Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-6-2021.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13Pc/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: X.. O. O., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, L., a manžela, ktorý návrh nepodal: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, L., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo X.. O. O., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. O., B.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v L., vo zväzku E., na strane XX, pod poradovým číslom XX, ročník XXXX r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 23.04.2021 domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo pred Obvodným úradom L. dňa XX.XX.XXXX a z ich manželstva pochádzajú 2 plnoleté deti. U oboch ide o prvé manželstvo. Uviedla, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti z citovej náklonnosti, manželstvo bolo spočiatku dobré a usporiadané, krátko po uzavretí manželstva sa im narodila dcéra T.. Ona bola sústredená najmä na zabezpečenie chodu domácnosti a všetok čas venovala starostlivosti o dcéru. Manžel pracoval v zahraničí a zabezpečoval rodinu po finančnej stránke. Neskôr po narodení syna, pribudli ďalšie povinnosti, pri plnení ktorých nemala potrebný čas bližšie sa zamýšľať nad určitými nezhodami, ktoré signalizovali, že v ich povahách sú určite rozdielnosti, ktoré sú dôvodom týchto nezhôd. Bežné nedorozumenia, ktoré medzi nimi vznikali, sa snažili s manželom spoločne riešiť, čo sa im spočiatku aj darilo. Postupne sa nezhody prehlbovali, ich dôvodom boli najmä výrazné odlišnosti v ich názoroch na trávenie voľného času, udržiavanie širších rodinných vzťahov a vynakladanie spoločných finančných prostriedkov na potreby domácnosti a rodiny. Zo vzájomného vzťahu s manželom sa postupne vytrácala citová náklonnosť. Žili v spoločnej v domácnosti, no v skutočnosti každý z nich si žil svoj vlastný život. Toto citeľné oslabenie citových väzieb sa postupne ešte prehlbovalo. Odrážalo sa to aj v ich intímnom živote. Asi pred desiatimi rokmi prestali s manželom spolu intímne žiť. Dňa 30.03.2017 podala žiadosť o rozvod. Manžel v tej dobe, pracoval na kúpe rodinného domu, samozrejme bez jej vedomia. Nastal obrat v jeho správaní, ospravedlňoval sa tak dlho, až prikývla, že to spolu skúsia. Na tri mesiace obnovili intímny život, začal byť pozorný. Manipuloval ňou, vyhrážal sa samovraždou ak sa s ním rozvedie, tak 28.07.2017 stiahla žiadosť o rozvod, predali byt a realizovali kúpu domu. Po kúpe domu, nastal obrat v jeho správaní, manipulovanie, urážanie, psychické a emocionálne násilie. Manželstvo nefunguje, pokračuje domáce násilie, ponižovanie, znevažovanie jej ako manželky. Nerobí to čo hovorí, klame v dôležitých veciach, rozhoduje o investíciách, trpí celá rodina, deti aj keď sú dospelé. Hlavne syn, ktorý má autizmus a ona je jeho opatrovník. Podľa jej názoru stav v ich manželstve je trvalý a nezvratný a z toho dôvodu sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu.
3. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na podanom návrhu trvala. Uviedla, že manželstvo považuje za rozvrátené, má zo svojho manžela strach, nevidí nádej na obnovu a kladie si stále otázku prečo sa tak k nej manžel správa. Nemá pocit, že by žili normálnym manželským životom, ani spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú už veľmi dlho. Myslí, že manžel má maniodepresívnu poruchu. V dôsledku dlhodobého nepriaznivého stavu a neustálej kritiky zo strany manžela sa dostala do štádia, kedy jej city k nemu úplne ochladli. Manžel neprestal navštevovať pohostinské zariadenie, čo jej aj v minulosti veľmi prekážalo.
4. Manžel, ktorý návrh nepodal s rozvodom nesúhlasil, uviedol, že je ochotný ešte zabojovať za záchranu ich vzťahu, pretože svoju manželku miluje, má ju stále rád a chce, aby sa ich vzťah obnovil. Má aj on svoje výhrady, avšak nemyslí si, že je daný dôvod na rozvod manželstva. To čo odznelo od manželky na pojednávaní považuje za polopravdy, nechápe, že sa ho bojí, on nie je tyran ani násilník. Pripustil, že si pivo občas dá. Ďalej uviedol, že majú hypotéku na dom, musí hlavne zarábať peniaze, keď príde domov venuje sa aj synovi, v minulosti navrhovateľke kupoval kvety, ale ona to odmietala. On by chcel komunikovať, ale ona nemá o to záujem. Keď príde domov, spustí sa na neho spŕšku kritiky, chce umyť riad, lebo je ho tam hŕba, ona to nechce, tak sa zoberie a ide preč. Finančne zabezpečuje domácnosť výlučne on, posiela pravidelne manželke peniaze na účet v U. U.. Snaží sa dať manželke na účet peniaze, aby mohla zabezpečiť všetky potrebné výdavky. Intímne sa nestýkajú, nemajú rovnaké názory napr. na politiku, filmy a pod., na dovolenky v minulosti chodili, teraz už nie. Platí úrazové poistenie pre celú rodinu. Uviedol, že ich manželstvo nie je funkčné, najviac sa hádajú kvôli bazénu, nevedia sa zhodnúť na investíciách do domu. Podľa neho príčinou rozvratu manželstva boli vzájomné nezhody, nemali rovnaký názor na nič. Manželku má stále rád, keď jej chce dať pusu, ona sa otočí a nedovolí mu mať ani vlastný názor. Jeho city voči manželke ochladli.
5. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
6. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
7. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia rodiny a na druhej strane i jej harmonického fungovania, pričom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), nemožno nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie
je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.
12. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Manželia bývajú v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodária ani intímne spolu nežijú. Ich vzájomné city ochladli, čo potvrdili v rámci svojich výpovedí na pojednávaní, pričom u nich zlyháva komunikácia, nevedia sa zhodnúť v otázkach investícií do spoločného majetku, netrávia spolu voľný čas, nemajú spoločné záujmy. Napriek rozvratu vzťahu manžel, ktorý návrh nepodal prejavil záujem o záchranu vzťahu s odôvodnením, že má svoju manželku stále rád, avšak navrhovateľka záujem o obnovu vzťahu nemá. V tejto súvislosti súd uvádza, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval s druhou osobou vo zväzku, v ktorom sa necíti komfortne a v ktorom už nechce zotrvať, pričom nesúhlas jedného z manželov s rozvodom, nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu. Medzi základné povinnosti manželov patrí okrem iného aj vzájomné rešpektovanie dôstojnosti, vzájomná pomoc, spoločná starostlivosť o domácnosť a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Obaja manželia na pojednávaní potvrdili, že z ich vzťahu sa vytratila vzájomná úcta, náklonnosť, pomoc, podpora aj opora. Možno teda jednoznačne dospieť k záveru, že vzťah účastníkov je len formálnym zväzkom, neplniacim si žiadnu spoločenskú funkciu manželstva. Z manželstva pochádzajúce deti sú už toho času plnoleté a preto dôvodom na zachovanie tohto manželstva nie je ani starostlivosť o spoločné deti a zachovanie rodinného prostredia.
13. S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Príčinou rozvratu je predovšetkým vzájomné citové odcudzenie sa účastníkov, rozdielnosť ich názorov na ďalší spoločný život, rozdielnosť ich pováh a tiež záujmov. Manželstvo je nefunkčné, neplní svoj účel, je teda už iba formálnym zväzkom, ktorý nevytvára zdravé rodinné prostredie.
14. Nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva a manželstvo účastníkov preto rozviedol.
15. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil dôvody pre iné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).