Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-130-2017.pdf
PDF · 99.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/130/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast.: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanej: N. A., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XX, XXX XX L., o zaplatenie 1 252,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 605,98 eur, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 252,43 eur a náhradu trov konania z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere zo dňa 20.12.2013. Žalovaná suma 1 252,43 eur pozostáva z istiny vo výške 1 148,98 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 98,40 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 5,05 eur.
2. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávaní prítomný a na podanej žalobe trval. Žalovaná nebola na pojednávaní prítomná, svoju neúčasť neospravedlnila, nežiadala odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovanej, nakoľko tá nebola na pojednávaní prítomná.
4. Súd vykonal dokazovanie pokusom o zmier zo dňa 10.01.2017, zmluvou o spotrebiteľskom revolvingovom úvere zo dňa 20.12.2013, súhlasom so spracovaním osobných údajov, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zo zmluvy o úvere a zánikom poistenia zo dňa 02.12.2016, výpisom z karty klienta, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 28.08.2017, rozpísaným výpisom z úverového účtu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 20.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 612 eur na nákup tovaru (vodný filter). Zmluvné strany si dohodli splácanie úveru po 40,74 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počet splátok: 60, celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom vo výške 2 440,40 eur, RPMN vo výške 17,50 %, výšku ročnej úrokovej sadzby 18,90 %. Splatnosť prvej splátky si dohodli na 15.03.2014. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je určená
sumou 40,74 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013).
6. Z obsahu listiny označenej ako „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta“ zo dňa 20.12.2013 podpísanej žalovanou mal súd preukázané, že požadovaná výška úveru bola 1 612 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať splátky riadne a včas v zmysle Čl. 4, bod 4.1 všeobecných obchodných podmienok.
7. Podľa vyjadrenia žalobcu bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úverový limit vo výške 2 000 eur a zmluvné strany sa dohodli na prvom čerpaní vo výške 1 612 eur.
8. Podľa Čl. 1, bod 1.3.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), zmluvou o úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Podľa Čl. 1, bod 1.3.2 úver je revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi na základe zmluvy o úvere.
9. Podľa Čl. 4, bod 4.4 VOP, splátka úveru je splatná mesačne, každý kalendárny mesiac, a to najneskôr do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa splátka úveru platí.
10. Podľa Čl. 5, bodu 5.1 VOP, úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny platiť veriteľovi úroky z úveru. Okrem toho sa klient zaväzuje platiť veriteľovi poplatky súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním, a tiež sankcie spojené s porušením povinností podľa zmluvy o úvere.
11. Podľa Čl. 5, bodu 5.2 VOP je klient povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru, a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa, ktorú stanovuje veriteľ. Úroková sadzba platná v čase ponuky uzavretia zmluvy o úvere je určená v zmluve o úvere a je zverejnená na internetovej stránke veriteľa.
12. Z obsahu výpisu z účtu zo dňa 03.01.2017 mal súd preukázané, že žalobca poskytol na nákup tovaru žalovanou dňa 30.12.2013 sumu 1 612 eur.
13. Z obsahu listu označeného ako „Výpoveď zmluvy o úvere a zánik poistenia“ adresovaného žalovanej mal súd preukázané, že žalobca vypovedal zmluvu o úvere a vyzval na splatenie dlžnej sumy najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty. Aktuálny dlh vtedy predstavoval sumu 1 252,43 eur.
14. V zmysle Rozpísaného výpisu z úverového účtu mal súd preukázané, že žalovaná zaplatia do podania žaloby celkovo sumu vo výške 1 006,02 eur.
15. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, tá jej bola riadne doručená dňa 16.10.2017. 16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 06.02.2018 uviedol, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1 612 eur a žalovaná zo začiatku aj plnila, čo vyplýva z výpisu z účtu a teda mala záujem uzatvoriť zmluvu. Keďže neplnila riadne a včas, tak došlo k výpovedi zmluvy, na čo žalovaná nereagovala a to ani na predžalobnú výzvu.
17. Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z., zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka účinných v čase uzatvorenia zmluvy.
18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 23. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy podľa § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 28. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 29. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 31. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 32. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (20.12.2013), ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
35. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1 252,43 eur z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy.
36. Súd mal v konaní preukázané, že bola platne uzavretá úverová zmluva, ktorá mala charakter spotrebiteľského úveru (nie zmluvy o revolvingovom úvere), keďže došlo len k jednorázovému čerpaniu za účelom kúpy tovaru. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná čerpala ďalšie finančné prostriedky. Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ. Pri právnom posúdení veci súd posudzoval zmluvu v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zák. č. 129/2010 Z. z. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď.
37. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti 605,98 eur. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou súd posudzoval podľa zák. č. 129/2010 Z. z. bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i všeobecné obchodné podmienky (ako súčasť zmluvy s malým písmom) mal žalobca už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom tento obsah zmluvy i všeobecných obchodných podmienok nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zák. č. 129/2010 Z. z. ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou úpravou (Obchodný zákonník) a je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
38. Súd skúmal obsah samotnej zmluvy i všeobecných obchodných podmienok žalobcu a zistil, že sú na predtlačenom formulári, písané malým písmom. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná vyčerpala úver vo výške 1 612 eur (kúpna cena bola zaslaná priamo predávajúcemu) za účelom kúpy tovaru (vodný filter) a uhradila celkovo 1 006,02 eur. Žalovaná pre nesplácanie úveru riadne a včas sa dostala do omeškania. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 40,74 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 126/2010 Z. z. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 126/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v §
9 ods. 2 písm. k) zák. č. 126/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
39. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k zák. č. 126/2010 Z. z., je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalovaná preukázateľne uhradila z poskytnutého úveru 1 612 eur sumu v celkovej výške 1 006,02 eur, preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 605,98 eur ako rozdiel vyčerpanej a splatenej sumy. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny súd žalobu zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
44. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalovanej v konaní náhradu trov nepriznal. Žalobca žiadal zaplatiť 1 252,43 eur, súd mu priznal sumu 605,98 eur. Teda úspech žalobcu bol 48,38 % (605,98 x 100/1 252,43), úspech žalovanej bol 51,62 % (100 - 48,38) a čistý úspech žalovanej bol 3,24 % (51,62 - 48,38 = 3,24 %). Nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne nevyplývajú a žalovaná ani nebola v konaní zastúpená právnym zástupcom, tak súd jej v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).