Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-66-2021.pdf
PDF · 142.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/66/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore navrhovateľa: PROPERTY GROUP, s.r.o., IČO: 46222235, Záleská 12, Ivanka pri Dunaji, proti povinným: 1./ C. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, Bratislava, zast. zákonnými zástupcami, a to otcom: O. U.F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Bratislava- J. E., a matkou: A. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, Bratislava, 2./ C. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Bratislava- J. E., zast. zákonnými zástupcami, a to otcom: W. U., nar. XX. XX. XXXX, a matkou: E. U., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom M. XX/XXX, Š. na Z., 3./ A. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Povinným 1./ až 3./ nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 12. 2021 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinným 1./ až 3./ nariadil povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu v T. vo vchode na W. XX/X bytového domu so súp. č. XXX, druh stavby: bytový dom, stojaci na parcele reg. „B.“ č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava O., obec: Bratislava- E.. Č.. J. E., kat. územie: J. E., v podiele 1/1 k celku, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu so súp. č. XXX prislúchajúceho k bytu č. XX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXXX k celku, pozemky na LV č. XXXX, pozemok registra B., parc. č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 4763 m2, parc. č. XXX, ostatné plochy o výmere 320 m2, parc. č. XXX ostatné plochy o výmere 372 m2, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 07. 2020 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáha prostredníctvom neodkladného opatrenia, a to na základe osvedčenia o dražbe č. F. F. XXXXX/XXXX F. XXXXX/XXXX. Pôvodným veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy vo výške 280.000 eur priznanej súdnym rozhodnutím bola OTP banka, a.s., ktorá ju postúpila na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. Postupník ako nový veriteľ pohľadávky záloh speňažil v dobrovoľnej dražbe s tým, že žaloba o neplatnosť dražby nebola v danej veci podaná. Povinní nemajú k predmetu vypratania vlastnícke a ani iné užívacie právo a nehradia ani energie a poplatky spojené s užívaním predmetného bytu. Dlh voči dodávateľom energií majú minimálne vo výške 22.400 eur a aj z tohto dôvodu je dôvodné sa domnievať, že žiadne nájomné alebo náhradu za bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi nezaplatia. Dňa 24. 08. 2020 boli povinní 1./ a 2./ vyzvaní na odovzdanie bytu dňa 16. 09. 2020, k čomu nedošlo z dôvodu na ich strane. Povinní nehnuteľnosť nesprístupnili a odmietli ju odovzdať. Povinná 3./ sa dňa 09. 11. 2020 zaviazala svojim podpisom na konci zápisnice o odovzdaní nehnuteľnosti odovzdať nehnuteľnosť najneskôr do 04. 01. 2021, avšak byt nebol z ich strany odovzdaný. Navrhovateľ opakovane vyzval povinnú 3./ na odovzdanie nehnuteľnosti, táto byt aj
napriek prísľubom nesprístupnila a neodovzdala. Medzičasom zistil, že v byte sa odoberá elektrická energia a plyn bez platnej zmluvy s tým, že merače elektriny a plynu sú umiestnené v byte a povinní ich opakovane nesprístupnili pracovníkom spoločnosti ZSE a.s. a SPP, a.s., a to napriek opakovaným výzvam. Výška škody, ktorú vyčíslil poskytovateľ plynu (SPP, a.s.) voči povinnej 3./ je zadokumentovaná minimálne v sume 22.400 eur a podľa doby neoprávneného odberu navrhovateľ predpokladá škodu v značnom rozsahu aj voči ostatným dodávateľom médií. Podľa navrhovateľovi dostupných informácií je pohľadávka SPP, a.s. predmetom súdneho sporu a trestného konania z dôvodu neoprávneného odberu plynu. Povinní sa opakovane pripájali rôznymi nelegálnymi spôsobmi na odberné miesta elektriky, a to buď na spoločný domový rozvod v suteréne alebo na hlavnú vetvu, čo opakovane spôsobovalo výpadok elektrickej energie v celom bytovom dome na W. K. č. XX, vchod X. Povinní sa opakovane pripájali nelegálne a neodborne na rozvod elektrickej energie tak, že elektrické káble voľne trčali na chodbe- spoločných priestoroch bytového domu kadiaľ voľne prechádzajú obyvatelia a deti daného bytového domu. Elektrické napätie v kábloch mohlo zasiahnuť každú osobu, ktorá by sa káblov dotkla. Opakovane bol nelegálny odber elektriky zadokumentovaný a následne odpojený pracovníkmi Západoslovenskej distribučnej, a.s., no povinní opakovane aj po takýchto zásahoch sa neodborne a neoprávnene pripájali na elektrické rozvody. Povinní boli rovnako opakovane vyzývaní na sprístupnenie plynomera v byte za účelom kontroly a demontáže plynomeru, no aj napriek opakovaným písomným výzvam a osobným návštevám sa pracovníkom SPP- distribúcia, a.s. nepodarilo plyn odpojiť. Dňa 08. 10. 2021 sa pracovníkom SPP- distribúcia, a.s. za asistencie polície podarilo vstúpiť do bytu a demontovať merač plynu a zaplombovať hlavný prívod plynu v byte, čo zachytáva priložená fotodokumentácia. Dňa 15. 10. 2021 bol navrhovateľ kontaktovaný pracovníkom SPP- distribúcia, a.s. z dôvodu, že pri kontrole bytu z dôvodu kontroly miesta demontáže meradla plynu bolo prostredníctvom termokamery zistené, že v predmetnom byte sa opäť kúri, na základe čoho dospel k záveru, že v byte sa opäť neoprávnene odoberá plyn. Následne navrhovateľ kontaktoval políciu so žiadosťou o súčinnosť pri kontrole uvedeného stavu a privolaná policajná hliadka kontrolou na mieste zistila opätovný odber zemného plynu spôsobom, že povinní v byte odstránili červenú plombu na uzávere plynu a nakrátko prepojili hadicou plynové potrubie s domácim rozvodom, čo zdokumentoval vyšetrovateľ Policajného zboru SR a pracovník SPP- distribúcia, a.s., ktorý miesto opätovne odpojil a zaplomboval. Podľa vyjadrenia pracovníka SPP- distribúcia, a.s. bolo takto pripojené potrubie plynu extrémne nebezpečné z dôvodu, že mohlo dôjsť k mohutnému úniku plynu a následnému výbuchu. V susediacom byte, ako aj v spoločných priestoroch bol zachytený zápach plynu a tento cítil aj obyvateľ bytového domu H. U. z X. poschodia. Navrhovateľ bol následne vypočutý ako svedok vo veci trestného činu všeobecného ohrozenia. Dňa 16. 10. 2021 navrhovateľa opätovne telefonicky kontaktoval správca bytového domu p. U., z dôvodu, že z bytu opäť uniká plyn a v celom bytovom dome bol cítiť plynový zápach a boli privolaní aj hasiči, ktorí vstúpili do bytu rozbitím okna na byte, kde unikal plyn. V byte sa nenachádzala žiadna osoba a z plynového potrubia unikal plyn, na základe čoho bol bytový dom odvetraný a plynové potrubie bolo zabezpečené. Dňa 15. 10. 2021 prišiel O. U.- otec povinného 1./ a syna si odviezol domov, mimo adresu bytu, kde došlo k úniku plynu. Povinná 3./ počas oboch zásahov dňa 15.- 16. 10. 2021 bola podľa vyjadrenia syna C. U. v cele predbežného zadržania. V ďalšom uviedol, že trvalý pobyt v byte nemá žiaden z povinných. Vychádzajúc z toho, že povinná 3./ si v predmetnom byte pravidelne preberá listové zásielky, vyvodil, že povinná 3./ sa v predmetnom byte opakovane zdržuje. O pobyte povinných 2./ a 3./ nemá navrhovateľ žiadnu vedomosť, povinný 1./ by sa mal však nachádzať u otca. Zhrnúc uvedené, povinní opakovane vykonávajú nelegálne odbery elektriny a plynu, zároveň sa načierno pripájajú k elektrike a plynovému potrubiu tak, že neodborne zasahujú do plynového potrubia v byte a elektrických obvodov v dome, čím dochádza k všeobecnému ohrozeniu života, zdravia a majetku obyvateľov bytového domu a zároveň je ohrozený aj život detí žijúcich v byte s matkou- povinnou 3./. Výbuchom plynu v bytovom dome by boli ohrozené životy cca 400 ľudí, s tým, že v bytovom dome bývajú aj rodiny s malými deťmi a bábätká. Konanie povinných ohrozilo a ohrozuje životy a majetok obyvateľov bytového domu, ktorí majú dôvodný strach z výbuchu a kolapsu bytového domu obdobne, ako tomu došlo v bytovom dome v Prešove. Rovnako neustále skratovanie elektrického rozvodu v dome má za následok nefunkčnosť spoločného osvetlenia vchodu, nefunkčnosť elektrických zámkov vo vchode, obyvatelia si musia na schodisku svietiť baterkami, pričom neustále hrozia úrazy a pády zo schodov. Nefunkčnosť elektrických rozvodov spôsobuje, že obyvateľom bytového domu sa vypína elektrická energia vrátane chladničiek a iných spotrebičov. Konaním povinných došlo a dochádza k všeobecnému ohrozeniu v zmysle § 284 Trestného zákona a vzhľadom na pretrvávajúci stav nebezpečného ohrozenia života, zdravia a majetku obyvateľov bytového domu a navrhovateľa nie je možné vyčkať do rozhodnutia súdu o vypratanie nehnuteľnosti, čo je dôvodom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. K návrhu pripojil notársku zápisnicu o vykonaní dražby z 29. 07. 2020, LV č. XXXX, oznámenie o výsledku dražby,
zápisnicu o vykonaní dražby, zápisnicu o odovzdaní nehnuteľnosti z 16. 09. 2020, výzvy na vypratanie nehnuteľností, fotografickú dokumentáciu, správu z SPP- distribúcia, a.s., zápisnicu o výsluchu z 15. 10. 2021, záznam hasičov o odovzdaní miesta zásahu, vyhlásenie správcu bytového domu. Na preukázanie dôvodnosti požadovaného nároku navrhol aj výsluch pracovníkov Západoslovenská distribučná, a.s., SPP- distribúcia, a.s., svedka E. T., pripojenie trestného spisu ČVS: Z.-XXX/SMZ-T.-XXXX, vyžiadanie výpisu z Registra obyvateľov SR.
3. Podaním doručeným súdu dňa 10. 01. 2022 navrhovateľ doplnil svoj návrh o listinné dôkazy z trestného spisu Okresného riaditeľstva OPZ Bratislava I, OO PZ Bratislava J. E.- W., ČVS: Z.-XXX/SMZ/- T.-XXXX, konkrétne o uznesenie o začatí trestného stíhania pre trestný čin krádeže podľa 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, zápisnicu z výsluchu povinných 1./ a 3./, zápisnicu o výsluchu svedkov I. C. a E. A.. V sprievodnom liste uviedol, že výpoveď povinného 1./ pred orgánom činným v trestnom konaní potvrdzuje, že priateľ povinnej 3./ urobil nelegálny odber plynu v byte, povinná 3./ vo svojej výpovedi zas uviedla, že jej priateľ E. T. mal vykonať nelegálne pripojenie bytu na spoločné priestory bytového domu. Opakovanosť nelegálneho odberu plynu a katastrofálne následky, ktoré to mohlo spôsobiť, vyplynula z výpovede svedka I. C., zamestnanca SPP- distribúcia, a.s.
4. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa 11. 01. 2022, sp. zn. 23C/66/2021 tak, že návrh zamietol, čo odôvodnil povahou veci, ktorá vylučuje, aby procesné rozhodnutie konzumovalo meritórnu ochranu, t. j. aby bola povinným 1./ až 3./ bez riadneho prejednania veci a zistenia skutkového stavu neodkladným opatrením uložená povinnosť vypratať byt. Prípustnosť opačného záveru súd označil za celkom výnimočnú, čo v danom prípade nemal za osvedčené. Uviedol, že navrhovateľ domáhajúci sa trvalej a definitívnej ochrany subjektívneho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, listinnými dôkazmi (výpisom z LV č. XXXX a notárskou zápisnicou o vykonaní dražby č. F. F. XXXXX/XXXX F. XXXXX/XXXX zo dňa 29. 07. 2020) osvedčil jemu prináležiace vlastnícke právo k bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na W. Č.. XX/X v T. a tiež skutočnosť, že povinných 1./ až 3./ opakovane vyzýval na dobrovoľné odovzdanie bytu. Za dostatočne spravdepodobnenú nepovažoval pasívnu vecnú legitimáciu všetkých navrhovateľom označených odporcov 1./ až 3./, ktorí by mali jeho nehnuteľnosť v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia užívať, keď pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia a sám navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že minimálne povinný 1./ byt opustil po príchode jeho otca O. U. dňa 15. 10. 2021 a sám navrhovateľ ani nemá vedomosť, kde sa povinní 1./ a 2./ v súčasnosti zdržujú. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz osvedčujúci užívanie bytu povinným 2./, naopak z ním predloženým dôkazov (napr. výpoveď povinných 1./ a 3./, svedka I. C.) vyplýva, že v čase, na ktorý navrhovateľ v návrhu poukazoval, byt obývala povinná 3./ s povinným 1./. Len u povinnej 3./ sa navrhovateľ domnieva, že sa v byte zdržiava, čomu nasvedčujú priložené listinné dôkazy (napr. záznam Distribúcia SPP o neoprávnenom odbere zemného plynu podpísaný 08. 10. 2021 povinnou 3./, výpoveď povinnej 3./ v trestnom konaní). V ďalšom poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic v. Chorvátsko z 05. 06. 2009 sťažnosť č. 28261/06). S prihliadnutím na význam práva na rešpektovanie obydlia, požiadavku proporcionality zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia, ako aj ireverzibilný (nezvratný) stav, ktorý by požadované neodkladné opatrenie založilo, to všetko v osobitnom zrýchlenom konaní bez vykonania riadneho dokazovania, zhodnotil, že povinnosť vypratať byt nie je možné v danom prípade uložiť neodkladným opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia by fakticky viedlo k naplneniu cieľa a účelu sledovaného žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, t. j. priameho nároku na plnenie, bez zohľadnenia v tomto smere stabilnej rozhodovacej činnosti a potreby vykonania kvalifikovaného dokazovania vo veci samej, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre tak vážny zásah do ústavou chráneného práva na nedotknuteľnosť obydlia a práva na súkromie (čl. 16, 21 Ústavy SR), ktoré sa prejavuje aj v tom, že žiadna osoba nemôže byť zbavená svojho obydlia inak ako zákonom prípustným spôsobom, a to bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť obýva bez právneho dôvodu, t. j. na základe právoplatného rozhodnutia vydaného pri zaručení riadneho, spravodlivého súdneho procesu (spravodlivej súdnej ochrany) a na základe záverov vykonaného dokazovania. Prijatie opačného záveru z uvedených dôvodov vyhodnotil za v rozpore aj s požiadavkou proporcionality zásahu sledovaného neodkladným opatrením do práv povinných osôb. Zdôraznil tiež, že konanie o vypratanie bytu je spojené s konaním o bytovej náhrade, dôvodnosť ktorej je rovnako možné posúdiť len na základe vykonaného dokazovania a posúdenia individuálnych okolností prípadu s tým, že aj pokiaľ by súd dospel k záveru, že povinným nárok na žiadnu bytovú náhradu nevznikol, je povinnosťou súdu
túto skutočnosť uviesť vo výroku, nakoľko je rozhodujúcou aj v prípade núteného výkonu vypratania (obdobne viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2018, č. k. 9Co/162/2018-138). Do pozornosti dal tiež skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia v danej veci by povinným vznikla povinnosť nehnuteľnosť vypratať už okamihom doručenia neodkladného opatrenia (§ 332 ods. 1 CSP), t. j. nemali by zabezpečenú možnosť v primeranej lehote zabezpečiť si odnesenie osobných vecí vnesených do doterajšieho obydlia, a to všetko iba na základe osvedčenia základných relevantných skutočností produkovaných výlučne navrhovateľom. Uvedeného si bol podľa názoru súdu vedomý aj navrhovateľ, ktorý však absenciu riadneho civilného sporového konania ospravedlňoval naliehavou potrebou vypratania nehnuteľnosti pre nebezpečenstvo všeobecného ohrozenia nielen jeho majetku, ale aj majetku, životov a zdravia ostatných obyvateľov bytového domu. Z predloženej mailovej komunikácie so správcom bytového domu mal súd za osvedčené narušenie pokojných vzťahov pri užívaní bytov v bytovom dome na W. XX/X v T. v spojení s osobou povinnej 3./ užívajúcej byt na prízemí bytového domu vo vlastníctve navrhovateľa, avšak samo o sebe s hypotetickou hrozbou všeobecného ohrozenia uvedené nemôže ospravedlniť okamžité vypratanie bytu povinnými 1./ až 3./ (z toho dve maloleté deti) bez riadneho sporového konania. Nakoniec aj vykonanie dôkazov označených samotným navrhovateľom na preukázanie dôvodnosti nároku na vypratanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve bolo podmienené vykonaním riadneho dokazovania (výsluch pracovníkov SPP- distribúcia, a.s. a označených svedkov, oboznámenie s obsahom označeného trestného spisu), pre ktoré nie je priestor pri osobitne zrýchlenom a zjednodušenom rozhodovaní o neodkladnom opatrení. V súvislosti s naliehavosťou a bezprostrednosťou potreby ingerencie súdu ako jedného z fundamentálnych atribútov neodkladného opatrenia poukázal na to, že navrhovateľ sa vypratania nehnuteľnosti touto formou domáha po cca roku a pol od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo odhliadnuc od už uvedeného tiež spochybňuje bezprostrednosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu. Na uvedenom nič nemenia ani hypotézy o ohrození majetku a životov v dôsledku neoprávneného odoberania elektrickej energie a zemného plynu prezentované na základe skutočností, ku ktorým došlo v októbri 2021. Pokiaľ sa týka opakovaných zásahov v predmetnom byte dňa 15. 10. 2021 a 16. 10. 2021, z predložených listinných dôkazov podľa súdu nevyplynulo, že by k úniku plynu dňa 16. 10. 2021 došlo v dôsledku opakovaného neoprávneného pripojenia, resp. neoprávneného zásahu do zabezpečenia plynovej prípojky zátkou a červenou plombou po tom, ako bol dňa 15. 10. 2021 pracovníkom SPP- distribúcia, a.s. odstránený krátky spoj hadicou. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie ako inštitút civilného práva nemôže bez ďalšieho suplovať ochranu pred prípadným páchaním či hrozbou páchania trestných činov, ktorá je v spoločnosti zabezpečovaná preventívnymi i represívnymi prostriedkami trestného práva. Uvedené platí o to viac, že v návrhu opisované konanie je v súčasnosti predmetom trestného konania. Neodkladnosti úpravy nenasvedčovala ani iniciatíva obyvateľov bytového daného bytového domu, ktorí by podľa tvrdení navrhovateľa mali byť priamo ohrození opisovaným konaním, a ktorá nebola navrhovateľom ani len tvrdená. Pre poskytnutie ochrany vlastníkom a užívateľom bytov v bytovom dome (ako ohrozeným subjektom) pred neoprávneným pripájaním na rozvody elektrickej energie v pivničných priestoroch, a to aj s poukazom na zásadu proporcionality, by mohlo slúžiť neodkladné opatrenie avšak iného ako navrhovateľom požadovaného charakteru a rozsahu. Za relevantnú nepovažoval ani argumentáciu navrhovateľa o náraste dlhu titulom neoprávneného odoberania elektrickej energie a plynu, nakoľko sa jedná o škodu, za ktorú nenesie zodpovednosť navrhovateľ. V konaní plne úspešným povinným 1./ až 3./ nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v konaní nevznikli.
5. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia tak, že súd povinným 1./ až 3./ uloží povinnosť vypratať nehnuteľnosť, alternatívne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že neosvedčil hmotnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami. Bol toho názoru, že hmotnoprávny vzťah medzi odporcom 1./ a odporcom 2./ bol riadne preukázaný a je daný ich povinnosťou odovzdať nehnuteľnosť navrhovateľovi po tom, čo stratili vlastnícke právo k bytu. Poukázal na skutočnosť, že byt nadobudol v dobrovoľnej dražbe a nemá objektívne možnosť zistiť, kedy sa v byte, ktorý odporca nachádza. Konštatoval, že odporca 1./ sa pravdepodobne zdržiava aj u svojho otca - O. U. a odporca 2./ sa pravdepodobne tiež nachádza u svojich rodičov, čo však nevylučuje možnosť do bytu vstupovať bez vedomia navrhovateľa. Mal za to, že hmotnoprávny vzťah medzi ním a odporcami za účelom osvedčenia vecnej legitimácie bol v konaní preukázaný a v prípade, ak samotné svedecké výpovede odporcov a svedkov podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázali užívanie bytu odporcami, mohol konajúci súd odporcov vypočuť v zmysle § 329 ods. 1 CSP, čo nespravil. Rovnaký postup naznačil aj vo vzťahu k prípadnej potrebe
doplnenia dokazovania výsluchom svedkov a odporcov. Nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, ktorý nevydal navrhované neodkladné opatrenie aj z dôvodu, že predmetom rozhodovania vo veci samej - vypratania bytu by toto konanie mohlo byť spojené s konaním o bytovej náhrade. Uviedol, že odporcovia stratili vlastnícke právo k bytu v konaní o dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorý nepriznáva právo pôvodným vlastníkom na bytovú náhradu. K rešpektovaniu nedotknuteľnosti obydlia odporcov v zmysle čl. 21 Ústavy SR a zachovaniu princípu proporcionality uviedol, že zásah do nedotknuteľnosti obydlia je nutné vykonať v prípade, ak je to nevyhnuté na ochranu života, zdravia alebo majetku iných zmysle čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, a Ústava SR týmto dáva prioritu ochrany zdravia, života a majetku pred nedotknuteľnosťou obydlia. Namietal, že súd prvej inštancie priorizoval nedotknuteľnosť obydlia, a to aj napriek tomu, že je ohrozený život samotných odporcov, ktorí sú maloletí a ktorí sa v tomto obydlí zdržujú a nerešpektoval zásadu v zmysle čl. 21 ods. 3 Ústavy SR. Tvrdil, že odporcovia priamo ohrozujú život, zdravie a majetok obyvateľov v bytovom dome a dokonca aj ich samotných. Prvoinštančnému súdu vytkol, že chráni obydlie odporcov, ktorí páchajú trestnú činnosť, avšak život, zdravie a majetok ostatných obyvateľov bytového domu je pre súd menej dôležitý. Argumentoval aj tým, že odporcovia majú do bytu prístup a preberajú listové zásielky, preto je dôvodné domnievať sa, že sa v byte zdržiavajú a pravdepodobne sa nelegálne pripájajú na plynovú prípojku a plynom kúria vzhľadom na dané ročné obdobie. Podľa navrhovateľa do doby vypratania bytu stále existuje extrémne vysoké riziko, že bytový dom z dôvodu nelegálneho pripájania sa na plynovú prípojku vybuchne. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého obyvatelia bytového domu sa majú domáhať ochrany svojho života, zdravia a majetku neodkladným opatrením iného charakteru. Konštatoval, že ak mal na mysli neodkladné opatrenie, ktorého obsahom by bolo uloženie povinnosti zdržania sa konania - pripájania na plynové a elektrické rozvody, v danom prípade by bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré by reálne v praxi nebolo spôsobilé, aby zabránilo tejto činnosti odporcov, nakoľko je zima a potrebujú kúriť, ohrievať vodu a pod. V ďalšom poukázal aj na svoju ústretovosť, keď odporcom opakovane poskytol viac ako primeranú lehotu na vypratanie bytu, k čomu aj napriek prísľubom nedošlo, a ktorá mu nemôže byť pričítaná na ťarchu v jeho snahe o nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že vzhľadom na naliehavé ohrozenie života, zdravia a majetku osôb žijúcich v bytovom dome bol povinný podať návrh na neodkladné opatrenie a iba neodkladné opatrenie dokáže zabrániť stratám na životoch, zdraví a majetku osôb bývajúcich v bytovom dome, vrátane životov odporcov, a to aj vzhľadom na priemernú dĺžku konania o vypratanie nehnuteľnosti (tri roky).
6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. 02. 2022, prvoinštančnému súdu doručeným dňa 31. 03. 2022, napadnuté prvoinštančné uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úvodom konštatoval, že so zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do takej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia, až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť, avšak ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Záver prvoinštančného súdu v intenciách uvedeného označil za predčasný a nepreskúmateľný, keď ho založil najmä na ochrane obydlia odporcov bez využitia možnosti danej mu ust. § 329 ods. 1 CSP, ako správne namietal navrhovateľ. Zhodnotil, že z obsahu súdneho spisu nevyplývajú dostatočné podklady pre posúdenie, či v danom prípade ide o obydlie odporcov, ako aj to, či ide o ich jediné obydlie. Uviedol, že odvolaciemu súdu je jasné, že z obsahu súdneho spisu tieto skutočnosti nie je možné zistiť, a aj keď túto povinnosť by mal osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia, je zrejmé, že túto možnosť nemá a nemá ani ako tieto skutočnosti zistiť a ani možnosť preukázať, aj vzhľadom k tomu, že u odporcov 1./ a 2./ ide o maloleté osoby. Súd prvej inštancie mal preto využiť ust. § 329 ods. 1 CSP a vypočuť zákonných zástupcov odporcov 1./ a 2./ k uvedeným skutočnostiam. V opačnom prípade označil záver spočívajúci v rešpektovaní nedotknuteľnosti obydlia za predčasný a nepreskúmateľný. Stotožnil sa s tým, že právo na obydlie je chráneným právom, avšak je potrebné prisvedčiť navrhovateľovi, že je potrebné chrániť aj život, zdravie a majetok ostatných obyvateľov bytového domu a zohľadniť proporcionalitu z hľadiska posúdenia medzi právom na obydlie a všeobecným ohrozením v bytovom dome, čo súd prvej inštancie dostatočne neposúdil. Aj s poukazom na zásadu dvojinštančnosti konania napadnuté prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom má byť vec prejednaná so zameraním sa na vytknuté nedostatky s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia má byť presvedčivé a preskúmateľné.
7. Súd prvej inštancie v intenciách záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom vec opätovne prejednal s tým, že pred novým rozhodnutím vykonal dňa 28. 04. 2022 informatívny výsluch zákonných zástupcov odporcov 1./ a 2./ zameraný na skutočnosti uvedené v odseku 18. rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. zistenie, či byt č. XX na W. XX/X R. T., ktorý má byť predmetom požadovaného vypratania, predstavuje ich obydlie, ako aj toho, či sa jedná o ich jediné obydlie.
8. Zákonní zástupcovia odporcu 1./ zhodne počas výsluchu uviedli, že maloletý od októbra 2021 až po súčasnosť býva s matkou v E., avšak disponuje kľúčom od bytu č. XX na W. K. Č.. XX/X, Bratislava, do ktorého si sporadicky chodí pre osobné veci. Jeho užívacie právo od bytu rodičia odvodzujú od dedičského rozhodnutia. V predmetnom byte mal bývať od septembra 2016 do cca polovice októbra 2021. Doplnili tiež, že kľúčmi od bytu disponuje len odporca 1./ a jeho matka, t. j. odporkyňa 3./. V súvislosti s únikom plynu otec odporcu 1./ poukázal na to, že k potrebe privolania hasičov a úniku plynu po zaplombovaní plynového uzáveru v byte došlo z dôvodu nesprávneho zaplomobovania uzáveru zo strany pracovníka SPP, a.s. Zákonní zástupcovia odporcu 2./ zhodne uviedli, že tento v spornom byte na W. XX/X v T. býval len v roku 2011 a jeho jediné obydlie je u rodičov vo Š. na Z. s tým, že v byte na W. nemá žiadne osobné veci a nedisponuje ani kľúčmi od uvedeného bytu.
9. Právna zástupkyňa navrhovateľa na dotaz súdu uviedla, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. od 21. 12. 2021 nemá vedomosť o žiadnom incidente s únikom plynu v súvislosti s bytom č. XX na W. K. R. T. a potvrdila, že od sporného bytu navrhovateľ nemá kľúče a tento mu doposiaľ stále nebol odovzdaný.
10. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
21. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní spravidla vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
22. Nový procesnoprávny kódex priniesol v právnej úprave neodkladných opatrení významnú zmenu, keď upustil od výlučne provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladné opatrenie) na konanie vo veci samej. Zákonodarca po novom pripúšťa, že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania bude zabezpečená trvalá, definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej (viď ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP, predovšetkým zdržovacie návrhy), a to na základe tzv. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej. Ust. § 330 ods. 2 CSP po novom pripúšťa aj totožnosť petitu neodkladného opatrenia s výrokom vo veci samej. Z explicitného znenia predmetného ustanovenia vyplýva zákonodarcom stanovené kritérium prípustnosti tejto zhody, ktorou je povaha veci. Spravidla ide už uvedené špecifické zdržovacie nároky, kedy predbežná ochrana sa zhoduje s rozsahom a účinkami ako pri meritórnom rozhodnutí. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov súd vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vždy posúdi, či jej povaha pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov (viď napr. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a spol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha, 2016, str. 1123-1124).
23. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:
- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti,
- či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,
- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a
- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.
24. V intenciách vyššie uvedeného súd ani po opätovnom prejednaní veci a vykonaní doplňujúceho informatívneho výsluchu nedospel k záveru o splnení všetkých kumulatívne vymedzených zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného meritórneho neodkladného opatrenia.
25. Navrhovateľ, ktorého vlastnícke právo k predmetu vypratania mal súd aj naďalej za spoľahlivo osvedčené, sa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáha definitívneho vypratania bytu dôvodiac pretrvávajúcim všeobecným ohrozením života, zdravia a majetku navrhovateľa a ostatných obyvateľov bytového domu, vrátane hrozenia života a zdravia samotných povinných, a to s odkazom na opísaný a fotograficky zdokumentovaný neoprávnený odber elektrickej energie a plynu. Opakovaným nelegálnym pripájaním sa na spoločný rozvod elektrickej energie či plynové potrubie podľa neho došlo a dochádza k trestnému činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 Trestného zákona a práve v dôsledku pretrvávajúceho stavu nebezpečného ohrozenia nie je možné podľa neho čakať do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe, o to viac vzhľadom na priemernú dĺžku takéhoto súdneho konania. Menovite v návrhu poukázal na kontrolu miesta demontáže meradla plynu dňa 15. 10. 2021 pracovníkom SPP- distribúcia, a.s., pri ktorej bol za asistencie polície zistený a zaznamenaný nelegálny odber zemného plynu, ktorý vzhľadom k tomu, že sa jednalo o neodborné prepojenie plynového potrubia s domácim rozvodom po odstránení červenej plomby hadicou, bol podľa pracovníka SPP- distribúcia, a.s. nebezpečný a mohol viesť k mohutnému úniku plynu a následnému výbuchu. K úniku plynu zaznamenanému v danom byte nasledujúci deň, t. j. 16. 10. 2021 boli privolaný hasiči a v súčinnosti s pracovníkom SPP- distribúcia, a.s. bolo plynové potrubie zabezpečené a dom odvetraný. Súd sa po závere o osvedčení existencie hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1./ a 3./ vyplývajúceho z ich pretrvávajúceho neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa užívaním jeho nehnuteľnosti, v ďalšom zameral na posúdenie splnenia podmienky naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov a v intenciách pokynov odvolacieho súdu podmienky proporcionality zásahu, ktoré súd pri svojom prvom rozhodovaní nepovažoval za navrhovateľom, ktorého v tomto osobitne zrýchlenom konaní kontradiktórneho charakteru zaťažuje povinnosť tvrdenia a osvedčenia tvrdených skutočností, za dostatočne osvedčené, čo nakoniec potvrdil aj odvolací súd, avšak vzhľadom na nemožnosť navrhovateľa zistiť rozhodujúce skutočnosti, tieto nariadil preveriť prvoinštančnému súdu postupom podľa § 329 ods. 1 CSP.
26. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákonnou podmienkou prípustnosti zhody neodkladného opatrenia a výroku vo veci samej je povaha veci (§ 330 CSP) a požadované neodkladné opatrenie supluje cieľ a účel sledovaný žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, podmienku proporcionality požadovaného neodkladného opatrenia znejúceho na vypratanie bytu je vzhľadom k skutočnosti, že predstavuje vážny zásah do ústavne chráneného práva na obydlie a vytvorí ireverzibilný stav, potrebné podľa názoru súdu posudzovať veľmi prísne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Zo skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu informatívneho výsluchu, vyplýva, že odporcovia 1./ a 3./ disponujú prístupom do sporného bytu, ktorý však od októbra 2021 neslúži ako ich obydlie, ktoré majú zabezpečené iným spôsobom, avšak v predmetnom byte majú stále svoje osobné veci za účelom prevzatia ktorých byt sporadicky navštevujú (minimálne odporca 1./). Uvedené nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť zistená súdom pri doručovaní predvolania na informatívny výsluch odporkyni 3./ na adresu W. XX/X, Bratislava, kedy poštová zásielka pre odporkyňu 3./ sa z uvedenej adresy vrátila s označením ako adresát neznámy a dožiadaný policajný orgán pri vykonaní pokusu o doručenie zásielky na uvedenej adrese súdu oznámil, že odporkyňa 3./ tam už niekoľko mesiacov nebýva. Za daných okolností, kedy informatívnym výsluchom bolo zistené, že byt na W. XX/X, Bratislava neslúži primárne ako obydlie pre maloletého odporcu 1./ a ani jeho matku (odporkyňu 3./), je možné uzavrieť, že v prípade konkrétnej hrozby na živote, zdraví a majetku obyvateľov bytového domu a navrhovateľa v spojení s ilegálnym odberom predovšetkým zemného plynu, by okamžitý zásah súdu zodpovedal požiadavke proporcionality.
27. V ďalšom súd preto dôsledne skúmal podmienku naliehavosti a opodstatnenosti neodkladnej ingerencie súdu do právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, navrhovateľom odôvodňovanej zavineným všeobecným ohrozením života, zdravia a majetku obyvateľov bytového domu, ktoré je podľa neho potrebné uprednostniť pri kolízii s právami odporcov 1./ až 3./. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že k incidentu s únikom plynu a zásahu privolaných hasičov došlo dňa 16. 10. 2021 a z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by k úniku plynu v daný
deň došlo v dôsledku opakovaného neoprávneného pripojenia, resp. neoprávneného zásahu do zabezpečenia plynovej prípojky zátkou a červenou plombou po tom, ako bol pracovníkom SPP- distribúcia, a.s. odstránený krátky spoj hadicou. K podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného naliehavou potrebou ingerencie súdu a hrozbe výbuchu došlo dňa 21. 12. 2021, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch od zaznamenaného úniku plynu a pri informatívnom výsluchu dňa 28. 04. 2022 navrhovateľ potvrdil, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až po súčasnosť neeviduje žiaden obdobný incident spojený s únikom plynu zo sporného bytu, čo je podstatné aj vzhľadom na viazanosť súdu skutkovým stavom v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení (§ 329 ods. 1 CSP). Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a ich zmeny od času podania návrhu (ukončenie vykurovacej sezóny v súvislosti s využívaním plynu na vykurovanie a aktuálne využívanie sporného bytu odporcami 1./ a 3./ len na uskladnenie osobných vecí, t. j. bez využitia plynu pre potreby varenia, doba viac ako šesť mesiacov od zásahu hasičov, počas ktorej nebolo ani tvrdené ani osvedčené žiadne iné ohrozenie v súvislosti s odberom zemného plynu odporcami) hodnotených aj z hľadiska plynutia času, sa súd nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa o danosti nevyhnutnej naliehavej potreby výnimočného zásahu súdu do faktických vzťahov, ktorá je jednou zo základných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorá aj po zmene procesnoprávnej úpravy uvedenej v ods. 22 odôvodnenia, má byť rozlišovacím kritériom medzi dôvodnosťou poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv neodkladným opatrením a žalobou. Zistené skutočnosti vylučujú existenciu extrémne vysokého rizika výbuchu bytového domu, ktorou dôvodil navrhovateľ v odvolaní, a ktorá bez presvedčivej dôkaznej podpory je súdom hodnotená ako subjektívny záver navrhovateľa argumentujúceho aj v odvolaní pravdepodobnosťou nelegálneho pripájania na plynovú prípojku. Okrajovo súd tiež opakovane poukazuje na to, že v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním pre trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 285 Trestného zákona nebola preventívna ochrana poskytnutá ani preventívnymi zaisťovacími prostriedkami trestného práva, čo nepriamo nasvedčuje záveru súdu tom, že sa nejedná o ohrozenie konkrétne a pretrvávajúce. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci z objektívneho hľadiska nemôže byť vo vzťahu k tvrdenej hrozbe výbuchu plynu skutočnosť, že užívatelia bytu sa ilegálne pripojili na plynové potrubie, a že dňa 16. 10. 2021, t. j. po odstránení nelegálneho pripojenia došlo z neznámych dôvodov k úniku plynu. Súd tým v žiadnom prípade neospravedlňuje uvedené nielen nezákonné, ale aj nezodpovedné konanie osôb v danom čase žijúcich v spornom byte ani nebagatelizuje vzniknutú situáciu, avšak má za to, že po zohľadnení navrhovateľom predložených dôkazov a skutočností doplnených výsluchom zákonných zástupcov odporcov 1./ a 2./, nie je nebezpečenstvo ujmy na živote, zdraví obyvateľov daného bytového domu a ich majetku vrátane majetku navrhovateľa konkrétne, priame a bezprostredné, vyvolávajúce naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu súdu po šiestich mesiacoch od zaznamenaného úniku plynu za situácie, že v danom období nedošlo k žiadnemu obdobnému incidentu svedčiacemu o konkrétnosti a pretrvávaní danej hrozby. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť ani hypotéza založená na prístupe odporcov 1./ a 3./ do sporného bytu a možnosti opakovania neoprávneného odberu elektrickej energie alebo plynu v budúcnosti, či dĺžka trvania súdneho konania o vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to zdôraznil aj odvolací súd je existencia konkrétneho ohrozenia. Pokiaľ sa týka nebezpečenstva v súvislosti s opisovaným neoprávneným odberom elektrickej energie cez pivničné priestory, súd rovnako aj napriek námietkam navrhovateľa zotrval na názore o neproporcionalite požadovanej ochrany v tejto časti, keď ochranu pred neoprávneným pripájaním sa k odberu elektrickej energie cez pivničné priestory by zabezpečilo neodkladné opatrenie zakazujúce vstup do týchto priestorov bytového domu (nie ako sa navrhovateľ mylne domnieva neodkladné opatrenie zakazujúce nelegálne sa pripájať k odberu elektrickej energie, ktorý odhliadnuc od pochybností o jeho efektivite, vyplýva priamo zo zákona a nie je ho potrebné deklarovať neodkladným opatrením).
28. Vo vzťahu k odporcovi 2./ súd aj po vykonaní informatívneho výsluchu zotrval na závere o tom, že navrhovateľ spoľahlivo neosvedčil jeho pasívnu vecnú legitimáciu a nepredložil súdu žiadne dôkazy spravdepodobňujúce užívanie bytu č. 69 na Zochovej ulici č. 16/7 v Bratislave. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri vyprataní nehnuteľnosti je rozhodujúce faktické užívanie nehnuteľnosti osobou označenou ako zasahujúcou do vlastníckeho práva navrhovateľa/ žalobcu. Z informatívneho výsluchu vyplynulo, že odporca 2./ od roku 2011 v spornom byte nebýva, nedisponuje kľúčmi od neho a nemá v ňom ani žiadne osobné veci. Navrhovateľ v súvislosti s odporcom 2./ neprezentoval nielen dôkazy, ale ani tvrdenia o tom, že by mal sporný byt užívať. Z jeho argumentácie vyplynulo, že odporcu 2./ označil ako povinnú osobu z dôvodu, že bol v evidencii nehnuteľností evidovaný ako predchádzajúci vlastník z čoho odvodzoval požadovanú povinnosť odporcu 2./ byt mu odovzdať a vypratať. Pokiaľ
navrhovateľ spoľahlivo neosvedčil, že odporca 2./ fakticky byt užíva, resp. disponuje kľúčmi od bytu či má v ňom osobné veci, čím zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva, nie je možné mu len z titulu predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu uložiť povinnosť vypratať nehnuteľnosť. Vzhľadom na absenciu faktického užívania bytu odporcom 2./ by uloženie povinnosti vypratať byt odporcovi 2./ bolo len formálne a materiálne nevykonateľné.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol voči odporcom 1./ a 3./ pre neosvedčenie naliehavosti potreby okamžitého zásahu nariadením neodkladného opatrenia a vo vzťahu k odporcovi 2./ pre neosvedčenie pasívnej vecnej legitimácie.
30. Záverom súd okrajovo poukazuje na to, že výber vhodného prostriedku právnej ochrany a preukázania, resp. v danom prípade osvedčenia zákonných podmienok pre vyslovenie záveru o jeho dôvodnosti, zaťažuje navrhovateľa a súd pri rozhodovaní nepresadzuje ochranu a záujmy len jednej strany, ale skúma splnenie zákonných podmienok pre posúdenie vhodnosti zvoleného prostriedku. V danom prípade súd opakovane dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vypratanie bytu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia a suplovanie ochrany, ktorej sa navrhovateľ môže primárne domáhať žalobou o vypratanie nehnuteľnosti. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na páchanie trestnej činnosti odporcami, tak túto aj v zmysle zásady prezumpcie neviny nie je možné odvodzovať z prebiehajúceho a právoplatne neskončeného trestného konania.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Nakoľko súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej, rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP aj o trovách konania, a to v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešným povinným 1./ až 3./ vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Nakoľko však žalovaným 1./ až 3./ žiadne trovy v konaní nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). Rozhodnutím o nepriznaní nároku žalovanej na náhradu trov konania zároveň odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (§ 357 písm. d) CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(§ 363, § 364 CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)