Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_15Csp-3-2016.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/3/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanej: Q. T., B.. XX.XX.XXXX, X. T. I. XXX, I., o zaplatenie 789,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 447,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 447,95 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 342,- eur z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,40 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou dourčenou súdu dňa 04.07.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú k zaplateniu sumy 789,95 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 28.11.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 900,- eur, za odplatu 342,- eur (z toho úrok vo výške 180,- eur a servisný poplatok vo výške 162,- eur), ktoré sumy mala žalovaná splatiť v prvých 3 mesačných splátkach po 4,50 eur a v ďalších pravidelných 10 mesačných splátkach po 122,85 eur, t.j. spolu vo výške 1242,- eur. Celkovo však žalovaná zaplatila len sumu 452,05 eur. Vzhľadom na to žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku z 10.07.2015 oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným k 08.09.2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 25.11.2016. Žalovaná sa však žalobe s prílohami písomne nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 C.s.p., § 297 C.s.p., rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote a strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
4. Podaním doručeným súdu dňa 22.9.2016 žalobca vzal svoju žalobu späť v časti konania o zaplatenie istiny 342,- eur (celkový úrok vo výške 180,- eur a servisný poplatok vo výške 162,- eur). Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 342,- eur ešte pred prvým pojednávaním vo veci, resp. predbežným prejednaním sporu, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP (výrok II) bez zisťovania súhlasu žalovanej. Žalobcovi bude vrátená príslušná časť súdneho poplatku podľa ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch samostatným uznesením.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci: žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná dňa 28.11.2013 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na formulári pripravenom žalobcom. V čl. I cit. zmluvy sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver v sume 900,- eur (do príslušnej kolónky formulára je suma dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Ďalej sa tam uvádza, že za poskytnutie úveru si veriteľ (žalobca) účtuje servisný poplatok vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. RPMN činí pri úvere na 13 mesiacov 67,70 %. Žalovaná ako dlžník podpisom zmluvy potvrdila prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa teda na úroku a servisnom poplatku (odplata) zaviazal zaplatiť celkovo 342,- eur (t.j. 38 % zo sumy 900,- eur), teda spolu s istinou sumu 1.242,- eur, čo bolo vyplnené v čl. II cit. zmluvy. V ďalšom odseku čl. II cit. zmluvy bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 mesačných splátkach, a to v troch po 4,50 eur a v desiatich po 122,85 eur v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky boli tiež podpísané žalovanou. Žalovaná zaplatila pri úvere celkovo 452,05 eur, pričom ďalšie splátky neuhradila. Žalobca predžalobnou upomienkou z 15.06.2015 upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného záväzku. Následne žalobca listom z 10.07.2015 oznámil žalovanej, že záväzok zo spotrebiteľského úveru bol zosplatnený k 08.09.2014. Žalovaná však svoje záväzky z poskytnutého úveru nesplnila ani potom. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Zmluva o bezúčelovom, hotovostnom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 369 Obch. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a táto sa zaviazala vrátiť ich zvýšené o úroky a servisný poplatok, t.j. „odplatu“. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a zmluva z 28.11.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.
8. Žalovaná preukázateľne nedodržala svoje povinnosti určené jej zmluvou, tvrdenia žalobcu v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke v súdnom konaní (spore) nesporovala a nenamietala. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že obsahom úverovej zmluvy je okrem iného aj dohodnutá sadzba úroku vo výške 20 % a servisný poplatok, ktorý si veriteľ účtuje vo výške 18 %. Podľa názoru súdu je tak z umiestnenia oboch dojednaní (tesne za sebou), zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba servisného poplatku, ako aj úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom úroku a servisného poplatku
ako odplaty nie je žiadny podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú účel pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to potom treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, a teda ako na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 38 % z istiny. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom (aspoň zo zisteného skutkového stavu to nevyplýva) a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (uzn. NS SR sp. zn. 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozh. sp. zn. 5Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke (podobne aj pri predmetnom spotrebiteľskom úvere) koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba (odmena) 38 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne dostupných údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni. Tak vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v predmetnej sporovej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa k výške RMPN. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 OZ neplatná.
9. Vyhodnotením dojednania o úroku a servisnom poplatku ako neplatného dojednania o odplate za poskytnutie úveru dochádza k situácii, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere tak úplne absentuje dojednanie o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve teda má za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru. Súd preto dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu mal žalobca právo len na zaplatenie istiny 900,- eur, t.j. na vrátenie sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná splatila 452,05 eur, preto súd žalobcovi priznal len sumu 447,95 eur (900,- eur mínus 452,05 eur). Omeškaním žalovanej s platením dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne, avšak až od 01.07.2015, t.j. po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 53 ods. 8 OZ vyplývajúcej z výzvy žalobcu zo dňa 15.06.2015, keďže pred touto lehotou v zmysle žalobcom predložených listín nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané len z istiny 452,05 eur, na ktorú má žalobca na základe vyššie uvedeného záveru nárok. Súd preto žalobe vyhovel len čiastočne, a to v časti istiny 452,05 eur s príslušenstvom (výrok I), pričom vo zvyšnej časti, v ktorej nebolo konanie zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby (výrok II), žalobu zamietol (výrok III týkajúci sa úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 789,95 eur od 09.09.2014 do 30.06.2015 a zo sumy 342,- eur od 01.07.2015 do zaplatenia).
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,40 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 56,70 % a neúspešný na 43,30 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 13,40 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).