenú. Dôkazy: Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15.2.2021 (kópia) a 19.2.2021 (kópia) Vyvinenie z porušenia pracovnej disciplíny - odpoveď zo dňa 15.3.2021, doručenka zo dňa 18.3.2021 (kópia) Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2021, osobne prevzaté 6.5.2021 (kópia) Príkaz Generálneho riaditeľa č. 6/2020 Opatrenia súvisiace s ochorením koronavírusom COVID-19 podľa aktuálnej epidemiologickej situácie (kópia) Žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovou organizáciou zo dňa 19.4.2021 (kópia) a vyjadrenie odborovej organizácie zo dňa 21.4.2021 (kópia).“
4. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalovaný, aby žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a v prípade úspechu v spore si uplatňoval náhradu trov konania.
5. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2021 zotrval na predmetnej žalobe.
6. Súd doručil predmetné vyjadrenie žalobcu žalovanému, ktorý sa písomne vyjadril k tomuto vyjadreniu a vo svojom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na to, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti, v plnom rozsahu sa pridržiavajú už podaného vyjadrenia v tejto veci.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalobcu, prednesom právnej zástupkyne žalovaného, listinnými dôkazmi a to oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru, príkazom GR č. 6/2020, písomným upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
8. Súd z prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.4.2022 zistil, že tento sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj jeho vyjadrenia, pričom k žalobe viac neuviedol.
9. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalovaného zistil, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení zaslaných súdu a na základe vyššie uvedeného žiadajú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Čo sa týka nárokov žalobcu, ktoré požaduje nad rámec okamžitého skončenia pracovného pomeru keďže požaduje náhradu mzdy aj za obdobie pred okamžitým skončením pracovného pomeru, tvrdila, že existovali prekážky na strane žalobcu a preto jeho nároky nepovažujú za dôvodné a aj v tejto časti žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Súd z listinného dôkazu s názvom Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 27.4.2021 súd zistil, že týmto listom bolo žalobcovi zo strany žalovaného ako zamestnávateľa bolo oznámené, že v zmysle § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľa okamžite končí pracovný pomer so žalobcom. Ako dôvody boli poukázané na § 81 Zákonníka práce, kedy medzi základné povinnosti zamestnanca patrí zodpovedne a riadne pracovať, dodržiavať právne
predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V predmetnom listinnom dôkaze bolo uvedené, že žalobca porušil pracovnú disciplínu v dňoch 12.2.2021 a 8.4.2021 a to tým, že: „ - ste sa na pracovisku pohybovali bez prekrytia horných dýchacích ciest (t.j. bez použitia rúška, respirátora bez výdychového ventilu, šálu alebo šatky), čím ste porušili ust. § 1 vyhlášky č. 11 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (od 22.3.2021 je to ust. § 2 vyhlášky č. 133 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest), ako aj Príkaz Generálneho riaditeľa č. 6/2020 Opatrenia súvisiace s ochorením koronavírusom COVID-19 podľa aktuálnej epidemiologickej situácie, pričom rúško ste si nenasadili ani po upozornení, že bude na miesto privolaná policajná hliadka;
- ste odmietli predložiť potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu, čím ste porušili § 2 vyhlášky č. 47 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa (od 20.3.2021 je to ust. § 2 vyhlášky č. 132 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa), pričom potvrdenie ste nepredložili ani po upozornení, že bude na miesto privolaná policajná hliadka.“
11. Ďalej v tomto listinnom dôkaze bolo uvedené, že toto porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ hodnotí ako závažné vzhľadom na okolnosti, ku ktorým došlo, t.j. opakované porušenie protipandemických opatrení v čase núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený od 1.10.2020, čím došlo k ohrozeniu na zdraví a živote ostatných zamestnancov spoločnosti, pričom na porušovanie pracovnej disciplíny bol ústne aj písomne upozornený. Keďže sa žalobca správal v príkrom rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, nie je záujem, aby bol naďalej jeho zamestnancom. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov na riadnom zasadnutí Výboru OZ KOVO dňa 20.4.2021, pričom v tomto listinnom dôkaze bolo uvedené, že pracovný pomer sa končí okamihom doručenia tohto oznámenia. Z tohto listinného dôkazu ďalej súd mal za preukázané, že žalobca prevzal toto oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa dňa 6.5.2021, čo vyplýva z podpisu na tomto oznámení, kde je ešte k tomu uvedené, že nesúhlasí s výpoveďou.
12. Súd z pripojeného listinného dôkazu zo strany žalovaného označeného ako písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru zistil, že tento listinný dôkaz je datovaný dňom 15.2.2021 a toto písomné upozornenie bolo adresované žalobcovi. Ako dôvod je tu uvedené: Menovaný odmietol preštudovať si príkaz GR, že si ho preštuduje doma.
13. Súd z pripojeného listinného dôkazu zo strany žalovaného označeného ako stanovisko k žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zistil, že tento listinný dôkaz je datovaný dňom 21.4.2021 a je podpísaný E. Ľ., predsedom ZO OZ KOVO a je adresovaný riaditeľovi úseku ĽZ u žalovaného, pričom z tohto listinného dôkazu zistil, že výbor ZO OZ KOVO na svojom riadnom zasadnutí dňa 20.4.2021 okrem iného prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom v zmysle žiadosti doručenej listom zo dňa 19.4.2021 s tým, že Výbor ZO OZ Kovo Vás týmto žiada, aby ste prehodnotili adekvátnosť prijatého rozhodnutia a to aj vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru dotknutého zamestnanca, počas ktorého sa tento nedopustil žiadneho disciplinárneho priestupku, ani iného im známeho pochybenia.
14. Súd z pripojeného príkazu GR č. 6/2020 vydaného dňa 16.7.2020 zistil, že tento nadobudol platnosť aj účinnosť 16.7.2020. Podľa článku II. účelom príkazu je špecifikovať opatrenia podľa aktuálnej epidemiologickej situácie rozdelené do jednotlivých farebných zón, ktoré treba naďalej dodržiavať u zamestnávateľa v súvislosti s ochorením koronavírusu Covid-19. V článku III. bode B. bolo prikázané pracovníkom dodržiavať opatrenia a povinnosti podľa jednotlivých farebných zón a to podľa bodu 3. oranžová zóna - okrem iného dodržiavať základnú osobnú hygienu, dodržiavať vzdialenosť medzi osobami minimálne 2 metre, pri pohybe po spoločnosti mať prekryté horné dýchacie cesty (rúško, šál, šatka alebo iné prostriedky) s výnimkou pohybu po exteriéri ak vzdialenosť od iných osôb je minimálne 5 metrov.
15. Súd zo záverečného prednesu žalobcu zistil, že sa pridržiava jeho doterajších vyjadrení.
16. Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalovaného zistil, že zotrváva na svojich doterajších prednesoch.
17. Podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
18. Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
19. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
20. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
21. Predmetom rozhodovania súdu bolo posúdenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi zo strany žalovaného je neplatné tak, ako sa toho žalobca domáhal podanou žalobou. Na základe vykonaného dokazovania súd považuje za nesporné, že žalobca bol v zamestnaneckom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2016, ktorá bola predĺžená posledným dodatkom zo dňa 1.7.2017 na dobu neurčitú v pozícii horizontkár NC. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že dňa 6.5.2021 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a to z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny v dňoch 12.2.2021 a 8.4.2021, kde následne bolo popísané správanie žalobcu. Zamestnávateľ konštatoval, že toto porušenie pracovnej disciplíny vyhodnotil ako závažné pri zohľadnení okolností keď došlo k opakovanému porušeniu tzv. protipandemických opatrení v čase núdzového stavu, čím došlo k ohrozeniu na zdraví a živote ostatných zamestnancov spoločnosti a to napriek ústnym a písomným upozorneniam.
22. Súd na začiatku skúmal, či došlo k naplneniu formálnych podmienok takéhoto druhu skončenia pracovného pomeru, pričom súd skonštatoval, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo písomne, pričom v listine je uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je skutkovo vymedzený tak, že nie je zameniteľný s iným dôvodom. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo riadne a včas zamestnancovi doručené do vlastných rúk. Súd konštatuje, že pokiaľ bol dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaným vymedzený skutkovo vo vzťahu k správaniu žalobcu v dňoch 12.2.2021 a 8.4.2021, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 6.5.2021, čím zo strany žalovaného došlo k dodržaniu zákonom stanovenej prekluzívnej 2-mesačnej lehoty odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Súd ďalej zistil, že žaloba žalobcu bola podaná na súde včas a to v lehote 2 mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť, keďže žaloba na tunajšom súde bola podaná zo strany žalobcu dňa 8.6.2021 a pracovný pomer sa mal okamžite skončiť ku dňu 6.5.2021.
23. Podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
24. Podľa článku 12 ods.1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
25. Podľa článku 13 ods.1 Ústavy SR, povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
26. Podľa článku 1 ods.1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, Slovenská republika vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, najmä brániť svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok, chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie a plniť záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone.
27. Podľa článku 1 ods.2 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.
28. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v čase posudzovaných skutkov na území SR platil núdzový stav vyhlásený vládou SR od 1.10.2020 z dôvodu pandémie Covid-19. Toto rozhodnutie vlády bolo podrobené posúdenie Ústavným súdom SR, ktorý konštatoval, že postup vlády v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu bol v súlade s ústavou a to aj následné rozhodnutia vlády o predĺžení núdzového stavu (nález Ústavného súdu SR - PL.ÚS 22/2020 a PL.ÚS 2/2021).
29. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že za účinnosti vyhlásenia núdzového stavu príslušné štátne orgány prijímali opatrenia proti šíreniu ochorenia Covid-19. Tieto opatrenia sa samozrejme dotkli širokej verejnosti a to ako zamestnancov, tak aj zamestnávateľov. V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platia vo všeobecnosti ustanovenia Zákonníka práce, ktoré stanovujú práva a povinnosti ako na strane zamestnanca, tak aj na strane zamestnávateľa, platia však aj ostatné všeobecné záväzné predpisy dotýkajúce sa tejto oblasti.
30. Podľa § 146 ods.1 Zákonníka práce, ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
31. Podľa § 148 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
32. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,
g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, 2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 3. zrušený od 1.9.2007, i) určovať bezpečné pracovné postupy, j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, k) písomne vypracovať a podľa potreby vyhodnocovať a aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov, a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny nie je uvedený v prílohe č. 1, l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, m) vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk 1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, 2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, 3. zakázaných mladistvým zamestnancom, n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak, o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, 6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami, q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu 6a) vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, 6aa) a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada, r) dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u 1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách, 2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami, 3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie, s) poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, t) nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
33. Podľa § 12 ods.1 zákona č. 124/2006 Z.z., zamestnanec má právo
a) prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore, b) odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
34. Podľa § 12 ods.2 zákona č. 124/2006 Z.z., zamestnanec je povinný a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, b) spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru, c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s 1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, 2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti, d) obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) alebo podľa § 16 ods. 14 a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti, e) náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť, f) používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, g) dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie, h) zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti, i) podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci, 6aa) j) oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní, k) nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce, l) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise, m) dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách, n) zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.
35. Podľa § 5 ods.4 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, Úrad verejného zdravotníctva
k) nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva,
36. Podľa § 48 ods.4 zákona č. 355/2007 Z.z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: r) používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok.
37. Podľa § 141 ods.3 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
38. Podľa § 4 ods.1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov v stave k 30.12.2021, Ministerstvo počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ďalej len krízová situácia) pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, tým nie je dotknutá právomoc Úradu verejného zdravotníctva a Regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia podľa § 12 alebo podľa § 48 aj počas krízovej situácie.
39. Podľa § 48 ods.4 písm. aa) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov v stave k 30.12.2021, Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: dočasné podmieňovanie vstupu zamestnanca na pracovisko zamestnávateľa preukázaním sa potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 alebo vykonaním testu na ochorenie COVID-19 u zamestnávateľa; potvrdenie, ktorým sa zamestnanec preukazuje musí byť platné v zmysle nariadeného opatrenia; úrad verejného zdravotníctva nariadi opatrenie na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.
40. Podľa § 1 vyhl. 11 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest a to odsek 1, podľa § 48 ods.4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať preventívne ochranné pomôcky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál alebo šatku a to na verejnosti, v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo priestoroch verejnej dopravy.
41. Podľa § 2 predmetnej vyhlášky, táto vyhláška nadobudla účinnosť 30.10.2020, pričom bola vydaná Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 5 ods.4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z.
42. Z uvedených právnych predpisov vyplýva, že medzi základné povinnosti zamestnanca okrem iného patrí dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania sa na pracovisku, s ktorými bol riadne a preukázateľne žalovaný oboznámený. V tomto konkrétnom prípade zamestnávateľ t.j. žalovaný upravil opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19 príkazom GR č. 6/2020, s ktorými opatreniami boli všetci zamestnanci oboznámení bežným postupom, ako aj ďalšími usmerneniami, kde bolo zverejnené pre zamestnancov ako sa v jednotlivých situáciách správať. V dotknutom období boli vydané vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, a to vyhláška č. 47/2021, ktorá okrem iného nariaďovala všetkým zamestnávateľom zakázať vstup zamestnancom na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa s výnimkou osôb, ktoré sa preukážu potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie Covid-19 nie starším ako 7 dní. Ďalej to bola vyhláška č. 11/2020, ktorou bolo nariadené všetkým osobám riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) a to na verejnosti, v priestoroch interiérov budov. Túto povinnosť nemal zamestnanec, ktorý sa nachádza na vnútornom pracovisku sám. Ďalšie výnimky súviseli so závažnými zdravotnými ťažkosťami. Napriek uvedenému právnemu stavu žalobca tvrdil, že nemal žiadnu povinnosť nosiť rúško a testovať sa na Covid-19 a preto ani zamestnávateľ to nemohol od zamestnanca požadovať ako podmienku pre výkon práce.
43. Právomoc Úradu verejného zdravotníctva na prijímanie opatrení (formou vyhlášky) vyplýva z ustanovenia § 5 ods.4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. pri ohrození verejného zdravia, ktorá situácia v čase posudzovaných skutkov tu bola, čo bolo skonštatované vyššie. Rozsah konkrétnych opatrení je vyjadrený v § 48 ods.4 zákona č. 355/2007 Z.z., pričom vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva odkazujú na konkrétne písmená citovaného zákona, v zmysle ktorých opatrenia boli vydané (§ 48 ods.4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.z.). To znamená, že uvedené povinnosti predpokladá samotný zákon, ktorým sa obmedzujú základné práva a slobody (napríklad sloboda súkromia a telesnej integrity), pričom vyhlášky ÚVZ len konkretizujú povinnosti osôb pri konkrétnych činnostiach a na vymedzených miestach. To znamená vyhlášky ÚVZ samotné nezavádzajú obmedzenia, ale len konkretizujú povinnosti fyzických
osôb. Vyhlášky ÚVZ, v ktorých sú zakotvené povinnosti, sú vydávané na základe zákona a majú jasný zákonný základ. Pokiaľ žalobca namietal, že základné práva možno obmedziť iba zákonom, súd je toho názoru, že takéto obmedzenie môže byť aj vo vyhláške, ktorá je vydaná na základe jasného zákonného základu ako v tomto konkrétnom prípade. Vychádzajúc z prezumpcie ústavnosti opatrenia ÚVZ vydané vo forme vyhlášok je potrebné považovať za platné a záväzné a každý je povinný ich rešpektovať a dodržiavať pokiaľ v predpísanom konaní nie sú vyhlásené za protiústavné, pričom súd konštatuje, že dňa 8.12.2021 Ústavný súd SR vydal Nález vo veci vedenej pod sp.zn. PL.ÚS 4/2021, v zmysle ktorého Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 8.12.2021 týmto nálezom rozhodol v bode 1. tak, že ustanovenia § 4 ods.1 písm. g) a § 48 ods.4 písm. aa) zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom 1 ods.1, článkom 2 ods.2 a 3 a článkom 13 ods.1 písm. a) a ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. Tu súd poukazuje, že dňom vyhlásenia predmetného Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR stratia účinnosť vykonávacie predpisy vydané na vykonanie nesúladných ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia. Ak ide o vykonávacie predpisy vydané súčasne na vykonanie viacerých ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia, strata účinnosti sa dotýka iba časti týchto vykonávacích predpisov, majúcich oporu výlučne v ustanoveniach resp. v ich častiach, ktorých nesúlad Ústavný súd v náleze vyslovil. Strata účinnosti neústavných ustanovení má právne účinky ex nunc (do budúcnosti). Preto nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení majúcich základ v neústavných ustanoveniach a uplatnených voči ich adresátom v období keď nesúlad týchto ustanovení ešte nebol vyslovený Ústavným súdom.
44. Vzhľadom na predmetný Nález Ústavného súdu, ktorý okrem iného vyslovil neústavnosť zákonného ustanovenia § 48 ods.4 písm. aa) zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré okrem iného podmieňovala vstup zamestnanca na prevádzku potvrdením o negatívnom výsledku testu, tak tu súd poukazuje, že vzhľadom na predmetný Nález súd pri posudzovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru neposudzoval skutkový stav, ktorý nastal u žalobcu v dňoch 12.2.2021 a 8.4.2021 v súvislosti s tým, že v týchto dňoch odmietol predložiť potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu vzhľadom na predmetný nález a posudzoval náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru len z hľadiska toho, že sa v uvedených dňoch žalobca pohyboval na pracovisku bez prekrytia horných dýchacích ciest keďže v tejto časti predmetného ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. nebolo konštatované, že nie sú v súlade s Ústavou.
45. Na základe uvedeného súd uzatvára, že zamestnávateľ žalobcu bol oprávnený požadovať od žalobcu ako zamestnanca dodržiavanie opatrenia, a to riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) preventívnymi ochrannými pomôckami, ktorými sú rúško, resp. respirátor, pričom z tohto preventívneho opatrenia vychádzali aj prijaté vnútropodnikové opatrenia u žalovaného a žalobca to bol povinný dodržiavať. Pokiaľ svojim konaním pri vstupe do zamestnania v dňoch 12.2.2021 a 8.4.2021 odmietol používanie ochranných prostriedkov na prekrytie horných dýchacích ciest, zamestnávateľ na základe vyššie uvedeného bol oprávnený zakázať mu vstup do svojich priestorov za účelom ochrany verejného zdravia, zdravia ostatných zamestnancov spoločnosti. V predmetnom prípade zamestnávateľ postupoval tak, že vzhľadom na vyššie uvedené zamestnancovi udelil náhradné voľno bez náhrady mzdy. Takýto postup bol u zamestnávateľa prijatý a to po dohode s odborovou organizáciou v súlade s ustanovením § 141 ods.3 písm. b) Zákonníka práce. Toto ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov, než ktoré sú ustanovené v Zákonníku práce, pričom zamestnávateľ môže rozhodnúť či ide o prekážku v práci s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Uvedené rozhodnutie zamestnávateľa súd z hľadiska otázky primeranosti považuje za súladné s právnymi predpismi a primerané. Zamestnávateľ týmto postupom splnil podmienku dobrovoľnosti plnenia protipandemických opatrení, kedy zamestnanec mal možnosť rozhodnúť sa, že splní predpísané preventívne bezpečnostné opatrenia na pracovisku a bude sa tak môcť zúčastňovať pracovného procesu, za čo mu patrí riadna mzda. V prípade, že sa zamestnanec rozhodne neplniť tieto opatrenia, zamestnávateľ eviduje jeho neprítomnosť na pracovisku ako udelené pracovné voľno, avšak z dôvodov na strane zamestnanca, pričom mu nepatrí nárok na náhradu mzdy. Zamestnávateľ nepristúpil k závažnému posudzovaniu tejto situácie takým spôsobom, aby evidoval u takýchto zamestnancov neospravedlnenú absenciu na pracovisku. Je nelogická obrana žalobcu, ktorý tvrdí, že ak zamestnanec splní Nariadenie vlády, jedná sa o prekážku na strane zamestnávateľa. V tomto prípade však žalobca ako zamestnanec nenaplnil podmienky možnosti vstupu do zamestnania, preto uvedené nemožno hodnotiť ako prekážku na strane zamestnávateľa tak, ako sa toho dožadoval žalobca. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie žalobcu v dňoch 12.2.2021 a 8.4.2021 keď sa
na pracovisku pohyboval bez prekrytia horných dýchacích ciest, naplnilo znaky porušenia pracovnej disciplíny a to na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci.
46. Súd sa ďalej zaoberal či toto porušenie pracovnej disciplíny bolo možné objektívne označiť za závažné pri dôkladnom zvážení všetkých individuálnych okolností za ktorých k nemu došlo ako na strane zamestnanca, tak aj na strane zamestnávateľa. Pri ustanovení § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce ide o právnu normu s neurčitou, teda abstraktnou hypotézou a preto je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu sám túto hypotézu vymedzil, pričom nie je v tomto smere obmedzený žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy špecifiká v prejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad (NS SR 5Cdo/17/2011). Súd sa stotožnil s postupom zamestnávateľa, ktorý označil toto porušenie pracovných povinností za závažné, pretože k nemu došlo zo strany žalobcu opakovane a za závažnej situácie spojenej s ohrozením verejného zdravia pri pandémii Covid-19. Žalobca aj v konaní pred súdom prezentoval, že naďalej zastáva názor, že prijaté protipandemické opatrenia nie je potrebné rešpektovať, pričom poukázal aj na postoj vzdelaných a neúplatných imunológov, ktorých však bližšie nekonkretizoval, avšak sa s nimi bez ďalšieho stotožnil. Predmetná argumentácia žalobcu pôsobí zmätočne a súd na ňu nemôže prihliadať, hoci sa jedná o otázku posúdenia vplyvu na zdravie, žalobca súdu nepredložil žiadny taký hodnoverný dôkaz, ktorý by túto jeho argumentáciu potvrdzoval. Z uvedeného postoja žalobcu vyplýva, že žalobca nemienil upustiť od svojho správania, čím by naďalej dochádzalo opakovane k porušovaniu pracovnej disciplíny aj pri úvahe o prípadnom ukončení pracovného pomeru výpoveďou. Podľa názoru súdu konaním žalobcu dochádzalo k ohrozovaniu udržania poriadku a disciplíny na pracovisku, pretože ľudia zvlášť citlivo posudzovali takéto porušovanie opatrení a pociťovali ohrozovanie vlastného zdravia. Okrem toho správanie žalobcu bolo potrebné zamedziť aj pre zabezpečenie riadneho chodu prevádzky žalovaného. Je nepochybné, že najmä v prevádzkach s väčším počtom zamestnancov ako je to u žalovaného je nevyhnuté dôsledné dodržiavanie protipandemických opatrení. Žalobcovi zo strany žalovaného bola ponúknutá možnosť pri nenosení prekrytia horných dýchacích ciest, aby zostal doma na neplatenom voľne. Žalobca to však nerešpektoval a opakovane sa vo vyššie uvedených dňoch domáhal vstupu na pracovisko bez rešpektovania opatrení. Za daného stavu porušovanie pracovnej disciplíny žalobcu možno vyhodnotiť celkom jednoznačne ako závažné. Pokiaľ konanie žalobcu naplnilo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, žalovaný oprávnene pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom a súd preto konštatuje, že žaloba žalobcu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je nedôvodná a preto ju zamietol.
47. Súd žalobu zamietol aj v časti ostatných mzdových nárokov súvisiacich jednak s neplatným rozviazaním pracovného pomeru, ako aj pred okamžitým skončením pracovného pomeru keďže vzhľadom na vyššie uvedené žaloba žalobcu tiež nie je dôvodná a to z dôvodu, že v časti nárokov na náhradu mzdy za obdobie, ktoré bolo žalovaným evidované ako pracovné voľno bez náhrady mzdy, súd konštatuje, že ani v tejto časti nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko z vyššie uvádzaných dôvodov súd uzavrel, že sa oprávnene jednalo o evidenciu času neprítomnosti žalobcu v zamestnaní ako udelenie pracovného voľna bez náhrady mzdy. Takisto súd žalobu zamietol aj ohľadne uplatneného odškodného za psychickú ujmu vo výške zákonného odstupného keďže žalobca v konaní nebol úspešný ohľadne neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
48. Na základe vyššie uvedeného po vykonanom dokazovaní súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalovanej strane, ktorá bola v konaní plne úspešná náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné v časti uznanej sumy s príslušenstvom.
Proti ostatným častiam tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).