Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-45-2017.pdf
PDF · 98.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/45/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: ARTIN, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 6, Bardejov, IČO: 31 666 183, právne zastúpeného N.. I. C., advokátom, so sídlom D. 19, XXX XX H., proti povinným: 1/ Z. W., bytom R. XXXX/XX, C. H., 2/ M. X., bytom T. XXX, o vymoženie 895,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. mája 2016, č. k. 10Er/132/2010-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného zo dňa 01.03.2010 na základe vykonateľného titulu - zmenkového platobného rozkazu č.k. 56Zm/37/2006-18 zo dňa 21.08.2009, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.01.2009, sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 895,11 Eur. Súd prvej inštancie na základe žiadosti exekútora vydal poverenie. Oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Ex. poriadku návrh na vykonanie exekúcie doplnil a uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným 1/ vznikol na základe úverovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou B. a.s.. Za účelom zabezpečenia plnenia záväzkov v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil povinný 1/ bianko zmenku, kde povinný 2/ vystupoval ako avalista. Následne bola zmenka indosovaná bankou na spoločnosť Z., a.s. H., ktorá pohľadávku z exekučného titulu postúpila na oprávneného. Súd prvej inštancie preskúmal, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku. Oboznámil sa so Zmluvou o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 08.10.2003 (ďalej len „zmluva o úvere“), zmenkou, dohodou o vyplňovacom práce k bianko zmenke zo dňa 08.10.2003, pripojeným spisom Okresného súdu Trenčín č.k. 56Zm 37/06 a ostatným obsahom spisu. Konštatoval, že exekučným titulom je v tejto veci právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca oprávneného (B. H. G., a..s, H.) poskytol povinnému 1/ ako dlžníkovi úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý sa povinný 1/ zaviazal splácať v splátkach po 1.685,- Sk. V zmluve je dlžník označený svojím menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom. V rovnaký deň povinný 1/ uzavrel s právnym predchodcom oprávneného (B. H. G., a.s., H.) Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke (ďalej len Dohodu), kde v čl.1 dlžník vyhlásil, že odovzdal banke vlastnú bianko zmenku avalovanú povinným 2/. V čl. III, bod. 3.2 Dohody dlžník súhlasil s tým, že v prípade nesplnenia jeho záväzkov v súlade so zmluvou o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo uvedenou v čl. II tejto dohody, banka je oprávnená vyplniť na bianko zmenke čas splatnosti a zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči banke tak, aby bola celá pohľadávka banky s príslušenstvom
a poplatkami uspokojená. Zo zmenky zistil, že táto bola vystavená povinný 1/ dňa 08.10.2003 v C. H.. Na zmenke je vpísaná suma 26.966,- Sk so splatnosťou dňa 14.08.2006. Ako zmenkový ručite1 zmenku podpísal povinný 2/. Dňa 03.05.2005 došlo k indosovaniu zmenky z remitenta B. H. G., a.s. na rad nového majiteľa zmenky spoločnosti Z., a.s., H., ktorý si svoju pohľadávku uplatnil na súde v U., ktorý dňa 11.09.2006 vydal zmenkový platobný rozkaz č. 56Zm 37/2006-18. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.02.2010 bola pohľadávka spoločnosti Z., a.s. , H. proti povinným postúpená na oprávneného. Zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 1/ dňa 08.10.2003 za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb., pričom v tomto právnom vzťahuje vystupuje povinný 1/ nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a právny predchodca oprávneného vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Uvedená zmluva preto patrí nepochybne svojím obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, pretože formulár textu bol vopred zo strany právneho predchodcu oprávneného pripravený bez možnosti povinného 1/ meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa o (klasickú) typovú zmluvu bez možnosti povinného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. Ide o typickú spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde povinní vystupujú ako spotrebitelia vo vzťahu k službe, t.j. úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich osobných potrieb a právny predchodca oprávneného vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Aj keď jednoznačne právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 1. apríla 2004 (zákonom č. 150/2004 Z.z.), cieľom dodatočnej úpravy spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu Slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v Obč. zákonníku s účinnosťou od 1. apríla 2004 bola harmonizácia Slovenského zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Obč. zákonníka zavedeného § 52 a nasl. s účinnosťou od 1. apríla 2004, a to aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka je jednoznačne vyjadrený v ustanovení § 879f Občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvej inštancie, že v tomto prípade išlo o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému 1/ plnenie v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Povinný 1/ sa mohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy s podmienkami a obsahom zmluvy, ale obsah úpravy sankcií už nemohol reálne ovplyvniť. Zmluva vypracovaná bankou bola všeobecne používaná aj pri uzatváraní ďalších obchodných zmlúv s inými osobami. Následne keď súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom." Poukazujúc na čl. I § 11 ods. 1, 2 a § 17 zákona zmenkového a šekového súd prvej inštancie uzavrel, že zákon súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej zmluve, prevoditeľnosť zmenky indosamentom vylúčili (§ 11 ods. 2 ZZŠ), čo by malo za následok, že spotrebiteľ ako zmenkový dlžník bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. § 11 ods. 2 ZZŠ umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom, tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto v prípade zmenky, vychádzajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom, musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy. Porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so zákonom, a tým jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu a z ktorej je zmenkovým dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ je porušením povinnosti použiť v spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa, čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Keďže mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade došlo k indosácii zmenky v neprospech povinných, súd prvej inštancie mal za to, že zmenkové dojednanie (kauza zmenky) bola dojednaná v rozpore so zákonom (§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), a preto je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 19Co 859/2014 súd prvej inštancie zhrnul, že uplatnený nárok nemal byť právnemu predchodcovi oprávnenému (v pôvodnom konaní navrhovateľovi) priznaný už len preto, že vychádza zo zmenky vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri dohode o použití zmenky, teda pri uzatváraní zmenkovej zmluvy vylúčená prevoditeľnosť tejto zmenky indosamentom. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmenkové dojednanie (kauzu zmenky) ako dojednanú v rozpore so zákonom (§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), a preto je neplatné (§ 39 Obč. zákonníka), keďže na túto skutočnosť nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, nakoľko konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je konanie skrátené, v ktorom sa vychádzalo len striktne zo zmenky. Súd prvej inštancie preto exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. m) Ex. por. zastavil. V závere rozhodnutia uviedol, že o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi exekučného súdu. Zmluva o poistenom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo spolu s dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke boli uzatvorené dňa 08.10.2003, pričom § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie v čase ich uzatvorenia nebolo účinné. Vzhľadom na účinné právne predpisy v čase, kedy boli uzatvorené úverová zmluva, dohoda o bianko zmenke a kedy bola zmenka vystavená, nedošlo k porušeniu § 52 ods. 2 Obč. zákonníka a teda ani k neplatnosti zmenkovej zmluvy. V danej veci neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje a oprávnenému priznal náhradu trov konania.
3. Povinný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi exekučného súdu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
10. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
12. Oprávnený sa domáha proti povinnému 1/ a povinnému 2/ v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre vymoženie 895,11 Eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín, č.k. 56Zm/37/2006-18 zo dňa 21.08.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 25.03.2010. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 56 Zm/37/2006 a z doplneného návrhu na vykonanie exekúcie mal exekučný súd za preukázané, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného spoločnosti B. a.s. a povinných 1/ a 2/ vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v základnom konaní. Exekučný súd preto podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil.
13. Odvolací súd má za to, že exekučný súd správne uviedol, že Zmluvou o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXX XXXX XX SU zo dňa 08.10.2003, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného (B. H. G., a.s.) s povinnými 1/ a 2/, je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.
14. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 08.10.2003 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon spotrebiteľských úveroch účinný v čase vzniku zmluvného vzťahu. Podľa § 3 ods. 2 tohto zákona, ku dňu vzniku zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odvolací súd z obsahu predmetnej zmluvy nezistil, že povinný uzatvoril zmluvu na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Na druhej strane je zrejmé, že právny predchodca oprávneného poskytoval úver v rámci svojho podnikania. Rovnako predmetný úverový vzťah napĺňa definíciu spotrebiteľského úveru a spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Odvolací súd zároveň preskúmaním zmluvy zistil, že nejde o zmluvu, na ktorú by sa nevzťahoval zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 1ods. 2 tohto zákona.
15. Exekučný súd v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnými, keď uviedol, že vlastná zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola vystavená na zabezpečenie úveru, poskytnutého povinnému jeho právnym predchodcom na základe Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXX XXXX XX G. zo dňa 08.10.2003 a pripojením dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá však za následok automatické pokračovanie v exekučnom konaní.
16. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že zmenkový súd /respektíve iný orgán, ktorý vydal exekučný titul/ v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
17. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká teda exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v zmysle vyššie uvedeného. Odvolací súd má za to, že exekučný súd si túto povinnosť dôkladne splnil. Odvolací má za to, že exekučný súd z pripojeného spisu sp. zn. 56Zm/37/2006 a z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, na základe dôkazov predložených oprávneným dospel k správnemu záveru o neplatnosti zmenkovej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, nakoľko ustanovenie § 11 ods. 2 ZZŠ, umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť zmenky indosamentom predstavuje také ustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa a jeho nepoužitie možno považovať za odporujúce § 54 ods.1 OZ, keďže v danom prípade povinný tým, že vystavil zmenku bez vylúčenia jej prevoditeľnosti sa nepochybne vopred vzdal svojich práv. Exekučný súd preto v konečnom dôsledku správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku(v znení účinnom do 31.03.207) exekúciu zastavil, nakoľko na túto skutočnosť nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze.
18. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.207) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.207) len za predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je povinnosťou exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade, vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.207) v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.207) a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť. Odvolací súd má za to, že exekučný súd si túto povinnosť splnil, nakoľko identifikoval rozpor zmenkového dojednania so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.
19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).