Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/14/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: eurotrucks, s. r. o., so sídlom Račianska 88B, 831 02 Bratislava, IČO: 44 823 291, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102405439/2021 zo dňa 26.11.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102405439/2021 zo dňa 26.11.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) elektronicky dňa 24.01.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102405439/2021 zo dňa 26.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) Číslo: 101235625/2021 zo dňa 15.07.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane v zmysle ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) uložil pokutu v sume 907,70 € za správny delikt podľa daňového poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2016 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca sa domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby jeho správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok. Poukazuje na to, že závažná ujma spočíva v exekúcii vyrubeného rozdielu dane z príjmov právnickej osoby, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Žalobca má za to, že v danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne nastane.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 28.03.2022. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že námietku žalobcu, že voči predmetným rozhodnutiam podal správnu žalobu na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko sa uvedené netýkalo predmetného zdaňovacieho obdobia (jún 2016). Zároveň uviedol, že mu je známe, že v tejto konkrétnej veci prebieha konanie na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. . Žalobca využil svoje právo a rozhodnutie žalovaného a správcu dane, týkajúce sa vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie a z vykonanej daňovej kontroly dal v rámci správnej žaloby sp. zn. na preskúmanie príslušnému správnemu súdu. Uvedené však podľa žalovaného nemá vplyv na správu daní do momentu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia/rozsudku správneho súdu, resp. priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b).

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol svoje ohrozenie následkom závažnej ujmy spočívajúcej v exekúcii vyrubeného rozdielu dane z príjmov právnickej osoby. Poukázal na skutočnosť, že správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadne exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie a žalobca by tak musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdeným následkom. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. Nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali.

10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

12. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva tiež zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktorý uviedol, že procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku nenapraviteľnej ujmy, či závažnej ujmy na jeho strane. Rovnako neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom plnení uložených sankcií - peňažnej pokuty, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju uloženú peňažnú povinnosť - pokutu, ktorej splatnosť už nastala. Nakoľko žalobca hodnoverne neosvedčil žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, Krajský súd v Bratislave podľa ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).