Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu K.. T. A., nar. XX. X. XXXX, D. F. XXX/X, D., zastúpeného JUDr. Norbertom Hubinským, advokátom, so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava proti žalovaným : 1.) S. N., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXX/XX, Q. K., a 2.) S. N., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXX/XX, Q. K., obaja zastúpení JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 19. 1. 2021, doručenou na tunajší súd 20. 1. 2021 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 1881, záhrada, o výmere 738 m2, evidovanom na LV č. XXX, ktorá kúpna zmluva bola zapísaná Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pod č. V 2601/2020, je neplatná. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že 1. 7. 2019 bola medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok žalovanej v 1. rade uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 1881, záhrada, o výmere 738 m2, evidovanom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na LV č. XXX. Podľa článku II. ods. 1 zmluvy sa žalovaná v 1. rade zaviazala najneskôr do 31.12.2019 vyzvať žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom podľa článku II. ods. 3 zmluvy sa tiež zaviazala, že po podpise tejto zmluvy nezriadi na uvedenom pozemku žiadne ťarchy, vecné bremená a ani iné práva tretích osôb, ktoré by žalobcovi bránili nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku. Pred podpisom zmluvy žalovaná v 1. rade poskytla žalobcovi písomný súhlas na realizáciu projektu, tak ako je zadefinovaný v dokumente „Prerokovanie podaného návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby“. Žalovaná v 1. rade však porušila svoj záväzok z článku II. ods. 1 zmluvy a v stanovenom čase nevyzvala žalobcu na uzavretie zmluvy. Následne v rozpore s článkom II. ods. 3 zmluvy uzavrela žalovaná v 1. rade so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k pozemku žalovaný v 2. rade. Kúpna zmluva bola zaregistrovaná katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pod č. V 2601/2020, pričom vklad bol povolený 2. 7. 2020. Žalovaný v 2. rade pritom mal o existencii zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a o povinnostiach z nej vyplývajúcich pre žalovanú v 1. rade vedomosť, pričom bol tiež zo strany žalobcu viackrát o existencii zmluvy informovaný ako aj o tom, že žalovaná v 1. rade uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade porušuje povinnosti zo zmluvy. Uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade v čase platne uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade došlo k splneniu zákonných podmienok

pre neplatnosť tejto kúpnej zmluvy podľa . Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby je daný tým, že žalovaný v 2. rade ako nový vlastník pozemku spochybňuje písomný súhlas žalovanej v 1. rade s realizáciou projektu, na ktorý už bolo vydané územné rozhodnutie, ktorého platnosť takisto spochybňuje, čím žalobcovi vzniká škoda veľkého rozsahu.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 8. 3. 2021, doručenému na tunajší súd 9. 3. 2021 žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že takáto žaloba nie je dôvodná, pretože po nadobudnutí účinnosti sa žalobca už nemôže domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ale s poukazom na ustanovenie by mal zvoliť iný druh žaloby. Navyše, žalobca nemá naliehavý právny záujem ani na podaní inej žaloby, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, keď súd rozhoduje vo veci rozsudkom. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právny stav. Navyše na súčasnom právnom a faktickom postavení žalobcu sa v dôsledku tejto žaloby nič nezmení. Ak by aj totiž z akéhokoľvek dôvodu bolo obnovené pôvodné vlastníctvo žalovanej v 1. rade k pozemku, zmluvná sloboda žalovanej v 1. rade by nebola obmedzená. Vzhľadom na uvedené žalovaní v 1. a 2. rade navrhli podanú žalobu zamietnuť.

3. V replike z 15. 4. 2021, doručenej na tunajší súd 20. 4. 2021 žalobca uviedol, že napriek tomu, že dôvodová správa k naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa , tak s týmto záverom sa nemožno stotožniť, pretože žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa v doterajšej doktríne judikatúre vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom. Navyše platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu nie je právnou skutočnosťou, ale právnym hodnotením následkov určitej skutočnosti. Vzhľadom na uvedené treba považovať žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, žalobca poukázal na to, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetu pozemku došlo čisto zo špekulatívnych dôvodov, a to aby žalovaný v 2. rade ako nový vlastník pozemku mohol v rámci stavebného konania ako účastník konania na Stavebnom úrade Liptovský Mikuláš obštruovať vydanie stavebného povolenia pre bytové domy - Nová Palúdza - II. etapa, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 1882/1 a parc. č. 1881/3, k.ú. N., ktorý sa nachádza na susednej parcele a súčasne, aby spochybnila platnosť už vydaného právoplatného územného rozhodnutia. Žalovaný v 2. rade opakovane v rámci stavebného konania vznáša námietky, aj keď sú absolútne v rozpore so správnym poriadkom a stavebným zákonom, územné rozhodnutie, ktoré vydalo mesto Liptovský Mikuláš pod č. MsÚ/ÚRaSP/2019/3004-O6/TB, a to z dôvodu, že ako vlastník pozemku nesúhlasí s umiestnením stavby tak, ako je to ustanovené v územnom rozhodnutí. Tento prevod vlastníckeho práva teda umožňuje v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve žalovanému v 2. rade stále vznášať námietky v rámci stavebného konania a k už uvedenému územnému rozhodnutiu. K takémuto špekulatívnemu a vydieračskému konaniu chcel žalobca predísť uzavretím kúpnej zmluvy, ku ktorej uzatvoreniu sa žalovaná v 1. rade zaviazala v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Preto je zjavné, že bez uvedeného určenia neplatnosti tohto úkonu (kúpnej zmluvy) je postavenie žalobcu neisté. Pri stavebnom konaní tiež vzniká žalobcovi škoda veľkého rozsahu vzhľadom na to, že je aj spoločníkom v spoločnosti, ktorá je realizátorom tejto stavby. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol povoliť zmenu stavby, a to tak, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela č. 1881, záhrada, o výmere 738 m2, ktorý pozemok je evidovaný Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a ktorá kúpna zmluva je zapísaná pod č. V 2601/2020, je neplatná, a teda že vlastníkom predmetného pozemku je žalovaná v 1.rade.

4. Žalovaný v 1 . a v 2. rade právo písomnej dupliky nevyužili.

5. Pojednávania konaného 28. 4. 2022 sa predvolaný zástupca žalobcu nezúčastnil, pričom svoju neúčasť nijako neospravedlnil a teda ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

6. Zástupca žalovaných na pojednávaní 28. 4. 2022 uviedol, že žalobca sa mal správne domáhať určenia, že žalovaná v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy a zároveň mal podať žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom konanie o nahradenie prejavu vôle by bolo prerušené do momentu, kým by sa nerozhodlo o tom, či žalovaná v 1. rade je alebo nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom

zmluvy. V dôsledky uplynutia času už žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože, ak by aj súd žalobnému petitu vyhovel, tak sa tým nič nezmení, pretože keďže žalobca nepostupoval uvedeným spôsobom, tak už vzhľadom na odstup času sa nemôže na súde domáhať nahradenia prejavu vôle žalovanej v 1. rade uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Existuje dosť súdnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu, že porušenie záväzku zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nie je dôvodom jej neplatnosti. Nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože ak aj súd vysloví, že zmluva je neplatná a vlastníčkou pozemku je žalovaná v 1. rade, tak žalovaná v 1. rade môže pozemok previesť komukoľvek, pretože žalobca už nemá lehotu, aby podal žalobu na nahradenie prejavu vôle. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané špekulatívne dôvody rozhodnutia súdov, vrátane ústavného súdu hovorí, že ak aj dá vlastník pozemku súhlas stavebníkovi na stavbu, tak kedykoľvek ho môže odvolať. Je preto na stavebníkovi, že si to mal ošetriť zmluvami a právne garantovať. Dokonca sú aj také rozhodnutia, že vlastník pozemku dal súhlas na stavbu priamo na svojom pozemku, pričom časť stavby bola postavená, a potom vlastník pozemku odvolal súhlas a staviteľ bol povinný odstrániť časť stavby, preto nemožno hovoriť o žiadnych špekulatívnych dôvodoch. Tak ako žalovaná v 1. rade súhlas dala, tak ho môže kedykoľvek odvolať, nikde nie je uvedené, že dala súhlas natrvalo. Špekulatívny dôvod je naopak na strany žalobcu, pretože nechodí na súdne pojednávania v tejto veci a snaží sa odďaľovať rozhodnutie vo veci, pretože je mu známe, že tento spor pri dodržaní zákonov nemôže vyhrať, a práve preto sa rýchlo snaží dostavať bytovku s tým, že stavebnému úradu tvrdí, že ohľadne budúcej zmluvy prebieha súdny spor s tým názorom, že ho ide vyhrať, že nebude žiadny problém.

7. Pre nepopretie protistranou mal súd podľa za nesporné nasledovné relevantné skutkové tvrdenia strán sporov.

8. Dňa 1. 7. 2019 bola medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovanou v 1. rade ako budúcim predávajúcim uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok, že žalovaná v 1. rade uzatvorí so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 1881/1, záhrada, o výmere 738 m2, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. N.. Podľa tejto zmluvy sa žalovaná v 1. rade zaviazala najneskôr do 31. 12. 2019 vyzvať žalobcu na uzatvorenie tejto kúpnej zmluvy, a tiež sa v nej zaviazala, že nezriadi na predmetnom pozemku žiadne ťarchy, vecné bremená a ani iné práva tretích osôb, ktoré by žalobcovi bránili nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku. Ešte pred podpísaním tejto zmluvy žalovaná v 1. rade poskytla žalobcovi písomný súhlas na realizáciu stavebného projektu na susediacich pozemkoch bytových domov - Nová Palúdzka - II. etapa a zaviazala sa tiež, že nebude vznášať akékoľvek námietky ako účastník konania v územnom konaní. Žalovaná v 1. rade však porušila svoj záväzok a v dojednanom čase (do 31. 12. 2019) nevyzvala žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a následne v rozpore s ďalším ustanovením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorila žalovaná v 1. rade so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol ako vlastník pozemku v katastri zapísaný žalovaný v 2. rade, pričom išlo o kúpnu zmluvu, ktorá bola zaregistrovaná Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pod č. V2601/2020 a vklad bol povolený 2. 7. 2020. Takisto nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade ako nový zapísaný vlastník spochybňoval písomný súhlas pôvodne udelený žalovanou v 1. rade s realizáciou stavebného projektu žalobcu, na ktorý už bolo vydané územné rozhodnutie, ktorého platnosť rovnako spochybňoval a vznášal námietky aj v stavebnom konaní.

9. Tieto nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojil ako zistený skutkový stav bez potreby ďalšieho dokazovania (zásada hospodárnosti konania podľa článku 17 Základných princípov .)

10. Zistený skutkový stav súd posúdil najmä podľa nasledovných právnych ustanovení.

11. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

13. Podľa ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

14. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami.

15. Na úvod (k predmetu konania) je potrebné uviesť, že v pôvodnej žalobe žalobca formuloval žalobný petit tak, že sa domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná, pričom súčasne poukazoval na svoj naliehavý právny záujem na takomto určení, ktorý mal byť daný tým, že žalovaný v 2. rade ako nový vlastník pozemku spochybňuje písomný súhlas udelený predtým žalovanou v 1. rade s realizáciou stavebného projektu žalobcu, na ktorý už bolo vydané územné rozhodnutie, ktorého platnosť žalovaný v 2. rade rovnako spochybňuje, čím mu vzniká škoda veľkého rozsahu. V replike žalobca začal žalobný petit formulovať tak, že sa domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná, a teda že vlastníkom predmetného pozemku je žalovaná v 1. rade (poukazujúc pritom, že ide o zmenu žaloby.)

16. V súvislosti s touto novou formuláciou žalobného petitu (a vyhlásením o zmene žaloby) však žalobca v replike súčasne rozporne uvádzal, že (predtým) podanú žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy považuje za žalobu o určenie, že tu nie je vlastnícke právo založené takýmto právnym úkonom. V tejto súvislosti súd uvádza, že zásadne nie je viazaný formuláciou žalobného petitu, ale obsahom žaloby (žalobný petit v spojení s odôvodnením žaloby.) Už z obsahu pôvodnej žaloby pritom vyplynulo, že napriek formálnemu zneniu žalobného petitu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalobca v skutočnosti (obsahovo) domáha určenia, že žalovaná v 1. rade je vlastníkom predmetného pozemku. Žalobca totiž už v pôvodnej žalobe poukazoval na svoj naliehavý právny záujem na jej podaní, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný v 2. rade ako nový vlastník spochybňuje písomný súhlas udelený žalovanou v 1. rade na realizáciu stavebného projektu žalobcu, na ktorý už bolo vydané územné rozhodnutie, ktorého platnosť žalovaný v 2. rade rovnako spochybňuje, čím mu vzniká škoda veľkého rozsahu. Z takto formulovaného naliehavého právneho záujmu však vyplýva, že žalobcovi záležalo na tom, aby žalovaný v 2. rade nebol považovaný za vlastníka, teda, že (obsahovo) usiluje o určenie žalovanej v 1. rade ako vlastníčky pozemku. Žalobca tiež tým, že v pôvodnej žalobe poukazoval na otázku naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou určovacej žaloby podľa (žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je), a nie určovacej žaloby podľa (žaloby o určenie právnej skutočnosti, medzi ktoré patrí aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu), potvrdil, že obsahovo ide o žalobu o určenie, že žalovaná v 1. rade je vlastníkom pozemku. Takéto chápanie obsahu pôvodnej žaloby nakoniec vyjadril žalobca aj v replike, kde uviedol, že pôvodne podanú žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy treba považovať za žalobu o určenie existencie práva. Preto nebolo možné (ako to však súčasne uvádzal žalobca v replike) hovoriť o nejakej zmene žaloby, a preto ani nebolo potrebné rozhodovať o zmene žaloby. Súd síce na pojednávaní po skončení úvodného ústneho prednesu pripustil zmenu tejto žaloby, avšak (vzhľadom na uvedený právny názor súdu) toto procesné rozhodnutie súdu je treba považovať za nadbytočné, pretože v podstate pripustilo neexistujúci návrh na zmenu žaloby a súd ním nebol viazaný.

17. V tejto veci teda od počiatku išlo (podľa obsahu) o žalobu o určenie, že žalovaná v 1. rade je vlastníkom predmetného pozemku. Avšak (ako už bolo uvedené) jednou zo základných podmienok prípustnosti žaloby o určenie existencie práva je podľa existencia naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby, ktorý tu však nebol daný, a preto súd prednostne (bez ďalšieho posudzovania veci samej) z tohto dôvodu žalobu zamietol.

18. Žalobca totiž (v pôvodnej žalobe) opísal naliehavý právny záujem tak, že žalovaný v 2. rade ako nový zapísaný vlastník pozemku spochybňuje písomný súhlas udelený predtým žalovanou v 1. rade s realizáciou stavebného projektu žalobcu, na ktorý už bolo vydané územné rozhodnutie, ktorého platnosť rovnako spochybňuje, čím žalobcovi vzniká škoda veľkého rozsahu. K takémuto odôvodneniu existencie naliehavého právneho záujmu však súd uvádza, že ani prípadné určenie, že žalovaná v 1. rade je vlastníčkou pozemku by ešte vôbec nemuselo znamenať, že by potom žalovaná v 1. rade aj naďalej súhlasila s realizáciou stavebného projektu žalobcu, a nespochybňovala ho podávaním námietok, resp. vykonávaním iných úkonov v ďalšom priebehu stavebného konania, tak ako to žalobca vyčítal žalovanému v 2. rade. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade porušila svoj zmluvný záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej so žalobcom, keď uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovaným v

2. rade, by bolo naopak dôvodné takýto zmenený postoj zo strany žalovanej v 1. rade očakávať, a teda takáto žaloba by nemala pre žalobcu žiaden praktický zmysel (úžitok), preto žalobca na tomto nemohol založiť existenciu svojho naliehavého právneho záujmu.

19. V tomto prípade však už (objektívne, pretože žalobca takto naliehavý právny záujem vôbec neodôvodňoval) neprichádzal do úvahy ani naliehavý právny záujem, ktorý by bol založený na tom, že bez žalobcom požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo vyplývajúce zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalovanej v 1. rade, nakoľko ak by bol za vlastníka pozemku považovaný žalovaný v 2. rade, platilo by, že odkedy nadobudol vlastnícke právo k pozemku, zaniklo by pre nemožnosť plnenia podľa (zo strany žalovanej v 1. rade) jeho právo (zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovanou v 1. rade (existencia takéhoto naliehavého právneho záujmu vyplýva aj zo Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2008 uverejnená pod č. 4 - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. : z 27.3.2007), a to preto, že takýto naliehavý právny záujem by bol daný len v lehote jedného roka od uplynutia doby dokedy bolo dohodnuté v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy ( ), pretože len v tejto dobe by sa mohol žalobca voči žalovanej v 1. rade domáhať, aby jej vyhlásenie vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Avšak vzhľadom na to, že táto doba uplynula k 1. 1. 2021 nebolo tak v tomto prípade možné odôvodniť naliehavosť právneho záujmu ani týmito okolnosťami a existencia naliehavého právneho záujmu sa posudzuje k vyhláseniu rozsudku (nie k dátumu podania žaloby.)

20. Porovnajúc žalobný petit s výrokovou časťou tohto rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu sú žalovaní v 1. a 2. rade, a preto im podľa v spojení s priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.