Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-300-2013.pdf
PDF · 107.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/300/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike, 602 00 Brno, Příkop 843/4, IČO: 264 29 705, v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., F. XXX/XX, o zaplatenie zmenkového úroku a zmenkovej odmeny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanej do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2013 sa žalobca domáhal uplatnenia pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár, je nadobútateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 25.02.2009 na zmenkovú sumu 375 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.07.2009. Zdôraznil, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. 2. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil zmenkovú sumu a preto žiadal, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkového úroku a zmenkovej odmeny. Žalobca súčasne žiadal priznať aj náhradu trov konania. 3. Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 vyzval žalovanú na odpoveď k žalobe. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a uviedla, že nie si je vedomá záväzku voči žalobcovi. 4. Okresný súd Levice vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.06.2015 pod č. k. 14C/300/2013-50 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. 5. Žalovaná v zákonnej lehote proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach zo dňa 16.06.2015 č. k. 14C/300/2013-50 podala odvolanie, v ktorom poukázala na to, že žalobcu nepozná a tomuto subjektu v minulosti nepodpísala žiaden dokument. V spoločnosti Pohotovosť v prevádzke v R. si vo februári 2009 zobrala krátkodobú pôžičku vo výške 200 eur s neúmerne vysokým ročným úrokom na 12 mesiacov, pričom túto pôžičku voči spoločnosti Pohotovosť splatila v plnej výške. Žalovaná trvala na tom, že nie je vystaviteľom zmenky a na zmenke nie je jej vlastnoručný podpis. 6. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne dňa 25.08.2015 a žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Vo vyjadrení poukázal na to, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu - žalobca predložil súdu ako dôkaz platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950
Zb.. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Záväzky zo zmenky sú záväzkami samostatnými aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov. Súd je preto oprávnený skúmať len to, že zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť. Súd nie je ale oprávnený skúmať podmienky vystavenia zmenky a ani jej prípustnosť. 7. Žalobca dňa 21.12.2015 vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 0,19 % zmenkového úroku denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Žalobca na základe tohto čiastočného späťvzatia si uplatnil zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy 375 eur od 23.07.2009 do 09.12.2010 a konanie v tejto časti zastavil. 8. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.02.2017 č. k. 9Co/656/2016-96 späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne pripustil. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 9. Žalovaná sa na pojednávanie dňa 05.02.2018 nedostavila, predvolanie mala riadne a včas doručené, neúčasť súdu neospravedlnila, o odročenie nepožiadala. 10. Žalobca mal predvolanie riadne a včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnil písomným podaním zo dňa 29.01.2018 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal, a preto súd podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. 11. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 12. Zo žaloby spísanej žalobcom mal súd za to, že na prebiehajúce konanie sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EU s priamym účinkom. Cieľom nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 7 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa tak v obchodných a občianskych cezhraničných prípadoch a to bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky, nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (čl. 2 ods. 1 ). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Z článku 4 ods. 4 Nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa pohľadávka nejaví byť zjavne neopodstatnená alebo žaloba neprípustná, dá žalobcovi možnosť formulár žaloby doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo vziať žalobu späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak súd dospeje k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 13. Ohľadne Nariadenia je možné skonštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v Slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v žalobe také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru neprípustnosti žaloby, žalobu zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska, k žalobe môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, riadiaca len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe procesného návrhu strany sporu, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý urýchľuje konanie, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je nariadením nijako vylúčená. 14. Vychádzajúc z článku 5 ods. 1 Nariadenia, ktoré nariadenie pojednávania nevylučuje, súd vo veci pojednávanie nariadil. Považoval za potrebné pre vykonanie dokazovania oboznámiť sa s exekučným spisom Okresného súdu v Leviciach pod sp. zn. 13Er/857/2011, z neho najmä zmluvou o úvere pod č. 4440804, za účelom zistenia, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, pretože v zmysle
ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. 15. Súd vykonal dokazovanie zmenkou vystavenou dňa 25.02.2009 (č. zmluvy 4440804), výpisom z Obchodného registra na žalobcu, podstatným obsahom exekučného spisu Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 13Er/857/2011 z neho najmä zmenkou s dátumom vystavenia 25.05.2009, zmluvou o úvere č. zmluvy 4440804 zo dňa 25.02.2009, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.04.2011 sp. zn. SR20437/09, uznesením Okresného súdu v Leviciach č. k. 13Er/857/2011-11 zo dňa 10.08.2011, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, uznesením Okresného súdu v Leviciach zo dňa 04.05.2012 č. k. 13Er/857/2011-24, ktorým súd exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 13Er/857/2011 zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.06.2014. 16. Dňa 25.02.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o., so žalovanou na predtlačenom formulári zmluvu o úvere pod č. 4440804, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 200 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196 eur, spolu 396 eur v dvanástich mesačných splátkach po 33 eur, počnúc dňom 18.03.2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná RPMN. Žalovaná podpisom v osobitnom rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň. 17. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky v znení: na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej ako „remitent“) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite; t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplatenia zmenky: dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. 18. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 25.02.2009 na rad POHOTOVOSŤ s. r. o., vyplýva, že do zmenky bola vpísaná suma 375 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 23.07.2009. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 4440804. Zároveň zo zmenky je zrejmé, že bola prevedená rubopisom na žalobcu. 19. Z exekučného spisu Okresného súdu Levice pod sp. zn. 13Er/857/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá, a proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie. 20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, po l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. 25. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zbierky o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 26. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 27. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 28. Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 30. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zbierky ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku dobromyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. 31. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zbierky každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). 32. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zbierky, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. 33. Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Zbierky kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. 34. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zbierky v znení od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. 35. Podľa čl. I § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zbierky v znení od 23.12.2015 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 36. Vzhľadom na bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere, súd dospel k záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 4440804, pričom bola vystavená v súlade s bodom 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (technickými prostriedkami). Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz plnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bol v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná s účinnosťou od 01.01.2011. Vzhľadom na uvedené súd zmenku predloženú žalobcom, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, považoval len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovaným.
37. Predmetom tohto súdneho konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo zmluvy o úvere a preto súd skúmal v prvom rade platnosť zmluvy. 38. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že zmluva o úvere č. 4440804 je spotrebiteľskou zmluvou. K uvedenému záveru dospel súd s poukazom na znenie § 52 Občianskeho zákonníka ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Okrem toho bol názoru, že v danom prípade sa jedná aj o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch a to i vzhľadom na iný účel uvedený v zmluve. Súd vylúčil aj aplikáciu ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, a preto ide o zmluvu o pôžičke. 39. Naviac, aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka nebráni ani tá skutočnosť, ak by bola zmluva uzatvorená ako absolútny obchod, pretože aj napriek tomu je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj je nezanedbateľnou skutočnosťou, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a o priemernej RPMN. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. 40. Po preskúmaní celej úverovej zmluvy vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd dospel k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, viacnásobné zmluvné pokuty, blanozmenka) a zároveň je zmluva v celom rozsahu vrátane Všeobecných podmienok koncipovaná výlučne v prospech veriteľa, tieto dokumenty obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú takmer vo všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah aj účel) prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r . o. ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak aj bola zmenka vyplnená, nevzniklo remitentovi právo na jej vyplnenie a tiež nie je možné na základe takto vyplnenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Aj v prípade, ak by zmluva o úvere bola platná, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť, nakoľko dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola so žalovaným individuálne dohodnutá, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Na tomto nemení nič ani tá skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere použitie zmenky pri spotrebiteľských úveroch nebolo vylúčené. V tomto prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenie neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25% denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku. Aplikácia ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zbierky v znení účinnom do 23.12.2015 by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv, a preto ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. S poukazom na uvedené je potrebné ustáliť, že celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek je neplatná, a preto nemohlo vzniknúť pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou, a preto pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky a nemohol ich následne ani previesť indosamentom na žalobcu. 41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka ako aj so Zákonom o spotrebiteľských úveroch platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6, 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01.01.2008 do 31.12.2010. 42. Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu, bola teda vystavená s vnútroštátnym právnym poriadkom. Súd dospel k záveru nie len o neplatnosti zmluvy o úvere, ale aj o neplatnosti dohody o vypĺňacom práve a taktiež o nemožnosti predloženia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, preto ani žalobca, ktorý zmenku nadobudol rubopisom, sa nemohol na jej základe domáhať vyplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 43. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť písomným podaním zo dňa 21.12.2015 v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si uplatňoval v konaní zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne, avšak žalovaný sa ani na výzvu súdu k čiastočnému späťvzatiu žalobcom nevyjadrila, pričom bola poučená o tom, že ak sa nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky voči čiastočnému späťvzatiu a zastaveniu konania. Preto odvolací súd späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne pripustil, a to uznesením zo dňa 28.02.2017 č. k. 9Co/656/2016-96. 44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci. 45. Žalovaná bola v konaní úspešný, a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 46. Podľa § 262 ods. 1 CSP nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.