Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9K-2-2017.pdf
PDF · 101.34 KB
No categories available
9K/2/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci začatého konkurzného konania voči dlžníkovi: Sálem s.r.o., so sídlom 038 44 Borcová 6, IČO: 46 838 741, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e konkurz na majetok dlžníka: Sálem s.r.o., so sídlom 038 44 Borcová 6, IČO: 46 838 741.
II. U s t a n o v u j e do funkcie správcu: JUDr. Mareka Olekšáka, so sídlom kancelárie Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina.
III. V y z ý v a v e r i t e ľ o v dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky spôsobom podľa § 28 a § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) v jednom rovnopise u správcu na adrese jeho kancelárie a v jednom rovnopise na Okresnom súde Žilina k sp. zn. 9K/2/2017. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.
IV. Začína h l a v n é insolvenčné konanie v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.
V. Správca je povinný bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, spôsobom v zmysle čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. 9K/2/2017-112 zo dňa 25.09.2017 rozhodol súd o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi, a to na základe návrhu veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, ktorý zároveň označil ďalších veriteľov dlžníka, a to Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s..
2. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania.
3. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých
dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
4. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.
5. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 25/2017 Z.z., (ďalej len „vyhláška“), súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur.
6. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.
7. Uznesením č. k. 9K/2/2017-117 zo dňa 05.10.2017 súd v zmysle § 19 ods. 1 ZKR vyzval dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a na osvedčenie platobnej schopnosti. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 194/2017 dňa 11.10.2017. Dlžník vo vyjadrení sa k podanému návrhu uviedol, že potvrdzuje pravdivosť údajov uvádzaných navrhovateľom v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Navrhovateľom uvádzané záväzky neboli uhradené z dôvodu, že dlžník nedisponuje peňažnými prostriedkami na ich úhradu. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 01.12.2017, sa dlžník nedostavil.
8. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
9. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia (ďalej len „vyhláška č. 643/2005 Z.z.“), na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.
10. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., za finančný majetok sa nepovažujú peňažné prostriedky, pohľadávky ani cenné papiere, ktoré sú vyjadrené v mene štátu, ktorý nie je členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
11. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase rokovania potvrdil.
12. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný majetok dlžníka vyjadrený v tej istej cudzej mene sa na účely odseku 1 v sume, v ktorej sa vzájomne kryjú, započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje, prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou.
13. Súd na základe skutočností uvedených v návrhu na vyhlásenie konkurzu a skutočnosti, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, dospel k záveru, že dlžník je platobne neschopný.
14. Súd ďalej skúmal otázku majetnosti dlžníka, ako ďalšieho predpokladu na vyhlásenie konkurzu.
15. Keďže súd mal pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosť o majetnosti dlžníka, uznesením č. k. 9K/2/2017-165 zo dňa 04.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 234/2017 dňa 08.12.2017, ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, a to JUDr. Mareka Olekšáka. Úlohou predbežného správcu bolo zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať o svojich zisteniach súdu podrobné správy.
16. Z predložených priebežných správ a záverečnej správy predbežného správcu vyplýva, že dlžník je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých hodnota presahuje hodnotu 6.500 eur. Minimálna hodnota celého hnuteľného majetku podľa ocenenia dlžníka predstavuje sumu 183.000 eur. Na základe uvedeného predbežný správca odporučil vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.
17. Vychádzajúc zo zistení predbežného správcu, z ktorých vyplýva, že majetok dlžníka prevyšuje sumu 6.500 eur (§ 9 ods. 1 vyhlášky), súd rozhodol tak, že konkurz na majetok dlžníka vyhlásil.
18. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
19. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov.
21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, správcovskú činnosť môže vykonávať len správca.
22. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, ak správcovi bránia v riadnom výkone správcovskej činnosti zdravotné alebo iné závažné dôvody, je povinný požiadať súd o odvolanie z funkcie vo všetkých veciach, v ktorých vykonáva správcovskú činnosť.
23. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 42 ods. 2 ZKR, návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.
25. Nakoľko bol ustanovený predbežný správca, súd ustanovil predbežného správcu v zmysle § 22 ods. 1 ZKR za riadneho správcu. Predbežný správca v záverečnej správe požiadal, aby ho súd v prípade rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka neustanovil za riadneho správcu z dôvodu, že v najbližšej dobe požiada Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Zákonným predpokladom ustanovenia správcu do funkcie je jeho zápis v zozname správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Samotný správca môže podať návrh na odvolanie z funkcie správcu, a to z dôvodov ustanovených v zákone č. 8/2005 Z.z. o správcoch. Súd pred rozhodnutím o ustanovení správcu do funkcie riadneho správcu zistil, že JUDr. Marek Olekšák je aktívne vedený v zozname správcov pod č. S1472, preto mu vo výkone funkcie nebráni zákonná prekážka - vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu, a teda sú splnené predpoklady na jeho ustanovenie za riadneho správcu (§ 22 ZKR). Z uvedeného dôvodu súd žiadosti správcu nemohol vyhovieť.
26. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
27. Podľa článku 3 ods. 2 Nariadenia, ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.
28. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
29. Podľa článku 53 Nariadenia, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania.
30. Podľa článku 54 ods. 1 Nariadenia, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.
31. Podľa článku 54 ods. 2 Nariadenia, súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky
iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii.
32. V zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia preskúmal súd svoju právomoc začať insolvenčné konanie voči dlžníkovi. Dlžník má hlavné miesto podnikania na území Slovenskej republiky, teda centrum jeho hlavných záujmov je v Slovenskej republike. Súdu nie je známe, že by zo strany dlžníka došlo v troch mesiacoch predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu k preneseniu centra jeho hlavných záujmov. Zároveň súdu nie je známa skutočnosť, že by bolo voči dlžníkovi už vedené iné hlavné insolvenčné konanie. Preto je toto konanie podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia hlavným insolvenčným konaním, o čom súd v zmysle článku 4 ods. 1 druhá veta Nariadenia rozhodol samostatným výrokom.
33. V rámci vedenia tohto konania uložil súd správcovi povinnosť informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka podľa článku 54 Nariadenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie dlžník v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku, písomne, na Okresnom súde Žilina (§ 19 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov). Za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môže na základe článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní napadnúť dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ, a to z dôvodu, že súd nemal právomoc začať hlavné insolvenčné konanie. Ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov, konanie zastaví.
Účastník konkurzného konania má právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada / § 197 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) /.
V námietke zaujatosti musí byť uvedené ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá /§ 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku /.
Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom /§ 23 ods. 1 ZKR/. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 ZKR).
Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou (§ 28 ods. 1 ZKR). Prihlášku podáva veriteľ v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Za začiatok lehoty na prihlásenie pohľadávok do konkurzu sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku ( § 199 ods. 9 druhá veta ZKR).
Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde /§ 28 ods. 6 ZKR/.
Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, a to: meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty, celkovú sumu pohľadávky, podpis, inak sa na prihlášku neprihliada; /vzor tlačiva je uvedený vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vzor tlačiva je dostupný na internete: www.justice.gov.sk.
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (§ 29 ods. 6 ZKR).
Prihláška musí byť doručená správcovi v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou (§28 ods. 3 ZKR).
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne (§28 ods. 4 ZKR).
Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (§ 29 ods. 2 ZKR).
K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada (§ 29 ods. 7 ZKR).
Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť /§ 30 ods. 2 ZKR/.
Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky / § 28 ods. 5 ZKR/. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky (§ 29 ods. 3 ZKR).
V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate
ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate /§ 28 ods. 7, 8 ZKR/.
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou /§ 29 ods. 5 ZKR/.
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
Kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.
Uvedené sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka /§ 29 ods. 9, 10 ZKR/.