Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-219-2014.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/219/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne Ž. K., X. K., E. XX.XX.XXXX, I. E. E. Q.. Č.. XXXX/XX K. Y. proti žalovanému L. Q., E. XX.X.XXXX, I. E. Q.. S. Č.. XXXX/XX G. o zaplatenie 1175,-eur, nákladov vo výške 300,-eura úroku vo výške 8,9% ročne, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd oproti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Zvolen dňa 25.11.2013 proti žalovanému žalobu, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej o zaplatenie titulom pôžičky sumu 1175,-eur, náklady vo výške 300,-eur a úrok z istiny vo výške 8,9% ročne od 11,4,2013 do dňa úhrady. 2. Okresný súd Zvolen na námietku jeho miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným zo dňa 16.5.2014 dňa 9.6.2014 postúpil Okresnému súdu Skalica. 3. Žalobkyňa v celom rozsahu na žalobe trvala. Zdôvodnila ju tým, že žalovanému ako dobre známenu priateľovi z detstva, spoločne chodili do ZŠ a neskôr mali osobný kontakt na požiadanie žalovaného zapožičala prevodným príkazom z jej účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného vo VÚB a.s. na účet žalovaného vedený v tej istej banke čísla XXXXXXXXXX/XXXX postupne od 27.3.2013 do 3.6.2013 desiatimi prevodnými príkazmi celkom sumu 1175,-eur s tým, že žalovaný ich mal vrátiť do konca leta roku 2013 aj s dohodnutým úrokom na účet žalobkyne alebo osobne. Žalovaný sumu nevrátil, ani po osobnom kontakte strán v júli, auguste 2013 a na telefonáty zo zahraničia a do zahraničia, písomnými SMS - kami nereagoval, mobil nedvíha, odmieta sa so žalobkyňou stretnúť, prekonzultovať pôžičku, jej vrátenie, nedodržal termín vrátenia pôžičky. Žalobkyni podľa žaloby takto vznikli ďalšie náklady cca 300,- eur. Z týchto dôvodov žiadala zaviazať žalovaného rozsudkom zaplatiť žalobkyni požadované žalobou. 4. Žalovaný nárok žalobkyne v písomnom vyjadrení k žalobe neuznal. Poprel, žeby mu žalobkyňa poskytla pôžičku. Podľa žalovaného v tej dobe tvorili pár a finančné prostriedky použili na spoločné účely ako na benzín, opravu auta. O pôžičke so žalobkyňou nikdy nehovoril a ani si peniaze nepožičal. Žiadal, aby vec prejednal Okresný súd Skalica. 5. Medzi stranami bolo sporné, či došlo k platnému uzavretiu pôžičky, žalovaný skutočnosť v rámci procesnej obrany popieral. Prijatie peňazí od žalobkyne nepoprel. Žalobkyňa v rámci procesného útoku k žalobe pripojila na dôkaz potvrdenia od VÚB a.s. o zrealizovaní transakcie, žalovaný dôkazy nepredložil. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, Potvrdeniami o zrealizovaní transakcií na účte XXXXXXXXXX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci: 7. Žalobkyňa na rozdiel od tvrdenia v žalobe uviedla, že žalovaného nepozná ako spolužiaka. Podľa jej výpovede sa zoznámili ako pacienti v nemocnici. Poprela, žeby spolu so žalovaným žili. Peniaze mu dala preto, že si chcel kúpiť nové auto. Podľa žalobkyne ju požiadal žalovaný o poskytnutie čiastok,
ktoré sú v potvrdeniach o zrealizovaní transakcie. So žalovaným dlho nebola v kontakte ani cez sociálne siete, ani v osobnom kontakte, nemá zachytené v počítači jeho žiadosti, žalovaný sa zo stránky odhlásil. Žalovanému požičala peniaze napriek tomu, že sa dlho nevideli, z jej strany išlo o pôžičku. Žalovaný jej prisľúbil, že keď mu požičia peniaze, vráti jej ich do pol roka postupne v dvoch - troch splátkach po 100,- eur a keď sa zamestná. Žalobkyňa nevedela uviesť, či je vôbec žalovaný zamestnaný. Žalobkyňa uviedla, že dôkazy k nároku na náklady vo výške 300,- eur, ktoré požaduje priznať v súvislosti s pôžičkou nemá. Podľa žalobkyne ju žalovaný ústne požiadal o 10,- eur, o 12,- eur, o 13,- eur, žalobkyni telefonoval. Podľa výpovede žalobkyne žalovaný kúpil ojazdené auto v marci 2013 a potreboval peniaze na jeho opravu. Auto bolo v evidencii hlásené na žalovaného. Žalobkyňa trvala na tom, že na základe ústnej žiadosti žalovanému mu požičala peniaze na kúpu a opravu auta, peniaze mu poskytla a žalovaný ich má žalobkyni vrátiť. 8. Z Potvrdení o zrealizovaní transakcie na účte XXXXXXXXXX/XXXX od VSÚ a.s. súd zistil, že banka z uvedeného účtu v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX dňa 27.3.2013 zrealizovala a zaúčtovala s variabilným symbolom XXXXXX s doplňujúcim údajom L. Q. sumu 100,-eur, dňa 26.3.2013 realizovala sumu 400,-eur s rovnakými údajmi, zaúčtovala ju 27.3.2013, dňa 20.4.2013 banka realizovala a dňa 22.4.2014 zaúčtovala sumu 13,-eur, dňa 23.4.2013 banka realizovala a dňa 24.4.2013 zaúčtovala sumu 10,-eur, dňa 21.3.2013 banka realizovala a v ten istý deň zaúčtovala sumu 320,-eur, dňa 12.5.2013 banka realizovala a dňa 13.5.2013 zaúčtovala sumu 12,-eur s VS 9, dňa 26.6.2013 realizovala a v ten istý deň zaúčtovala sumu 10,-eur s VS 9, takto dňa 11.4.2013 realizovala a zaúčtovala sumu 30,-eur s VS 9, banka dňa 11.4.2013 realizovala a zaúčtovala sumu 260,-eur s K. XXXXXX a dňa 3.6.2013 banka realizovala a 4.6.2013 zaúčtovala sumu 20,-eur. 9. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný má povinnosť zaplatiť jej peňažné nároky uvedené v žalobe titulom pôžičky. 10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 12. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 13. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že k tomu, aby vznikla zmluva o pôžičke treba dvojstranný právny úkon, ktorým veriteľ a dlžník dohodnú, že veriteľ, prenechá dlžníkovi, peniaze a dlžník sa zaväzuje peniaze vrátiť a dohodnúť čas vrátenia požičaného. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že je veriteľom žalovaného titulom pôžičky a tento že je jej dlžníkom z dôvodu, že mu postupne podľa potvrdení od banky požičala peniaze, ktoré jej neboli zo strany jej dlžníka, žalovaného, vrátené. Vo veci žalobkyňa žalovala o splnenie zo záväzkovoprávneho vzťahu, tvrdiac, že na základe vzniknutej zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným v žalobkyňou neuvedený deň či dni vznikla či vznikli platne viaceré zmluvy o pôžičke, z ktorej žalovaný nesplnil povinnosť dlžníka vrátiť žalobkyni peniaze. 14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., v znení účinnom od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré má ekvivalent v súčasnom § 132 C.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 16. Podľa § 132 O.s.p. s ekvivalentom v § 191 C.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 17. Citované ustanovenia platné a účinné v čase od podania žaloby a ku dňu rozhodovania súdu, zakotvovali dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov vyústili do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, vykonaných bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
18. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. či v zmysle § 191 C.s.p. (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. 19. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke, bolo jej povinnosťou dokázať, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, resp. pôžičkách a dokázať, že skutočne došlo k jej ( ich) uzavretiu so žalovaným, tým vyvrátiť jeho tvrdenie, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobkyňou neuzavrel a peniaze prijal iným právnym titulom. Bolo povinnosťou žalobkyne predložiť na svoje tvrdenie o vzniku zmluvy o pôžičke dôkazy, pričom ak žalovaný popieral poskytnutie peňazí ako pôžičky, nepostačujú súdu iba dôkazy predložené žalobkyňou, t.j. potvrdenia od banky. Tieto svedčia iba o tom, že žalobkyňa dala zo svojho účtu odpísať v prospech účtu žalovaného sumy uvedené v potvrdeniach, ale potvrdenia nedokazujú to, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikla platne zmluva o pôžičke, a nedokazujú ani pravdivosť tvrdenia žalobkyne v žalobe, že peniaze od nej žalovaný prijal ako pôžičku so záväzkom vyplývajúcim mu z ustanovenia § 657 OZ ich vrátiť. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou k tomu, že platne vnikla zmluva o pôžičke, iba z platnej zmluvy môže súd priznať plnenie, súd žalobu žalobkyne zamietol. 20. Ohľadom časti žaloby, týkajúcej sa požiadavky žalobkyne priznať jej úroky ako príslušenstvo pohľadávky a požadovaných nákladov, vychádzajúc z ustanovenia § 121 ods. 3 OZ súd musel potom, ak nebolo žalobkyňou dokázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, zamietnuť žalobu aj v tejto časti, keď žalobkyňa ani netvrdila, že so žalovaným dohodla, že jej zaplatí úrok. Žalobkyňa nedokázala, že má pohľadávku voči žalovanému, ku ktorej by jej patrilo priznať nárok na úroky. Čo sa týka nákladov vo výške 300,-eur, žalobkyňa nesplnila dôkaznú povinnosť a nepredložila vôbec žiadny dôkaz ani len k tomu, že jej vôbec nejaké náklady vznikli a už vôbec nie k ich výške a ani v tejto časti neuniesla na svoje tvrdenia dôkazné bremeno. 21. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu celkom zamietol. 22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto zhodol s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanému oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 25. Výrok o výške náhrady trov konania súd zdôvodňuje ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .