Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-68-2014.pdf
PDF · 139.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-4T/68/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému R. R., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa XX. O. XXXX, takto
rozhodol:
Obžalovaný R. R., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom R., Y.F. Č..XXXX/XX, na slobode
sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
v období od 01.11.2011 do 28.09.2015 ako otec mal. Z. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. R., nar. XX.XX.XXXX si neplnil vyživovaciu povinnosť v Skalici alebo iných miestach, kde sa zdržiava, hoci mu táto vyplýva zo Zákona o rodine, ktorej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici, sp.zn. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 10.05.2013, ktorým súd otcovi určil výživné na dcéru Z. v sume 200,- € mesačne a na syna H. sumu 180,- € mesačne odo dňa 13.02.2010, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a následne rozsudkom Okresného súdu v Skalici, sp.zn. 5P/13/2013 zo dňa 23.07.2013, právoplatný dňa 28.08.2013 bolo výživné znížené na mal. Z. zo sumy 200,- € na sumu 170,- € mesačne a na mal. H. zo sumy 180,- € na sumu 150,- € mesačne s účinnosťou od 05.02.2013, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky F. J., trvale bytom D., B. XXXX/XX, čím za uvedené obdobie spôsobil dlh na výživnom vo výške 6.618,16 €,
t e d a
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.
rozhodol:
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 120 (stodvadsať) hodín.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu vo svojom voľnom čase.
Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona je obžalovaný povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu trestu.
odôvodnenie:
Uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol zrušený rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný R. R. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: v období od 01.11.2011 do 28.09.2015 (pôvodné obdobie v obžalobe od 01.11.2011 do XX.XX.XXXX) ako otec mal. Z. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. R., nar. XX.XX.XXXX si neplnil vyživovaciu povinnosť v Skalici alebo iných miestach, kde sa zdržiava, hoci mu táto vyplýva zo Zákona o rodine, ktorej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici, sp.zn. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 10.05.2013, ktorým súd otcovi určil výživné na dcéru Z. v sume 200,- € mesačne a na syna H. sumu 180,- € mesačne odo dňa 13.02.2010, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a následne rozsudkom Okresného súdu v Skalici, sp.zn. XP/XX/XXXX zo dňa 23.07.2013, právoplatný dňa 28.08.2013 bolo výživné znížené na mal. Z. zo sumy 200,- € na sumu 170,- € mesačne a na mal. H. zo sumy 180,- € na sumu 150,- € mesačne s účinnosťou od 05.02.2013, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky F. J., trvale bytom D., B. XXXX/XX, čím za uvedené obdobie spôsobil dlh na výživnom vo výške 9.379 € (pôvodná suma v obžalobe 7.027,77 €).
Krajský súd po zrušení prvostupňového rozsudku zároveň vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie pričom prvostupňovému súdu vytýkal, že jednak rozhodol bez prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní vzhľadom na to, že žalovaný trestný čin je pokračovacím trestným činom až do doby, kým nie je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, a teda obžalovaný sa nemal možnosť k tomuto celému obdobiu vyjadriť. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že sa dôkladne nezaoberal otázkou, či obžalovaný bol schopný platiť výživné v takej výške, ako mu bolo uložené v občianskom súdnom konaní a neriešil ako predbežnú otázku výšku výživného, ktoré by bol obžalovaný schopný na základe svojich osobných a majetkových pomerov schopný platiť. Okresný súd Skalica rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trnave postupoval v zmysle vyššie uvedeného, pričom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX súhlasil som zmenou samosudcu podľa § 277 ods. 5 Tr. por., preto súd pokračoval v predmetnom trestnom konaní.
Súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie v zmysle názoru Krajského súdu v Trnave a vykonal dokazovanie najmä výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne - poškodenej, zabezpečením si listinných dôkazov a ich prečítaním, pričom zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že výživné neplatil vo výške ako mu bolo určené, pretože toľko nikdy nezarábal. Pracoval vo firme REKMA od roku 2000 do roku 2013. Pracoval v tejto firme ako pomocník v sklade. Zarábal cca. 10.000,- Kč. Táto firma sa zaoberá cestárskymi prácami. Spoločnosť patrí manželovi jeho matky. Zarábal od roku 2000 až 2013 približne 10.000,- Kč v čistom. Užíval aj benefity v tejto spoločnosti a to, že mal k dispozícii služobné vozidlo. Od 01.10.2013 do 30.11.2013 pracoval vo firme INA, čistý mesačný zárobok mal 560,- €. Pracovný pomer ukončil z dôvodu jeho zdravotného stavu. Pred nástupom do zamestnania mu lekár dal odporúčanie na túto prácu iba preto, že sa tak dohodli. Trpí na atopický ekzém. Po skončení zamestnania v INE bol vedený na úrade práce, asi dva mesiace. Následne sa zamestnal v spoločnosti RAMY, kde pracoval za minimálnu mzdu 352,- € netto. Táto spoločnosť sa zaoberala veľkoskladom kancelárskych potrieb. V tejto spoločnosti pracoval
do 31.12.2014. Po skončení tohto pracovného pomeru bol asi dva mesiace vedený na úrade práce. Pracovný pomer so spoločnosťou RAMY bol ukončený z dôvodu jeho neschopnosti zaobstarať zákazky. V roku 2015 nastúpil do firmy Protherm, v ktorej zarábal v priemere 370,- až 380,- € netto. Bol tam zamestnaný ako brigádnik na polroka, pričom zmluvu mu už nepredĺžili. Následne sa zamestnal vo firme Eissmann Holíč, kde som zarábal asi 500,- € netto. Tento pracovný pomer bol na dobu určitú a zmluvu mu už nepredĺžili. Ku dňu 31.01.2016 bol tento pracovný pomer ukončený. Opätovne po skončení tohto zamestnania bol asi mesiac na úrade práce a od 12.03.2016 sa opätovne zamestnal vo firme CONTICY, a.s. ako predavač v OC Max Skalica, s priemerným zárobkom 390,- € netto aj s daňovým bonusom na dieťa. V tejto firme pracoval do 30.10.2016. Od 01.11.2016 pracuje vo firme Protherm Skalica, zmluvu má na dobu neurčitú. Jeho zárobok je asi 530,- € netto aj s daňovým bonusom na dieťa. Ďalej uviedol, že v spoločnosti REKMA bol zaradený ako pomocný mechanik, avšak reálne vykonával všetko, čo bolo treba, napr. previezť do skladu, vypomôcť pri oprave stroja podržať niečo. Počas obdobia, v ktorom som pracoval v tejto spoločnosti bol aj v zahraničí. Jednalo sa o cestu do USA. Na tejto zahraničnej ceste sa zúčastnil na prezentácii strojov. Tejto cesty sa zúčastnil z dôvodu, aby sa zoznámil s novými strojmi, ktoré bude pomáhať opravovať. Vo firme REKMA mu bola mzda vyplácaná v hotovosti účtovníčkou v českej mene. V tomto období bol aj spoločníkom spoločnosti STAND, s.r.o., spoločnosť sa zaoberala opravou ciest, mala dvoch zamestnancov, disponovala jedným automobilom - osobné auto, búracím kladivom zn. HILT a elektrocentrálou, pričom fungovala cca 2 - 3 roky. Presne nevedel uviesť, ale bolo to v období, keď bol zamestnaný vo firme REKMA. V tejto spoločnosti už nie je spoločník približne od roku 2014 alebo 2015. Spoločnosť riadil popri zamestnaniach vo voľnom čase. Z tejto spoločnosti mal príjem asi 2.000,- € v čistom každý mesiac. Po rozvode s poškodenou sa odsťahoval do rodinného domu v Skalici, ktorý vlastní jeho matka spolu s manželom, kde býva doposiaľ. Nájomné na tento dom neplatí. Neplatí ani plyn v dome ani daň z nehnuteľnosti. Hradí náklady za energiu - 48,- €, voda - 17,83 €, odpad - 6,- €, školné synovi - 20,- €, obedy - 30,- €, internet - 18,- €, telefón - 10,- €. Bežné opravy domu taktiež hradí vlastník. Dňa 12.02.2017 sa mu narodil druhý syn. Náklady na stravu majú cca 150,- až 200,- € mesačne. Auto nevlastní, ani nepoužíva, chodí MHD. Deťom kupuje priebežne oblečenie. On si oblečenie na seba nekupuje. Ošatenie je cca 40,- € mesačne. Jeho súčasná manželka je na rodičovskej dovolenke, pričom výšku rodičovského príspevku nevedel uviesť. Po uhradení ich všetkých mesačných nákladov, čo zostalo z jeho príjmu posielal svojim mal. deťom v rámci svojich možností. Uviedol, že žiadal súd o zníženie výživného, pričom súd mu návrh zamietol. Bol viackrát chorý v priebehu rozhodného obdobia. Bol asi polroka PN z dôvodu chronického zápalu močových ciest, pričom absolvoval aj operačný zákrok v Malackách. Od novembra 2011 približne do novembra 2012 býval sám v dome. Náklady platil - elektrika
- 48,- €, voda - 17,- €, TKO - 6,- €. Nevedel však uviesť, prečo platil výživné iba v sume 110,- € pri jeho nákladoch asi 180,- € mesačne a príjme asi 400,- €. Potom, čo sa priateľka ku nemu nasťahovala, v období asi november 2012, hradil všetky náklady rovnako ako predtým. Priateľka mu nič neprispievala, nakoľko bola študent. Oženil sa cez leto 2013. Žena išla zo školy rovno na rodičovskú dovolenku. Nevlastnil žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. V čase od marca 2014 do decembra 2014 posielal výživné preto v sumách 30,- a 50,- €, pretože som bol nezamestnaný. V čase, keď som bol PN, dostával nemocenské v sumách menších ako zárobok. Úvery, pôžičky nemá. Uviedol, že dňa 06.03.2017 zaplatil sumu 320,- €, dňa 7.7.2017 - sumu 320,- €, pričom exekútor mu zrazil v máji 2017 sumu 158,- €. Okrem týchto súm už viac nezaplatil nič. Nezaplatil teda žiadnu sumu na výživnom, ani za dlžné, ani za bežné výživné vopred z dôvodu, že polroka nebol zamestnaný a zamestnal som sa až dňa 09.01.2018. Výživné by chcel v budúcnu zaplatiť tak, že si zoberie úver.
Svedkyňa - poškodená F. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od apríla do júla 2014 vrátane jej obžalovaný platil na obe deti spoločne po 50,- € a od augusta vrátane novembra 30,- € taktiež na obe deti spoločne. Kópie šekov priložila, posledný šek z 20.11.2014. Vie, že bývalý manžel bol majiteľom pizzerie, nevie konkrétne, aké financie odtiaľ mal, nehovoril s ňou o finančnej situácii, vyjadroval sa k fungovaniu pizzerie pozitívne. Pokiaľ vie, pizzeria i naďalej funguje, podľa nej ten prevod za 1,- € bol len fiktívny. Nevie, ako manžel matky jej bývalého manžela prispieval na chod domácnosti pôvodne. Keď sa na to pýtala, vždy jej povedal, že sa nemá starať. Je možné, že niečo dávali sami od seba, ona za nimi nechodila, to si len domýšľala. Nevie, či teraz nejako prispievajú bývalému manželovi. Deti si berie. Je pravda, že sa nedá, aby išli na každú návštevu, majú toho veľa. Prišli niekedy aj nevyspatí, lebo ich budilo dieťa bývalého manžela, ktoré je malé, čo je samozrejme pochopiteľné. Niekedy prišli, že sú hladní, ale keďže rastú, potrebujú viacej jesť. Okrem toho, čo jej platí manžel, jej poslala exekútorka dňa 15.10.2013 na účet v rámci exekúcie sumu 1092,77 €, dňa 25.06.2014 sumu 50,52 €, 18.08.2014 sumu 27,73 €, 01.08.2014 sumu 22,79 €, 19.09.2014 sumu 34,22 €, 06.11.2014 sumu 16,59 €, 06.11.2014 sumu 30,91 €, 20.11.2014 sumu 78,64 €. Trestné oznámenie na výživné podala, ale príspevok od sociálky nedostáva.
Bývalý manžel sa zbavuje zodpovednosti, lebo pokiaľ pracoval u manžela jeho matky, dosahoval ten príjem, z ktorého by mohol platiť pôvodne stanovené výživné. Podľa nej to zámerne urobil tak, aby nemusel platiť v takej výške, ako mu bolo súdom určené. Keby chcel, mohol by pokračovať vo firme nevlastného otca. Myslí, že jeho zdravotné problémy nie sú také, aby nemohol pracovať tam, kde robil. Jeho matka je zdravotná sestra, podľa nej sú teda zdravotné problémy „povybavované“. Ona má tiež ekzém, bolí ju chrbtica, pracuje v škôlke a stále sa k deťom zohýba. Je pravda, že jedenkrát požiadala jeho matku, aby uhradili plyn, ktorý im odpojili. Bol nezodpovedný. Predložila súd tabuľku dlžného výživného, ktoré je ku dňu27.02.2017 vo výške 15.577,77 €. Nevie, z akého dôvodu obžalovaný výživné neplatí, nakoľko už niekoľko rokov sa s ňou nerozpráva. Domnieva sa však, že obžalovaný účelne neplatí výživné v stanovenej výške. Obžalovaný má možnosť sa zamestnať vo firme REKMA trading, v ktorej by poberal mzdu vo vyššej sume. Obžalovaný jej uhradil výživné dňa 06.03.2017 v sume 320,- €, dňa 07.07.2017 - 320,- €, exekútor jej zaslal v apríli 2017 sumu 190,- € a v máji 96,81 € a v júni 2017 sumu 100,-€. Naposledy jej obžalovaný poslal dňa 07.07.2017 sumu 320,- €, odvtedy do dňa 05.02.2018 jej nezaslal nič.
Svedkyňa E. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn a počas doby, čo bol ženatý s poškodenou, si vychádzali veľmi dobre, a to aj s nevestou. Finančne im pomáhali, prerobili im byt, dávali im peniaze v hotovosti. Boli v šoku z toho, že sa rozviedli a musí uviesť, že vina bola na oboch stranách. Mrzelo ju, že si nevážili, čo pre nich robili, hlavne bývalá nevesta dávala veci kamarátkam a podobne. Tvrdila, že sa im dobre darí, že podniká a ako náhle prišlo k rozvodu, položila živnosť a nič nemala. Potom sa syn oženil znova ale tak, že im to ani neoznámil, lebo to bolo v čase, keď boli na dovolenke a vtedy mali svadbu. Doteraz bývajú v ich dome, kde neplatia nájom, iba ona im platí plyn, lebo je vedený na jej meno. Ostatné náklady si platia sami. Terajšia synova manželka nepracuje, je na materskej dovolenke s 2 a pol ročným dieťaťom, poberá rodičovský príspevok, synovi ešte niečo strhávajú, nevie koľko, určite nemá na zaplatenie takého výživného, ako mu je určené. So synom sa stretávajú prakticky len počas letných mesiacov, tak 1 krát za 2 týždne, cez zimu veľa cestujú. Keď sa stretnú, tak sa ho spýta, či má prácu, vie, že teraz robí u Eissmann. Vie, že sa snaží zarábať. Nemôže nejako preniesť, že ju tak sklamal. O jeho finančných možnostiach nemá prehľad vzhľadom na to, že sa málo stýkajú.
Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho nevlastný syn, je to syn jeho manželky. Spočiatku pracoval u neho, kde zarábal okolo 10.000,- Kč, mal ale aj vlastné aktivity. Presne to ale nevie, keďže aj on má syna z prvého manželstva a s terajšou manželkou sa ešte na začiatku spolužitia dohodli tak, že ona si bude riešiť problémy svojho syna a on svojho. Počas prvého manželstva obžalovaného ho určite manželka podporovala, ale prečo nie, veď je to jej syn. Nečakane sa rozviedol, bez nich sa aj oženil, ani o tom nevedeli. Napriek tomu mu nechali užívať dom, ktorý bol pripravovaný počas jeho prvého manželstva. Za tento dom nepýtajú nájomné, manželka spomínala, že tam platí plyn, čo ešte iné nevie. Vie, že viackrát vymenil firmy, v ktorých bol zamestnaný, podľa neho zarobí 500-600 €. Terajšia manželka obžalovaného nepracuje, majú malého syna, s ním je na materskej dovolenke. Obžalovaný mal pôvodne aj vlastnú firmu, ale tú zle viedol. Bolo potrebné jej činnosť ukončiť, musel to on papierovo riešiť, mal podivnú dochádzku do práce a podobne. Zamestnal ho preto vo vlastnej firme, kde pomáhal v skladových priestoroch, kde zarábal približne 10 000,- Kč. Nikdy o nežiadal o vyšší plat, on je taká tvrdá povaha.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy: Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2011 boli obžalovaný a jeho manželka F. R. rozvedení a mal. Z. R. a mal. H. R. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a obžalovanému bola určená povinnosť platiť výživné na mal. Z. v sume 200,- € mesačne a na mal. H. v sume 180,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Do rozvodu bolo výživné na obe mal. deti R. N.pravené rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 16.05.2013, ktorým bol obžalovaný zaviazaný platiť na výživu mal. Z. sumu 200,- € mesačne a na výživu mal. Matúša sumu 180,- € mesačne odo dňa 13.02.2010. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 28.08.2013, bola vyživovacia povinnosť obžalovaného znížená voči mal. Z. zo sumy 200,- € mesačne na sumu 170,- € mesačne s účinnosťou od 05.02.2013 a voči mal. H.Ú. zo sumy 180,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne s účinnosťou od 05.02.2013.
Z potvrdenia o návšteve školy mal súd preukázané, že mal. Z. R. navštevovala v šk.roku 2013/2014 druhý ročník Základnej školy s materskou školou v Gbeloch a mal. H. R. prvý ročník tejto školy.
Z upovedomenia o začatí exekúcie súdnej exekútorky JUDr. Táne Pačesovej EX XXXX/XXXX-X zo dňa 30.11.2011 mal súd preukázané, že dňa 26.10.2011 začalo exekučné konanie v prospech oprávnenej mal. Z. R. a mal. H. R. zastúpených ich matkou a v neprospech povinného R. R. o vymoženie pohľadávky na výživnom v sume 1.080,- € a jej príslušenstva 104,26 €.
Z exekučného príkazu súdnej exekútorky JUDr. Táne Pačesovej EX XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že súdna exekútorka nariadila exekúciu zadržaním vodičského preukazu obžalovaného a vydala príkaz pre OR PZ Skalica na zadržanie vodičského preukazu obžalovaného.
Z kópií poštových poukazov na č.l. 80-85 mal súd preukázané zaplatenie výživného obžalovaným k rukám matky mal. detí takto: sumu 110,- € uhradil dňa 22.09.2011, 22.09.2011, 19.10.2011, 22.11.2011, 14.12.2011, 19.01.2012, 27.02.2012, 19.03.2012, 18.04.2012, 28.05.2012, 14.06.2012, 13.07.2012, 21.08.2012, 18.09.2012, 16.10.2012, 16.11.2012, 17.01.2013, 15.02.2013, 14.03.2013, 17.04.2013, 20.05.2013, 17.06.2013, sumu 111,- € dňa 13.12.2012, sumu l,- € dňa 17.12.2012, sumu 112,- € dňa 11.07.2013, sumu 108,- € dňa 16.08.2013, sumu 2,- € dňa 18.07.2013, sumu 113,- € dňa 17.09.2013. Z kópií poštových poukazov (na č.l. 181) mal súd preukázané zaplatenie výživného obžalovaným k rukám matky mal. detí takto: sumu 50,- € uhradil dňa 25.04.2014, 29.05.2014, 17.06.2014, 23.07.2014, 20.08.2014, 23.09.2014, 23.10.2014. Z kópií poštových poukazov (na č.l. 204) mal súd preukázané zaplatenie výživného obžalovaným k rukám matky mal. detí takto: sumu 320,- € uhradil dňa 20.01.2015 a dňa 09.02.2015, sumu 60,- € uhradil dňa 16.03.2015 a 18.06.2015, sumu 120,- € uhradil dňa 18.04.2014 sumu 30,- € uhradil dňa 13.05.2015.
Z kópií výplatných pások obžalovaného u zamestnávateľa Protherm Production s.r.o. za mesiace 04/2015 a 05/2015 na č.l. 204 mal súd preukázané, že na exekúciu bola obžalovanému v mesiaci 04/2015 strhnutá suma 137,42 € a v mesiaci 05/2015 suma 33,73 €. Z týchto výplatných pások mal súd preukázané, že za mesiac 04/2015 dosiahol obžalovaný čistý príjem 427,96 € pred exekučnou zrážkou a v mesiaci 05/2015 vo výške 238,69 € pred exekučnou zrážkou.
Súdna exekútorka JUDr. Táňa Pačesová v odpovedi zo dňa 9.9.2015 na č.l. 211-214 súdu oznámila, že v exekučnej veci EX XXXX/XXXX bolo za obdobie od mesiaca jún do 9.9.2015 vymožené zrážkami zo mzdy dňa 5.6.2015 suma 33,73 € a dňa 7.7.2015 suma 45,02 €. Dňa 14.7.2015 oznámil zamestnávateľ obžalovaného Protherm Production s.r.o., že dňa 30.6.2015 obžalovaný ukončil pracovný pomer. V exekučnej veci EX XXXX/XXXX bolo za obdobie od mesiaca jún 2015 do 9.9.2015 vymožené dňa 18.8.2015 suma 40,18 € ako zrážka z dávky v nezamestnanosti. Dňa 22.7.2015 Sociálna poisťovňa oznámila zánik nároku povinného na dávku.
Z prehľadu platieb výživného povinným vo vyšetrovacom spise vyplýva, že za obdobie od novembra 2011 do 28.09.2015 dlží obžalovaný na výživnom 9379 €.
Zo správy ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.12.2013 do 12.01.2014, dňom 13.01.2014 bol vyradený z tejto evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom práce. Ďalej bol vedený od 06.10.2014 do 06.01.2015 - vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru v spoločnosti PROTHERM PRODUCTION, s.r.o., a od 01.07.2015 do
21.07.2015 - vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru v spoločnosti Eissmann SMP Automotive Interieur Slovensko, s.r.o..
Zo správy jeho ošetrujúcej lekárky MUDr. H. L. zo dňa 09.03.2017 mal súd preukázané, že obžalovaný je v jej evidencii od roku 2013, pričom nemá priznaný invalidný dôchodok, nemá zmenenú pracovnú schopnosť. Nie sú jej známe žiadne okolnosti, pre ktoré by nemohol vykonávať akékoľvek zamestnanie a toho času nie je ani PN.
Zo správy spoločnosti K. V. spol. s.r.o., H. XXXX/XX, L. zo dňa 09.03.2017 mal súd preukázané, že v tejto spoločnosti obžalovaný pracoval od 01.01.2007 do 30.09.2013, pričom pracovný pomer bol ukončený dohodou, obžalovaný dosahoval čistý mesačný príjem 10.335,- Kč.
Zo správy spoločnosti Schaeffler Skalica, s.r.o., so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, Skalica zo dňa 10.03.2017 mal súd preukázané, že obžalovaný pracoval v tejto spoločnosti od 01.10.2013 do 30.11.2013, kedy ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť v skúšobnej dobe z dôvodu atopického ekzému. Za uvedenú obdobie október 2013 dosiahol čistý príjem 548,10 € a daňový bonus 21,41 € a za november 2013 príjem 558,19 € a daňový bonus 21,41 €. Pracoval na pozícii obsluha brúsky.
Zo správy zamestnávateľa RAMI-Sebestyen Radomír, Staničná 20, Holíč zo dňa 16.04.2014 mal súd preukázané, že obžalovaný nastúpil do zamestnania dňa 03.02.2014, pracovný pomer bol dohodnutý do 31.12.2014, mesačná hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 352 €, pričom obžalovaný bol od 10.03.2014 práceneschopný.
Zo správy spoločnosti PROTHERM PRODUCITION, s.r.o. so sídlom Jurkovičova 45, 303 01 Skalica zo dňa 14.03.2017 mal súd preukázané, že obžalovaný pracoval v tejto spoločnosti ako montážnik od 07.01.2015 do 30.06.2015 na dobu určitú a pracovný pomer bol znova uzatvorený od 01.11.2016 na dobu neurčitú a trvá doposiaľ. Čistý príjem za mesiac január 2015 vo výške 350,25 €, za mesiac február 2015 vo výške 122,59 € a náhradu príjmu za PN 70,96 €, za mesiac marec 2015 vo výške 448,88 €, za mesiac apríl 2015 vo výške 427,96 € a náhradu príjmu za PN 137,42 €, za mesiac máj 2015 vo výške 197,76 € a náhradu príjmu za PN 74,66 € a za mesiac jún 2015 vo výške 289,36 €.
Zo správy spoločnosti Eissmann SMP Automotive Interieur Slovensko, s.r.o., so sídlom Lesná 880/1, 908 51 Holíč zo dňa 14.03.2017 mal súd preukázané, že obžalovaný pracoval v tejto spoločnosti od 22.07.2015 do 31.01.2016 na dobu určitú. Čistý príjem za mesiac júl 2015 vo výške 211,80 €, za mesiac august 2015 vo výške 552,98 €, za mesiac september 2015 vo výške 424,30 € a náhradu príjmu za PN 99,02 €, za mesiac október 2015 vo výške 388,98 €, za mesiac november 2015 vo výške 468,16 €, za mesiac december 2015 vo výške 253,46 € a náhradu príjmu za PN 105,82 € a za mesiac január 2016 vo výške 300,63 €.
Zo správy spoločnosti KON TIKI, a.s., so sídlom Slovenskej jednoty 33, 040 01 Košice zo dňa 09.03.2017 mal súd preukázané, že obžalovaný pracoval v tejto spoločnosti od 12.03.2016 do 31.10.2016 na dobu určitú na pozícii predajca. Jeho čistý príjem za celé predmetné obdobie bol vo výške 3.255,33 €.
Zo správy Okresného úradu Senica, odbor živnostenského podnikania mal súd preukázané, že obžalovaný nie je v živnostenskom registri vedený ako SZČO.
Zo správy Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica zo dňa 12.09.2013 mal súd preukázané, že obžalovaný si nepodal v r. 2011 až do 12.09.2013 daňové priznanie.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 27.03.2017 mal súd preukázané, že obžalovaný poberal nemocenské dávky za obdobie od 20.03.2014 do 05.10.2014, za marec 2014 vo výške 77,50 €, za apríl 2014 vo výške 193,70 €, za máj 2014 vo výške 200,10 €, za jún 2014 vo výške 193,70 €, za júl 2014 vo výške 200,10 €, za august 2014 vo výške 183,51 € a 16,59 €, za september 2014 vo výške 193,70 €. Ďalšie nemocenské dávky boli vyplácané iba za krátke obdobie cca 10 dní PN.
Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného vystaveného MUDr. H. L. na č.l. 153 bol obžalovaný práceneschopný od 10.03.2014 a podľa náhradného hlásenia na č.l. 190 bol práceschopný od 06.10.2014.
Z úradného záznamu mal sú preukázané, že súdna exekútorka JUDr. Táňa Pačesová ku dňu 30.09.2017 ukončila exekútorskú činnosť a po nej prebral agendu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Bratislava.
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207, zaniká aj vtedy, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal, tak ako jeho vznik a priebeh je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na to, že rozsudok prvého stupňa už bol jedenkrát zrušený odvolacím súdom na podklade podaného odvolania obžalovaným, pričom absentovalo odvolanie prokurátora, preto súd v zmysle zásady zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius) nerozšíril časové obdobie skutku až do vyhlásenia predmetného rozhodnutia, ale časový úsek pokračovacieho trestného činu ustálil iba na obdobie od 01.11.2011 do 28.09.2015 rovnako ako bolo ustálené v predchádzajúcom prvostupňovom rozsudku. Dlh na výživnom súd rovnako upravil v zmysle uvedenej zásady vo výške 6.618,16 Eur na obe maloleté deti. V zmysle uvedeného súd teda nerozšíril výrok o vine, pretože by to bolo v neprospech obžalovaného.
Súd skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú splnené, pretože obžalovaný dlžné výživné neuhradil k rukám matky maloletých detí, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Súd taktiež zvažoval, či v danej trestnej veci by bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o malú závažnosť vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, jeho následky, okolností za ktorý bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa a najmä dĺžku trvania samotného trestného činu.
Obžalovaný počas celého konania popieral spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu, pričom argumentoval tým, že plnil výživné podľa svojich možnosti. Súd poukazujúc na právny názor Krajského súdu v Trnave a ustálenú judikatúru posúdil schopnosti a možnosti obžalovaného platiť výživné odlišne od záverov v rozsudku Okresného súdu Skalica XC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.04.2013 a dospel k záveru, že vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery bolo v možnostiach a schopnostiach obžalovaného platiť výživné na mal. Z. a mal. H. v súdom určených výškach od 01.11.2011 do 30.01.2013 na mal. Z. v sume 200,- € mesačne a na mal. Matúša v sume 180,- €, od 01.02.2013 do 28.09.2015 na mal. Z. v sume 170,- € mesačne a na mal. H.Š. v sume 150,- € mesačne okrem obdobia od 20.03.2014 do 05.10.2014 kedy bol obžalovaný práceneschopný a poberal iba nemocenské dávky, preto súd v tomto období mal za to, že obžalovaný bol povinný platiť výživné na obe deti v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z., a to v sume 54,26 € mesačne na obe deti (2 x 27,13 €).
Takto súd ustálil, že obžalovaný od 01.11.2011 ku dňu 28.09.2015 dlhuje na výživnom na obidve maloleté deti sumu vo výške 6.618,16 €, pričom: Od 01.11.2011 do januára 2013 mal obžalovaný zaplatiť na výživnom na obidve maloleté deti Z. a H. sumu 5.700,- € (15 mesiacov x 380,- €), pričom súd mal preukázané, že z uvedenej sumy za toto obdobie obžalovaný zaplatil sumu 1.650,- €, t.j. dlh za toto obdobie bol 4.050,- €. Za obdobie od februára 2013 do marca 2013 mal obžalovaný zaplatiť na výživnom na obidve maloleté deti Z. a H. sumu 4.480,- € (14 mesiacov x 320,- €), pričom súd mal preukázané, že z uvedenej sumy za toto obdobie obžalovaný zaplatil vrátane exekúcie sumu 2.705,- €, t.j. dlh za toto obdobie bol 1.775,- €. Za obdobie od apríla 2014 do septembra 2014 mal obžalovaný zaplatiť na výživnom na obidve maloleté deti Z. a H. sumu 325,50 € (6 mesiacov x 54,25 €), pričom súd mal preukázané, že z uvedenej sumy za toto obdobie obžalovaný zaplatil vrátane exekúcie sumu 395,26 €. Za obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 mal obžalovaný zaplatiť na výživnom na obidve maloleté deti Z. a H. sumu 3.840,- € (12 mesiacov x 320,- €), pričom súd mal preukázané, že z uvedenej sumy za toto obdobie obžalovaný zaplatil vrátane exekúcie sumu 1.928,93 €, t.j. dlh za toto obdobie bol 1.819,97 €. Súd mal ďalej preukázané, že obžalovaný dňa 06.03.2017 uhradil sumu 320,- € a dňa 07.07.2017 sumu 320,- €, čo potvrdila aj poškodená, pričom ďalej uviedla, že za mesiac apríl 2017 jej exekútor zaslal sumu 190,- €, za máj 2017 sumu 96,81 € a za mesiac jún 2017 sumu 100,- €. Súd dopytoval aj povereného exekútora, aby súdu oznámil za aké obdobie bola strhnutá suma obžalovanému započítaná, avšak do dňa konania hlavného pojednávania sa súdny exekútor nevyjadril, preto súd v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného započítal túto sumu spolu vo výške 1.026,81 € do žalovaného obdobia pričom znížil aj dlžnú sumu v skutkovej vete predmetného rozhodnutia, ktorá výška po započítaní uhradeného výživného ešte predstavuje sumu 6.618,16 €.
Obžalovaný je však zo spáchania skutku usvedčovaný jednak svedkyňou poškodenou F. J., svedkami J. H. a E. H., ale aj jeho samotnou výpoveďou, z ktorej vyplynulo, že do októbra 2013 pracoval v spoločnosti svojho nevlastného otca, kde zarábal cca 10.335,- Kč (406,92 €) mesačne, pričom nikdy nepožiadal o zvýšenie príjmu, naviac svedok J. H. na pojednávaní uviedol, že obžalovaný mal aj iné aktivity, z ktorých mal príjem. Obžalovaný od novembra 2011 do novembra 2012 býval v dome svojej matky, ktorý užíval bezplatne, pričom hradil iba elektrinu 48 €, vodu 17 € a komunálny odpad 6 €, pričom s poukazom na tieto náklady mu zostávalo ešte 335,92 €, pričom v tomto období platil výživné na obidve maloleté deti iba vo výške 110 €. Teda možno konštatovať, že úmyselne sa vyhýbal plateniu výživného v súdom určených sumách. Obrana obžalovaného spočívala iba v tom, že „nevie prečo neplatil viac“. Súd konštatuje, že je základnou povinnosťou rodiča vyživovať svoje dieťa, pričom náklady na výživu majú prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutnými na jeho prežitie napr. spojené so záľubami, úvermi, pôžičkami, nákladmi na ošatenie, náklady na auto atď. Od cca novembra 2012 do októbra 2013 s obžalovaným bývala v spoločnej domácnosti jeho priateľka - budúca manželka, ktorá nijako neprispievala na domácnosť, teda náklady podľa vyjadrenia obžalovaného platil opäť iba on. Teda aj v tomto rozhodnom období je možné konštatovať, že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal plateniu výživného, pretože bol povinný vyživovať svoje deti a nie svoju priateľku. Aj napriek tomu, že obžalovaný nebol schopný vyživovať svojej dve deti, narodilo sa mu ďalšie dieťa Š. R.. Z uvedeného dôvodu obžalovaný požiadal súd o zníženie výživného, pričom súd zobral do úvahy vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a znížil mu vyživovaciu povinnosť zo sumy 380 € na sumu 320 € na obidve deti od februára 2013. Avšak neplatil ani túto súdom stanovenú zníženú výšku. Od 01.10.2013 do 30.11.2013 bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti Schaeffler Skalica s priemerným čistým mesačným zárobkom 560 €, pričom obžalovaný ani v tomto období neplatil výživné v súdom určenej výške, naviac pracovný pomer skončil dohodou „údajne pre problémy s atopickým exémom. Súd mal však zo správy ošetrujúcej lekárky obžalovaného MUDr. H. L., že obžalovaný nie je invalidný, nemá zmenenú ani pracovnú schopnosť, pričom nie sú jej známe žiadne okolnosti, pre ktoré by nemohol vykonávať akékoľvek zamestnanie. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že obžalovaný sa vedome a úmyselne vzdal výhodnejšieho zamestnania, nakoľko od 03.02.2014 nastúpil do spoločnosti RAMI-Sebestyen Radomír, Staničná 20, Holíč zo dňa 16.04.2014, kde pracoval do 31.12.2014, pričom jeho mesačná hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 352 €. Od 10.03.2014 do 05.10.2014 bol práceneschopný. Za obdobie od 20.03.2014 do 05.10.2014 bol obžalovaný PN a poberal iba nemocenské dávky za marec 2014 vo výške 77,50 €, za apríl 2014 vo výške 193,70 €, za máj 2014 vo výške 200,10 €, za jún 2014 vo výške 193,70 €, za júl 2014 vo výške 200,10 €, za august 2014 vo výške 183,51 € a 16,59 €, za september 2014 vo výške 193,70 €. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že bol povinný prispievať na obidve maloleté deti minimálnou
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z., t.j. 54,26 € mesačne (2 x 27,13 €). Obžalovaný však v tomto období neprispieval ani minimálnou sumou, keď zaplatil na výživnom na obidve maloleté deti v marci vo výške 30 €, v apríli vo výške 50 €, v máji vo výške 50 €, v júni vo výške 50 €, v júli vo výške 50 €, v auguste vo výške 30 €, v septembri vo výške 30 €, v októbri vo výške 30 €, v novembri vo výške 30 € a v decembri vo výške 50 €. Teda aj za uvedené obdobie si obžalovaný úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti a to ani v minimálnej výške sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. Od 07.01.2015 do 30.06.2015 sa obžalovaný zamestnal v spoločnosti PROTHERM PRODUCITION, s.r.o. na dobu určitú ako montážnik s čistým príjmom za mesiac január 2015 vo výške 350,25 €, za mesiac február 2015 vo výške 122,59 € a náhradu príjmu za PN 70,96 €, za mesiac marec 2015 vo výške 448,88 €, za mesiac apríl 2015 vo výške 427,96 € a náhradu príjmu za PN 137,42 €, za mesiac máj 2015 vo výške 197,76 € a náhradu príjmu za PN 74,66 € a za mesiac jún 2015 vo výške 289,36 €. Od 22.07.2015 do 31.01.2016 sa obžalovaný zamestnal v spoločnosti Eissmann SMP Automotive Interieur Slovensko, s.r.o., na dobu určitú s čistým príjmom za mesiac júl 2015 vo výške 211,80 €, za mesiac august 2015 vo výške 552,98 €, za mesiac september 2015 vo výške 424,30 € a náhradu príjmu za PN 99,02 €, za mesiac október 2015 vo výške 388,98 €, za mesiac november 2015 vo výške 468,16 €, za mesiac december 2015 vo výške 253,46 € a náhradu príjmu za PN 105,82 € a za mesiac január 2016 vo výške 300,63 €. V tomto období obžalovaný zaplatil za január 2015 a február 2015 výživné v plnej výške 320 € na obidve deti, pričom v mesiaci marec 2015 zaplatil už len sumu 60 €, za mesiac apríl sumu 120 €, za mesiac máj 30 €, za mesiac jún 100 €, za mesiac júl 60 €, za mesiac august 70 € a za mesiac september 130 €. Teda aj v tomto období si úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom súd poukazuje na to, že obžalovaný za dva mesiace január a február 2015 bol schopný zaplatiť výživne na obidve maloleté deti v plnej výške 320,- €, pri príjme za január 350,25 € a za február 2015 193,55 €, pričom ďalšie mesiace už platil v oveľa nižších sumách. Teda z uvedeného mal súd preukázané, že obžalovaný svojvoľne posielal výživné v takýchto sumách, čo svedčí o tom, že jedenkrát zaplatí výživné v plnej výšky za ďalší mesiac zaplatí 120,- €, následne 30,- €, potom 60,- €. Súd ďalej poukazuje na vyjadrenie samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že výživné na maloleté deti uhrádzal až potom, ako si vyplatil všetky ostatné náklady. Súd však k uvedenému opakuje, že výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Obžalovaný je povinný vyživovať všetky svoje deti a nie len tie, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.
Súd teda dospel k záveru, že obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že nikdy nezarábal toľko peňazí, aby zaplatil výživné na maloleté deti Z. a H. v sumách určených súdom je účelová a irelevantná, nakoľko obžalovaný nie je invalidný, je zdravý, hoci má vyštudovanú iba „učňovku“ je odborne zdatný minimálne na opravu cestárskych a stavebných strojov, ktorých odborníkov je podľa názoru vždy nedostatok, pričom ich finančné ohodnotenie určite nie je 500,- € mesačne. Obžalovaný však odišiel z firmy manžela jeho matky dobrovoľne, nikdy nepožadoval o zvýšenie platu, pričom aj sám bol vlastníkom firmy, ktorá sa zaoberala cestárskymi prácami, ktorú zrejme, ale neviedol dobre, pretože skrachoval, čo však neznamená, že nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť vyšší zárobok pre seba a najmä rodinu, t.j. pre maloleté deti. Obžalovaný bol teda zamestnaný iba na dobu určitú, pričom si hľadal zamestnanie, v ktorom mal preukázateľne nízky zárobok, pričom bolo jeho v možnostiach a schopnostiach sa zamestnať v spoločnosti, ktorá by ho adekvátne ohodnotila vzhľadom na jeho zručnosti. S poukazom na vyjadrenie svedkov preukázateľne poberal výhody od manžela svojej matky svedka J. H., keď pracoval u neho vo firme a to najmä služobné auto, telefón, avšak tieto výhody poberá aj dodnes keď býva v dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, ktorá platí väčšinu réžie a on uhrádza iba „minimálne náklady“.
Záverom súd konštatuje, že obžalovaný z dlžnej sumy 6.618,16 € do dňa konania hlavného pojednávania dňa 05.02.2018 od júna 2017 nezaplatil vôbec nič k rukám matky maloletých detí, čo len dokazuje, že nemá ani len najmenšiu snahu dlžné výživné uhradiť naviac neplní si ani povinnosť platiť bežné výživné. Súd považuje za absurdné to, že napriek tomu, že obžalovaný podľa jeho názoru nemá dostatok financií na výživu svojich dvoch detí, s ktorými nežije v spoločnej domácnosti mal. Z. a H. sa mu opätovne dňa 13.02.2017 narodilo už štvrté dieťa. Súd obžalovanému pripomína, že „plodenie detí nie je šport“, a teda musí si byť vedomý skutočnosti, že ak naozaj nemá dostatok financií na výživu svojich dvoch detí z predchádzajúceho vzťahu je od neho prinajmenšom nemorálne a sebecké, aby plodil ďalšie deti a tým vystavoval všetky svoje štyri deti biede a nedostatku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim úmyselným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje dve maloleté deti a túto povinnosť si neplnil po dlhší čas podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, t.j. obdobie takmer 4 roky. V danom prípade pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy postačuje aj to, ak povinný rodič odvádza oprávnenému - deťom nižšie sumy výživného, než aké mu boli určené súdom.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z miesta trvalého bydliska nie je obžalovaný bližšie hodnotený, nebol riešený Mestskou políciou v Skalici za priestupok. Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR mal súd preukázané, že obžalovaný v tomto registri nemá záznam. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona. Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, súd s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona § 207 ods. 3 Trestného zákona (1 až 5 rokov) o jednu tretinu, ktorá po úprave je v rozmedzí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Súd obžalovanému s poukazom na zásadu zákaz reformatio in peius ako aj na ustanovenie § 54 Trestného zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 120 (stodvadsať) hodín, nakoľko obžalovaný súhlasil pre prípad odsúdenia s uložením takéhoto trestu, pričom jeho uloženiu nebránil ani zdravotný stav obžalovaného, nakoľko podľa lekárskeho vyjadrenia je schopný práce a netrpí žiadnou chorobou, pre ktorú by nemohol vykonávať akékoľvek zamestnanie a nie je toho času ani invalidný.
Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Skalica a rozhoduje o ňom Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.