Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/81/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne H. D., nar. X. XX. XXXX, M. XX, T., zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni 956,05 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 384,35 eur od 9.12.2016 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 287,54 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 12.5.2014 v bode 4, v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu v znení „Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečiť nasledovné: a) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, b) podporu prostredníctvom zákazníckej telefónnej linky XXXXXXXXXX a konkrétnych centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, c) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, e) na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri mesiace, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k tejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa článku 10“ je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluva o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX z 12.5.2014, uvedená v bode 1.2 : „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 206 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,44 eur a poslednú splátku vo výške 3,04 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“ je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 31.12.2014, bod 4, v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečiť nasledovné: a) telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, b) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefónnej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk a to v súvislosti s poskytovaní informácií o úvere

a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, c) možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) možnosť získať kartu splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, e) záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka“, je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí služby Komfort č. XXXXXXXXX z 31.12.2014, uvedená v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 357 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,57 eur a poslednú splátku vo výške 3,57 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému vo výške 100% s tým, že výška trov bude uvedená v samostatnom uznesení, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 3. 11. 2016 na tunajší súd žaloby, ktorými žiadala žalovanému uložiť povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 956,05 eur a uhradiť náhradu trov konania.

Žaloby boli zapísané pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX (o vydanie bezdôvodného obohatenia 284,16 eur), XXCsp/XXX/XXXX (o vydanie bezdôvodného obohatenia 287,54 eur) a XCsp/XXX/XXXX (o vydanie bezdôvodného obohatenia 384,35 eur).

Z obsahu žalôb vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným tri Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to č. XXXXXXXXX dňa 27. 4. 2015 (sp. zn. XCsp/XX/XXXX), č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014 (XXCsp/ XXX/XXXX) a č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2014 (XCsp/XXX/XXXX). Zároveň medzi stranami sporu pri každej z týchto zmlúv došlo aj k uzatvoreniu Zmlúv o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej žalobkyňa mala zaplatiť za službu žalovaného, spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu. Žalobkyňa poukázala na to, že Zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. a preto sa považujú úvery za bezúročné a bez poplatkov. Keďže pri každej zo Zmlúv žalobkyňa plnila v prospech žalovaného viac ako čerpala, žiadala vydať od žalovaného bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovaný so žalobami nesúhlasil a žiadal ich zamietnuť v celom rozsahu.

3. V konaní pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX v súlade s ustanovením §139 v spojení s ustanovením §140 ods. 1,2 C.s.p. a §143 ods. 1,2 C.s.p. súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 384,35 eur s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z 31. 12. 2014, bod 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí služby Komfort č. XXXXXXXXX, z 31. 12. 2014, uvedená v bode 1.2, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

4. Následne uznesením zo dňa 14. 8. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX súd v súlade s ustanovením §166 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §293 ods. 1 C.s.p. spojil konania vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX, XCsp/XXX/XXXX a XXCsp/XXX/XXXX na spoločné konanie s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX.

5. Ďalej uznesením zo dňa 13. 8. 2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX súd pripustil zmenu petitu žaloby, pôvodne vedenej pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 287,54 eur s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014, bod 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. Súd určuje, že

zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí služby Komfort č. 571986141 zo dňa 12. 5. 2014, uvedená v bode 1.2, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

6. Súd sa oboznámil so žalobami a prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to zmluvami o spotrebiteľskom úvere, zmluvami o poskytnutí služby KOMFORT zmluvou o zabezpečení splátok úveru, výpismi z účtov, oznámením o postúpení pohľadávok, listom spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, vyjadreniami strán sporu, rozsudkami slovenských súdov, návrhmi na rozšírenie žaloby, uzneseniami o pripustení zmeny žaloby, pojednávaním a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená dňa 27. 4. 2015 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 1000 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 1240,17 eur v 60 týždenných splátkach pri výške 1. až 59. splátky 20,67 eur a poslednej splátky vo výške 20,64 eur. Splatnosť prvej splátky bola v 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Výška úroku bola 15,87% p.a. zo sumy úveru, t.j. 99,49 eur a poplatok za garantovanú služby bol vo výške 140,68 eur. RPMN bola vo výške 46,46% a priemerná RPMN bola vo výške 34,42%.

Medzi stranami sporu bola dňa 27. 4. 2015 zároveň uzatvorená Zmluva o poskytnutí služby KOMFORT. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v informovaní zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v preberaní peňažných súm od zákazníka určených na úhrady splátok spotrebiteľského úveru a v informovaní zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie služby žalovanému zaplatí odmenu vo výške 563,40 eur, ktorú bude splácať v 60pravidelných týždenných splátkach vo výške 9,39 eur.

Z výpisu účtu, resp. prehľadu prijatých platieb vyplýva, že žalobkyňa v období od 11. 12. 2015 do 15. 3. 2016 uhradila jednotlivými splátkami v danom úverovom vzťahu v prospech žalovaného celkovo sumu 1284,16 eur.

8. Dňa 12. 5. 2014 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená dňa Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 400 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 496,07 eur v 60 týždenných splátkach pri výške 1. až 59. splátky 8,27 eur a poslednej splátky vo výške 8,14 eur. Splatnosť prvej splátky bola v 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Výška úroku bola 15,87% p.a. zo sumy úveru, t.j. 39,80 eur a poplatok za garantovanú služby bol vo výške 56,27 eur. RPMN bola vo výške 46,46% a priemerná RPMN bola vo výške 46,30%.

V Zmluve sa teda žalobkyňa zaviazala uhradiť poplatok za garantovanú službu, uvedenú v bode 4. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, vyjadrený pevnou sumou 56,27 eur. Podľa bodu 4. tejto Zmluvy: „Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečiť nasledovné: a) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, b) podporu prostredníctvom zákazníckej telefónnej linky XXXXXXXXXX a konkrétnych centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, c) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, e) na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri mesiace, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k tejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa článku 10“.

Medzi stranami sporu bola dňa 12. 5. 2014 zároveň uzatvorená Zmluva o zabezpečení splátok úveru. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie služby žalovanému zaplatí odmenu vo výške 206 eur, ktorú bude splácať v 60pravidelných týždenných splátkach pri výške 1. až 59. splátky 3,44 eur a poslednej splátky 3,04 eur.

Z výpisu účtu, resp. prehľadu prijatých platieb vyplýva, že žalobkyňa uhradila jednotlivými splátkami v danom úverovom vzťahu v prospech žalovaného celkovo sumu 687,54 eur.

9. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená dňa 31. 12. 2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 600 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 815,10 eur v 60 týždenných splátkach . Splatnosť prvej splátky bola v 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Výška úroku bola 15% p.a. zo sumy úveru, t.j. 96,31 eur a poplatok za garantovanú služby bol vo výške 118,79 eur. RPMN bola vo výške 39,57%. Zmluva neobsahovala údaj o priemernej hodnote RPMN.

V Zmluve sa teda žalobkyňa zaviazala uhradiť poplatok za garantovanú službu, uvedenú v bode 4. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, vyjadrený pevnou sumou 118,79 eur. Podľa bodu 4. tejto Zmluvy: „Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečiť nasledovné: a) telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, b) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefónnej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk a to v súvislosti s poskytovaní informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, c) možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) možnosť získať kartu splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, e) záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka“.

Medzi stranami sporu bola dňa 31. 12. 2014 zároveň uzatvorená Zmluva o poskytnutí služby KOMFORT. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v informovaní zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v preberaní peňažných súm od zákazníka určených na úhrady splátok spotrebiteľského úveru a v informovaní zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie služby žalovanému zaplatí odmenu vo výške 357 eur, ktorú bude splácať v 60pravidelných týždenných splátkach.

Z výpisu účtu, resp. prehľadu prijatých platieb vyplýva, že žalobkyňa v období od 31. 12. 2014 do 9. 9. 2015 uhradila jednotlivými splátkami v danom úverovom vzťahu v prospech žalovaného celkovo sumu 984,35 eur.

10. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní, nesúhlasil so žalobami žalobkyne, žiadal ich zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

Podľa jeho názoru, Zmluvy o úvere obsahuj údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle §9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. V adhéznych zmluvách používaných žalovaným sa jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje na dobu ... týždňov a termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň... týždňa po dni uzavretia zmluvy. Je teda zrejmé, že zmluvy o úvere žalovaného obsahujú tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru. Zákon vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti a nie uvedenie dátumu. Pojmy termín a dátum nie sú synonymami. Právna úpravu neustanovuje presný formát pre naplnenie uvedenej zákonnej náležitosti. Vzhľadom na nastavenie produktov u žalovaného, preferencie jeho zákazníkov, zvolil žalovaný formát vyjadrenie konečnej splatnosti ako konkrétny jeden nezameniteľný deň, určený aj pomocou týždňov, podľa toho ako si zákazník želá predmetný úver splácať. Je to rovnako určité ako výplatný termín, ako náležitosť pracovnej zmluvy. Žalovaný v zmluve o úvere uviedol termín konečnej splatnosti v presnom časovom formáte, pričom vzhľadom na absenciu presného zákonného určenia zvolil formát tohto vyjadrenia, ktorý je podľa jeho skúsenosti pre zákazníka najvhodnejší. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. V.-XX/XX. Žalovaný nezískava žiadnu výhodu, profit, či akúkoľvek úsporu s tým, aký spôsob tohto vyjadrenie zákonnej náležitosti zvolí vo svojich adhéznych zmluvách.

Argumentácia žalobcu je podľa neho tiež v rozpore s európskou právnou úpravou, pretože smernica 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zavádza oproti predchádzajúcej úprave tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť, čo má za následok, že výklad tohto ustanovenia tak ako ho prezentuje žalobca, neobstojí. Ustanovenie čl. 10 smernice veľmi presne stanovuje náležitosti zmluvy o úvere. Odsek 2 tohto článku nie je doslovne premietnutý do §9 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom toto ustanovenie smernice má priamy účinok a je potrebné dať prednosť jeho aplikácii namiesto extenzívnemu žalobcovmu výkladu. Zákon o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať vždy aplikovať v súlade so smernicou. Poukázal na jazykové verzie smernice XXXX/XX/ES za účelom poukázania na nesprávny výklad zákonného ustanovenia žalobcu. Poukázal, že rovnaký výklad smernice z hľadiska súladu s vnútroštátnou právnou úpravou zastávajú aj Európska komisia, Slovenská republika a Nemecká spolková republika, ako aj generálna advokátka Súdneho dvora Y. E.. Tieto stanoviská žalovaný pripojil k písomnému vyjadreniu.

Pokiaľ sa týka súdnych rozhodnutí na ktoré v žalobe žalobca poukázal, tak žalovaný uviedol, že sú na danú vec nepoužiteľné. Týkajú sa iného poskytovateľa spotrebiteľských úverov, žalovaného tieto rozhodnutia nezaväzujú a v oboch rozhodnutiach ide o in druh spotrebiteľského úveru, tzv. revolvingový úver. Okrem toho tento poskytovateľ úverov v zmluvách uvádzal termín konečnej splatnosti iba počtom mesačných splátok, čo je odlišná situácia ako u žalovaného, kde on v zmluve tento údaj uviedol ako siedmy deň.... týždňa po dni uzavretia zmluvy, ktoré by žalovaného upozornilo na nejaké pochybenie alebo mu prikazovalo čokoľvek vykonať v ním používaných adhéznych zmluvách.

Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uviedol, že žalovaný nikdy od žiadneho zákazníka neprijal plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej dohode, čím je vylúčené, žeby sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť.

Následne žalovaný súdu oznámil, že v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaným, pretože došlo k prevodu všetkých práv a povinností žalovaného, súvisiacich so Zmluvami, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu a to na nového veriteľa - spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.. K tomuto podaniu žalovaný predložil Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, ktorým toto postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalobkyni.

11. V spise pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX a XCsp/XXX/XXXX sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá trvala na tom, že úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Zmluvy neobsahovali ani správny údaj o výške RPMN, pretože do výpočtu RPMN žalovaný nezahrnul poplatok za zabezpečenie splátok úveru, pričom v tomto prípade by RPMN bola oveľa vyššia. Rovnako Zmluvy neobsahovali ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka s tým, že poplatok za garantovanú službu a poplatok za zabezpečenie splátok úveru považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú preto neplatné. Má za to, že žalovaný sa snaží sofistikovanými nekalými praktikami rozložiť neprimerané úroky do rôznych poplatkov a odmien za fiktívne služby. Poplatok za garantovanú službu je neprimerane vysoký a značne prevyšuje náklady na uvedené administratívne služby. Poplatok za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane prevyšujúce náklady na doplnkovú službu, spojenú s hotovostným inkasovaním splátok a žalovaný týmto poplatkom obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Jedná sa o odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 8. 12. 2016 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, zo strany žalovanej sa jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poplatky spolu s úrokmi, ktoré požaduje od spotrebiteľa prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku.

12. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne trvala na vydaní bezdôvodného obohatenia. Uzatvorené zmluvy neobsahujú náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. a preto podľa §11 tohto zákona sú bez úrokov a bez poplatkov. Zmluvy neobsahujú správnu výšku RPMN, konečnú splatnosť úverov a výšku a počet jednotlivých splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalobkyňa

už uhradila viac finančných prostriedkov ako čerpala a preto má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zároveň trvala aj na určení neprijateľných zmluvných podmienok a teda neplatnosti časti zmluvy a to z dôvodu, že žalovaný takéto zmluvy opakovane uzatváral s viacerými klientmi, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa potrebuje mať právnu istotu v tom, aby vedela, či a koľko dlží žalovanému s poukazom na to, že žalovaný svoje pohľadávky postupuje na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika. Tak sa to stalo pri pohľadávke vo výške 284,16 eur, kde uvedená spoločnosť na otázku žalobkyne ohľadom vyčíslenia dlhu, oznámila žalobkyni, že situácia je v riešení. O tejto skutočnosti žalobkyňa predložila súdu list spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika zo dňa 13. 7. 2017. Žalobkyňa má za to, že poplatok za garantovanú službu, ako aj za službu KOMFORT sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a teda sú neplatné, pretože obchádzajú zákon.

13. Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“), účinného do 31. 5. 2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného do 1. 6. 2014 do 22. 12. 2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 písm. f), i), j), k) Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného do 31. 3. 2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 písm. f), i), k), l) Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného do 1. 4. 2015 do 30. 4. 2018, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného od 1. 1. 2013 do 31. 3. 2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného od 1. 4. 2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ustanovenia §11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného od 1. 1. 2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

14. Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), účinného do 31. 12. 2014, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného do 16. 7. 2014, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa ustanovenia §8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného od 17. 7. 2014, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa ustanovenia §8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1. 5. 2014, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

15. Podľa ustanovenia §3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 3. 2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 4. 2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvné vzťahy medzi stranami sporu zo zmlúv o úvere ako spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavretá dňa 12. 5. 2014, dňa 31. 12. 2014 a dňa 27. 4. 2015. Na základe týchto zmlúv žalobkyňa ako dlžník čerpala od žalovaného ako veriteľa finančné prostriedky a to vo výške 400 eur, 600 eur a 1000 eur.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalobkyňa v daných úverových vzťahoch žalovanému už uhradila sumu 687,54 eur, 984,35 eur a 1284,16 eur.

18. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov týchto zmlúv, že predmetné zmluvné vzťahy sú vzťahmi spotrebiteľskými, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobkyne v týchto zmluvách identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedené zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a preto je nutné na nich aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo. Súd má za to, že ak by na dané právne vzťahy bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v daných právnych vzťahoch.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda

o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §52 Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

19. Uzatvorené úverové zmluvy sú tiež zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavreté úverové zmluvy nie sú vylúčené z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej boli poskytnuté spotrebiteľské úvery na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona, resp. písm. f), k) a l)). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. V prejednávanej veci zmluvy o úvere, uzatvorené medzi stranami sporu, neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X O. XXX/ XX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v D. zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.02.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedeného ustanovenia je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v R. R. zo dňa 19.9.2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu R. R. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu F. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v D. sp. zn. XCo/XXX/ XXXX, sp. zn. XXCo/X/XXXX.

V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru, nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ž. sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o konečnej splatnosti úveru je, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na počítaní v danom prípade 60 týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Navyše je náročnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (viď aj rozsudok Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX).

Možno dať žalovanému za pravdu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá znamená, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by záver o chýbajúcej náležitosti zmluvy vyslovený v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere má uvádzať aj dĺžku trvania zmluvy o úvere. Ustanovenie §9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a výklad súdu k týmto ustanoveniam nie sú v rozpore s vyššie citovanou smernicou.

21. Ďalej súd má za preukázané, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j, resp. písm. k) pri zmluve zo dňa 27. 4. 2015. Aj keď uvedená listina obsahuje výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje však všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd má za to, že Zmluvy o úvere uvedené neobsahuje.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu D. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v D. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 03.11.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 06.04.2017.

22. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje aj ďalší údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k), resp. písm. l) pri zmluve zo dňa 27. 4. 2015 a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v D. uviedol -„Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.“

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu F. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu N. E. sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu D. sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v D. sp. zn. XXCo/XX/ XXXX zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v F. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v L. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu M. G. sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Ž. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.11.2016, Krajského súdu Ž. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu F. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v D. sp. zn. XCo/XX/XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

Účelom náležitostí ustanovených v §9 ods. 2 písm. k), resp. písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou

splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

24. Žalovaný v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci V.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a L. R..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v D. v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12. 2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci V.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 2000 eur (pri jednotlivých zmluvách vo výške 400 eur, 600 eur a 1000 eur). Doposiaľ však žalobkyňa žalovanému zaplatila už sumu 2956,05 eur (pri jednotlivých zmluvách vo výške 687,54 eur, 984,35 eur a 1284,16 eur) a na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 956,05 eur (pri jednotlivých zmluvách 287,54 eur, 384,35 eur a 284,16 eur). Preto súd žalobám žalobkyne v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.

Súd má za to, že pasívne vecne ligitimovaný je v danej veci žalovaný, a nie spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., na ktorú mala byť pohľadávka zo zmlúv o úvere postúpená. K uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou žalovaného a KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. došlo na základe Zmluvy zo dňa 16. 12. 2016. Žalobkyňa však vykonala úhrady ešte v prospech spoločnosti žalovaného pred postúpením pohľadávky a teda na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohatila spoločnosť žalovaného, nie spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, čo je v danej veci spoločnosť žalovaného.

Súd nemal ani za preukázané, že by z predmetných zmlúv pohľadávka voči žalobkyni bola postúpená na iný subjekt. Danú skutočnosť žalovaný súdu nepreukázal a ani žalobkyňa nepotvrdila, žeby o danej skutočnosti mala vedomosť. Preto súd v danej veci mal jednoznačne preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej spoločnosti a súd žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.

26. Je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže prijal od nej plnenie vo výške 956,05 eur. Preto žalovanému vznikla aj povinnosť uhradiť žalobkyni úroky z omeškania. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania len pri sume 384,35 eur (pôvodné konanie pod sp. zn. XCsp/ XXX/XXXX) a zo sumy 287,54 eur (pôvodné konanie vedené pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX). Súd priznal žalobkyni podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po doručení jednotlivých žalôb žalovanému (žaloba bola žalovanému v konaní pod sp. zn. XXCsp/ XXX/XXXX doručená dňa 6. 2. 2017 a v konaní pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX dňa 8. 12. 2016), keďže doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie sumy 384,35 eur a sumy 287,54 eur.

27. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. žalobkyňa si uplatnila aj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2014, v bode 1.2 Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014 a v bode 1.2 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2014. Súd žalobe žalobkyne vyhovel aj v tejto časti, pretože citované zmluvné podmienky súd považoval za neplatné s poukazom na ustanovenie §53 ods.

5 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného od 1. 1. 2018, v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže domáhať neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Citované ustanovenie §11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z.z. súd považuje za procesné ustanovenie, ktoré v čase rozhodovania v danej veci, bolo účinné a teda je potrebné ho aplikovať aj v danej veci.

Súd tiež poukazuje, že tieto Zmluvy sú typickými formulárovými zmluvami, ktoré uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvy spotrebiteľské v zmysle príslušných ustanovení §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Citované zmluvné podmienky súd považoval za neprijateľné, pretože súd má za to, že neboli individuálne dohodnuté a súčasne jednoznačne spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to na úkor žalobcu ako spotrebiteľa.

28. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o nemožnosti rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ustanovenia §298 C.s.p. žalobami upravenými v ustanovení §137 písm. c) a d) C.s.p.. Z ustanovenia §137 C.s.p. jednoznačne vyplýva záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. V zmysle ustanovenia §298 ods. 1 C.s.p. môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka, používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zákonná konštrukcia ods. 2 citovaného ustanovenia ukladá iba povinnosť súdu uviesť vo výroku rozhodnutia znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak určil niektorú zo zmluvných podmienok k spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú alebo priznal akékoľvek plnenie uvedenej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že určovacie žalobné návrhy sú konzumované žalobným návrhom na plnenie. Rovnaký názor v obdobnej veci vyslovil aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

29. Súd konštatuje, že v danej veci žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok. V danej veci bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníka tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok na ďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-473/0 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia §3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa a to slabšej zmluvnej strany (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

30. Pokiaľ sa jedná o administratívne poplatky za garantovanú službu vo výške vo výške 56,27 eur (Zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014) a vo výške 118,79 eur (Zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2008), ktoré žalobkyňa žalovanému uhradila v súvislosti s poskytnutým úverom, je zrejmé, že tento poplatok umelo navyšuje odplatu v prospech dodávateľa. Za poplatok mala mať žalobkyňa v zmysle bodu 4. Zmluvy o úvere nárok na určité konkrétne služby. Na počiatku zmluvného vzťahu však nie je zrejmé, či k poskytnutiu čo i len jednej zo z vyššie uvedených služieb aj reálne dôjde. Aj za stavu, že žalobkyni žiadna služba poskytnutá nebude, je v zmysle zmluvy povinná poplatok zaplatiť. Naviac stanovením paušálnej výšky poplatku sa žalovaný snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady vzniknuté s poskytnutím tej ktorej služby, napr. zaslaním upomienky, vyhotovením duplikátov zmluvných dokumentov a pod.. Predmetné ustanovenie zmluvy o poplatku za garantovanú službu tak vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom na jeho koncepciu a samotnú výšku poplatku. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd len pre úplnosť uvádza, že z úverových zmlúv nie je vôbec zrejmé, za akú službu mala žalobkyňa poplatok v akej výške uhradiť. Samotná neurčitosť poplatku vedie k záveru, že takýto poplatok je neprijateľný. Za neurčitý poplatok je pritom možné opodstatnene považovať aj nekonkrétnu výšku poplatku za tú ktorú službu. Takéto dojednanie súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za podmienku neplatnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa - žalobkyne. Na základe tejto zmluvnej podmienky teda žalobkyni nevznikla povinnosť administratívny poplatok za garantovanú službu žalovanému zaplatiť.

Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX: ,,Sporné poplatky (administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie splátok úveru) nie sú úrokmi, ale poplatkami, ktorým by v štandardných úverových vzťahoch mali korešpondovať náklady za plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a teda nepochybne, na skvalitnenie služby. Žalovaná sa spornými administratívnymi poplatkami snaží sledovať tzv. doplnkovú službu. Pri štandardnom úverovaní, by za určitých okolností, mohli tieto poplatky predstavovať tzv. vedľajšie cenové dojednanie. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným predmetom zmluvy. Hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým dojednaním pri spotrebiteľskom úvere, je predovšetkým úver a úroky za úver. Pre právne posúdenie je zásadnou skutočnosť, že podstatou a hlavným cieľom zmluvy bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods. 1 OZ, ten explicitne vylučuje zo súdneho prieskumu hlavný predmet plnenia a primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky, ktoré, ak by boli platné, tak by mohli predstavovať vedľajšie cenové dojednanie, ktoré však súdnemu prieskumu podliehať musia aj v súlade s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.“

31. Žalobkyňa okrem splátok úveru mala uhrádzať aj odmenu, ktorá mala byť dohodnutá v Zmluve o zabezpečí splátok úveru zo dňa 12. 5. 2014 vo výške 206 eur a v Zmluve o poskytnutí služby KOMFORT zo dňa 31. 12. 2014 vo výške 357 eur.

Súd je toho názoru, že tzv. zmluva o zabezpečení splátok úveru, resp. zmluva o poskytnutí služby KOMFORT, boli len umelo vytvorené žalovaným ako samostatné zmluvy, aj keď sú nadväzujúce na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ich vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože prestavujú len spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok za službu ktorá bola viazaná na samotný poskytnutý úver. Jedná sa iba o doplnkovú službu ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného a to v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Minimálne tak bod 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru, resp. zmluva o poskytnutí služby KOMFORT možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spotrebiteľ (žalobkyňa) mal platiť za túto službu odmenu vo výške predstavujúcej viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Výška danej odmeny sa teda odvíja od výšky úveru a to vedie k záveru, že žalovaný takýmto spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby, hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úroku. Ak by skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické, aby mala závisieť od výšky úveru.

,,Podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku“ - rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12. 2016.

32. Súd zdôrazňuje, že zmluvy, uzatvorené medzi stranami sporu, sú typickými formulárovými zmluvami, ktoré uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvy spotrebiteľské v zmysle príslušných ustanovení §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ

neuplatňuje nárok voči spotrebiteľovi. Súd toho názoru, že zmluvné podmienky, uvedené v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2014, v bode 1.2 Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014 a v bode 1.2 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2014, je neprijateľná a to vzhľadom na výšku odmeny vo vzťahu k výške samotného úveru, nakoľko takto dojednané zmluvné podmienky jednoznačne spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa, jedná sa o neprimerane vysoké plnenie ktoré je neadekvátne službe, za ktorú malo byť poskytnuté.

Pri Zmluve zo dňa 27. 4. 2015 č. XXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 1000 eur. Oproti tomu požaduje celkovú odplatu vo výške 803,57 eur (úrok z úveru 99,49 eur, poplatok za garantovanú službu 140,68 eur a odmenu za preberanie splátok od dlžníčky 563,40 eur). Uvedené poplatky a odplaty evokujú dojem umelého navýšenia získaných finančných prostriedkov od dlžníka, ktorý za túto odplatu nezískava žiadne protiplnenie. Postup veriteľa smeruje k najvyššej možnej maximalizácii zisku a to v rozpore s dobrými mravmi. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na obdobie 60týždňov (konkrétne 420 dní) vo výške 1000 eur a oproti tejto poskytnutej sume má dlžník uhradiť navyše 803,57 eur. Oproti poskytnutej sume celková odmena (úroky, poplatok, odmena) pre žalovaného predstavuje 80,357% na obdobie 420 dní (t.j. ročne 73%). Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi a predpismi Občianskeho práva. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) U. Y., bola priemerná úroková miera z úverov s dobou splatnosti 1-5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere v hodnote 10% ročne.

Pri Zmluve zo dňa 12. 5. 2014 č. XXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 400 eur. Oproti tomu požaduje celkovú odplatu vo výške 302,07 eur (úrok z úveru 39,80 eur, poplatok za garantovanú službu 56,27 eur a odmenu za preberanie splátok od dlžníčky 206 eur). Teda žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na obdobie 60týždňov (konkrétne 420 dní) vo výške 400 eur a oproti tejto poskytnutej sume má dlžník uhradiť navyše 302,07 eur. Oproti poskytnutej sume celková odmena (úroky, poplatok, odmena) pre žalovaného predstavuje 71,93% na obdobie 420dní (t.j. ročne 65,70%). Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi a predpismi Občianskeho práva. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) U. Y., bola priemerná úroková miera z úverov s dobou splatnosti 1-5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere v hodnote 10,71% ročne.

Pri Zmluve zo dňa 31. 12. 2014 č. XXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 600 eur. Oproti tomu požaduje celkovú odplatu vo výške 572,10 eur (úrok z úveru 96,31 eur, poplatok za garantovanú službu 118,79 eur a odmenu za preberanie splátok od dlžníčky 357 eur). Teda žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na obdobie 60týždňov (konkrétne 420 dní) vo výške 600 eur a oproti tejto poskytnutej sume má dlžník uhradiť navyše 572,10 eur. Oproti poskytnutej sume celková odmena (úroky, poplatok, odmena) pre žalovaného predstavuje 92,35% na obdobie 420dní (t.j. ročne 82,87%). Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi a predpismi Občianskeho práva. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) U. Y., bola priemerná úroková miera z úverov s dobou splatnosti 1-5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere v hodnote 8,91% ročne.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Odmena za poskytovanie peňažných prostriedkov podlieha súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odmeny, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššia odmena, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvnej odmeny, ak táto prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška odmeny, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že dohodnutá odmena medzi stranami podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška odmeny je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §39 Občianskeho zákonníka.

33. Zmluvné podmienky, uvedené v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014 a č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2014, v bode 1.2 Zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2014 a v bode 1.2 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2014, sú neprijateľné a teda neplatné aj z toho dôvodu, že tieto podmienky neboli individuálne dohodnuté a sú len súčasťou formulárových zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, resp. ich odmietnuť s tým, že obsah zmlúv spotrebiteľ musel akceptovať ako celok.

34. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. a určil zmluvné podmienky z jednotlivých zmlúv (poplatok za garantovanú službu a odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, resp. zo zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT) za neprijateľné a teda neplatné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej v plnom rozsahu patrí aj náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.