Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. H. Z., nar. X.X.XXXX, 2. G. Z., nar. XX.X.XXXX, obaja žalovaní bytom X., časť Ď. D., R. Ž. XXX/X, o zaplatenie 10.213,04 eur s príslušenstvom a iné

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.722,41 eur s vyčísleným úrokom vo výške 63,33 eur a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.132,84 eur od 31.1.2014 do 16.4.2014, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.968,56 eur od 17.4.2014 do 9.5.2014, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.953,12 eur od 10.5.2014 do 16.5.2014, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.722,41 eur od 17.5.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 9.722,41 eur ako aj v prevyšujúcej časti vyčísleného zmluvného úroku, v časti vyčísleného úroku z omeškania, v časti zmluvného úroku vo výške 7,15 % ročne od 16.1.2014 do zaplatenia a prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 85,66 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

ulov D., R. železnici XXX/X,,lžbeta Z., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom X. __________________________________________1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.1.2017 sa Československá obchodná banka, a.s. ako pôvodný žalobca (ďalej ČSOB) domáhala zaviazania žalovaných na spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy 10.213,04 eur, úroku vo výške 317,58 eur, úroku z omeškania vo výške 13,40 eur, s úrokom vo výške 7,15% ročne zo súm a období špecifikovaných v žalobe, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo súm a období špecifikovaných v žalobe ako aj s 8,25% úrokom z omeškania ročne z úroku vyčísleného sumou vo výške 317,58 eur od 16.1.2014 do zaplatenia. Uplatnený nárok ČSOB odôvodnila tým, že so žalovanými uzavrela dňa 14.10.2009 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 122508, na základe ktorej poskytla žalovaným úver hypotekárneho typu vo výške 15.000,- eur bez uvedenia účelu. Na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy uzavreli súčasne zmluvné strany aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 122508/ Zal/1. Žalovaní opakovane porušovali zmluvné a obchodné podmienky, a tak ČSOB vyhlásila dňa 15.1.2014 predčasnú splatnosť úveru. ČSOB pristúpila aj k výkonu záložného práva predajom zálohu prostredníctvom dobrovoľnej dražby, avšak založená nehnuteľnosť nebola doposiaľ vydražená. Ku dňu 15.1.2014 dlh žalovaných predstavoval sumu vo výške 10.959,78 eur, ktorá pozostávala z istiny vo

výške 10.628,80 eur, úroku vo výške 317,58 eur, úroku z omeškania vo výške 13,40 eur. Žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili sumu vo výške 415,76 eur, ktorú ČSOB započítala na istinu úveru. Istina úveru ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 10.213,04 eur, ktorá je s poukazom na čl. III zmluvy o úvere úročená zmluvným úrokom 7,15% ročne. Za dôkaz ČSOB označila zmluvu o poskytnutí úveru ako aj zmluvu o zriadení záložného práva, poslednú výzvu, oznámenie o zosplatnení úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, špecifikáciu dlžnej sumy k 27.1.2014 a prehľad úhrad.

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.9.2017 uzavretej medzi ČSOB, a.s. ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovaným. Súd na návrh postupcu uznesením z 3.11.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

3. Žalovaní v podaní doručenom súdu 5.2.2018 poukazovali na skutočnosť, že zmluvu o úvere uzatvárali ako fyzické osoby a citovali § 52 ods. 1, 2, 3, 4 ako aj § 54 ods. 1 OZ, § 299 ods. 2 CSP. Taktiež uviedli, že namietajú príslušenstvo pohľadávky nárokované žalobcom a konštatovali, že k 15.1.2014 došlo k vyhláseniu pohľadávky za predčasne splatnú. Žalovaní tvrdili, že vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle § 565 zaniká zmluva o spotrebiteľskom úvere, a tak zaniká povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. V súvislosti s tým poukázali na § 121 ods. 3 a uviedli, že ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Žalovaní sa dovolali aj premlčania pohľadávky a nároku žalobcu uplatňovať si plnenie z premlčanej pohľadávky. Do omeškania sa žalovaní dostali v júli 2013 a ich veriteľ mohol a mal svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky využiť už v auguste 2013 a nie v januári 2014. Premlčacia doba z dôvodu omeškania splátok začala plynúť 16.8.2013 a uplynula 16.8.2016. Žaloba bola na súd podaná až 12.1.2017, teda po márnom uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žalovaní namietali postúpenie pohľadávky a spochybnili aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keď bez zmluvy o postúpení nie je jasné kedy a či vôbec nastala účinnosť zmluvy. Žalobu žalovaní navrhli zamietnuť.

4. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 6.2.2018 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaných žalovaných.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaných, podľa ktorého vyhlásením mimoriadnej splatnosti dochádza k zániku úverovej zmluvy. Dochádza tým len k mimoriadnej splatnosti úveru po doručení oznámenia o zosplatnení. V danom prípade sa začalo aj s výkonom záložného práva, ktoré zabezpečovalo čerpaný úver, no dobrovoľná dražba doteraz neprebehla a žalovaní po zosplatnení úveru uhradili 16.1.2014 sumu 5,33 eur, 16.4.2014 sumu 164,28 eur, 9.5.2014 sumu 15,45 eur a 16.5.2014 uhradili sumu 230,71 eur. Ďalšie úhrady žalovaní nerealizovali. Zotrval na podanej žalobe, ktorej navrhol v celom rozsahu vyhovieť.

6. Súd v súlade s § 181 ods. 2 určil, že medzi stranami nie je sporné uzavretie zmluvy, sporný je rozsah uplatneného nároku, či už z dôvodu premlčania splátok splatných do 12.1.2014, ako aj z dôvodu, že podľa názoru súdu vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa stalo splatné aj príslušenstvo úveru v podobe úroku, a preto žalobcovi nevznikol nárok na zmluvný úrok z dlžnej a nepremlčanej istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti. Súd súčasne uviedol, že vykoná dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že ČSOB, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o pôvodným žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. ako aj podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

8. Súd mal z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 preukázané, že medzi ČSOB a žalovanými bola dňa 14.10.2009 uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. 122508, na základe ktorej sa ČSOB zaviazala poskytnúť žalovaným ako dlžníkom úver vo výške 15.000,- eur bez uvedenia účelu, ktorého splatnosť bola najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania, mesačnými anuitnými splátkami po 175,32 eur, splatnými k 15. dňu kalendárneho mesiaca, pri úrokovej sadzbe vo výške 7,15% ročne fixovanej do 15.10.2019, pri RPMN 7,99% a celkových nákladoch 6.514,17 eur. Priemerná hodnota RPMN je 9,58%.

Prípisom z 24.7.2013 ČSOB vyzývala každého zo žalovaných k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 326,- eur, vrátane poplatku za upomienku, pričom každého zo žalovaných súčasne upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude úver vyhlásený za splatný a celý dlh vo výške 11.266,53 eur bude povinný uhradiť.

Prípisom zo 16.1.2014 ČSOB oznámila každému zo žalovaných, že dňom 15.1.2014 vyhlásila svoju pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 122508 za splatnú. Každého zo žalovaných súčasne vyzvala uhradiť celú sumu, vyčíslenú k 19.1.2014, vo výške 10.965,85 eur do 30.1.2014. Podľa fotokópií doručeniek, žalovaný v 1. rade si prevzal zásielku ČSOB dňa 21.1.2014 a žalovaná v 2. rade dňa 24.1.2014.

9. K tvrdeniu žalovaných, podľa ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 dochádza k zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd uvádza, že žalovanými tvrdený dôvod zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepozná ani zákon č. 258/2001 Z.z. a ani Občiansky zákonník, ktorý zánik záväzkov upravuje v ustanoveniach § 559 a nasl. Je nepochybné, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 dochádza len k zmene obsahu záväzku dlžníka z úverovej zmluvy v rozsahu termínu jeho splatnosti, nepochybne však nie k zániku záväzku.

10. Podľa tabuľky vyhotovenej ČSOB na čl. 16 súdneho spisu, žalovaní realizovali nepravidelne platby na splátky splatné od 16.11.2009 do 16.12.2013 Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (15.1.2014) ČSOB podľa uvedenej tabuľky evidovala dlh žalovaných vo výške 10.959,78 eur, ktorý pozostával z istiny zahrnutej v dlžných splátkach vo výške 490,63 eur, predčasne zosplatnenej istiny vo výške 10.138,17 eur, úroku zahrnutého v dlžných splátkach vo výške 254,25 eur a zo splátky splatnej 15.1.2014 vo výške 63,33 eur, dlžného úroku z omeškania vo výške 13,40 eur. Podľa prehľadu úhrad na čl. 17 súdneho spisu žalovaní uhradili dňa 16.1.2014 sumu vo výške 5,33 eur, dňa 16.4.2014 uhradili sumu vo výške 164,28 eur, dňa 9.5.2014 uhradili sumu vo výške 15,44 eur, dňa 16.5.2014 uhradili sumu vo výške 230,71 eur, a tak žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili úhrnom sumu vo výške 415,76 eur, ktorú súd započítal na predčasne zosplatnenú úverovú istinu vyčíslenú vo výške 10.138,17 eur. Táto v dôsledku úhrad žalovaných klesla na dlžnú sumu istiny vo výške 9.722,41 eur, v ktorej časti súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný.

11. Pokiaľ žaloba vo veci bola súdu doručená dňa 12.1.2017, s poukazom na žalovanými vznesenú námietku premlčania súd prihliadol na premlčanie nároku žalobcu podľa § 100 ods. 1 OZ, § 101 a § 103 v časti dlžných splátok splatných do 12.1.2014, v ktorých bola zahrnutá splatná dlžná istina vo výške 490,63 eur, dlžný úrok vo výške 254,25 eur a dlžný úrok z omeškania vo výške 8,30 eur, v ktorých častiach súd žalobu zamietol, keď do podania žaloby uplynula premlčacia doba podľa § 101 na ich úspešné uplatnenie. Súd s poukazom na § 110 ods. 3 žalobcovi priznal z vyčísleného úroku len dlžný nepremlčaný úrok vo výške 63,33 eur, splatný v splátke splatnej 15.1.2014 a v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku, ale aj v časti zostatku vyčísleného úroku z omeškania (z omeškaných, avšak premlčaných splátok) žalobu zamietol.

12. Žalobca si uplatnil popri vyčíslenom úroku aj nárok na ďalší úrok vo výške 7,15% ročne od 26.1.2014 do 16.4.2014 zo sumy 10.623,47 eur, od 17.4.2014 do 9.5.2014 zo sumy 10.459,19 eur, od 10.5.2014 do 16.5.2014 zo sumy 10.443,75 eur a zo sumy 10.213,04 eur od 17.5.2014 do zaplatenia.

Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 7,15% ročne, pričom žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 15.1.2014, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu prevyšujúci dlžnú nepremlčanú splátku úroku splatnú v deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dohodnutú dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa

dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu splátok splatných do termínu konečnej splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí vrátiť veriteľovi predčasne, bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného po predčasnom zosplatnení úveru. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 15.1.2014 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru veriteľom dlžníka). Po uvedenom dni žalobcovi podľa názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru.

Názor konajúceho súdu o (ne)dôvodnosti nároku žalobcu na (ďalší) úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Názor konajúceho súdu je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str. 2293 („Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).

Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedenú právnu úpravu nemožno vykladať tak, že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných úverových prostriedkov nárok na (ďalší) úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje moment splatnosti úrokov. Veriteľovi žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 vzniká nárok na dovtedy (nepremlčané) neuhradené splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti, vrátane dovtedy splatného a neuhradeného úroku z čerpanej úverovej istiny, ale aj nárok na predčasne zosplatnenú istinu úveru zahrnutú pôvodne v splátkach splatných po dni predčasného zosplatnenia úveru. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom (predčasne) vrátiť čerpané peňažné prostriedky a nie s momentom reálneho zaplatenia čerpaných peňažných prostriedkov.

13. S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal len nárok na nepremlčaný úrok splatný v deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (63,33 eur) a nárok žalobcu na osobitne žalovaný 7,15% úrok ročne od 16.1.2014 do zaplatenia (dlžnej istiny) zamietol. 14. Žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej a nepremlčanej istiny úveru. Podľa Oznámenia o predčasnom zosplatnení bol predčasne zosplatnený úver splatný do 26.1.2014 (v prípade žalovaného v 1. rade) a do 30.1.2014 (v prípade žalovaného v 2. rade). Pokiaľ žalovaní do 30.1.2014 neplnili, pričom išlo o spoločný záväzok oboch žalovaných, žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou sumy dlžnej, predčasne zosplatnenej istiny úveru vyčíslenej vo výške 10.132,84 eur dňom 31.1.2014, pričom suma dlžnej istiny klesala v dôsledku úhrad žalovaných až na sumu prísudku vo výške

9.722,41 eur. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 31.1.2014 bola 0,25%, a tak súd o úroku z omeškania rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Z dôvodu zákazu anatocizmu, súd zamietol žalobu aj v časti nároku žalobcu na 8,25% úroku z omeškania ročne zo sumy vyčísleného úroku vo výške 317,58 eur od 16.1.2014 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať úrok (z omeškania) aj z vyčísleného úroku. Keby tomu tak nebolo, bolo by možné brať úrok z omeškania aj z vyčísleného úroku z omeškania.

15. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (92,83%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, vyčísleného úroku a úroku z omeškania, ako aj v časti osobitne žalovaného 7,15 % úroku ročne od 16.1.2014, či v časti 8,25 % úroku z omeškania ročne z úroku, je úspechom žalovaných (7,17%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 85,66% náhradu trov konania.

16. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.