Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu WIFINET Services, s.r.o., so sídlom Š.Moyzesa 1006/7, 960 01 Zvolen, IČO: 46872485, zastúpený JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, proti žalovanej F. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. A. XXX, t.č. bytom Č. XXX, XXX XX J., Č. S., štátna občianka SR, o zaplatenie 280,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 70,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- € od 16.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.9.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 21.2.2017 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 21.2.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovanú na úhradu sumy 280,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- € od 16.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,- € od 16.8.2015 do zaplatenia a zo sumy 10,- € od 16.9.2015 do zaplatenia, a tiež na úhradu náhrady trov konania. Svoju žalobu zdôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pripojení č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015, na základe ktorej žalobca poskytoval služby internetového pripojenia žalovanej a táto sa zaviazala za tieto služby pravidelne mesačne uhrádzať sumu 10,- €. Žalovaná neuhradila za poskytované služby v období marec až september 2016, pričom žalobca špecifikoval jednotlivé faktúry s uvedením ich čísla a dátumu splatnosti, ktorých zaplatenia sa v tomto súdnom konaní domáhal. Žalobca tiež uviedol, že listom zo dňa 28.11.2016 od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú na úhradu týchto faktúr a zmluvnej pokuty. Na základe dohody o zmluvnej pokute sa žalovaná zaviazala zaplatiť v prípade porušenia viazanosti - minimálneho trvania zmluvy, zmluvnú pokutu, ktorá bude vyčíslená ako násobok zmluvnej ceny a počtu zostávajúcich mesiacov, čo predstavuje sumu 110,- €. Na základe dohody o zmluvnej pokute pre prípad nevrátenia koncového zariadenia bola dohodnutá zmluvná pokuta 100,- €.

2. Súd prípisom zo dňa 14.3.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby opravili žalobu v časti označenia žalobcu, nakoľko sídlo uvedené v žalobe nekorešpondovalo s výpisom z Obchodného registra, tiež aby opravili žalobu v časti petitu ohľadne dátumov odkedy žalobca požaduje jednotlivé úroky z omeškania, nakoľko označené faktúry boli splatné v roku 2016 a tiež aby oznámili, či žalobca berie žalobu v časti uplatnených zmluvných pokút späť tak, aby súd mohol bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“)) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom s poukazom na predbežne vyslovený právny názor súdom ohľadne dojednania o predmetných zmluvných pokutách vo vzťahu k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve, s tým, že v prípade ak z ich strany nebude žaloba v zmysle uvedeného čiastočne vzatá späť, platobný rozkaz nebude vydaný a súd nariadi pojednávanie.

3. Podaním zo dňa 21.3.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 5.4.2017, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opravil písaciu chybu ohľadne sídla žalobcu a zároveň oznámili súdu, že na žalobe trvajú aj v časti uplatnených zmluvných pokút, s tým, že nesúhlasili s nerovnováhou tak, ako ju definoval súd vo svojej výzve. Cenu za služby so zľavou mala žalovaná garantovanú na určité obdobie, v prípade, ak by sa nezaviazala na odoberaní služieb po určité obdobie, na cenu so zľavou v takom rozsahu služieb ako mala, by nemala nárok. Súčasne jej boli dodávané aj servisné služby zdarma. Preto nerovnováha medzi žalobcom a žalovanou určite nastala, ale v prospech žalovanej. Zmluvná pokuta vo výške 100,- € korešponduje s cenou koncového zariadenia a jeho príslušenstvom bez vykonaných služieb. Opakovane tu nastala situácia, že je tu nerovnováha, ale opakovane v prospech žalovanej. Zároveň žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstránil písaciu chybu v petite žaloby ohľadne dátumu, od ktorého si uplatňoval úroky z omeškania z jednotlivých žalovaných čiastok.

4. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 5.2.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavila sa žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu, ani žalobca neospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní, ani nežiadali pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v priebehu konania vo fotokópiách žalobca a to: Zmluvu o pripojení č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015 z č.l.5-6, dohodu o zmluvnej pokute k zmluve o pripojení z č.l.7, dohodu o zmluvnej pokute za nevrátenie koncového zariadenia k zmluve o pripojení z č.l.8, odstúpenie od zmluvy z č.l.9, knihu pohľadávok ku dňu 28.11.2016 z č.l.10 a tiež sa oboznámil s prednesom žalovanej, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o pripojení č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovanou ako účastníkom podľa § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom touto zmluvou sa poskytovateľ zaviazal poskytovať účastníkovi verejnú elektronickú komunikačnú službu, sprostredkovanie prístupu do siete internet (ďalej len „služba internet“ alebo „služba“) prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete poskytovateľa a to v rozsahu a mieste podľa špecifikácie služby a zároveň sa účastník zaviazal platiť poskytovateľovi dohodnutú cenu uvedenú v špecifikácii služby. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy mal byť aj cenník služieb v platnom znení, ktorý mal byť poskytovateľ povinný zverejniť na svojej www stránke alebo v sídle spoločnosti. Taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mali byť všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa na poskytovanie služby prístupu do siete internet (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), pričom všeobecné obchodné podmienky mali byť dostupné v pobočkách spoločnosti a na internetovej stránke poskytovateľa. Účastník vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a zaviazal sa ich dodržiavať. Taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mal byť aj odovzdávací protokol, ktorého podpísaním účastník mal potvrdil zriadenie služby a odovzdanie zariadení potrebných na poskytovanie služby. Pre prípad, že odovzdávací protokol nebude podpísaný zo strany zákazníka alebo poskytovateľa do 30 dní od podpisu zmluvy o pripojení, táto automaticky zaniká. V tejto zmluve je uvedená špecifikácia služieb, kde ako názov programu je uvedené MW Mini 6Mbit, typ programu WIFI_5Ghz, špecifikácia programu Download/Upload 6000/1000 Kbit/s, mesačná cena 10,- €. Z Dohody o zmluvnej pokute k Zmluve o pripojení č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015 súd okrem iného zistil, že i keď tento dokument je označený ako dohoda, je tu uvedená len žalovaná ako účastníčka, ktorá je tu aj podpísaná, pričom v tomto dokumente je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia povinnosti zo strany užívateľa, a to nedodržaním minimálneho trvania zmluvy po dobu

24 mesiacov od podpisu zmluvy má poskytovateľ služby WIFINET Services, s.r.o. nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe výpočtu zmluvnej pokuty, a to tak, že zmluvná pokuta bude vypočítaná ako násobok zmluvnej ceny a počtu zostávajúcich mesiacov, počas ktorých sa užívateľ zaviazal využívať objednanú službu. Doba minimálneho trvania zmluvy bola stanovená do dátumu 18.8.2017. Z Dohody o zmluvnej pokute za nevrátenie koncového zariadenia k Zmluve o pripojení č.XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015 súd zistil, že je tu tiež označený ako účastník len žalovaná a rovnako sa tu nachádza len jej podpis, s tým, že v tomto doklade je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia povinnosti zo strany užívateľa po ukončení zmluvy o pripojení vrátiť koncové zariadenie a jeho príslušenstvo, ktoré sú popísané v odovzdávacom protokole, riadne a včas, má poskytovateľ služby WIFINET Services, s.r.o. nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvné strany sa dohodli na výške zmluvnej pokuty v sume 100,- €. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že ho mal žalobca adresovať žalovanej, v ktorom je uvedené, že aktuálne evidujú voči žalovanej dlžnú sumu, ktorá nebola uhradená za poskytované služby v zmysle Zmluvy o pripojení č.XXXXXXXX, túto skutočnosť považujú za závažné porušenie zmluvy o pripojení, s tým, že na základe článku 11 bod 11.4. a článku 19 bod 19.4. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti WIFINET Services, s.r.o. pristúpili k ukončeniu platnej zmluvy o pripojení ku dňu 30.9.2016. Na základe týchto skutočností bola vyčíslená dlžná suma za služby vo výške 70,- €, pričom sú tam špecifikované jednotlivé faktúry s uvedením ich variabilného symbolu neuhradenej sumy a dátumu splatnosti tej ktorej faktúry. Taktiež je tam uvedené nevrátenie koncového zariadenia 100,- €, pokuta za nedodržanie zmluvnej viazanosti 110,- €. Na základe toho žiadali dlh vo výške 280,- € uhradiť najneskôr do 7 dní od zaslania tohto listu. Z knihy pohľadávok firmy žalobcu ku dňu 28.11.2016 súd zistil, že vo vzťahu k žalovanej je tu uvedených 7 faktúr s uvedením ich čísla, výšky fakturovanej sumy, dátumu vydania a dátumu splatnosti, v celkovej výške 70,- €. Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že nakoľko sa odsťahovala do zahraničia, nemala informáciu o tom, že si chcú to zariadenie prevziať, pričom toto je stále v byte, vlastníkom ktorého je jej otec. Uviedla, že nemá problém zariadenie vrátiť, toto je v poriadku a okrem toho je ochotná zaplatiť aj dlžnú čiastku na tých službách, čo by malo byť okolo 80,- €, s tým, že opätovne zdôraznila, že ju nikto neinformoval o tom, kedy resp. že vôbec si chcú zariadenie prevziať.

6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „zákon č.351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č.351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č.351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané Podľa § 53 ods. 4 v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd posúdil záväzkový vzťah strán sporu zo zmluvy o pripojení ako občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 280,- €, pričom časť tejto žalovanej sumy vo výške 70,- € mala predstavovať cenu za poskytnuté elektronické služby, ktoré mali byť riadne vyúčtované a vyfakturované žalobcom žalovanej, avšak z jej strany neboli uhradené. Súd považoval nárok žalobcu na úhradu týchto služieb v predmetnej výške za nesporný, keďže žalovaná na pojednávaní potvrdila, že túto cenu za poskytnuté služby zo strany žalobcu v príslušnom období neuhradila, rovnako nespochybnila, že by tieto služby jej zo strany žalobcu neboli poskytnuté, hoci žalobca k žalobe nepriložil faktúry, na základe ktorých mali byť predmetné elektronické služby mesačne žalovanej fakturované, s tým, že súd vychádzal z príslušného ustanovenia zmluvy o pripojení, podľa ktorého mala byť mesačná cena za tieto služby vo výške 10,- €. Na základe toho súd prisúdil žalobcovi voči žalovanej celú sumu ním uplatnenú z titulu neuhradených služieb vo výške 70,- €, keď v podstate tento nárok žalobcu žalovaná uznala. Zvyšná časť žalovanej sumy predstavovala čiastku 210,- €, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil z titulu zmluvných pokút. Konkrétne bola uplatnená zmluvná pokuta za nevrátenie koncového zariadenia vo výške 100,- € a pokuta za nedodržanie zmluvnej viazanosti 110,- €. Súd ohľadne týchto dvoch uplatnených nárokov z titulu zmluvných pokút žalobu zamietol z nasledovných dôvodov. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že podľa zmluvy o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, bolo dojednané, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je odovzdávací protokol, s tým, že pokiaľ tento nebude zo strany zákazníka alebo poskytovateľa podpísaný do 30 dní od podpisu zmluvy o pripojení, táto zmluva automaticky zaniká. Nakoľko zo strany žalobcu nebol až do vyhlásenia rozsudku ako listinný dôkaz do súdneho spisu predložený predmetný odovzdávací protokol, súd nemohol vyhodnotiť,

či nedošlo k zániku predmetnej zmluvy o pripojení ku dňu 18.9.2015 a v tej súvislosti teda či vôbec mohol vzniknúť žalobcovi nárok na úhradu plnení, ktorých sa žalobca domáhal, na základe uzavretej zmluvy o pripojení č.XXXXXXXX. Okrem toho súd poukazuje na fakt, že v predmetnom odovzdávacom protokole, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, mal účastník, čiže žalovaná svojim podpisom potvrdiť zriadenie služby a odovzdanie zariadení potrebných na poskytovanie služby. Keďže predmetný odovzdávací protokol nebol súdu predložený, súd nemohol zistiť ani aké konkrétne zariadenie malo byť žalovanej odovzdané a tým pádom ani posúdiť hodnotu tohto zariadenia, hoci žalovaná nespochybnila, že nejaké zariadenie prevzala. V dôsledku toho súd nebol schopný ani posúdiť primeranosť výšky uplatnenej zmluvnej pokuty s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. A hoci súd vyzval žalobcu na preukázanie reálnej hodnoty predmetných zariadení, ktoré mali byť žalovanej poskytnuté, aj vzhľadom na možné posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k jej paušalizovaniu, bez ohľadu na reálnu hodnotu zariadenia, žalobca tieto skutočnosti súdu nepreukázal. Okrem toho má súd za to, že z vykonaného dokazovania ani nebolo preukázané, že by boli splnené podmienky vzniku nároku žalobcu na túto zmluvnú pokutu, keďže z dokladu označeného ako Dohoda o zmluvnej pokute za nevrátenie koncového zariadenia k zmluve o pripojení č.XXXXXXXX (okrem toho, že je sporné, či sa vôbec jedná o dvojstranný právny úkon - dohodu zmluvných strán ohľadne zmluvnej pokuty), vyplýva, že by žalobcovi mal vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu v prípade ak nevráti užívateľ koncové zariadenie a jeho príslušenstvo po ukončení zmluvy o pripojení riadne a včas, pričom ale zo žiadneho dôkazu nebolo preukázané dokedy mala žalovaná mať povinnosť toto koncové zariadenie vrátiť tak, aby bola splnená podmienka jeho vrátenia „riadne a včas“. Avšak predovšetkým súd poukazuje na to, že v konaní zo strany žalobcu nebolo relevantným spôsobom preukázané ani ukončenie zmluvy, keďže žalobca toto ukončenie zmluvy odôvodňoval odstúpením od zmluvy, hoci ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo do súdneho spisu doložené len samotné odstúpenie od zmluvy bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom preukázané, že bolo toto odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej, resp. že jej aspoň bolo odoslané, čiže dané na poštovú prepravu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 110,- € z titulu údajného porušenia povinnosti - nedodržania zmluvnej viazanosti, súd aj v tomto prípade zastáva názor, že v konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na jej zaplatenie, čiže že by boli splnené podmienky vyžadované na vznik tohto nároku, predovšetkým porušenie nejakej zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, keď v zmysle Dohody o zmluvnej pokute k zmluve o pripojení č.XXXXXXXX vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu mal žalobcovi vzniknúť v prípade porušenia povinností zo strany užívateľa, a to nedodržaním minimálneho trvania zmluvy po dobu 24 mesiacov od jej podpisu. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom v tomto konaní totiž nevyplýva špecifikácia toho, čo sa má rozumieť pod pojmom „nedodržanie minimálneho trvania zmluvy“, keďže žalobca nepredložil v konaní do súdneho spisu všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy, s tým, že v predmetnom odstúpení od zmluvy zo dňa 28.11.2016 žalobca odkazoval na tam citované ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali predstavovať závažné porušenie zmluvy o pripojení. Inak povedané, súd zo žiadneho dôkazu, ktorý bol v konaní predložený, nemal preukázané, že povinnosť žalovanej ako účastníka dodržať minimálne trvanie zmluvy po dobu 24 mesiacov bola porušená tým, že neuhradila príslušné faktúry, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikol nárok na predmetnú zmluvnú pokutu. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania oprávnenosti jeho nárokov uplatnených v tomto súdnom konaní na zaplatenie predmetných zmluvných pokút a s poukazom na to žalobu zamietol v časti istiny vo výške 210,- € vrátane príslušenstva. Na okraj súd uvádza, že aj keď nárok žalobcu vo vzťahu k predmetným zmluvným pokutám zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, dojednanie o týchto zmluvných pokutách by bolo možné považovať aj za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čiže žalovanej, tak ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, keď podľa názoru súdu u zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 110,- € je značná nerovnováha spôsobená skutočnosťou, že podstatou tejto zmluvnej pokuty má byť povinnosť spotrebiteľa platiť dodávateľovi po ukončení zmluvy odstúpením od nej zo strany dodávateľa každý mesiac sumu vo výške zodpovedajúcej cene poskytovanej služby, ktorá bola pôvodne v zmluve dojednaná, a to bez toho, aby bol dodávateľ povinný túto službu spotrebiteľovi naďalej poskytovať. U zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 100,- € je značná nerovnováha, podľa názoru súdu daná skutočnosťou, že jej výška je paušalizovaná bez ohľadu na reálnu hodnotu koncového zariadenia, ktoré malo byť poskytnuté spotrebiteľovi, pričom reálna hodnota

koncového zariadenia nebola ani v zmluve, ani v prílohách, ktoré mali byť jej neoddeliteľnou súčasťou uvedená. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd vychádzal z toho, že žalovaná je v omeškaní so zaplatením predmetných faktúr a toto omeškanie stále trvá, keď žalovaná nespochybnila dátum splatnosti tej ktorej fakturovanej sumy. Na základe toho súd považoval nárok žalobcu na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr za dôvodný a tento zákonný úrok z omeškania mu súd priznal z prisúdených súm vo výške 5 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.3.2016 vo výške 0 %, čiže úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobe vyhovel len čiastočne, skúmal súd pomer úspechu strán sporu, ktorý svedčal žalovanej, ktorá by mala v dôsledku toho nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v určitom %- tuálnom rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu x % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.