Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/219/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcov: 1. L.. W. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.V. XX, N., a 2. O. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, N., obaja zastúpení A.. S. O., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.V. XX, N., proti žalovaným: 1. O.. V. O., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, C., a 2. L. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, C., obaja zastúpení JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom Hlavná 13, Trnava, o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o určenie povinnosti vyplatiť ostatných dedičov a o určenie predmetu dedičstva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a v 2. rade v plnom rozsahu.

III. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a v 2. rade v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 20.8.2007, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 27.8.2007, žiadali, aby súd určil, že: 1.) dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a L.. U. O. vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pred notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98, je neplatná; 2.) predmetom dedičstva po poručiteľovi L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/XX, C., zomrelom dňa X.X.XXXX, po vyporiadaní BSM poručiteľa a jeho manželky, žalovanej v 1. rade, sú: a) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C. ako parc. č. XXXX/X- zastavané plochy, dom súp. č. XXXX a dvor o výmere 76 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 118 m2; b) hodnota členského podielu viažuca sa k družstevnému bytu v kat. úz. C., nachádzajúceho sa C. na ul. A. ul. č XX, v Bytovom družstve so sídlom Beethovenova 25, Trnava; c) vnútorné zariadenie vyššie uvedených nehnuteľností, d) cenné papiere, e) finančné prostriedky na účtoch finančných ústavov, f) pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré pripadnú poručiteľovi po vyporiadaní BSM, g) finančný podiel z prenájmu družstevného bytu na A. XX S. C. v Bytovom družstve so sídlom Beethovenova 25, Trnava, všetky získaného žalovanou v 1. rade po dobu prenajatia bytu po smrti poručiteľa až do skončenia prenájmu. Veci bola pridelená spisová značka 14C/110/2007.

2. Žalobný nárok odvodzovali od uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D 1536/05, Dnot 119/05 zo dňa 17.7.2007 vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Koperníkova 2427/21, Hlohovec, zomrelom dňa X.X.XXXX, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D 1536/05, Dnot 119/05 (ďalej len „L.. U. O.“ alebo „poručiteľ“ v príslušnom tvare), ktorým súd odkázal žalobcov v 1. a v 2. rade, aby proti žalovaným v 1. a v 2. rade, podali na Okresnom súde Trnava žalobu o určenie majetku, ktorý má byť predmetom dedičského konania. Dedičské konanie za tým účelom prerušil. Žalobný nárok ďalej odvodzovali od skutočnosti, že BSM L.. U. O. a žalovanej v 1. rade bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 12C 113/98-10 zo dňa 25.6.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.1998. Dôvodom zrušenia BSM bolo podnikanie žalovanej v 1. rade. Dohodou o vyporiadaní BSM vo forme notárskej zápisnice L.. U. O. a žalovaná v 1. rade vyporiadali medzi sebou majetok patriaci do BSM tak, že nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania ich manželstva, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C. pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade. Dodali, že L.. U. O. v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9C/137/02 sám spochybnil dohodu o vyporiadaní BSM, kde uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá bola vyporiadaná dohodou o vyporiadaní BSM, nadobudol vlastným pričinením, ako aj ďalší hnuteľný majetok, ktorý sám za svojho života nadobudol. V konaní sp. zn. 9C/137/2002 bolo preukázané, že L.. U. O. sa v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM nachádzal na protialkoholickom liečení a na uzatvorenie tejto dohody si vôbec nepamätá. Túto dohodu nepodpísal. Podľa stanoviska lekára MUDr. Vojtecha Šustu to bolo z dôvodu trasenia pravej ruky. Ten istý lekár krátko na to v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. P 28/88 predložil písomné potvrdenie, podľa ktorého bol L.. U. O. od roku 1995 opakovane liečený pre syndróm závislosti na etyle ústavne aj ambulantne s tým, že jeho liečba bola neúspešná. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá po 3 mesiacoch od zrušenia BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade v čase, keď sa poručiteľ nemohol podpísať, pričom takúto dohodu mohli uzavrieť do 3 rokov od zrušenia BSM, pričom problém s podpisovaním pred aj po uzavretí dohody sa u poručiteľa nevyskytol. V čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM poručiteľ nevedel, čo robí, a teda bol zjavne nespôsobilým na uzavretie tejto dohody, pričom na základe jeho vlastných vyjadrení, tento právny úkon neurobil slobodne a vážne, čím vznikla nezhoda medzi vôľou a prejavom. Tento úkon bol úspešne odporovaný žalobcami v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9C/306/2001. Navyše, spoločný majetok nebol vyporiadaný podľa zásad o vyporiadaní BSM podľa § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare). Vyjadrenia žalovanej v 1. rade o tom, že všetok spoločný majetok prebrala do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu ochrany majetku pred svojvoľným nakladaním poručiteľom je rozporné, keďže práve ona podnikala, a v takýchto situáciách sa majetok prevádza na nepodnikajúceho manžela, a nie naopak. Na ochranu spoločného majetku mohla žalovaná v 1. rade použiť silnejšie inštitúty, a to obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že v dedičskom konaní po L.. U. O. bolo zistené, že predmetom dedičstva má byť aj hodnota členského podielu viažuca sa k družstevnému bytu na A. XX S. C.. Členský podiel v bytovom družstve nemožno stotožňovať so spoločným nájmom, navyše, v čase uzavretia zmluvy o nájme družstevného bytu, t. j. k 16.1.2004 manželia spolu trvale nežili, o čom svedčí aj rozdielny trvalý pobyt manželov, ako aj vyjadrenia žalovanej v 1. rade v rozvodovom konaní s L.. U. O.. Žalovaná v 1. rade bez privolenia súdu prenajala byt na A. XX S. C., ktorý je predmetom dedičského konania.

4. V žalobe zároveň navrhli, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovaným v 1. a v 2. rade predať, prenajímať alebo robiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia s družstevným bytom na A. XX S. C. v Bytovom družstve so sídlom Beethovenova 25, Trnava, a ostatnými vecami patriacimi do dedičstva po poručiteľovi L.. U. O..

5. Z dôvodu zmeny sústavy súdov účinnej od 1.1.2008 Okresný súd Trnava ako odovzdávajúci súd postúpil vec znovuvytvorenému Okresnému súdu Piešťany ako nadobúdajúcemu súdu (§ 18a zákona č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), kde bola veci v podateľni súdu pridelená nová spisová značka: 4C/219/2008.

6. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 4C/219/2008-19 zo dňa 16.12.2008 zamietol návrh žalobcov v 1. a v 2. rade na nariadenie predbežného opatrenia. Toto uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdom, a to uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/59/2009-57 zo dňa 17.3.2009.

7. Súd uznesením č. k. 4C/2196/2008-113 zo dňa 22.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2012, pripustil zmenu žaloby v znení, ktorým sa žalobcovia v 1. v 2. rade domáhajú, aby súd určil, že: 1.) dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a L.. U. O. vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pred notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98, je neplatná; 2.) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C., obec C., okres C. na parcele č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 patrili v čase smrti L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/XX, C., zomrelom dňa X.X.XXXX, do BSM; 3.) náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve so sídlom Beethovenova 25, Trnava, viažuca sa k 2-izbovému bytu č. XX, na X. poschodí, na ul. A. XX S. C., patrí do dedičstva po zomrelom L.. U. O. v celosti 1/1. Zmena žaloby bola pripustená aj v časti, ktorou žalobcovia v 1. a v 2. rade žiadali priznať náhradu trov konania proti žalovaným.

8. Uznesením č. k. 4C/219/2008-147 zo dňa 6.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2014, súd pripustil druhú zmenu žaloby v znení, ktorým žalobcovia v 1. a v 2. rade žiadajú, aby súd určil, že: 1.) dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a L.. U. O. vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pre notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98, je neplatná; 2.) a) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. C., obec C., okres C. na parcele č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 patrili v čase smrti L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/XX, C., zomrelom dňa X.X.XXXX, do podielového spoluvlastníctva L.. U. O. a žalovanej v 1. rade, každému v podiele po 1/2, pričom b) žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu vo výške zodpovedajúcej trhovej hodnote im prislúchajúcich podielov; 3.) náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve so sídlom Beethovenova 25, Trnava, viažuca sa k 2-izbovému bytu č. XX, na X. poschodí, na ul. A. XX S. C., patrí do dedičstva po zomrelom L.. U. O. v celosti 1/1. Súčasťou žaloby aj po pripustení 2. zmeny žaloby zostal žalobcami uplatnený nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade.

9. Žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania. Uviedli, že pokiaľ by notárka JUDr. Vorelová mala dôvodnú pochybnosť o spôsobilosti niektorého z účastníkov predmetnej dohody o vyporiadaní BSM takúto dohodu uzavrieť, tak by takúto dohodu nespísala. Schopnosť L.. U. O. samostatne a zodpovedne konať potvrdil aj ošetrujúci lekár MUDr. Vojtech Šusta, čo je uvedené aj v notárskej zápisnici. Túto spôsobilosť by vedeli dosvedčiť aj svedkovia prítomní pri spísaní tohto právneho úkonu. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by sa účastníci dohody o vyporiadaní BSM nemohli odchýliť od zásad vyporiadania BSM upravených v § 150 OZ, ktorý sa vzťahuje predovšetkým na vyporiadanie BSM súdom. Nakoľko nešlo o vyporiadanie súdnym rozhodnutím, účastníci dohody sa mohli, v rámci zmluvnej voľnosti, od týchto zásad odchýliť. Nedostatok slobody a vážnosti prejavu vôle L.. U. O. pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM je absurdná, a žalobcovia by ju museli preukázať. Keďže Okresný súd Trnava rozhodol, že predmetná dohoda o vyporiadaní BSM je právne neúčinná voči žalobcom v 1. a v 2. rade, znamená to iba potvrdenie záveru, že súd túto dohodu považoval za platnú, pretože platnosť dohody musel v danom konaní riešiť ako predbežnú otázku. Podľa právnej teórie aj podľa ustálenej judikatúry, úspešne možno odporovať iba právnemu úkonu, ktorý je platný. Je nemožné, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi patrí nehnuteľnosť, resp. že vlastníkom nehnuteľnosti bol poručiteľ v čase smrti, pokiaľ stranou sporu nie je osoba, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Na LV č. XXXX pre kat. úz. C. je ako vlastník zapísaný W. Č., a ten nie je stranou sporu. Opakované vyporiadanie BSM nemá žiadnu oporu v zákone. Ak by BSM nebolo vyporiadané, vyporiadanie BSM v konaní o dedičstve vykonáva notár ako súdny komisár v dedičskom konaní, a nie súd v civilnom sporovom konaní.

10. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to fotokópiou odpisu a notárom osvedčenou fotokópiou originálu notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pred notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98, notárkou osvedčenou fotokópiou lekárskeho potvrdenia z 28.8.1998, znaleckým posudkom znalkyne MUDr. Márie Ohrablovej, výsluchom znalkyne, nájomnou zmluvou z 26.1.2004, podstatnou časťou dedičského spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6D/28/2008, Dnot. 119/05 pôvodne vedeného Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D/1536/05, Dnot. 119/05, lekárskym potvrdením zo dňa 14.4.1999, prešetrením žiadosti štátnym okresným lekárom zo dňa 6.6.2001, zápisnicou spísanou na Okresnom súde Trnava dňa 3.6.1999 pod Cd 68/99, zápisnicou o pojednávaní spísanou na Okresnom súde Trnava v konaní sp. zn. 9C 137/02, odvolaním L.. U. O. vo veci sp. zn. 9C 137/02, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9C/360/01, podaním žalovanej v 1. rade ku konaniu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. P 28/88, návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre kat. úz. C., výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., oznámením OR PZ Trnava, informatívnym výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., výsluchmi svedkov M.. V. S., O.. M. N., F. N., S. N., výsluchmi, výpoveďami a tvrdeniami strán sporu.

11. Na pojednávaní dňa 5.2.2018 súd pripustil, v poradí už tretiu, zmenu žaloby v znení, ktorým žalobcovia v 1. a v 2. rade žiadajú tretím žalobným nárokom určiť, že hodnota členského podielu v bytovom družstve so sídlom v Trnave, Bethovenova 26, Trnava viažuceho sa k dvojizbovému bytu č. XX na X. poschodí, ulica A. XX S. C., patrí do dedičstva po zomrelom L.. U. O. v celosti. Uznesenie o pripustení tejto zmeny žaloby súd nevyhotovoval v písomnej podobe, nakoľko zmenu návrhu súd pripustil na pojednávaní za prítomnosti všetkých subjektov (§ 139 a nasl., § 142 ods. 2 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. /ďalej len „CSP“/), proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario), jeho doručenie nie je pre vedenie konania potrebné a uznesením sa neukladá žiadna povinnosť (§ 235 ods. 2 . Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

12. Z fotokópie odpisu a originálu notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pre notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98 súd zistil, že ide o tú istú zápisnicu iba s tým rozdielom, že na origináli sa nachádzajú okrem podpisu notárky aj podpisy žalovanej v 1. rade, svedkyne O. Š. a svedkyne Z. C.. Predmetom notárskej zápisnice je dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou v 1. rade a L.. U. O.. V zápisnici notárka skonštatovala, že L.. U. O. podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára MUDr. Vojtecha Šustu zo dňa 28.8.1998, vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, bol schopný samostatne a zodpovedne konať, avšak pre silné trasenie pravej suky nebol schopný sa podpísať, a preto boli k napísaniu tejto notárskej zápisnice pribratí dvaja svedkovia úkonu, ktorí podľa ich vlastného vyjadrenia boli spôsobilí na právne úkony, ktorých totožnosť notárka overila zákonným spôsobom. Po overení totožnosti oboch manželov a oboch svedkov nasleduje samotný text dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej manželia zhodne prehlásili, že za trvania manželstva nadobudli majetok: 1.) nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X- zastavané plochy, dom súp. č. XXXX a dvor o výmere 76 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 118 m2, patriace do BSM v celosti v hodnote podľa znaleckého posudku L.. V. Š. č. XXX/XX zo dňa 8.9.1998 vo výške 1.082.230,- Sk (35.923,45 eura), 2.) mali úver v Slovenskej sporiteľni, a. s. č. úveru: XXXXXXXXX, s nesplateným zostatkom k 8.9.1998 vo výške 90.196,80 Sk (2.993,99 eura). Obaja zhodne prehlásili, že žiadny iný majetok počas manželstva spoločne nenadobudli, že bytové zariadenie a elektrospotrebiče priniesla žalovaná v 1. rade, nekúpili ich za trvania manželstva, a preto nepatria do BSM. Manželia sa dohodli, že celý majetok nadobudla do vlastníctva žalovaná v 1. rade s tým, že sa zaviazala splácať zostatok úveru. Manželia zhodne prehlásili, že si navzájom nič nedoplácajú. Manželia vyhlásili, že podpísaním dohody považujú BSM za úplne vyporiadané a nebudú voči sebe uplatňovať žiadne nároky. Notárka zápisnicu napísala, prítomným ju doslovne prečítala a vysvetlila, jej obsahu porozumeli, ktorí ju na znak súhlasu pred notárkou vlastnoručne podpísali.

13. Z notárkou osvedčenej fotokópie lekárskeho potvrdenia z 28.8.1998 súd zistil, že MUDr. Vojtech Šusta, praktický lekár pre dospelých, potvrdil, že L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, bol v danom čase vzhľadom na svoj vec a zdravotný stav schopný samostatne a zodpovedne konať.

14. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), a na podanie znaleckého posudku ustanovil znalkyňu MUDr. Máriu Ohrablovú. Zo znaleckého posudku č. 12/15 vyhotoveného touto znalkyňou súd zistil, že L.. U. O. trpel závislosťou od alkoholu. Išlo o silne zafixovanú závislosť psychickú aj somatickú. Touto poruchou, t. j. závislosťou od alkoholu trpel aj v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice dňa 10.9.1998, ktorá ho, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nerobila pre tento právny úkon neschopným. Možno s istotou predpokladať, že zo Psychiatrickej nemocnice Pezinok v júli 1998 nebol prepustený v stave psychózy, t. j. v stave, kedy nemohol posúdiť význam svojho konania, pretože takýto stav by bol dôvodom na nedobrovoľnú hospitalizáciu a neumožňoval by pacientovi podpísať reverz. Obvodný lekár poručiteľa vyšetril 28.8.1998 a nekonštatoval duševnú poruchu, pre ktorú by pacient nebol schopný samostatne sa rozhodovať. Tras hornej končatiny je typickým odvykacím syndrómom. Keďže od augusta 1998 sústavne pil alkohol, možno predpokladať, že v deň podpísania dohody o vyporiadaní BSM pred notárkou, mu bol alkohol odňatý, aby sa udržal v triezvom stave. Sám poručiteľ pri prijatí na psychiatrické pracovisko uviedol, že si musí vypiť, lebo sa trasie. Pokiaľ by poručiteľ bol v stave duševnej poruchy, ktorá by spôsobila jeho nespôsobilosť, jeho chovanie by bolo nápadné.

15. Tento znalecký posudok namietali žalobcovia s odôvodnením, že potvrdenie všeobecného lekára je z 28.8.1988, a teda nevzťahuje sa k momentu uzatvárania napadnutého právneho úkonu, t.j. k 10.9.1998. Poukázali na str. 5 posudku, kde je uvedené, že po cielenej liečbe delírium tremens (trasenie rúk) odznieva obvykle za 2-3 dni často tak, že postihnutý hlboko zaspí. Na prebehnutý stav sa buď nepamätá vôbec alebo sú jeho spomienky nejasné. Notárka nemá potrebné odborné znalosti (pozn. nie je lekár), preto nevie posúdiť duševnú spôsobilosť osoby pri spisovaní notárskej zápisnice. Namietali, že znalkyňa iba s istotou predpokladala, že jeho porucha ho nerobila pre predmetný právny úkon neschopným, a preto treba ozrejmiť, či ide o istotu alebo o predpoklad.

16. Z výsluchu znalkyne MUDr. Márie Ohrablovej na pojednávaní dňa 4.11.2015 súd zistil, že úlohou znalca nie je posudzovať spisovú právnickú dokumentáciu, ale vybrať si z nej tie časti, ktoré súvisia so zadanou znaleckou úlohou. V dokumentácii nie sú záznamy o tom, že by sa poručiteľ prejavoval ako duševne chorý človek, t. j. že by bol nejakým spôsobom nápadný. Podpisom poručiteľa venuje zástupkyňa žalobcov veľa pozornosti. Znalkyňa iba upozornila na odlišnosť podpisov, nakoľko nie je grafológ. Jeden z podpisov je jasný, sebaistý, akoby si pripravoval podpis niekde s pomocou alebo mal veľmi dobrú jasnú chvíľku. Iné jeho podpisy, ktoré mala znalkyňa k dispozícii, sú rozvlnené, svedčiace o zreteľnom trasení rúk. Pokiaľ by sa zástupkyňa žalobcov poradila s kvalifikovaným právnikom, uvedomila by si, že slovné spojenie „s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ je bežný právnický výraz pri podávaní znaleckých posudkov. Pri vyšetrovaní živého človeka je ľahšie a jednoduchšie skonštatovať, či ho jeho duševná porucha robila pre konkrétny právny úkon neschopným. V prípade mŕtveho človeka je to oveľa zložitejšie. Preto vychádzala zo zdravotnej dokumentácie. Bežnou praxou je, že pacient nemôže byť prepustený na vlastnú žiadosť, ak by sa nachádzal v stave duševnej nespôsobilosti. Ak by poručiteľ nebol schopný vnímať priebeh udalostí a obsah notárskej zápisnice o vyporiadaní BSM, ostatní by si to museli všimnúť, že je dezorientovaný, tečie z neho pot, vidí všeličo. Tras je telesná funkcia. Abstinenčný syndróm sa vyskytuje pri náhlom odňatí alkoholu, a prejavuje sa telesnými príznakmi, vrátane trasenia, ale vtedy u pacienta nie sú poruchy vedomia ani vnímania. Delírium tremens je duševná porucha, a je znakom veľmi ťažkého poškodenia mozgu. Okrem trasenia rúk sa prejavuje aj halucináciami, dezorientovanosťou, masívnym nepokojom, a to aj vtedy, ak alkohol nebol odňatý.

17. Z nájomnej zmluvy zo dňa 26.1.2004 medzi bytovým družstvom a poručiteľom ako členom družstva súd zistil, že družstvo ňou prenechalo poručiteľovi ako svojmu členovi do užívania 2-izbový byt č. XX, na X. posch. na ul. A. XX S. C. s tým, že podľa § 703 - § 704 vznikol spoločný nájom bytu manželmi, a teda spoločným nájomcom sa stala aj manželka člena V. O.S., nar. XX.X.XXXX (pozn. žalovaná v 1. rade). Spoločné členstvo vzniklo 26.1.2004. Spolu s členom družstva a jeho manželkou byt mala užívať aj dcéra L..

18. Z dedičského spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6D/28/2008, Dnot. 119/05 súd zistil, že tento spis bol pôvodne vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D/1536/05, Dnot. 119/05. Súdny spis sa týka dedičského konania po poručiteľovi L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G.G. XXXX/XX, C., zomrelom dňa X.X.XXXX. Poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení. Jeho dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine sú jeho tri deti: žalobcovia v 1. a v 2. rade a žalovaná v 2. rade, ako aj jeho pozostalá manželka: žalovaná v 1. rade, ktorí dedičstvo neodmietli. V spise sa nachádza fotokópia nájomnej zmluvy zo dňa 26.1.2004 medzi bytovým družstvom a poručiteľom ako členom družstva. Notár poverený úkonmi súdneho komisára Okresného súdu Trnava dňa 2.8.2005 vydal osvedčenie od dedičstve sp. zn. 20D 1536/05, Dnot. 119/05, ktorým na základe zhodného vyhlásenia dedičov skonštatoval, že poručiteľ mal so žalovanou v 1. rade v BSM zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve so sídlom Beethovenova 25, Trnava, viažucu sa 2-izbovému družstevnému č. XX na X. poschodí ul. A. X.. Č. XX v C. v zostatkovej hodnote 16.137,90 Sk (535,68 eura) vo všeobecnej hodnote 600.000,- Sk (19.916,35 eura) s tým, že z majetku v BSM podľa § 707 ods. 2 patrí pozostalej manželke, t. j. žalovanej v 1. rade, 1/2 zostatkovej hodnoty predmetného členského podielu, a že náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty tohto členského podielu v 1/2 v hodnote 300.000,- Sk (9.958,18 eura) patrí do dedičstva. Dedičstvo v celosti mala nadobudnúť žalovaná v 1. rade s povinnosťou vyplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade, každému po 75.000,- Sk (2.489,54 eura) bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku, žalovanú v 2. rade. Proti osvedčeniu podali žalobcovia v 1. a v 2. rade včas žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, čím podľa § 175zca ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“ v príslušnom tvare), osvedčenie o dedičstve stratilo platnosť, a súd pokračoval v konaní bez ohľadu na jeho vydanie. V dedičskom konaní až dodatočne vyšlo najavo, že BSM pozostalej manželky a poručiteľa bolo zrušené a vyporiadané za ich manželstva.

19. Súčasťou dedičského spisu o prejednanie dedičstva po L.. U. O. je rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 12C 113/98-10 zo dňa 25.6.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.1998, z ktorého súd zistil, že súd zrušil BSM L.. U. O. a žalovanej v 1. rade. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že poručiteľ a žalovaná v 1. rade uzavreli manželstvo X.XX.XXXX. Návrh na zrušenie BSM podal poručiteľ z dôvodu, že jeho manželka podniká. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade podnikala, čím boli splnené zákonné podmienky podľa § 148a ods. 2 na zrušenie BSM za trvania manželstva z dôvodu, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, na návrh manžela ktorý nepodniká.

20. Súčasť dedičského spisu tvorí aj notárska zápisnica z 10.9.1998 o vyporiadaní BSM poručiteľa a žalovanej v 1. rade. Podľa oznámenia OR PZ v Trnave, Okresný dopravný inšpektorát Hlohovec, žalovaná v 1. rade nemala ku dňu oznámenia zaevidované na svoje meno žiadne vozidlo. Na návrh žalobcov v 1. a v 2. rade notár požiadal konkrétne banky o zaslanie informácií o účtoch poručiteľa, o vkladných knižkách a o cenných papieroch. Z odpovedí všetkých bánk vyplýva, že v čase smrti poručiteľ nemal vedený v žiadnej banke žiadny bankový produkt. V dedičskom spise sa nachádza aj rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 9C/360/01 zo dňa 2.7.2004, ktorým súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM medzi poručiteľom a žalovanou v 1. rade je voči žalobcom v 1. a v 2. rade právne neúčinná.

21. Okresný súd Trnava dňa 28.4.2006 vydal uznesenie o dedičstve sp. zn. 20D 1536/05, Dnot 119/05, proti ktorému podali žalobcovia v 1. a v 2. rade odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9CoD/91/2006-95 zo dňa 31.10.2006 v konaní o odvolaní napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Z odôvodenia zrušujúceho uznesenia súd zistil, že úlohou súdu prvého stupňa (pozn. v dedičskom konaní) bolo skúmať, kedy nadobudol poručiteľ členský podiel v družstve, t. j. či za trvania manželstva alebo skôr, a teda či patrí do BSM alebo nepatrí. Členský podiel v družstve nemožno stotožňovať so spoločným nájmom. Úlohou súdu prvého stupňa (pozn. v dedičskom konaní) bolo zistiť, čo patrilo do majetku poručiteľa, či členský podiel v družstve viažuci sa k družstevnému bytu na A. XX S. C. bol v BSM, ak áno, či bol vyporiadaný, alebo či patril iba poručiteľovi, a či vo vlastníctve poručiteľa nebol iný byt, ktorý treba vyporiadať. Podľa výsledkov šetrenia majetku poručiteľa bude treba vo veci znovu rozhodnúť.

22. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D 1536/05, Dnot 119/05 zo dňa 17.7.2007 vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/XX, C., zomrelom dňa X.X.XXXX, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D 1536/05, Dnot 119/05, ktorým súd odkázal žalobcov v 1. a v 2. rade, aby proti žalovaným v 1. a v 2. rade, podali na Okresnom súde Trnava žalobu o určenie majetku, ktorý má byť predmetom dedičského konania. Dedičské konanie za tým účelom prerušil. Z dôvodu zmeny sústavy súdov účinnej od 1.1.2008 Okresný súd Trnava ako odovzdávajúci súd postúpil dedičskú vec znovuvytvorenému Okresnému súdu Piešťany ako nadobúdajúcemu súdu, kde jej bola v podateľni súdu pridelená nová spisová značka: 6D/28/2008. Dedičské konanie je stále prerušené. 23. Z lekárskeho potvrdenia vystaveného MUDr. Vojtechom Šustom, praktickým lekárom pre dospelých, dňa 14.4.1999 súd zistil, že L.. U. O. bol od roku 1995 opakovane liečený na syndróm závislosti na etyle ústavne aj ambulantne, avšak neúspešne. Opakovane v predelirantnom stave bol hospitalizovaný na internom oddelení Vojenskej nemocnice Bratislava, Psychiatrickej nemocnici Pezinok, neurologickom oddelení Trnava, Psychiatrickej liečebni Sokolovce. Po zvládnutí predleirantného stavu vždy na vlastnú žiadosť požiadal o prepustenie z liečenia, nikdy neabsolvoval kompletnú liečbu, mal odmietavý postoj k liečbe. Počas uvedeného obdobia, vzhľadom na závislosť na etyle, nebol zamestnaný.

24. Z prešetrenia žiadosti štátnym okresným lekárom zo dňa 6.6.2001 súd zistil, že MUDr. Rudolf Červeňanský, štátny okresný lekár v daný deň písomne oznámil A.. S. O. výsledky prešetrenia zdravotnej dokumentácie L.. U. O. na jej podnet. Nezistil, že by MUDr. Vojtech Šusta prekročil rámec svojich kompetencií. Potvrdenie zo dňa 13.10.2000 vystavil na žiadosť OO VB Hlohovec zo dňa 13.10.2000. Potvrdenie vyplýva z obsahu zdravotnej dokumentácie i z poznania zdravotného stavu menovaného ošetrujúcim lekárom. Nie je pravdivé tvrdenie A.. O., že by sa menovaný kompletne neliečil. Nakoľko menovaný bol opakovane hospitalizovaný, a po každom liečení došlo k recidíve zvislosti, odborní lekári ďalšiu ústavnú liečbu považujú za mrhanie finančnými prostriedkami, a preto už ani neindikujú ďalšiu liečbu pre beznádejnosť akéhokoľvek vyliečenia alebo aspoň remisie ochorenia.

25. Zo zápisnice spísanej na Okresnom súde Trnava dňa 3.6.1999 pod Cd 68/99 súd zistil, že v danom čase bol L.. U. O.S. vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky, žil z príjmu svojej manželky (pozn. žalovanej v 1. rade) svokry N. N.. Vlastnil rodinný dom, ktorý si sám postavil. Splácal pôžičky, nevedel sa zamestnať, lebo trpel na vysoký krvný tlak, občas mal depresie a iné zamestnanie musel odmietnuť, lebo bolo vzdialené asi 15 km, čo by nezvládal. Zdedil peniaze po otcovi cca 300.000,- Sk (9.958,18 eura), ktoré použil na dokončenie domu a na jeho zariadenie.

26. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej na Okresnom súde Trnava dňa 9.12.2002 v konaní sp. zn. 9C 137/02 vo veci žalobcov v 1. a v 2. rade ako navrhovateľov proti L.. U. O. o určenie výživného súd zistil, že L.. U. O. uviedol, že je bez akýchkoľvek príjmov. On sa majetku dobrovoľne nezbavil. Bol liečený v Psychiatrickej liečebni Pezinok. Bol na notárskom úrade, no nevedel, čo sa deje. Výživné navrhovateľom nepoukázal od septembra 2001.

27. Z odvolania L.. U. O. vo veci sp. zn. 9C 137/02 vedenej na Okresnom súde Trnava zo dňa 11.4.2003 súd zistil, že sa odvolal proti rozsudku vo veci (pozn. výživného voči žalobcom v 1. a v 2. rade). Uviedol, že od 16.11.2002 bol vedený ako uchádzač o zamestnanie na Okresnom úrade práce v Hlohovci, nepoberal podporu v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi. Všetky jeho výdavky uhrádza jeho matka a jeho manželka (pozn. žalovaná v 1. rade), ktorá mu odmietla poskytnúť informácie o jej príjme zo zamestnania v Slovakofarme Hlohovec, a. s. Poukázal na to, že aj rozsudok Okresného súdu Trnava č. k 12C 113/98-10 (pozn. o zrušení BSM) napadol odvolaním. Nemôže súhlasiť s tým, že sa sám vzdal majetkového prospechu. Suma 66.000,- Sk (2.190,80 eura) predstavuje len nepatrný zlomok majetku, ktorý sám v minulosti nadobudol a investoval do rodinného domu a jeho zariadenia, pričom vlastníkom všetkého v čase písania odvolania bola jeho manželka (pozn. žalovaná v 1. rade).

28. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9C/360/01 súd zistil, že Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 9C 360/01 zo dňa 2.7.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2004, súd zistil, že Okresný súd Trnava určil, že dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a L.. U. O. vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pre notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98 je voči žalobcom v 1. a v 2. rade právne neúčinná. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že dôvodom vyslovenia právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM bola odporovateľnosť tohto právneho úkonu spočívajúca v úmysle L.. U. O. ukrátiť žalobcov v 1. a v 2. rade na ich vymáhateľných pohľadávkach na výživné, ktoré im riadne a včas neplatil. O tomto úmysle musela žalovaná v 1. rade vedieť, nakoľko vedela o vyživovacej povinnosti jej manžela voči žalobcom v 1. a v 2. rade, ako aj o tom, že túto vyživovaciu povinnosť si jej manžel neplnil riadne. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 19.4.2004 uviedla, že jej manžel (pozn. L.. U. O.) absolvoval rôzne protialkoholické liečenia, užívania alkoholu sa zdržal iba v rokoch 1998 a 1999, t. j. 2 roky, potom zrecidivoval. Dôvodom zrušenia BSM a dohody o vyporiadaní BSM bolo, že L.. U. O. narobil veľa dlhov, chcel zastaviť aj dom, preto nehnuteľnosť bola prevedená na žalovanú v 1. rade, za čo sa ona mala postarať o jeho údržbu, o 83-ročnú matku manžela a mala platiť všetky pôžičky. K dohode o vyporiadaní BSM došlo z iniciatívy žalovanej v 1. rade, pretože už mali v tom čase kupca na rodinný dom, a bála sa, že prídu o strechu nad hlavou. Dom už predali L.. W. Č. za sumu 1.500.000,- Sk (49.790,88 eura), za tieto peniaze kúpili 2-izbový byt pre manžela v C.. Byt kúpili za 750.000,- Sk (24.895,44 eura). Zvyšné peniaze odložila. Žalovaná v 1. rade bývala pána Č. v jeho byte ako nájomkyňa. Z vyjadrení žalovanej v 1. rade súd zistil, že jej manžel sa nemohol zamestnať kvôli chronickému alkoholizmu. Manžel sa vyporiadaním BSM nestal nemajetným, lebo jemu pripadlo auto HONDA CIVIC v hodnote 640.000,- Sk (21.244,11 eura).

29. Z podania žalovanej v 1. rade ku konaniu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. P 28/88 zo dňa 13.4.1999 súd zistil, že L.. U. O. opakovane užíval alkoholické nápoje, ktoré mu znemožňovali riadne dostaviť sa na súdne pojednávanie. Opakovane sa liečil v Pezinku, v Sokolovciach, Bratislave, Trnave a Piešťanoch, avšak neúspešne. Minul všetky peniaze svojej matky na alkohol.

30. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C., bez uvedenia dátumu vyhotovenia, súd zistil, že poručiteľ bol vedený za jeho života ako spoluvlastník nehnuteľností v 1/2, zapísaných na tomto liste vlastníctva titulom dedenia na základe rozhodnutia štátneho notárstva sp. zn. D 2130/78-78/79.

31. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C. zo dňa 10.3.2008 súd zistil, že ako vlastníčka bytu č. X na 2. poschodí na S. XX S. C. v celosti a spoluvlastníčka podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku s parc. č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX je vedená žalovaná v 2. rade. Tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.5.2005. Tento byt bol odkúpený do vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu z 10.2.2005 (pozn. za života poručiteľa).

32. Z oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru Trnava (ďalej len „OR PZ Trnava“), Okresného dopravného inšpektorátu Hlohovec zo dňa 2.10.2003 súd zistil, že L.. U. O. nemal k 2.10.2003, a ani predtým nemal v evidencii vozidiel zaevidované žiadne vozidlo. Žalovaná v 1. rade do 30.6.2003 vlastnila osobné motorové vozidlo zn. HONDA CIVIC 1.5 EK35, rok výroby 1996, EVČ: C.- XXX V..

33. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre kat. úz. C., a to domu súp. č. XXXX aj s pozemkami, súd zistil, že dňa 30.1.2004 bol Katastrálnemu úradu v Trnave, Správe katastra Hlohovec, doručený návrh žalovanej v 1. rade a W. Č. na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorému bolo pridelené č. S. XX/XXXX. V návrhu je uvedená hodnota všetkých prevádzaných nehnuteľností určená znalcom L.. A. sumou 3.051.350,- Sk (101.286,26 eura), a že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1.500.000,- Sk (49.790,88 eura).

34. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C. vyhotoveného ku dňu vyhlásenia rozsudku súd zistil, že od 17.2.2004 je ako výlučný vlastník domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku s parc. č. XXXX/X, a pozemkov s parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X je v katastri nehnuteľností zapísaný W. Č., bytom G. XXXX/XX, C. na základe kúpnej zmluvy, vklad č. S. XX/XX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 17.2.2004, č. z. 299/04. Na liste vlastníctva nie je uvedená žiadna poznámka.

35. Súd vypočul na pojednávaní dňa 2.5.2014 svedkyňu JUDr. Adrianu Vorelovú, notárku, ktorá spísala predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM. K výsluchu súd pristúpil až potom, čo bola notárka žalovanou v 1. rade, ako jedinou žijúcou účastníčkou dohody o vyporiadaní BSM, písomne výslovne pozbavená povinnosti mlčanlivosti. Po zákonnom poučení o trestnoprávnym následkoch krivej svedeckej výpovede, súd výsluchom tejto svedkyne zistil, že vzhľadom na veľký časový odstup (pozn. viac než 15 rokov) od spísania zápisnice si notárka vôbec nepamätá na podrobnosti týkajúce sa spísania predmetnej notárskej zápisnice. V zápisnici je popísané, čo kde a ako sa udialo. Pokiaľ niekto nie je schopný sám sa na notárskom úrad podpísať, je u tejto notárky zvykom pýtať si lekárske potvrdenie o tom, či taká osoba je schopná samostatne a zodpovedne konať. Takéto potvrdenie je pri origináli zápisnice doložené. Pokiaľ by notárka mala pochybnosti o spôsobilosti účastníka vyjadrovať sa k obsahu zápisnice, tak by notársku zápisnicu vôbec nespísala. Ide o štandardnú notársku zápisnicu, aká sa zvykla písať v roku 1998. Ak účastník nebol schopný podpísať sa, tak sa podpísať logicky nemohol, preto boli prizvaní dvaja svedkovia, ktorí sa podpísali namiesto neho.

36. Z výsluchu svedkyne O.. M. N. na pojednávaní dňa 11.8.2014 súd zistil, že žalovaná v 1. rade je jej setra a žalovaná v 2. rade neter. Žalobcov nepozná. Žalované v 1. a v 2. rade žili spolu s poručiteľom až do jeho smrti, aj s matkou poručiteľa. So svedkyňou sa navzájom navštevovali. Poručiteľ mal ísť bývať po návrate z liečenia do 2-izbového bytu, ale nikdy sa tak nestalo, lebo bol vo veľmi zlom stave. Žalovaná v 1. rade podala návrh na rozvod manželstva s poručiteľom potom, čo začal piť alkohol vo veľkých množstvách. Potom si to žalovaná v 1. rade, aj na naliehanie tejto svedkyne, rozmyslela, keď videla, v akom zlom stave je jej manžel.

37. Z výsluchu svedka F. N. na pojednávaní dňa 11.8.2014 súd zistil, že žalovaná v 1. rade je jeho teta a žalovaná v 2. rade sesternica. Žalobcov nepozná. So svedkom sa navzájom navštevovali. Žalované v 1. a v 2. rade žili spolu s poručiteľom v dome na G. X. S. C. aj s matkou poručiteľa. Dom predali, potom išli všetci bývať do bytu na S. X.. V družstevnom byte na A. X. poručiteľ nebýval. Odvtedy, čo sa ten byt kúpil, v ňom býva tento svedok s manželkou Vlastníkom bytu je žalovaná v 1. rade. 38. Z výsluchu svedkyne S. N. na pojednávaní dňa 4.11.2015 súd zistil, že žalobcovia sú jej vnúčatá. Ich splnomocnená zástupkyňa je dcérou svedkyne. Od pani G. mala informácie, že jej dcéra, ktorá bola gynekologickou sestrou, chodila pichať poručiteľovi nejaké omamné látky v roku 1998. Sama ju pritom nevidela. O tejto skutočnosti vie len z počutia, t.j. sprostredkovane.

39. V priebehu konania žalobcovia v 1. a v 2. rade namietali neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM s odôvodnením, že sa netýkala celého majetku patriaceho do BSM žalovanej v 1. rade a poručiteľa, konkrétne nebolo v ňom zahrnuté osobné motorové vozidlo zn. Honda Civic. Podľa názoru žalobcu v 2. rade, pokiaľ bol jeho otec schopný niekam sa dostaviť, je hlúposť, že by nebol schopný sa aj podpísať. Išlo o dôležitý právny úkon. Žalobcovia boli názoru, že členský podiel v družstve patril iba poručiteľovi, nakoľko nežil v spoločnej domácnosti so žalovanou v 1. rade, preto týmto manželom nemohol vzniknúť spoločný členský podiel. Právny poriadok pozná osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať. Nepozná však osobu, ktorej sa trasie pravá ruka. Poručiteľ zomrel v roku 2005, pričom žalovaná v 1. rade doposiaľ nevyplatila dedičom žiadnu čiastku, ani tú, ktorá nebola v dedičskom konaní sporná.

40. Žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní ďalej uviedli, že motorové vozidlo zn. Honda Civic bolo vo výlučnom vlastníctve poručiteľa, pretože vozidlo si zakúpil z finančných prostriedkov získaných odpredajom polovice v rodinnom dome v C. na G. X. 12 a z finančných prostriedkov darovaných jeho matkou. Preto nemohlo patriť do BSM. Poukazovanie na poručiteľov alkoholizmus nie je dostatočným dôkazov nepochybne preukazujúcim jeho nespôsobilosť na uzavretie predmetnej dohody o vyporiadaní BSM. Práve preto, že poručiteľ v čase uzavretia dohody o vyporiadaní nebol schopný sa podpisovať, boli k spísaniu zápisnice prizvaní dvaja svedkovia, pričom podľa zákona podpisy týchto dvoch svedkov nahrádzajú podpis účastníka dohody, v záujme ktorého boli svedkovia pribraní. Predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky podstatné náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku. Aj keď odpis notárskej zápisnice neobsahuje podpisy prítomných osôb, originál zápisnice tieto podpisy obsahuje, vrátane podpisov osôb, ktoré nahrádzajú prejav vôle účastníka dohody. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na ani jednom určení žalobných nárokov. Navyše, súd ich v dedičskom konaní uznesením odkázal na podanie žaloby, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, a nie na podanie žaloby o určenie neplatnosti o vyporiadanie BSM. Žalobný nárok v časti, ktorou sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu vo výške zodpovedajúcej trhovej hodnote im prislúchajúcich podielov, tak tento žalobný nárok je veľmi všeobecný a neurčitý. Uzavretím nájomnej zmluvy medzi bytovým družstvom Trnava a poručiteľom a žalovanou v 1. rade, ktorá bola uzavretá po zrušení ich BSM, vznikol spoločným nájom manželov k družstevnému bytu aj spoločné členstvo v družstve, a to podľa § 703 ods. 2 OZ. Manželia stále spolu žili, až na krátke obdobia, kedy bol poručiteľ hospitalizovaný. V byte na A. XX S. C. poručiteľ skoro vôbec nebýval, tento byt prenajala žalovaná v 1. rade svojmu synovcovi. Žalovaná v 1. rade, poručiteľa ako jej manžel a ich dcéra po predaní domovej nehnuteľnosti p. Č. žili spolu až do smrti poručiteľa v 3-izbovom byte na S. X. S. C.. Do dedičstva po poručiteľovi nemôže patriť náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty členského podielu v družstve, dokonca v celosti. Na nadobudnutie členského podielu boli použité výlučné finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, ktoré ona získala predajom svojich nehnuteľností p. Č.Á.. Žalobný návrh je aj v tejto časti preto nedôvodný.

41. Z výsluchu žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 11.8.2014 súd zistil, že žalovaná v 1. rade, poručiteľ a ona bývali stále spolu, najprv na G. XX v C., potom sa všetci presťahovali na S.. Otec (pozn. poručiteľ) nežil nikdy sám.

42. Podľa § 148a ods. 2 súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

43. Podľa § 149 ods. 4 v znení účinnom k 10.9.1998, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

44. Podľa § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

45. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

47. Podľa § 38 ods. 2 takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

48. Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

49. Podľa § 40 ods. 5 prvej vety v znení účinnom ku dňu spísania predmetnej notárskej zápisnice, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.

50. Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „NP“ alebo „Notársky poriadok“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu spísania predmetnej notárskej zápisnice, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

51. Podľa § 49 NP v znení účinnom ku dňu spísania predmetnej notárskej zápisnice, ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

52. Podľa § 74 ods. 1 NP v znení účinnom k 10.9.1998, z notárskych zápisníc, s výnimkou zápisníc o závete, sa vydávajú osvedčené odpisy.

53. Podľa § 75 ods. 1, 2 NP v znení účinnom k 10.9.1998, odpis notárskej zápisnice musí súhlasiť doslovne s prvopisom. Musí obsahovať tiež odpisy plnomocenstiev a ostatných príloh zápisnice. Každý odpis musí notár osvedčiť. Doložka o osvedčení obsahuje potvrdenie o tom, že odpis sa zhoduje doslovne s prvopisom a kedy bol vyhotovený. Notár doložku o osvedčení odpisu podpíše a pripojí odtlačok úradnej pečiatky.

54. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

55. Podľa § 228 ods. 1 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

56. Podľa § 228 ods. 2 výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

57. Podľa § 36a zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), v znení neskorších predpisov, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

58. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

59. Podľa § 703 ods. 2 ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

60. Podľa § 703 ods. 3 ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

61. Podľa § 704 ods. 1, 2 ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

62. Podľa § 706 ods. 3 OZ, ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

63. Podľa § 707 ods. 1 ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

64. Podľa § 707 ods. 2 ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.

65. Podľa § 708 OZ, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť (pozn. nie ustanovenia § 706 ods. 3, § 707 ods. 3 OZ, ktoré sa vzťahujú na daný prípad).

66. Podľa § 853 ods. 1 občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

67. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

68. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, re rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

69. Vykonaným dokazovaním listinami, a to fotokópiou odpisu a notárom osvedčenou fotokópiou originálu notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pred notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98, notárkou osvedčenou fotokópiou lekárskeho potvrdenia z 28.8.1998, znaleckým posudkom znalkyne MUDr. Márie Ohrablovej, výsluchom znalkyne, nájomnou zmluvou z 26.1.2004, podstatnou časťou dedičského spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6D/28/2008, Dnot. 119/05 pôvodne vedeného Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D/1536/05, Dnot. 119/05, lekárskym potvrdením zo dňa 14.4.1999, prešetrením žiadosti štátnym okresným lekárom zo dňa 6.6.2001, zápisnicou spísanou na Okresnom súde Trnava dňa 3.6.1999 pod Cd 68/99, zápisnicou o pojednávaní spísanou na Okresnom súde Trnava v konaní sp. zn. 9C 137/02, odvolaním L.. U. O. vo veci sp. zn. 9C 137/02, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9C/360/01, podaním žalovanej v 1. rade ku konaniu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. P 28/88, návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre kat. úz. C., výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., oznámením OR PZ Trnava, informatívnym výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., výsluchmi svedkov M.. V. S., O.. M. N., F. N., S. N., výsluchmi, výpoveďami a tvrdeniami strán sporu, súd mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade a L.. U. O. uzavreli dňa X.XX.XXXX manželstvo. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, a to žalovaná v 2. rade. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 12C 113/98-10 zo dňa 25.6.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.1998, súd zrušil BSM L.. U. O. a žalovanej v 1. rade. Návrh na zrušenie BSM podal L.. U. O. z dôvodu, že jeho manželka podnikala. V konaní o zrušenie BSM bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade podnikala, čím boli splnené zákonné podmienky podľa § 148a ods. 2 na zrušenie BSM za trvania manželstva z dôvodu, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, na návrh manžela ktorý nepodniká.

70. Žalovaná v 1. rade a L.. U. O. dňa 10.9.1998 uzavreli pred notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98 dohodu o vyporiadaní BSM, t. j. v zákonnej 3-ročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o zrušení BSM. Osvedčený odpis zápisnice je podpísaný notárkou a opatrený odtlačkom pečiatky notára, čo je v súlade s § 75 ods. 1, 2 NP v znení účinnom k 10.9.1998. Originál zápisnice obsahuje navyše aj podpis žalovanej v 1. rade a dvoch svedkov. Z obsahu zápisnice je nepochybné, že prítomným pri spísaní zápisnice bol aj L.. U. O., ktorý podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára MUDr. Vojtecha Šustu zo dňa 28.8.1998, vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, bol schopný samostatne a zodpovedne konať, avšak pre silné trasenie pravej suky nebol schopný sa podpísať, a preto boli k napísaniu tejto notárskej zápisnice prebratí dvaja svedkovia úkonu, ktorí podľa ich vlastného vyjadrenia boli spôsobilí na právne úkony, ktorých totožnosť notárka overila zákonným spôsobom. Tento postup bol v plnom súlade s § 49 NP. L.. O. trpel závislosťou na alkohole aj v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice dňa 10.9.1998, ktorá ho, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nerobila pre tento právny úkon neschopným. Silný tras ruky je „iba“ odvykacím syndrómom, ktorý sa prejavuje u osôb trpiacich závislosťou na alkohole, ak im bol alkohol odopretý. Nakoľko L.. O. sa javil byť spôsobilým vnímať podstatu a význam spisovania notárskej zápisnice, notárka nemala žiadny dôvod nepostupovať podľa § 49 NP, a pribrala svedkov za účelom nahradenia podpisu L.. O., ktorý bol prítomný. Notárka overila totožnosť oboch manželov aj oboch svedkov, ktorých prizvala za účelom spísania a podpísania zápisnice namiesto L.. O.. Originál notárskej zápisnice obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti podľa § 47 v spojení s § 49 NP. Odpis zápisnice obsahuje iba podpis a odtlačok pečiatky notára, čo je v súlade s § 75 NP. Predmetom notárskej zápisnice bola dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou v 1. rade a L.. U. O.. Po overení totožnosti oboch manželov a oboch svedkov nasleduje text dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej manželia zhodne prehlásili, že za trvania manželstva nadobudli majetok: 1.) nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X- zastavané plochy, dom súp. č. XXXX a dvor o výmere 76 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 118 m2, patriace do BSM v celosti v hodnote podľa znaleckého posudku Ing. Antona Švrčka č. 178/98 zo dňa 8.9.1998 vo výške 1.082.230,- Sk (35.923,45 eura), 2.) mali úver v Slovenskej sporiteľni, a. s. č. úveru: XXXXXXXXX, s nesplateným zostatkom k 8.9.1998 vo výške 90.196,80 Sk (2.993,99 eura). Obaja zhodne prehlásili, že žiadny iný majetok počas manželstva spoločne nenadobudli, že bytové zariadenie a elektrospotrebiče priniesla žalovaná v 1. rade, nekúpili ich za trvania manželstva, a preto nepatria do BSM. Manželia sa dohodli, že celý majetok nadobudla do vlastníctva žalovaná v 1. rade s tým, že sa zaviazala splácať zostatok úveru. Manželia zhodne prehlásili, že si navzájom nič nedoplácajú. Manželia vyhlásili, že podpísaním dohody považujú BSM za úplne vyporiadané a nebudú voči sebe uplatňovať žiadne nároky. Notárka zápisnicu napísala, prítomným ju doslovne prečítala a vysvetlila, jej obsahu porozumeli, ktorí ju na znak súhlasu pred notárkou vlastnoručne podpísali.

71. Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 9C 360/01 zo dňa 2.7.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2004, určil, že dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a L.. U. O. vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 10.9.1998 pre notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou pod sp. zn. N 304/98, NZ 294/98 je voči žalobcom v 1. a v 2. rade právne neúčinná. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že dôvodom vyslovenia právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM bola odporovateľnosť tohto právneho úkonu spočívajúca v úmysle L.. U. O. ukrátiť žalobcov v 1. a v 2 rade na uspokojení ich vymáhateľných pohľadávok na výživné, ktoré im riadne a včas neplatil. O tomto úmysle musela žalovaná v 1. rade vedieť, nakoľko vedela o vyživovacej povinnosti jej jej manžela voči žalobcom v 1. a v 2. rade, ako aj o tom, že túto vyživovaciu povinnosť si jej manžel neplnil riadne.

72. Niekoľko rokov po vzrušení a vyporiadaní BSM žalovanej v 1 rade a L.. O., a to dňa 26.1.2004 uzavrelo bytové družstvo v Trnave s L.. U. O. ako členom družstva a jeho manželkou nájomnú zmluvu, ktorou družstvo prenechalo L.. O. ako svojmu členovi do užívania 2-izbový byt č. XX, na X. posch. na ul. A. XX S. C. s tým, že podľa § 703 - § 704 vznikol spoločný nájom bytu manželmi, a teda spoločným nájomcom sa stala aj manželka člena V. O., nar. XX.X.XXXX (pozn. žalovaná v 1. rade). Spoločné členstvo vzniklo 26.1.2004. Spolu s členom družstva a jeho manželkou byt mala užívať aj dcéra L. (žalovaná v 2. rade).

XX. L.. U. O. zomrel dňa X.X.XXXX. Základné dedičské konanie po ňom prebieha na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/28/2008, Dnot. 119/05, pričom predtým (do 31.12.2007) bolo konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D/1536/05, Dnot. 119/05. Poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení. Jeho dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine sú jeho tri deti: žalobcovia v 1. a v 2. rade a žalovaná v 2. rade, ako aj jeho pozostalá manželka: žalovaná v 1. rade, ktorí dedičstvo neodmietli. Notár poverený úkonmi súdneho komisára Okresného súdu Trnava dňa 2.8.2005 vydal osvedčenie o dedičstve sp. zn. 20D 1536/05, Dnot. 119/05, ktorým na základe zhodného vyhlásenia dedičov skonštatoval, že poručiteľ mal so žalovanou v 1. rade v BSM zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve so sídlom Beethovenova 25, Trnava, viažucu sa 2-izbovému družstevnému č. XX na X. poschodí ul. A. X.. Č. XX S. C. v zostatkovej hodnote 16.137,90 Sk (535,68 eura) o všeobecnej hodnote 600.000,- Sk (19.916,35 eura) s tým, že z majetku v BSM podľa § 707 ods. 2 patrí pozostalej manželke, t. j. žalovanej v 1. rade, 1/2 zostatkovej hodnoty predmetného členského podielu, a že náhradová pohľadávka zostatkovej hodnoty tohto členského podielu v 1/2 v hodnote 300.000,- Sk (9.958,18 eura) patrí do dedičstva. Dedičstvo v celosti mala nadobudnúť žalovaná v 1. rade s povinnosťou vyplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade, každému po 75.000,- Sk (2.489,54 eura) bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku, žalovanú v 2. rade. Proti osvedčeniu podali žalobcovia v 1. a v 2. rade včas žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, čím podľa § 175zca ods. 4 O.s.p. osvedčenie o dedičstve stratilo platnosť. Následne Okresný súd Trnava dňa 28.4.2006 vydal uznesenie o dedičstve, proti ktorému podali žalobcovia v 1. a v 2. rade odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9CoD/91/2006-95 zo dňa 31.10.2006 v konaní o odvolaní napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

74. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 20D 1536/05, Dnot 119/05 zo dňa 17.7.2007 vydaným v dedičskom konaní po poručiteľovi L.. U. O., odkázal žalobcov v 1. a v 2. rade, aby proti žalovaným v 1. a v 2. rade, podali na Okresnom súde Trnava žalobu o určenie majetku, ktorý má byť predmetom dedičského konania. Dedičské konanie za tým účelom prerušil. Dedičské konanie je stále prerušené. Dedičský spis je od 1.1.2008 vedený na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/28/2008.

75. Riadiac sa uznesením súdu vydaného v dedičskom konaní dňa 17.7.2007 podali žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobu, pôvodne vedenú na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14C/110/2007, t. č. vedenou na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4C/219/2008, o ktorej súd rozhodoval v tomto súdnom spore, po pripustení troch zmien žaloby.

76. Žalobcom v 1. a v 2. rade bola súdom v dedičskom konaní uložená povinnosť podať žalobu o určenie majetku, ktorý patrí do dedičstva po poručiteľovi, a nie žalobu o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM vo forme notárskej zápisnice, ani žalobu o určenie, že poručiteľ bol podielovým spoluvlastníkom niektorých nehnuteľností so žalovanou v 1. rade, ani o uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade vyplatiť ostatných dedičov.

77. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka M. O. navrhnutého žalovanými na preukázanie skutočností, kde ktorý manželov a kedy býval, že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, pretože vykonanie tohto dôkazu by už neprispelo k náležitému zisteniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci, a tento výsluch by už bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 v spojení s § 157 ods. 1 .

78. Súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia trhovej hodnoty predmetného členského podielu, nakoľko táto nie je predmetom tohto sporu. Preto sa viac nezaoberal tvrdeniami a dôkazmi predkladanými žalujúcou stranou o reálnej trhovej hodnote predmetného členského podielu ku dňu smrti poručiteľa, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku. Žalujúca strana citovala právny názor odvolacieho súdu, avšak zo zrušujúceho rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní, ktorým je viazaný súd v dedičskom konaní, a teda aj súdny komisár. Nie je ním viazaný súd v tomto sporovom konaní, ktoré je konaním odlišným od dedičského konania, ktoré je konaním nesporovým. Aj preto tieto konania majú odlišné spisové značky. Predmetom tohto civilného sporového konania je „iba“ spor súvisiaci s dedičským konaním, nie však dedičské konanie ako celok, a už vôbec nie vyporiadanie dedičstva po poručiteľovi. Dedičské konanie je typické nesporové (mimosporové) konanie, kde súd, a teda aj notár ako súdny komisár, je povinný zisťovať skutočný stav veci, a za účelom zistenia skutočného stavu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Civilné sporové konanie sa riadi inými zásadami a pravidlami, kde sa zisťuje skutkový stav veci, kde súd môže v zásade vykonať iba tie dôkazy, ktoré strany navrhnú. Pokiaľ súd nebude môcť žalobe vyhovieť na základe označených a predložených dôkazov, ktoré sú nedostatočné, súdu v civilnom procese neostáva nič iné, iba žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 79. Obe strany v priebehu konania argumentovali množstvom konkrétnych judikátov a rozhodnutí slovenských a českých súdov. K tomu si súd dovoľuje poznamenať, že tieto judikáty a rozhodnutia nie sú všeobecne právne záväzné a nie sú záväzné ani pre súd v tomto konaní. Preto súd v tomto rozsudku neuvádzal všetky judikáty a súdne rozhodnutia uvádzané stranami sporu, ktoré súd nepovažoval za potrebné uviesť, pretože neboli relevantné pre zistenie skutkového stavu veci a jej právne posúdenie.

80. Súd sa nezaoberal podrobne správaním a zdravotným stavom, vrátane poškodenia pečene poručiteľa v období, ktoré nasledovalo po spísaní predmetnej dohody o vyporiadaní BSM, napriek opakovaným otázkam žalujúcej strany pre znalkyňu a opakovaným tvrdeniam zástupkyne žalobcov, pretože zdravotný stav poručiteľa po uzavretí predmetnej dohody nesúvisí s prejednávanou vecou. Súd ďalej neprihliadol na obsah svedeckej výpovede svedkyne S. N., ktorá súdu iba poskytla informácie, ktoré nezískala vlastnými zmyslami, ale ich získala iba sprostredkovane.

81. Znalecký posudok podaný súdom ustanovenou znalkyňou a jej výsluch na pojednávaní súd považoval za dostatočné pre zistenie zdravotného stavu poručiteľa v časti potrebnej pre zistenie skutkového stavu, a preto už nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie, ani nepredložil znalkyni zoznam 38 otázok navrhnutých zástupkyňou žalobcov. Súd nevykonal dokazovanie obsahom jednostrannej emailovej komunikácie medzi splnomocnenou zástupkyňou žalobcov a lekármi o prejavoch abstinenčného syndrómu a delíria tremens, pretože iba dokazuje snahu zástupkyne žalobcov spochybniť predmetný znalecký posudok, príp. získať všeobecné informácie o prejavoch a abstinenčných príznakoch alkoholizmu, pričom na tieto emaily nedostala žiadnu odpoveď. Súd sa nezaoberal ani článkami o alkoholizme, o abstinenčných príznakoch a prejavoch alkoholizmu predloženými zástupkyňou žalobcov, vytlačenými z internetových stránok antiskola.eu.cz/referaty, www.wikiskripta.eu/index.php, www.solen.sk, www.klubabsitentovzilina.sk/49/ dusevneposkodenia/, http://alkoholy.szm.com/vplyv.html, https://wikipedia.org/wiki/Tremor, https:// dusevnezdravie.sk/alkoholizmlus-alkoholova-zavislost/, nakoľko ide iba o všeobecné informácie, ktoré nemožno použiť plošne na všetkých alkoholikov, navyše, súd nemôže podávať odborné lekárske stanoviská na základe článkov z internetu. Hlavným dôvodom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia psychiatria bolo práve zistenie duševného stavu konkrétnej osoby, t. j. poručiteľa, aby sa súd vyhol plošným všeobecným vyjadreniam, na ktoré sú potrebné odborné znalosti lekára psychiatra.

82. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o žalobe na určenie neexistencie alebo neplatnosti právneho vzťahu, ale obsahuje „iba“ ustanovenie o žalobe na určenie existencie alebo neexistencie práva (napr. vlastníckeho, nájomného). Inak povedané, naliehavý právny záujem na výsledku sporu o určenie, či tu právo (pozn. nie právny vzťah) je alebo nie je, je daný predovšetkým vtedy, ak by z navrhovaného výroku súdneho rozhodnutia bolo nepochybné, kto je nositeľom určitého konkrétneho práva (napr. majetkového) alebo povinnosti. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o vyporiadaní BSM je neplatná, nemá žiadnu výpovednú hodnotu o tom, kto je vlastníkom vecí alebo nositeľom iných majetkových práv a hodnôt patriacich do BSM v čase určenia neplatnosti zmluvy, t. j. či je ním žalobca či žalovaný alebo niekto iný. Preto vo všeobecnosti na určení neplatnosti zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem, pokiaľ naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného právneho predpisu (§ 137 písm. c/ . Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu vyplýva z osobitného predpisu napríklad pri žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žalobe nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§711 ods. 6 , žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 Obchodného zákonníka), o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (§ 183 Obchodného zákonníka) a uznesenia členskej schôdze družstva (§ 242 a § 260 Obchodného zákonníka), žalobe na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), alebo žalobe veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a . Zo žiadneho právneho predpisu však výslovne nevyplýva naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Súdu neostávalo nič iné, iba zamietnuť žalobu v časti žalobného nároku o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM rade pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti zmluvy. Žalujúca strana napriek predbežnému právnemu posúdeniu súdu na pojednávaní dňa 5.2.2018 doslova zaplavila súd množstvom tvrdení, vyjadrení, citáciami a odkazmi na judikatúru a iné súdne rozhodnutia a predložením rôznych listinných dôkazov, ktoré by mali preukázať neplatnosť predmetnej dohody. Pokiaľ naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy nevyplýva z právneho predpisu, tento naliehavý záujem musí byť žalobcom preukázaný, a to aj vtedy, keby predmetná zmluva bola neplatná. Vo všeobecnosti neplatnosť právneho úkonu súd posudzuje ako predbežnú právnu otázku potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej, napr. pre určenie, kto je alebo nie je vlastníkom konkrétnej veci, nositeľom konkrétneho práva. Naliehavosť právneho záujmu na žalobe sa prejaví v tom, že rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Ak žalobca má k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva (napr. určenie, že je vlastníkom veci), naliehavosť nie je daná. Ak by súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná, takýto rozsudok by neznamenal pre žalobcov odstránenie stavu právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie, hoci z iného právneho dôvodu (zrejme z titulu bezdôvodného obohatenia) alebo o určenie vlastníckeho práva k veciam tvoriacim masu BSM. Súd musí mať preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby v každom štádiu konania, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Nakoľko žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, čo je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 1367 písm. c) CSP, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu v tejto časti ako neprípustnú zamietnuť.

83. Žalujúca strana nielenže nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, neuniesla však ani dôkazné bremeno na preukázanie ktoréhokoľvek zo zákonných dôvodov neplatnosti tohto právneho úkonu. Predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti. Poručiteľ bol prítomný pri spisovaní tohto právneho úkonu, a napriek traseniu ruky bol schopný vnímať podstatu spisovania notárskej zápisnice, keďže trasenie ruky bolo v jeho prípade iba výrazným abstinenčným príznakom osoby závislej na alkohole, ktorý však nemal vplyv na jeho vnímacie a rozpoznávacie schopnosti. Neschopnosť podpisovať sa nemožno stotožňovať s nespôsobilosťou na právne úkony. Zákon počíta s osobami, ktoré nemôžu čítať alebo písať, pričom sa nezaoberá príčinami tento neschopnosti, ani tým, či ide o prechodnú alebo o dlhodobú nemožnosť písať alebo čítať. Výrazné trasenie ruky možno považovať za príčinu spôsobujúcu neschopnosť osoby písať. Tvrdenia poručiteľa v rôznych konaniach o tom, že si nepamätá na spísanie dohody o vyporiadaní BSM, že nechcel prísť o majetok, sú iba tvrdeniami žalovaného subjektu v iných konaniach, a takéto popieranie žalovanými je v súdnych konaniach bežné. Keďže išlo o tvrdenie účastníka, a nie o svedeckú výpoveď, možno dôvodne pochybovať o pravdivosti týchto vyjadrení poručiteľa. Dôvod zrušenia BSM za trvania manželstva žalovanej v 1. rade a L.. U. O. bol zákonný, a nie je úlohou súdu skúmať, aký bol skutočný cieľ ktoréhokoľvek z manželov sledovaný zrušením BSM. Súd zastáva názor, že dohoda o vyporiadaní časti BSM ju nerobí samu osebe neplatnou. Pri vyporiadaní zvyšnej časti BSM by neprichádzala do úvahy „revízia“ správnosti ustanovení pôvodnej dohody o vyporiadaní časti spoločného majetku. Platnosť zmluvy o vyporiadaní BSM musel navyše ako predbežnú otázku skúmať už Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 9C/360/2001, ktorým určil, že zmluva o vyporiadaní BSM medzi L.. U. O. a O.. V. O. je voči O. O. a W. O. právne neúčinná. Právne neúčinnou voči veriteľom môže byť iba zmluva, ktorá je absolútne platná. Námietka žalobcov, že dohoda o vyporiadaní BSM nerešpektuje zásady vyporiadania podľa § 150 tiež neobstojí, pretože žalovaná v 1. rade na základe tejto dohody nielenže nadobudla do výlučného vlastníctva majetok patriaci do BSM, konkretizovaný v dohode, ale zároveň sa zaviazala splatiť spoločný dlh vzniknutý za trvania manželstva. Žalovaná v 1. rade sa vo výraznej miere zaslúžila o obstarávanie spoločnej domácnosti, pretože sama živila poručiteľa, ktorý od roku 1995 holdoval alkoholu, nemohol sa preto zamestnať, nepoberal žiadne príjmy niekoľko rokov. Žalujúca strana nepreukázala, že by do BSM žalovanej v 1. rade a poručiteľa patrili aj iné veci a majetkové práva a hodnoty, ktoré neboli zahrnuté do masy BSM v predmetnej dohode o vyporiadaní BSM.

84. Žaloba v časti druhého žalobného nároku v časti o určenie, že konkrétne nehnuteľnosti patrili do spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade a poručiteľa, obom vo veľkosti po 1/2 je, nepochybne žalobou o určenie, či to právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí žalobcovi alebo do dedičstva po skutočnom vlastníkovi, alebo aj inej osobe, je daný vždy vtedy, ak žalobca sa žalobou domáha zosúladenia formálneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pričom tohto zosúladenia sa môže žalobca domôcť iba vtedy, ak stranou sporu je aj osoba, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ stranou sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie sú všetky osoby, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci (spoluvlastníci) sporných nehnuteľností, určovací rozsudok by v takom prípade nebol verejnou listinou spôsobilou na zapísanie zmeny v osobe vlastníka (vlastníkov) sporných nehnuteľností. Inak povedané, ak by aj súd vyhovel žalobe v časti o určenie, že predmetné nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade a poručiteľa, takýmto rozsudkom by žalobcovia nedosiahli zosúladenie skutočného stavu s formálnym stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, pretože podľa § 36a katastrálneho zákona, takýto rozsudok by nevychádzal s údajov katastra, a okresný úrad (pozn. jeho katastrálny odbor) by takýto rozsudok súdu vrátil bez vykonania zápisu zmeny v osobe (osobách) vlastníka. Žalujúca strana napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom na pojednávaní dňa 5.2.2018, nerozšírila žalobu o ďalšieho žalovaného, a to o pána Č., ktorý je podľa súčasného stavu zapísaného v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 , a osoba, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností, nie je stranou sporu, určovací rozsudok o vlastníckom práve k nehnuteľnosti by nebol listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda takýmto rozsudkom by žalobcovia nedosiahli zosúladenie formálneho stavu so skutočným stavom. Keďže p. Č. nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ešte pred začatím tohto konania, ani prípadná poznámka o tomto prebiehajúcom konaní by nemala za následok záväznosť určovacieho rozsudku o vecnom práve k nehnuteľnosti pre p. Č. podľa § 228 ods. 2 CSP. Ani v tomto prípade žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom všetkých určovacích žalôb, preto súd žalobu aj tejto časti ako neprípustnú zamietol, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP.

85. Súčasťou žalobného nároku o určenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je aj ďalší žalobný nárok, a to o uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť ostatným dedičom finančnú náhradu vo výške zodpovedajúcej trhovej hodnote im prislúchajúcich podielov. Žalujúca strana týmto žalobným nárokom zjavne sleduje vzájomné vyporiadanie dedičov poručiteľa L.. U. O.. Súd poznamenáva, že v sporovom konaní nemôže nahradiť dedičské konanie, ktoré je konaním mimosporovým, a preto v sporovom konaní nemôže ani vyporiadať dedičstvo ani jeho časť. V civilnom sporovom konaní súd rieši spory dedičov o dedičské právo a o určenie, čo patrí do dedičstva. Samotné vyporiadanie dedičstva môže byť iba predmetnom dedičského konania, ktoré je osobitným mimosporovým konaním, upraveným predovšetkým v ust. § 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Predmetný spor dedičov je civilným sporovým konaním upraveným predovšetkým v Civilnom sporovom poriadku. Nakoľko žalobcovia sa týmto žalobným nárokom domáhajú určenia povinnosti, o ktorej nie je súd v sporovom konaní oprávnený rozhodovať, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu ako neprípustnú zamietnuť aj v časti tohto žalobného nároku.

86. Vo všeobecnosti do dedičstva po poručiteľovi, ktorý bol členom bytového družstva patrí 1.) buď náhradová pohľadávka poručiteľa voči pozostalému manželovi vo výške 1/2 všeobecnej hodnoty členského podielu v družstve, a to vtedy, ak členský podiel zo zákona prešiel na pozostalého manžela, pričom na túto skutočnosť súd prihliadne v konaní o dedičstve, a to tak, že do BSM poručiteľa a pozostalého manžela patrí náhradová pohľadávka vo výške zostatkovej (všeobecnej hodnoty) členského podielu. Ak nedôjde k vyporiadaniu BSM dohodou, 1/2 náhradovej pohľadávky patrí pozostalému manželovi a 1/2 do dedičstva po poručiteľovi. Ak došlo k zániku manželstva rozvodom alebo k zrušeniu BSM skôr, než došlo k rozhodnutiu súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu manželmi a o tom, ktorý z nich bude ako člen družstva výlučným nájomcom, v súlade s ust. § 853 analogicky treba aplikovať ust. § 707 ods. 2 prvej a druhej vety OZ; 2.) alebo (celý) členský podiel v družstve, a nie zostatková hodnota členského podielu, ani náhradová pohľadávka vo výške všeobecnej hodnoty členského podielu, a to vtedy ak členský podiel neprešiel zo zákona na pozostalého manžela.

87. V priebehu celého konania ani jedna zo strán sporu nenavrhla súdu vykonať dôkaz vyžiadaním oznámenia od predmetného bytového družstva o tom, kedy sa stal poručiteľ členom družstva, t. j. či pred uzavretím manželstva so žalovanou v 1. rade alebo za trvania ich manželstva, a či bol poručiteľ vedený ako člen družstva aj ku dňu jeho smrti. Až po zistení týchto skutočností by súd mohol určiť, či do dedičstva po poručiteľovi patrí celý členský podiel v bytovom družstve alebo či členský podiel prešiel zo zákona na jeho pozostalú manželku, t. j. žalovanú v 1. rade, kedy by do dedičstva po poručiteľovi patrilo „iba“ aktívum pozostávajúce z náhradovej pohľadávky poručiteľa voči pozostalej manželke vo výške 1/2 trhovej hodnoty členského podielu v družstve, zistenej ku dňu smrti poručiteľa, nie však celá náhradová pohľadávka, ani celá zostatková hodnota členského podielu, ani hodnota členského podielu. Napriek tomu, že manželia mali v čase uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom zrušené a vyporiadané BSM, predmetom vyporiadania nebol členský podiel v družstve, v súlade s ust. § 853 analogicky treba aplikovať ust. § 707 ods. 2 prvej a druhej vety OZ. Súd nemôže síce v sporovom konaní vykonať vyporiadanie dedičstva, ani zohľadnenie podľa § 707 CSP, nemôže však v sporovom konaní rozhodnúť o tom, že do dedičstva patrí celá náhradová pohľadávka vo výške všeobecnej hodnoty členského podielu v družstve v celosti, pretože takto by mohla patriť do BSM poručiteľa a pozostalej manželke, ktoré by sa následne vyporiadalo v dedičskom konaní. Žalobný nárok v časti o určenie, že hodnota členského podielu v družstve v celosti patrí do dedičstva, je absurdný, nelogický a v dedičskom konaní vylúčený. Do dedičstva môže patriť buď celý členský podiel alebo náhradová pohľadávka poručiteľa vo výške 1/2 všeobecnej hodnoty členského podielu v družstve, a to voči pozostalému manželovi, na ktorého zo zákona prešiel členský podiel. Tretia možnosť, určenia ktorej sa domáhajú žalobcovia, a to, že do dedičstva po poručiteľovi patrí hodnota členského podielu v družstve v celosti je úplne vylúčená, nelogická a prakticky nemožná. Aj keby súd žalobu v tejto časti posúdil podľa obsahu ako žalobu o určenie, že do dedičstva patrí náhradová pohľadávka poručiteľa vo výške všeobecnej hodnoty, príp. trhovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, súd by nemohol žalobe v takomto znení vyhovieť, pretože je logicky vylúčené, aby do dedičstva mohla patriť náhradová pohľadávka zodpovedajúca trhovej hodnote členského podielu v družstve v celosti.

88. Na margo opakovaných tvrdení žalujúcej strany o zániku nájmu družstevného bytu z dôvodu, že manželia spolu nežili, súd poznamenáva, že opustenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik spoločného nájmu družstevného bytu, pretože ust. § 708 sa vzťahuje na ust. §707 ods. 1 OZ, ktoré sa netýka nájmu družstevného bytu, upraveného v § 707 ods. 2 OZ.

89. Keďže súd nemohol v tomto sporovom konaní vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 185 , nemohol ani relevantne zistiť od príslušného bytového družstva, kedy sa stal poručiteľ členom bytového družstva a či ním bol aj v čase smrti, aby bolo možné následne jednoznačne určiť, či do dedičstva po poručiteľovi 1.) patrí celý členský podiel alebo 2.) či doňho patrí náhradová pohľadávka poručiteľa voči pozostalej manželke vo výške 1/2 trhovej (všeobecnej) hodnoty členského podielu v družstve alebo 3.) že do dedičstva nepatrí ani členský podiel, ani náhradová pohľadávka. Z obsahu dedičského spisu túto skutočnosť nie je možné zistiť. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno, a nepreukázali, či a ktoré z týchto majetkových práv a hodnôt týkajúcich sa členstva v družstve patria do dedičstva po poručiteľovi L.. U. O., a preto súd žalobný nárok v časti o určenie predmetu dedičstva ako skutkovo a právne nedôvodný zamietol. Pokiaľ by aj žalobcovia preukázali, že do dedičstva po poručiteľovi patrí náhradová pohľadávka poručiteľa voči pozostalej manželke, žalobe v predmetnom žalobnom nároku by súd nemohol vyhovieť, nakoľko náhradová pohľadávka by mohla patriť do dedičstva iba za predpokladu, ak by išlo o náhradovú pohľadávku poručiteľa vo výške 1/2 všeobecnej (trhovej) hodnoty členského podielu v družstve, a nie vo výške hodnoty celého členského podielu, čo by bolo voči pozostalej manželke výrazne nespravodlivé (čl. 2 ods. 2 , logicky nemožné a absurdné, a teda aj v takom prípade by súd žalobu zamietol.

90. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

91. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

92. Nakoľko v celom súdnom spore, a to vo všetkých štyroch žalobných nárokoch, boli plne úspešní obaja žalovaní, súd im podľa § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešných žalobcom v 1. a v 2. rade v plnom rozsahu.

93. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

94. Podľa čl. 4 ods. 1 ods. 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

95. V tomto spore súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Máriou Ohrablovou, ktorá podala vo veci znalecký posudok, za ktorý jej súd priznal znalečné v sume 737,06 eura, ktoré bolo sčasti hradené z preddavku zloženého žalobcom v 2. rade a v časti 537,06 eura z finančných prostriedkov štátu. Vychádzajúc z čl. 4 ods. 2 a § 259 súd priznal štátu nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli vyplatením časti znalečného tejto znalkyni, pričom tento nárok priznal štátu vo vzťahu k neúspešným žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .