Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-115-2017.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca: T., za účasti matky: Y., v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. J., sa návrhom, ktorý podal súdu dňa XX.X.XXXX domáhal zníženia výživného pre maloletého zo sumy 60 Eur mesačne na sumu minimálneho výživného 27,13 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného, čo bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.8.2015 č.k. 21P/80/2015-28 došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane. Našiel si priateľku, s ktorou býva v spoločnej domácnosti a narodil sa im syn Y., pričom jeho priateľka je na materskej dovolenke a jednoducho mu nevychádza platiť výživné 60 eur mesačne. Matka však požiadala o vykonanie exekúcie voči nemu z dôvodu, že výživné nie vždy platil v plnej výške. V tomto exekučnom konaní svoj dlh splatil a platí výživné v plnej výške, k dátumu podania návrhu nič matke nedlhuje.
2. Matka podala vo veci písomné vyjadrenie dňa XX.XX.XXXX a uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí, maloletý začal od septembra navštevovať materskú škôlku, čím sa zvýšili výdavky na neho. Jej príjem predstavujú iba rodinné prídavky 23,52 Eur, ako nezamestnaná v súčasnosti absolvuje rekvalifikačný kurz.
3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomné vyjadrenie dňa XX.XX.XXXX na základe prešetrenia pomerov na strane rodičov a maloletého dieťaťa. Uviedol, že zníženie výživného nedoporučuje. Navrhuje, aby súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, dostupných informácií týkajúcich sa príjmov, výdavkov na strane rodičov maloletého dieťaťa a odôvodnených potrieb dieťaťa.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a otca, rodným listom maloletého Y., daňovým priznaním otca za rok XXXX, správou úradu práce o evidencii matky, otca a jeho družky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav.
5. Posledná úprava výživného zo strany otca pre maloletého bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.8.2015 č.k. 21P/80/2015-28 právoplatným dňa 8.9.2015. Týmto rozsudkom bol Y.N. zverený do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné v sume 60 Eur od 19.5.2015 do budúcna a bol upravený styk otca s maloletým. V čase tohto súdneho rozhodnutia mal maloletý 1 rok,
matka bola na materskej dovolenke s príjmom XXX Eur mesačne,. otec bol zamestnaný za XXX Eur mesačne.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od E., T.. Z tohto podnikania má príjem okolo 600 až 700 eur mesačne, v závislosti od zákaziek. Podal H. a predpokladá, že výsledky podnikania aj za rok XXXX . budú podobné, teda ziskové. Jeho pomery sa podstatne zmenili v tom, že od roku XXXX žije so svojou družkou a z ich družobného pomeru sa narodil maloletý Y.. Žije so svojou družkou a maloletým dieťaťom v H. s tým, že keď sme tento byt nadobudli, mal nejaké dlhy, a preto nemohol zobrať hypotéku, ale túto hypotéku, ktorú zobrali v roku XXXX asi XX.XXX eur spláca mesačne sumou XXX Eur, lebo družka je na materskej dovolenke. Za bývanie v H.. Družka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky všetko dohromady XXX eur mesačne. Používa motorové vozidlo svojej družky, U. Auto nadobudli v r. XXXX za hotovosť, asi za X.XXX eur. Auto používa v súvislosti s podnikaním a výdavky na naftu predstavujú 80 eur mesačne. Za svoj mobil a mobil družky otec uviedol výdavok 60 eur mesačne. Výdavky na maloletého Y. odhadol sumou 200 eur mesačne, v výdavky za svoje oblečenie, obutie asi 150 eur mesačne, na domácnosť a hygienu asi 100 eur mesačne. Spláca ešte stavebnú pôžičku 159 eur mesačne, pričom túto stavebnú pôžičku zobrali spoločne s družkou v roku XXXX na T.. S družkou spoločne hospodária. Mimo 60 eur, ktoré platí pre maloletého J., ničím iným neprispieva, s maloletým sa nestretáva.
7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý J. má v súčasnosti X a T. roka, navštevuje Y., kde matka platí stravu 25 eur mesačne, 15 eur za pobyt v škôlke, ZRPŠ raz polročne 35 eur. Matka má príjem z rodinných prídavkov 23,50 eur mesačne a výživné, ktoré platí otec dieťaťa 60 eur mesačne. Žiaden iný príjem nemá, je vedená ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce. Po ukončení materskej dovolenky si prácu nevedela nájsť. V súčasnosti absolvuje C. Nemá ani žiadnu brigádnickú činnosť. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v M. a v dôsledku toho, že otec je nezamestnaný, tak jej matka, ktorá je zamestnaná finančne ťahá všetko týkajúce sa platenia bytu aj stravovania. Matka nevedela uviesť aký má jej matka príjem ani koľko platí za bývanie v trojizbovom byte. Matka odhadla výdavky s maloletým za mesiac, s prihliadnutím na to, že rýchlo rastie a treba mu často obmieňať oblečenie, obutie, okrem toho strava, hygiena, sumou 200 eur mesačne. Jej výdavky v súvislosti s cestou na rekvalifikačný kurz 20 eur mesačne, svoje ošatenie, obuv, hygiena 200 eur mesačne, mobilný telefón 10 eur mesačne a hygiena a kozmetika 20 eur mesačne.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matka nepoberá dávku v hmotnej núdzi, iba prídavok na dieťa v sume 23,52. Ako uchádzačka o zamestnanie je vedená I. Z ďalšej správy úradu práce zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že partnerke otca, E. sú vyplácané rodinné prídavky na dieťa T. sume 23,52 Eur a rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur
9. Z daňového priznania I. súd zistil, že príjmy zo A. predstavovali 1X.XXX,XX Eur, výdavky X.XXX,XX Eur, základ dane X.XXX Eur, daň XXX,XX. Z tohto daňového priznania s prihliadnutím na to, že otec podnikal od XX.X.XXXX predstavuje priemerný čistý mesačný príjem otca v sume XXX Eur ( X.XXX- XXX,XX=X.XXX,XX: X mesiacov= XXX,XX Eur).
10. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
15. Podľa § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.
16. Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení, ako aj zásad pre zmenu výživného, súd dospel k tomu záveru, že na strane otca nie sú splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného. Je to z toho dôvodu, že v čase prechádzajúcej úpravy výživného otcove príjmové a majetkové pomery boli horšie ako v súčasnosti, ktorá skutočnosť v zásade vylučuje zníženie výživného. Otec je v súčasnosti A., ktorý zo svojho príjmu je schopný platiť výživné pre maloletého J. sumou 60 Eur mesačne, ale aj v dostatočnej miere kryť potreby svoje a dieťaťa pochádzajúceho z jeho terajšieho partnerského vzťahu. Keďže spoločne hospodári so svojou družkou, ktorá má príjem z rodičovského príspevku, náklady ktoré mu vznikajú úhradou poplatkov za bývanie, ale aj s dieťaťom znáša spoločne s družkou. Len samotná skutočnosť, že spláca hypotéku za bývanie, pričom byt nie je v jeho vlastníctve, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného. Ďalšie výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( stavebný úver) nemajú prednosť pred platením výživného. Suma výživného 60 Eur je iba minimálne čiastka, ktorou otec je schopný zo svojho príjmu maloletému J. prispievať. Na druhej strane matka maloletého žije na hranici sociálneho minima, lebo je nezamestnaná a nemá vlastne žiaden príjem, pričom sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého a otec svoju vyživovaciu povinnosť plní iba vo forme platenia výživného. Otec žiadnou inou formou na maloletého neprispieva, s maloletým sa ani nestretáva. Všetky tieto okolnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného a v zmysle týchto výsledkov vykonaného dokazovania jeho návrh ako právne neodôvodnený zamietol.
17. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).