Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-143-2017.pdf
PDF · 125.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7Csp/143/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 50 003 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému D.L. T., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XX, XXX XX H. L., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 430,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti zaplatenia istiny vo výške 415,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 415,66 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14,34 eur od 17.12.2016 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.
V. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok zo žaloby vo výške 2,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. prevádzkovateľ systému po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Nariaďuje sa Slovenskej pošte, a.s., prevádzkovateľ systému IČO: 36 631 124 so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby vrátila žalobcovi súdny poplatok zo žaloby vo výške 2,30 eur do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 430,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 07.06.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 568861046, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 500,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 pravidelných týždenných splátkach po 11,21 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 01.08.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Dňa 07.06.2013 spoločnosť uzatvorila so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 257,50
eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 4,29 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 15,50 eur. Žalovaný sa okrem iného zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 190,76 eur. Žalobca listom zo dňa 01.06.2017- predžalobná výzva vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
3. Žalobca v doplnení žaloby ďalej uviedol, že po podaní žaloby žalovaný nevykonal na žalovanej pohľadávke žiadnu čiastkovú úhradu, spolu uhradil 190,76 eur. Žalovaný sa popri istine zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu aj príslušenstvo pozostávajúce z úroku vo výške 172,50 eur a odmenu za poskytnutie služby titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 257,50 eur. Spolu sa tak žalobcovi zaviazal zaplatiť sumu vo výške 930,- eur. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje predstavuje súčet postúpeného úroku a odmeny za poskytnutie služby, t.j.172,50 eur + 257,50 eur = 430,- eur. Z úhrad žalovaného bola suma 190,76 eur bola v celom rozsahu započítaná na istinu. Každá jedna splátka vo výške 15,50 eur pozostávala z istiny vo výške 8,33 eur + úroku vo výške 2,88 eur + nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 4,29 eur.
4. Žalobca zobral podanú žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 415,66 eur čiastočne späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň žiadal o vrátenie časti kráteného súdneho poplatku zo žaloby späť. Nakoľko bola žaloba podaná dňa 20.07.2017, ako nepremlčané sa mu javia posledné dve splátky po 7,17 eur, spolu vo výške 14,34 eur.
5. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
6. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nežiadal o odročenia nariadeného pojednávania. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu.
7. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvných podmienok, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru vrátane zmluvných podmienok, Výpisom o prehľade splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou vrátane poštových podacích hárkov, v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to lustráciou v obchodnom vestníku na žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 07.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 569126317, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- eur za celkový úrok vo výške 22,38 % z istiny, t.j. vo výške 72,- eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval „ poplatok“ vo výške 100,50 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú sumu 672,50 eur, a to v 60 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 11,21 eur a výška poslednej splátky je 11,11 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 70,38 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 48,52 %. Zmluvné strany dohodli hotovostný režim čerpania úveru.
9. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 07.06.2013 sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy č. 569126317 v mieste trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo výške 257,50 eur, a to v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach okrem poslednej splátky vo výške 4,29 eur a poslednej splátky vo výške 4,39 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
10. Žalovaný čerpal úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Výzvou zo dňa 01.06.2017, odovzdanou na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 02.06.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. EPH009796284, list č. 81/85, bol žalovaný vyzvaná na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 742,96, v ktorej sume bol zahrnutý aj úrok z omeškania.
11. Lustrácia v Obchodnom vestníku na žalovaného bola ku dňu rozhodovania súdu negatívna. 12. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 16.12.2016, odovzdaným na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 02.01.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. EPH008548783, list č. 266/295, oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.
13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvtzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd konanie v časti o zaplatenie sumy 415,66 eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, ktoré je prejavom dispozitívneho oprávnenia žalobcu s predmetom konania. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Zároveň nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby ani nezisťoval.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
30. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
31. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
32. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
34. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
38. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
39. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie 14,34 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označený menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, prvých 59 splátok vo výške 11,21 eur a poslednú splátku vo výške 11,11 eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky,
určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa. V neposlednom rade zmluva neobsahuje ani údaje týkajúce výšky, počtu a termínov splátok v člení istiny, úrokov a poplatkov.
44. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
45. Súd sa prejudiciálne zaoberal tiež platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanému povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia „domáceho servisu“ spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom „domáceho servisu“, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za „domáci servis“ spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.
46. Podľa názoru súdu je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty poskytnutého úveru, a to sumu 257,50 eur, pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaný bol preto v skutočnosti povinný zaplatiť žalobcovi týždenne 60 splátok po 15,50 eur, a celkovo bol právnemu predchodcovi žalobcu povinný zaplatiť 930,- eur. Pritom jediné, čo "na viac" poskytuje domáci servis pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento "servis" je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.
47. Predloženie takejto vzájomne závislej zmluvy na podpis žalovanej, svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k uzavretiu pre ňu nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohla ani ovplyvniť. Je zrejmé, že na žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité a v prevažnej miere hotovostné poskytnutie peňazí. Ak následne chcú toto očakávanie naplniť, nezostáva im iné ako zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísať. Daná situácia preto negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej voľby (rozhodovania sa) žiadateľa o poskytnutie úveru.
48. V prípade ceny za „domáci servis“, táto navyše dosahuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 172,50 eur zvyšuje o ďalších 257,50
eura, teda viac ako o 100 %. Dojednaná výška odmeny je mierne povedané „neprimeraná“ nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to o viac ako o 100 %, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za „domáci servis“ sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za „domáci servis“, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis má výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov.
49. Súd má za to, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru, resp. „o domácom servise“ je s poukazom na uvedené neplatným právnym úkonom, lebo jej uzavretie žalovaným nebolo prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle. Súd túto zmluvu navyše považoval za vyslovene účelovú, motivovanú snahou právneho predchodcu žalobcu obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, teda obchádzajúcu zákon o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.
50. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 500,- eur, preto mu vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi zaplatil celkovo sumu vo výške 190,76 eur.
51. Podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je súd povinný od 01.05.2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, preto súd skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a pri rozhodovaní prihliadal na túto skutočnosť. Dĺžka premlčacej doby sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka spravuje občiansko - právnymi predpismi, a je 3 - ročná. V zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka platí, že premlčacia doba plynie pre každú jednotlivú splátku istiny, keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, samostatne. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, t.j. dňa 14.06.2013 a posledná splátka dňa 01.08.2014 (pri splatnosti úveru za 60 týždňov). V zmysle uvedeného tak v konkrétnej veci začala plynúť samostatne premlčacia doba pre všetky splátky. V prejednávanej veci sú tak premlčané splátky, ktoré žalovaným uhradené neboli, a to všetky splátky okrem posledných dvoch splátok istiny splatných dňa 25.07.2014 a dňa 01.08.2014 keďže žaloba bola na súde podaná dňa 20.07.2017, teda v rámci všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby. Znamená to, že v čase podania žaloby bol nárok žalobcu za zaplatenie 1. až 58. nezaplatenej splátky istiny (bez akýchkoľvek úrokov) premlčaný, preto neostávalo iné, ako žalobu v tejto zvyšnej časti, ako nedôvodnú, zamietnuť.
52. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi v uplatnenej výške 5% ročne z dlžnej istiny nesplateného a nepremlčaného úveru, t.j. z istiny dvoch posledných splátok v sume 14,34 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
53. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
54. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 415,66 eur späť bez uvedenia dôvodu, zavinil preto zastavenie konania, čo predstavuje jeho neúspech v sume 415,66 eur, čo je 96,67%. Úspech žalobcu je v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, t.j. v sume 14,34 eur, čo je 3,33%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 3,33 % - 96,67 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaného vo výške 93,34 %. Z uvedeného dôvodu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,34 %. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania ani nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
58. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“), ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.
59. Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
60. Podľa § 11 ods. 4 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.
61. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
62. Podľa § 13 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.
63. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku zo žaloby žalobcovi vo výške 2,30 eur. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 25,50 eur, základ poplatku predstavoval sumu 430,- eur. Pred začatím pojednávania vo veci samej, zobral žalobca žalobu späť v časti 415,66 eur. Zostávajúca časť sumy - základ poplatku - ktorá zostala predmetom sporu, tak predstavovala sumu 14,34 eur. Súdny poplatok z tejto zostávajúcej časti predstavuje sumu 16,50 eur, teda minimálnu výšku súdneho poplatku zo žaloby. Výška súdneho poplatku, ktorý sa má v dôsledku čiastočného späťvzatia žalobcom vrátiť predstavuje rozdiel zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,50 eur a poplatku zodpovedajúceho zostávajúceho nároku vo výške 16,50 eur, teda 25,50 mínus 16,50 sa rovná 9,- eur, krátený o 1%, najmenej však 6,70 eur. Výška súdneho poplatku, ktorý sa v dôsledku čiastočného späťvzatia vracia tak predstavuje sumu 2,30 eur. Súdny poplatok, ktorý prevyšuje sumu 1,70 eur tak bude žalobcovi vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Lehota v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, v rámci ktorej môže súd rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku, neuplynula.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.