Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-9P/90/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov I. F., nar. X.X.XXXX, bytom N., ul. P. 2, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, a L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., S. XX/XX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

Zveruje maloletého L. F., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Martina sumou 130 eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc 23.3.2017.

Dlžné výživné za obdobie od 23.3.2017 do 31.1.2018 vo výške 180 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania do rúk matky, pod hrozbou straty výhody splátok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Martinom každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 15.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 23.3.2017 návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému L., nar. XX.X.XXXX, ktorým sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške 200 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom žiadala upraviť každý týždeň v piatok v čase od 14.30 hod. do 16.30 hod. za jej prítomnosti. Návrh odôvodnila tým, že spoločnú domácnosť viedli do 5.2.2017, kedy zistila, že manžel si z bytu odsťahoval osobné veci v čase, keď bola na návšteve u svojich rodičov. Po opustení spoločnej domácnosti otcom maloletého sa vrátila k svojim rodičom, kde býva doteraz. Manžel žije u svojich rodičov v obci Y..

2. Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu 23.6.2017 nesúhlasil s tvrdením matky, že počas jej návštevy u svojej matky opustil spoločnú domácnosť. Práve matka po výmene názorov opustila domácnosť a prehlásila, že podáva návrh na rozvod manželstva. Preto si zobral svoje osobné veci z bytu, odišiel k svojim rodičom a matke oznámil, že treba vypratať byt. Tvrdenia matky, že sa o syna nezaujíma, sú zavádzajúce. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa snažil telefonicky spojiť s matkou dieťaťa, ktorá mu nezdvíhala telefón. Keď sa jej dovolal, zdvihla svokra, ktorá mu vynadala a zložila. Prvý kontakt s maloletým mu matka umožnila v marci 2017, kedy boli pred ich domom asi hodinu a pol, odvtedy sa s maloletým stretáva každý piatok, keďže matka mu nechce umožniť širší kontakt, pretože na to „nie je čas“.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný stav veci:

4. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť predovšetkým na rozsahu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, okrem toho matka trvala na svojej prítomnosti pri styku, súd rodičom odporučil poradenstvo na Referáte psychologicko - poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice týkajúce sa zlepšenia komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy maloletého dieťaťa.

5. Otec vo svojej výpovedi žiadal určiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Súhlasil s tým, aby matka zatiaľ bola prítomná pri styku, ale v prípade, že on navrhne, kam chce ísť s maloletým, matka mu v tomto bráni. Matka diktuje koľko, kedy a kam pôjdu, preto vznikajú rôzne konflikty. Podľa neho matka sa snaží o to, aby bol jeho kontakt s dieťaťom minimálny. Poukázal na to, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti a matka chodila na skúšky, vždy zabezpečoval starostlivosť o maloletého. Chodieval s ním sám k svojim rodičom na návštevu, zabezpečoval preventívne prehliadky u lekárky bez prítomnosti matky. Vie sa o syna postarať, majú spolu dobrý vzťah, maloletý sa teší, keď ho vidí.

- 3 - 9P/90/2017

6. Otec spláca pôžičku K. po XXX eur mesačne, ktorú si vzal, keď ešte neboli manželia na auto a aby mohol pomôcť svojím rodičom, asi vo výške XX XXX eur. Synovi platí od augusta 2017 výživné XXX eur mesačne, pretože od marca 2017 do júla 2017 síce platil XXX eur mesačne, ale potom mal prenajatý byt, čiže nestíhal platiť výživné v takejto výške. Momentálne býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi a bratom. Od narodenia maloletého mu platí sporenie vo výške 20 eur mesačne, ďalej 25 eur paušál na telefón, každé tri mesiace povinné zmluvné poistenie motorového vozidla po 20 eur. Na benzín vynakladá 110 - 120 eur mesačne, vzhľadom na trojzmennú prevádzku nemá inú možnosť ako cestovať do zamestnania autom. Na drogériu pre seba vynakladá 25 - 30 eur mesačne. Rodinný dom, v ktorom býva, nepatrí rodičom, ale vlastní ho jeho brat, ktorému dáva XXX eur za to, že tam môže bývať. Sumu XXX eur mesačne dáva na stravu, mama mu perie a varí. Jeho otec je invalidný dôchodca, mama je upratovačka. Brat pracuje na zmeny, zarába asi 600 eur mesačne.

7. Matka počas celého konania trvala na svojej prítomnosti pri styku, poukazovala na vek maloletého dieťaťa ako aj na to, že otec nie je schopný sám sa o dieťa postarať. Poberá prídavok na dieťa a rodičovský príspevok, okrem toho jej otec za obdobie marca 2017 až júla 2017 prispieval na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne, od augusta jej dáva 100 eur mesačne. Matka uviedla, že nemá žiadne výdavky, snaží sa najskôr zabezpečiť všetko dieťaťu a až potom môže mať svoje výdavky. Finančne jej vo všetkom pomáhajú jej rodičia, zo svojho príjmu matka uhrádza len výdavky maloletého syna. Je študentkou 3. ročníka Prešovskej univerzity, Fakulty manažmentu. Štúdium jej hradia rodičia vo výške XXX eur ročne. Na poslednom pojednávaní uviedla, že momentálne pracuje v Sociálnej poisťovni, je to podmienka na to, aby ukončila štúdium, musí odrobiť 80 hodín.

8. Svoju prítomnosť pri styku si matka predstavuje aspoň dovtedy, kým maloletý nezačne rozprávať, aby jej vedel povedať, či mu bolo ubližované. To, či mu bolo zo strany otca ubližované, preukázať nevie, ale už v byte, kde spolu bývali, sa otec prejavoval vulgárne a agresívne. Boli situácie, že sa tak prejavoval voči nej, ale aj voči dieťaťu. Napr. poprosila ho, aby ho išiel prebaliť, on ho síce prebalil, ale použil nadávku, ktorú adresoval maloletému. Čiže nebol na dieťa priamo nejaký agresívny. Ona ale na synovi

videla, že bol z toho v strese. V minulosti, keď bola v škole, otec so synom veľmi sám nebol, pretože zvykol ho zobrať k svojim rodičom. Takisto k lekárovi s ním chodili obaja.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že maloletý je v celodennej starostlivosti matky, je zdravý. Matkin otec je pracujúci, jej matka je nezamestnaná. Otec býva u svojich rodičov, jeho otec je invalidný dôchodca, matka pracuje ako upratovačka. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj otcova sestra, študentka strednej školy, a brat, pracujúci. Rodina hospodári spoločne. Otec prispieva na chod domácnosti sumou 100 -200 eur mesačne. Pracuje na trojzmennú prevádzku.

10. V mesiacoch marec 2017 až november 2017 boli manželom poskytnuté poradensko -psychologické konzultácie, párové aj individuálne, z ktorých vyplýva nasledovné: Mladí manželia krátko po svadbe bývali u rodičov matky, tam začali nedorozumenia a hádky, preto sa rozhodli osamostatniť, avšak za cenu ďalších pôžičiek. Partner si do manželstva priniesol finančné záväzky a v domnení, že odteraz sú spoločné, ešte navyšoval pôžičkami od p.

- 4 - 9P/90/2017

F.. Téma peňazí sa stala a aj doteraz je ústrednou, pretože matka zostala na materskej bez príjmu, študuje pritom na vysokej škole a financií nie je dostatok. Manžel chcel spoločne prefinancovať aj jeho predmanželské úvery, ale navrhovateľka odhadla úvery ako príliš ohrozujúce a odmieta ich. Navrhovateľka sčasti chápe teoretickú potrebu dieťaťa byť s otcom, avšak ako mladá mamička nedisponuje potrebnými zručnosťami, ako styk udržať bez konfliktov s bývalým partnerom, ku ktorým dochádza za jej prítomnosti. Podľa psychologičky rodičia nie sú zrelí, postojovo ani emocionálne rodičovsky pripravení na to, aby sa dohodli, preto je potrebné, aby bol styk určený súdom. Manželom bolo odporúčané, aby postupne pracovali na tom, aby matka nemusela pri všetkom asistovať a podporila otca a nie ho stále kritizovala. Spolupráca rodičov s RPPS bola na celkom dobrej úrovni, rodičia sa obracali na referát aj spontánne, vedia prijímať odbornú pomoc.

11. Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa matky uviedla, že matka nesúhlasí s tým, aby bol styk každý nepárny týždeň v utorok, čiže súhlasila len s tým, aby styk bol každú párnu sobotu a každý týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., vzhľadom na školské povinnosti matky, ktoré budú trvať do určitého času ako aj vzhľadom na vek dieťaťa.

12. Právna zástupkyňa otca trvala na tom, aby styk bol upravený každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 15.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. V tom týždni, kedy otec nemá dieťa v sobotu, čiže v nepárnom týždni, trvá na tom, aby styk bol v utorok aj štvrtok od 15.00 hod. od 17.00 hod.

13. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa rodičia dohodli na úprave styku, v prípade, ak k dohode nedôjde, úpravu styku ponecháva na úvahu súdu.

14. Opisom mzdového listu otca bolo preukázané, že u zamestnávateľa obchodnej spoločnosti E. s. r. o. bol jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 12/2016 - 11/2017 vo výške 935 eur.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- 5 - 9P/90/2017

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti.

22. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Uvedenú výšku výživného súd v danom prípade považoval za adekvátnu aj odôvodneným potrebám zdravého jeden a pol ročného dieťaťa, ktoré je v celodennej starostlivosti matky, nenavštevuje predškolské zariadenie a jeho odôvodnené výdavky nevybočujú z bežných výdavkoch ako majú deti v takomto veku. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

23. Pri určení výšky výživného súd nezohľadnil výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, a to sú výdavky na splácanie pôžičiek, pričom je povinnosťou otca usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Vzhľadom k tomu, že otec v období od 03/2017 - 07/2017 prispieval na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne, od augusta 2017 platí 100 eur mesačne, vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 23.3.2017 do 31.1.2018 vo výške 180 eur, ktorý mu súd umožnil zaplatiť v dvanástich mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku ( dlh za mesiace 03/2017 - 07/2017 nevznikol, pretože otec vtedy platil po 150 eur mesačne, pričom matka toto výživné na dieťa spotrebovala, dlh za mesiace 08/2017 - 01/2018, kedy otec platil po 100 eur mesačne, pričom pri výživnom určenom vo výške 130 eur ide o 6 mesiacov x 30 eur = 180 eur ).

- 6 - 9P/90/2017

26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich

rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičia s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi.

28. Súd upravil styk otca s dieťaťom v súlade s návrhom otca na každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 15.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., pretože má za to, že takýto styk je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa a aj vzhľadom na vek dieťaťa, v ktorom sa budujú nevyhnutné väzby k rodičom potrebné pre jeho budúci vývoj je takáto úprava styku pre dieťa veľmi potrebná. V konaní nebolo preukázané, že by otec nebol spôsobilý postarať sa o maloleté dieťa v čase vyhradenom pre styk, pričom je zrejmé, že rodičia majú medzi sebou konflikt vychádzajúci najmä z finančných záležitostí rodiny, čo sa negatívnym spôsobom odráža aj na komunikácii medzi nimi. Súd počas viacerých pojednávaní apeloval na matku maloletého, aby si uvedomila dôležitosť styku otca s dieťaťom, ako aj skutočnosť, že počas otcovho styku s maloletým nemá matka právo

- 7 - 9P/90/2017

rozhodovať o tom, kde sa bude styk realizovať a aký program otec dieťaťu urobí, pretože je to čas, ktorý patrí otcovi a dieťaťu a matka je zatiaľ oprávnená zúčastniť sa týchto stretnutí, pričom nie je to jej povinnosť. Súd pri umožnení prítomnosti matky pri styku prihliadal aj na to, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov, takže nie je vylúčené, že takáto úprava styku je len dočasná a na čas po rozvode sa môže zmeniť.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.