Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-835-2015.pdf
PDF · 102.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/835/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: J. B., trvale bytom R. B. XXXX/XX-XX, XXX XX V., zast. Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti žalovanému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V. H. XXXX/X, XXX XX Z., štátnemu občanovi SR, zast. JUDr. Miroslavom Ivaničom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, o žalobe na plnenie podľa § 152 ods. 1 OSP, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C/72/2013-244 zo dňa 21. mája 2015, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému určenia, že žalobca je spoluautorom šiestich portrétov P. J. G., B. M., H. P., H. Y., V. Y. a H. D. o rozmeroch 60 x 80 cm namaľovaných na plátno technikou akrylových farieb a uloženia povinnosti, aby žalovanému do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady po dobu 30 dní na internetovej stránke W. a formou tlačenej inzercie po dobu 3 dní na jednej z troch prvých strán denníka X. O. a denníka J. E. G. uverejniť ospravedlnenie v znení „Ospravedlnenie. Pán E. Y. sa ospravedlňuje pánovi J. B. za porušenie jeho autorských práv k šiestim portrétom P., a to na J. G., B. M., H. P., H. Y., V. Y. a H. D. zverejnených dňa 23.04.2012 v relácii K. vysielanom televíziou H., dňa 21.10.2012 v relácii J. vysielanom televíziou V dňa 31.03.2012 zverejnených na internetovej stránke W., dňa 28.03.2012 zverejnených na internetovej stránke W. a od 07.03.2012 do 31.03.2012 vystavených na výstave v D. R. H. X. XX/C., XXX XX L. pod názvom J. U. a zaviazania žalovaného zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 30.000,- Eur zamietol. Žalobcovi tiež uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 2.069,52 Eur v lehote 15 od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu. Rozhodol tak s odôvodnením, že šesť sporných obrazov P., ktoré žalobca namaľoval, nie je možné považovať za autorské (umelecké diela), ktoré by boli výsledkom vlastnej tvorivej činnosti autora a ktoré by tvorilo predmet ochrany autorského práva. Mal za to, že dielo žalobcu predstavuje len verné zobrazenie podobizne človeka bez toho, aby v sebe obsahovala prvok jedinečnosti, nezameniteľnosti takéhoto diela. Autorské dielo musí byť unikátny výtvor, ktorý nemôže pochádzať od nikoho iného, iba od svojho autora, t. j. od jedinečnej, konkrétnej, fyzickej osoby, ktorá ho vytvorila. Podľa názoru súdu obrazy vytvorené žalobcom túto podmienku nespĺňajú, a preto podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný v konaní mal plný úspech, tak mu náhradu trov konania priznal s ohľadom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. Mal za to, že súd prvej inštancie v danej veci nesprávne rozhodol a to z dôvodu, že predovšetkým nedodržal procesný postup podľa ustanovenia § 118 ods. 4 OSP a neumožnil stranám sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Mal za to, že žalobca mohol použiť fotografie P. ako predlohu ku svojej autorskej činnosti, pretože bez súhlasu autora mohol použiť návrh obsiahnutý v cudzom diele na vytvorenie nového pôvodného diela, pretože je dôležitá jedinečnosť stvárnenia určitého námetu alebo určitej myšlienky, ktoré je práve jedinečné preto, že je dielom konkrétneho autora a nemôžu byť v tejto podobe dielom niekoho iného. Portréty boli zachytené na plátno prostredníctvom akrylových farieb, pričom kompozične, farebne ani veľkosťami a technikou zachytenia prejavu žalobcu nezodpovedali fotografiám slúžiacim ako námet pri tvorbe diela. Podľa názoru žalobcu v takomto prípade však rozhodne bolo, akým spôsobom žalovaný zasiahol do autorského práva žalobcu, ale nie je dôležité to, akým spôsobom zo strany žalobcu mohlo byť zasiahnuté do osobnostných práv niekoho iného, teda konkrétne osôb, ktoré sú, resp. boli stvárnené na daných fotografiách. Žalobca má za to, že maľuje popart diela rukou a to, že popart je umelecký smer, dokumentuje aj to, že jedným z takýchto predstaviteľov bol C. W.. Žalobca má svoju techniku, ku ktorej bolo potrebné vytvorenie jedinečnej kompozície s použitím ručne namiešaných farieb. Zo strany súdu prvej inštancie práve táto okolnosť nebola náležitým spôsobom zohľadnená. Okrem toho poukazoval na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj výpoveď svedkyne H. H., a spochybňoval jej výpoveď v tom, že by vytvorené diela mali byť odpredané svedkyni H. H. za účelom ich následného pomaľovania deťmi, pretože neuviedla mená osôb, ktoré mali tieto portréty pomaľovať, a preto jej tvrdenia v tomto prípade sú len účelové. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti žiadal rozhodnúť žalobca v zmysle odvolacieho návrhu, teda vyhovieť podanej žalobe v celom rozsahu, priznať náhradu trov celého konania.
3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadril žalovaný. V podanom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že námietky uvádzané v podanom odvolaní zo strany žalobcu sú právne bezdôvodné. Pokiaľ žalobca dáva poukaz na nesprávny postup súdu prvej inštancie podľa § 118 ods. 4 OSP, tak v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že priestor na vyjadrenie k dokazovaniu mali tak strana žalobcu ako aj žalovaný v priebehu celého konania ako aj v rámci pojednávania, z ktorého žalobca vyvodzuje nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie. Takáto vada podľa žalovaného nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je sama od seba takou procesnou vadou, ktorá by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ vytýkal nedostatky v zistení skutkového stavu veci, tak tu poukazuje na to, že strany sporu na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie, vyhlásili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, pričom žalobca v podanom odvolaní nepoukazuje na také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol použiť na súde prvej inštancie. Pokiaľ ide o samotný predmet sporu, tak poukazoval na to, že ochrany podľa autorského zákona sa môže domáhať výhradne autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo, alebo do ktorého práva hrozí neoprávnený zásah. Žalobca ako podklad na tvorbu obrazov použil fotografie, ktoré získal od pôvodného autora v rozpore so zákonom, pričom nepreukázal, že by mal súhlas na to, aby ich mohol použiť. Aj keby boli fotografie voľné, dostupné na internete, tak ani za tohto stavu by nebolo možné si ich prisvojiť a následne použiť na komerčné účely a predajom získať finančné prostriedky. Vytvorené obrazy nespĺňajú žiadne predpoklady pre to, aby mohli byť považované za diela voľné podľa § 53 autorského zákona. Žalovaný, ktorý vytvoril diela, na ktorých boli portréty P., tieto následne daroval svojim priateľom P., ktorí boli vyobrazení na predmetných obrazoch a dielo vzniklo adaptáciou t. j. nového diela, na ktoré bol plne oprávnený. Žalovaný mal za to, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f) zákona 618/2003 Z. z. fotografie hokejistov v úprave, ktorú vykonal žalobca, nemôžu spĺňať elementárne náležitosti diela, podľa citovaného zákonného ustanovenia. Jediným zásahom do kompozície bolo totiž odstránenie pozadia fotografií pôvodného autora a následne výraz tváre jednotlivých P.. Následná úprava tváre hokejistov pomocou „popart“ efektu je jedinou zmenou oproti pôvodnému dielu. Avšak výsledok činnosti na predmetných už upravených fotografiách je možný v identickom vyhotovení docieliť prostredníctvom grafických programov do niekoľkých sekúnd. Nestačí len mechanicky obkreslenie počítačom upravených fotografií. V rámci konania bolo preukázané, že žalobca na svojom profile sa nebráni tým, že spracúva fotografie prostredníctvom grafických programov. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal dôvod jednak na autorskú ochranu a potom ani nárok na nemajetkovú ujmu tak, ako bola táto požadovaná. Žalovaný je renovovaným autorom, ktorý svoje práce aj vystavuje, pričom objektom práce žalovaného sú abstraktné formy zobrazovania rôznych emócií a portrétovú tvorbu je možné výnimočne, čo sa stalo v danom prípade, keď v čase majstrovstiev sveta v V. P. urobil portréty P., ktorým jednotlivé diela aj daroval. Nezískal tak žiadny obchodno-reklamný benefit
tak, ako to tvrdí žalobca, pretože išlo v danom prípade o darovanie vyhotovených diel, a s tým cieľom boli aj vyhotovené.
4. Na vyjadrenie žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý sa v ňom opätovne pridržiaval obsahu nimi podaného odvolania v celom rozsahu.
5. Na predmetné vyjadrenie žalobcu sa žalovaný už opätovne nevyjadril.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona 160/2015 Z. z. CSP - Civilný sporový poriadok) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie o rozsahu danom ustanovením § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
7. Krajský súd poukazuje na to, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon 160/2015 Z. z., ktorý ako nový procesný predpis nahradil zákon 99/1963 Zb. - OSP. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, za ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, t. j. aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto riešil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 CSP.
9. V danej veci je nesporné, že konanie v nej začalo za účinnosti zákona 99/1963 Zb. OSP. Za účinnosti tohto procesného predpisu bolo súdom konané so stranami sporu, boli vykonávané dôkazy, pričom za účinnosti zákona 99/1963 Zb. bolo aj rozhodnuté vo veci. Taktiež za účinnosti zákona 99/1963 Zb. bol podaný opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené tak krajský súd sa musel zaoberať otázkou, či podané odvolanie, ktoré žalobca urobil ešte za účinnosti zákona 99/1963 Zb. je dôvodom na preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov tam uvedených, keďže v čase rozhodovania krajský súd musel vychádzať z nového procesného predpisu, teda zákona 160/2015 Z. z. Z ustanovenia § 212 ods. 1 OSP vyplývalo, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Vzhľadom na novú procesnú úpravu musel krajský súd zistiť, či aj nová právna úprava má obdobné ustanovenia v novom procesnom predpise. Porovnaním obidvoch úprav krajský súd zistil, že táto je novom procese upravená ustanovením § 379 a 380 ods. 1 CSP, podľa ktorých je odvolací súd taktiež viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania.
11. Krajský súd tak pri postupe podľa nového procesného predpisu mohol preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaných žalobcom ešte za účinnosti zákona 99/1963 Zb., teda do 30.06.2016.
12. Okrem toho si musel vyriešiť aj otázku, či v danom prípade pri rozhodnutí je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa ustanovenia § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Práve v ods. 3 až 5 § 213 OSP bolo upravené, akým spôsobom môže krajský súd postupovať pri zopakovaní dôkazov súdom prvej inštancie, prípadne pri doplnení dokazovania. Aj nový procesný predpis, teda zákon 160/2015 Z. z. CSP v § 383 uvádza, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podmienky pre to sú však upravené v § 384 zákona 160/02015 Z. z. - CSP, ktoré však sú už vztiahnuté na iný spôsob dokazovania podľa nového procesného predpisu. V danom prípade a za daných okolností potom krajský súd musel rešpektovať procesný stav, ktorý tu nastal za účinnosti zákona 99/1963 Zb., pričom musel prihliadnuť aj na čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 základných
princípov zákona 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, teda na stav právnej istoty, ktorý je takým stavom, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Je potrebné v tomto smere poukázať na to, že strany sporu dostali poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, pričom do zápisnice súdu prvej inštancie bolo právnym zástupcom žalobcu uvedené, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom právny zástupca žalovaného navrhoval, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie na posúdenie chráneného autorstva k sporným dielam, prípadne tiež vypočuť generálneho riaditeľa agentúry R. ako svedka, ktorý je vykonávateľom majetkových práv k dielam, ktorý jediný by mohol udeliť licenciu na používanie sporných fotografických diel. Ďalší návrh na doplnenie, dokazovanie nemal. Súd však takémuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a uznesením návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dôkazov zamietol, keď mal za to, že skutkový stav v danej veci bol dostatočne zistený. Za daných okolností preto aj krajský súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Pre zopakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne doplnenie dokazovania nemal súd splnené procesné predpoklady.
13. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správny. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Krajský súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, teda ustanovení v tom čase platných podľa zákona 99/1963 Zb. So skutkovými a právnymi dôvodmi súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto v celom rozsahu poukazuje.
15. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že šesť sporných obrazov P., ktoré žalobca namaľoval, nie je možné považovať za autorské dielo, ktoré by bolo výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora a ktorého predmet by tvorilo ochranu autorského práva. Sám žalobca pri svojej výpovedi totiž nepoprel, že fotografie P., ktoré mu slúžili ako predloha úpravy v počítači, mu potom slúžili ako námet na prekreslenie na plátno. Pokiaľ aj pri tom použil svoju vlastnú techniku miešania akrylových farieb, tak v danom prípade nemôže ísť o taký výsledok tvorivej činnosti žalobcu, ktorý by spadal pod ochranu § 7 ods. 1 zákona 618/2003 Z. z.
16. V tejto súvislosti je potrebné však poukázať aj na výsledky vykonaného dokazovania a najmä výpoveď svedkyne H. H., ktorá tak v trestnom konaní ako aj v tomto konaní, (keďže portréty P. si od žalobcu objednala ako vyrobené suveníry) na to, aby mohli byť pomaľované deťmi vzhľadom k tomu, že v tom čase aktuálne prebiehali majstrovstvá sveta v P.. Za vyhotovenie mu riadnym spôsobom zaplatila a tieto skutočne boli použité aj na účel, na ktorý si ich u žalobcu objednala, teda portréty nechala pomaľovať deťmi, a keďže už takto pomaľované neboli potrebné, tak tieto darovala žalovanému, pričom si nevymienila žiadny spôsob nakladania s nimi, ani nevedela čo s nimi bude žalovaný robiť. To, že predmetné portréty hokejistov boli pomaľované deťmi, svedčí aj výpoveď žalovaného v konaní pred súdom, ktorý poukázal na to, že aby mohol predmetné portréty ďalej použiť, musel ich následne upraviť a keď sa tak stalo, tak potom použil vlastnú špecifickú techniku vytvárania obrazov, ktorú používa, pričom takýmto spôsobom bolo vytvorené nové originálne dielo portrétov P., ktoré následne boli P. stvárnených na uvedených obrazoch aj darované.
17. Je teda nesporné, že predmetné portréty P. sa dostali takto vytvorené do ich majetkovej sféry a teda neboli porušené ich osobnostné práva, pretože išlo o osoby, ktoré boli pôvodne zobrazené na fotografiách, a v dôsledku umeleckého spracovania žalovaným jeho originálnou technikou boli z ich strany aj prijaté. Žalovaný v tejto súvislosti v konaní potvrdil, že portréty mali slúžiť len tomuto účelu, pričom nezískal z toho žiaden majetkový prospech.
18. Za daných skutkových okolností a z nich vyvodeného právneho záveru je aj krajský súd toho názoru, že zo strany žalovaného neboli porušené žiadne autorské práva žalobcu a pokiaľ tieto neboli porušené, tak nevznikol právny dôvod, aby sa žalobca v súvislosti s danými portrétmi mohol domáhať na súde
právnej ochrany v zmysle autorského zákona. V takom prípade neprichádzala do úvahy ani nemajetková ujma, ktorú mal žalovaný žalobcovi za porušenie jeho autorských práv zaplatiť.
19. Pokiaľ ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 118 ods. 4 OSP, tak krajský súd poukazuje na to, že túto námietku zo strany žalobcu nepovažoval za dôvodnú, pretože v priebehu vykonávaného dokazovania výsluchom strán sporu tak žalobcu ako aj žalovaného a svedkyne boli aj týmto kladené otázky, na ktoré odpovedali, pričom sa strany sporu vyjadrili aj k právnej stránke veci, pričom neboli také návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by mohli mať vplyv na skutkový stav v danej veci a takéto sa neuvádzajú ani v podanom odvolaní zo strany žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nedodržanie dôsledného postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 4 OSP nepovažoval krajský súd v súlade aj s § 389 ods. 1 písm. b) CSP za tak vážne porušenie procesných práv na spravodlivý proces, teda že by išlo o takú vadu konania, v dôsledku ktorej by bol dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
20. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.
21. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech a uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).