Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Csp-128-2017.pdf
PDF · 92.77 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/128/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO 35 815 256, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: R. Y., Q.. X.X.XXXX, U. O. XXX/XX, Y., o zaplatenie 517,18 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 422,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 132,- eur od 1.12.2015 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 290,65 eur od 17.6.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 31.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 517,18 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p., keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu.
3. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa 10.7.2014, obchodné podmienky, cenník, faktúry a výzvu zo dňa 29.12.2016.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov.
7. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 10.7.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté odbery zemného plynu cenu
stanovenú cenníkom a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil a žalovanému vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky plynu, ktorú však žalovaný neuhradil. Dlžná suma predstavuje spolu 517,18 eur.
8. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
9. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Právny vzťah založený zmluvou o združenej dodávke plynu medzi stranami je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, spĺňajúcu definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).
17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, a to vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (por. rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).
18. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne, a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (por. napr. rozsudok Okresného súdu v Chebe, sp. zn. 15C/410/2009).
19. Prioritne je potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.
20. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
21. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu zo Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 10.7.2014, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodať zemný plyn a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za odobratý zemný plyn. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému vyúčtovaná na základe faktúry Č.. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.11.2015 na sumu 132,- eur a faktúry Č.. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 16.6.2016 na sumu 290,65 eur. Žalovaný vyúčtovanú cenu za dodávku zemného plynu žalobcovi nezaplatil ani len čiastočne, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 422,65 eur. Ďalej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia.
22. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 16,- eur ako náhradu nákladov za vystavenie a zaslanie 2 upomienok (1x5 a 1x10) a za vystavenie a zaslanie oznámenia o zrušení dohody na splátky (1,- euro), pričom v tomto konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedenej výške boli medzi sporovými stranami v zmluve výslovne dohodnuté.
23. Žalobca si uplatnil tiež nárok na zaplatenie sumy 78,53 eur za zabezpečenie fyzického prerušenia/ obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, pričom v tomto konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi stranami sporu v zmluve výslovne dohodnutý.
24. Žalobca si tieto nároky voči žalovanému uplatňoval ako plnenia zo zmluvy, na základe obchodných podmienok a predovšetkým cenníka externých služieb a výkonov, preto bolo potrebné vyhodnotiť žalobcom tvrdenú dohodu o výške týchto nákladov.
25. Súd konštatuje, že zmluvou dohoda o výške nákladov nebola preukázaná. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe neoddeliteľnou časťou zmluvy sú obchodné podmienky. Obchodné podmienky predstavujú zložitý súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne značne narúšajú zmluvnú rovnováhu v neprospech spotrebiteľa (žalovaný). Ide o obsahovo i formálne náročný text, znevýhodňujúci spotrebiteľa pri podpise zmluvy, vytvoriť si jednoznačný a správny úsudok, čím je znevýhodnený v porovnaní so žalobcom ako veriteľom, ktorý zmluvu vytvoril (aj s ohľadom na jeho profesionálnu skúsenosť, znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, i lepšiu vyjednávaciu silu), bez možnosti ovplyvnenia obsahových a formálnych náležitostí uvedených listín, vrátane formulácie textu. Odkaz v zmluve na obchodné podmienky vyvoláva opodstatnene dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni vysvetľujúceho charakteru, a preto bežný adresát takéhoto úkonu nemôže očakávať, že okrem zmluvy, ktorú podpísal, sa nachádzajú v ďalších listinách ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad na jeho práva a povinnosti.
26. Žalobca nepreukázal dohodu podpísaním aj obchodných podmienok, ako i cenníka služieb a výkonov. Odkaz v zmluve na obchodné podmienky vyvoláva opodstatnene dojem nepodstatnej časti
zmluvy na úrovni vysvetľujúceho charakteru, a preto bežný adresát takéhoto úkonu nemôže očakávať, že okrem zmluvy, ktorú podpísal, sa nachádzajú v ďalších listinách ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad na jeho práva a povinnosti.
27. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovaného) nemôžu byť skryté v rozsiahlom zložito formulovanom texte, a pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učiní, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/171/2016).
28. Žalobca síce súdu predložil duplikáty faktúr, avšak nepredložil doklady, ktoré by preukazovali „náhradu vynaložených nákladov“, teda napr. poštovné, mzdové, režijné, či iné náklady, ktoré by mali preukazovať dôvodnosť tohto nároku, teda neuniesol povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť. Súd poukazuje, že úhrada týchto nákladov vyplýva z cenníka externých služieb a výkonov, avšak samotná existencia cenníka neznamená, že žalovaný mal uvedenú sumu uhradiť. Nepochybne samotné prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu je určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu mu ďalších dodávok do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného.
29. Podľa názoru súdu tieto poplatky nemožno považovať za služby poskytujúce žalovanému určitý prospech, za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Uvedené poplatky majú evidentne sankčnú povahu, umožňujú navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady a nemajú rozumnú ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie žalovaným ako spotrebiteľom.
30. Pokiaľ by si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, z jeho strany nebolo žiadnym spôsobom preukázané (ani tvrdené) z akého dôvodu by sa žalovaný mal dopustiť neoprávneného odberu a neboli preukázané ani základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Predovšetkým žalobca nepreukázal z akého titulu mu vznikla škoda a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody.
31. Na základe uvedeného súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 517,18 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 422,65 eur s prísl. a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 81% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 19% (100% - 81%), a tým daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 62%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.