Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/493/2015

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Hildegardy Laclavíkovej, Exekútorský úrad Prešov, Hlavná 45, pod sp. zn. EX 589/15, na návrh oprávneného RYCHLOMAT s.r.o., Poprad, Námestie sv. Egídia 64, IČO: 47 083 972, proti povinnému A. I., C.. X.X.XXXX, W.. E. XXXX/XX, O. C. A., o vymoženie istiny 103,78 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia tunajšieho súdu zo dňa 7.7.2015 súdny exekútor začal exekučné konanie proti povinnému o vymoženie istiny 103,78 € s prísl., trov konania a trov exekúcie. Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podanie povinného, ktoré súd podľa obsahu posudzoval ako návrh na zastavenie exekúcie.

2. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 140Oc/9/2014-4 zo dňa 14.11.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovské rozsudku bola podľa jeho odôvodnenia zmluva o pôžičke, ktorú mal oprávnený s povinným uzatvoriť dňa 17.9.2013. Predmetom tejto zmluvy malo byť poskytnutie úročenej pôžičky vo výške 100 €, ktorú mal žalovaný vrátiť do 17.10.2013. Úrok z požičanej sumy bol dohodnutý 20 % ročne, zmluvná pokuta 15 € za nevrátenie pôžičky v termíne splatnosti a administratívne poplatky spojené s poskytnutí pôžičky predstavovali dohodnutú sumu 18 €. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou v dohode o splátkach a uznaní záväzku, podľa ktorej všetky spory spojené s dohodou o splátkach a uznaní záväzku najmä sporu o nezaplatenie sumy vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke bude rozhodovať konajúci rozhodcovský súd, t. j. Obchodný arbitrážny súd Košice.

3. Z predloženej dohody o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 26.5.2014 vyplynulo, že povinný sa v tejto dohode zaviazal splniť oprávnenému svoj záväzok pozostávajúci z istiny v sume 100 € s úrokom z pôžičky 20 % ročne od 17.9.2013 do 17.10.2013 spolu s poplatkami podľa zmluvy 250 € v 6 mesačných splátkach po 41 € do 5.11.2014. V článku V. dohody je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor, ktorý by vznikol medzi oprávneným a povinným z tejto dohody. Podľa rozhodcovskej doložky dlžník a veriteľ sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov založených tohto zmluvou alebo v súvislosti s ňou najmä sporu o nezaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, vrátane sporov o jej platnosť a výklad predložia na rozhodnutie rozhodcovi stáleho rozhodcovského súdu Obchodného arbitrážneho súdu Košice so sídlom Štúrova 27, Košice. Zmluvné strany sa dohodli, že predseda tohto súdu je oprávnený ustanoviť osobu rozhodcu. V rozhodcovskom konaní sa postupuje podľa zákona č. 244/2002 Z. z., štatútu a rokovacieho poriadku súdu, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku. Zmluvné strany sa dohodli, že Obchodný arbitrážny súd Košice rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Dlžník výslovne súhlasí s rozhodovaním tohto rozhodcovského súdu, ktorý vo veci rozhodne namiesto štátneho súdu.

4. Z uvedeného a z predložených listín je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu, ktorá je podľa svojej formy a obsahu, rovnako subjektov, ktoré ju uzatvorili, zmluvou spotrebiteľskou. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Je nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnená pri poskytovaní služieb vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa právneho názoru súdu aj dohodu o splátkach a uznaní záväzku, možno podľa svojho obsahu a formy považovať za určitý druh tzv. nepomenovanej zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter, keďže uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Zároveň je z dohody evidentná snaha oprávneného do spotrebiteľsko-právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke inkorporovať riešenie prípadných sporov prostredníctvom rozhodcovského konania zakotvením rozhodcovskej doložky.

5. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

10. Podľa § 2 písm. a), c), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. V zmysle § 53 ods. 1 a ods. 2 platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 3 platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 od. 5 platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Vyššie uvedená úprava bola transponovaním smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do našej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, a preto súd nemôže nebrať do úvahy nepriamy účinok smernice, ktorá nijako nezužuje okruh typových spotrebiteľských zmlúv medzi ktoré súd bez akýchkoľvek pochybností zaradzuje aj predmetnú zmluvu o pôžičke.

19. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie

- zo spotrebiteľskej zmluvy,

- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),

- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu (doložku) si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohode o splátkach a uznaní záväzku uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 3.5.2014, podľa ktorej dlžník a veriteľ sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov založených tohto zmluvou alebo v súvislosti s ňou najmä sporu o nezaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, vrátane sporov o jej platnosť a výklad predložia na rozhodnutie rozhodcovi stáleho rozhodcovského súdu Obchodného arbitrážneho súdu Košice so sídlom Štúrova 27, Košice. Zmluvné strany sa dohodli, že predseda tohto súdu je oprávnený ustanoviť osobu rozhodcu. V rozhodcovskom konaní sa postupuje podľa zákona č. 244/2002 Z. z., štatútu a rokovacieho poriadku súdu, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku. Zmluvné strany sa dohodli, že Obchodný arbitrážny súd Košice rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Dlžník výslovne súhlasí s rozhodovaním tohto rozhodcovského súdu, ktorý vo veci rozhodne namiesto štátneho súdu.

20. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy (dohody) nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l .

21. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

22. Exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok aj z hľadísk uvedených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O. s. p.. Taktiež už vo fáze rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) je exekučný súd povinný prihliadať na dôvody zastavenia exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

23. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012, zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 a iné)

24. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje indikatívny, príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy bola vyššie uvedená neprijateľná podmienka súčasťou platného a účinného ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd dojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle ust. § 53 ods. 5 je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

25. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

26. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

27. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom - rozhodcom (resp. rozhodcovským súdom) ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

28. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v dohode o splátkach a uznaní záväzku koncipovaná a spotrebiteľovi predložená, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámere oprávneného do spotrebiteľsko-právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke inkorporovať riešenie prípadných sporov prostredníctvom rozhodcovského konania, ktorým oprávnený zrejme sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly (uvedené je zrejme aj z formulácie v doložke ..,ktorý vo veci rozhodne namiesto štátneho súdu - poznámka súdu). Oprávnený rovnako nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v dohode o splátkach a uznaní záväzku, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú dohodu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len dohodu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.

29. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky zakotvenej v článku V. dohody o splátkach a uznaní záväzku, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, je dôvodné exekučné konanie zastaviť, resp. v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi

bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd exekúciu zastavil, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt, teda paakt, pretože na základe neplatnej rozhodcovskej doložky konal vo veci orgán - rozhodcovský súd, ktorý nemal vo veci právomoc konať.

31. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 zák. č. 233/1995 Z.z. a žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal, pretože účastníci ich náhradu nežiadali. Súdny exekútor bol písomne vyzvaný na vyčíslenie trov exekúcie a zaslaní spisu EX 589/15 výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 20.11.2017, na ktorú však nereagoval.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.