Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/871/2008

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému V. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O., o vymoženie pohľadávky vo výške 223,06 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5, Banská Bystrica pod sp. zn. EX 219/2008, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,82 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený pôvodne pod obchodným menom APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s. podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 223,06 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. k. PV 601/04033/2007 zo dňa 04. 02. 2008. 2. Poverením č. 5601 036509* zo dňa 20. 06. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 219/2008. 3. Dňa 04. 06. 2015 súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 76,18 Eur. 4. Oprávnený v podaní zo dňa 04. 05. 2015 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v roku 2008. Exekúcia je vedená 7 rokov bez akéhokoľvek vymoženia pohľadávky, a teda ju pokladá za neúspešnú a bezvýslednú. 5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. 7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 8. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak podá návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, vždy je daný dôvod na zastavenie exekúcie bez toho, aby súd skúmal dôvody zastavenia exekúcie. Exekučné konanie je v zásade ovládané dispozičným princípom, z ktorého vyplýva, že oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania, je oprávnený iniciovať aj jeho skončenie. 9. Súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 rozhodol o zastavení exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 76,18 Eur. 12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 15. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 18. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil. 19. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, t. j. v minimálnej výške v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. 20. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi „cestovné náhrady - úradný záznam č. 33“ vo výške 7,92 Eur, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. Z úradného záznamu vyplýva, že pracovná cesta bola vykonaná na trase Banská Bystrica - O. a späť (bez bližšej špecifikácie cieľa cesty, konkrétnej adresy) „za povinným“. Z úradného záznamu nevyplýva konkrétny účel, za akým bola pracovná cesta vykonaná. Pokiaľ bola účelom cesty „návšteva“ povinného, súd nepovažuje túto za účelne vykonanú, nakoľko z miesta podnikania sa súdnemu exekútorovi v roku 2008 vrátila neprevzatá zásielka s oznámením pošty „adresát neznámy“, z oznámenia obce O. zo dňa 04. 08. 2008 vyplýva, že povinný sa v obci nezdržiava a z odpovede Registra obyvateľov zo dňa 28. 09. 2011 vyplýva, že povinný má v obci O. hlásený pobyt bezdomovca. Súd preto nepovažoval predmetný výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. 21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur za „telekomunikačné náklady (telefón, mobil, internet, fax...) kópie, obálky, spis. obal...“. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd konštatuje, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti čo do výšky, účelnosti a dôvodnosti takýchto výdavkov. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd taktiež konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad §

22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. 22. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 219/2008, a to poštovné v celkovej výške 5,96 Eur pozostávajúce z poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému doporučene do vlastných rúk vo výške 1,19 Eur (36 Sk), za doručenie výzvy povinnému na poskytnutie súčinnosti doporučene vo výške 1,50 Eur, za doručenie exekučného príkazu PSS, a.s. doporučene do vlastných rúk vo výške 1,40 Eur, za doručenie exekučného príkazu povinnému doporučene do vlastných rúk vo výške 1,40 Eur a za doručenie oznámenia o zistení nehnuteľností oprávnenému doporučene do vlastných rúk vo výške 0,47 Eur (zásielka v sume 1,40 Eur obsahujúca tri podania). Náhradu hotových výdavkov za poštovné súdnemu exekútorovi súd vo zvyšnej časti nepriznal, nakoľko nemal vynaloženie tejto sumy preukázané z obsahu spisu pripojenými doručenkami. Súd priznal

súdnemu exekútorovi taktiež hotové výdavky vo výške 0,70 Eur predstavujúce poplatok za elektronickú lustráciu účtov povinného. 23. Po vykonanej úprave súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013 a vyhláškou sumu 47,82 Eur, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 6,66 Eur a DPH vo výške 20% (základ dane 39,85 Eur) 7,97 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.