Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-149-2017.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/149/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. februára 2018 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry v Partizánskom v trestnej veci obžalovaného
T. T.
nar. XX.X.XXXX v M. S., trvale bytom U., Y.. P. č. XXX/XX, prechodne bytom U., F. G. č. XXXX/XX,
ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/13/2017 zo dňa 23.8.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Na obžalovaného T. T. podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Partizánskom obžalobu č. Pv 365/16/3305-57 zo dňa 16.2.2017 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že od presne nezisteného obdobia mesiaca marec 2016 do dňa 22.10.2016 v U., na ulici F. G.., v byte nezisteného čísla nachádzajúcom sa v bytovom dome popisného čísla XXXX/XX, pod vplyvom alkoholu týral svoju družku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti poškodenú V. T., spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie tým, že u nej vyvolával pocit stresu, pretože ju opakovane bezdôvodne vyhadzoval zo spoločnej domácnosti a vyvolával u nej strach hádkami, ktoré prerastali najmä vo večerných hodinách do fyzických útokov, počas ktorých poškodenú V. T. prevažne fackoval a udieral po tvári, pričom v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2016 z dôvodu toho, že nemohol nájsť cigarety, sotil poškodenú V. T. na zem a následne do zárubne dverí, následkom čoho jej spôsobil tržnú ranu v hlavovej oblasti, načo poškodená ušla z bytu do neďalekého pohostinstva Kotolňa nachádzajúcom sa na ul. F. G. kde si ranu umyla, na lekárske ošetrenie však nešla a po jeho telefonáte, že cigarety našiel sa vrátila späť do spoločného bytu, dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. poškodenú V. T. opätovne po slovnej hádke silnejšie chytil za obe ruky a odsotil ju z predsiene bytu na chodbu a vulgárne ju pritom oslovil, v presne nezistenom období mesiaca apríl alebo mesiaca máj 2016 poškodenú V. T. v nočných hodinách fyzicky napadol tým spôsobom, že ako si sadla v izbe na gauč, potom ako upratala oblečenie, ktoré nahádzal do vane, prišiel ku nej, aby zhasla svetlo a opakovane ju udieral do oblasti hlavy a oblasti ľadvín so slovami, ,,do tváre ťa už udierať nemôžem, aby to nikto nevidel" a následne ju oblial vedrom studenej vody, pričom jej nespôsobil poranenie, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, a takéhoto konania, že poškodenú oblieval vodou, sa počas vyššie uvedeného obdobia ich spolužitia dopúšťal pod vplyvom alkoholu opakovane, nakoľko aj fyzickému napadnutiu zo dňa 15.07.2016 vo večerných hodinách, kedy poškodenú V. T. niekoľkokrát udrel do oblasti hlavy otvorenou rukou, čím jej spôsobil zmliaždenie v oblasti očnice vľavo s krvným výronom, predchádzalo to, že chytil sprchu a začal poškodenú oblievať vodou, potom dňa 16.08.2016 poškodenú V. T. znovu bezdôvodne odmietol vpustiť do bytu, tiež v presne nezistený deň v mesiaci august 2016 odmietol poškodenej dať jej kabelku a pritom ako sa ju poškodená snažila vziať sotil
poškodenú V. T. o rohovú lavicu v kuchyni, kde sa udrela a ešte jej dal facku po tvári, následkom čoho jej spôsobil hematóm na ľavej strane nad okom, dňa 11.09.2016 poškodenú V. T. opätovne bezdôvodne nevpustil do bytu, v dôsledku čoho musela poškodená vyhľadať lekárske ošetrenie, nakoľko jej z tej situácie zostalo nevoľno, následne počas presne nezisteného víkendu v mesiaci september 2016, pravdepodobne zo dňa 11.09.2016 na 12.09.2016 alebo zo dňa 18.09.2016 na 19.09.2016 poškodenú V. T. v nočných hodinách z dôvodu toho, že zapla svetlo pri tom ako si zalievala čaj dva krát opľul do tváre so slovami ,,zhasni sviňa okamžite, lebo ťa prizabijem, a keď prídem z týždňovky si to s tebou vybavím", na čo si poškodená vzala svoju kabelku a odišla von z bytu, kde čakala do rána na jeho odchod do práce, potom dňa 02.10.2016 ráno okolo 08:00 hod. napadol poškodenú V. T. v kuchyni uvedeného bytu, kedy jej vzal zo skrinky kabelku, ktorú jej odmietol vrátiť, pretože sa domnieval, že v nej mala kľúče od bytu, ktoré však mala u seba, a preto ju odsotil na zem a ťahal ju za vlasy po zemi so slovami ,,daj mi kľúče od bytu, ty sviňa", na čo ho poškodená prosila, aby ju pustil, potom sa jej podarilo postaviť a odišla na dobu asi 10 minút z bytu von, následne sa tam vrátila, vzala si svoje veci a byt na celý deň opustila, čím týmto konaním spôsoboval svojej družke poškodenej V. T. vo vyššie uvedenom období fyzické a psychické utrpenie v dôsledku čoho bol v tomto období ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodenej a ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/13/2017 zo dňa 23.8.2017 bola podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného pre tento skutok postúpená Obvodnému úradu v Prievidzi, odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť prokurátorka okresnej prokuratúry, v ktorej namietala, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní vyplýva, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o postúpení trestnej veci obžalovaného inému orgánu v zmysle § 280 ods. 2 Tr. por. Dôkazy z prípravného konania, ktoré boli následne na hlavnom pojednávaní vykonané a ktoré prokurátorka v písomných dôvodoch konkretizovala a reprodukovala ich obsah, súd prvého stupňa podľa jej názoru vyhodnotil vo veci jednostranne v prospech oblažovaného a vzhľadom na skutočnosť, že poškodená požíva alkoholické nápoje, neuveril verzii poškodenej. Podľa jej názoru, práve verzia obžalovaného je nevierohodná, pretože tento si v jednotlivých tvrdeniach protirečí a dokonca sa v prípravnom konaní sčasti priznal ku skutku kladeného mu za vinu. Súd nezohľadnil také súvislosti, že aj obžalovaný požíva pravidelne alkohol a z výpovede poškodenej vyplýva, že keď je opitý, je zlý a bije ju za hocičo. Aj z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé požívanie návykových látok, pretože bol odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Prokurátorka sa nestotožňuje s hodnotením znaleckého posudku znalca z odboru psychológia U.. J. Q. súdom prvého stupňa, ktorý závery tohto znalca vyhodnotil účelovo v prospech obžalovaného a riešil odborné otázky v súvislosti s ujmou na zdraví poškodenej, hoci tento znalec na to nie je oprávnený. Napokon súdu vytýkala, že postúpil danú vec orgánu, ktorý neexistuje. Žiadala preto, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, Krajský súd Trenčín na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom uznesení. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Krajský súd poukazuje na to, že vykonané dôkazy v predmetnej trestnej veci nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej obžalobou na podklade predovšetkým tvrdenia poškodenej a svedeckých výpovedí I. B., S. P. a L. P., (ktorí však neboli prítomní pri konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou), mohol obžalovaný T. T. spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej obžalovaným T. T. a potvrdzovanej znalcami L.. D. ale najmä U.. J. Q. a s poukazom na záznamy L. U. U. skutok uvedený v obžalobnom návrhu tam uvedeným spôsobom obžalovaný nespáchal, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazovala v sťažnosti prokurátorka, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci okresným súdom vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného ako aj znalecké posudky a výpovede už uvedených znalcov resp. záznamy L. U. U. o agresivite poškodenej pod vplyvom alkoholu, jej zranenia po pádoch pod vplyvom alkoholu a na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej tento skutok tam uvedeným spôsobom sa nestal. Dôkazy, na ktoré poukazovala v sťažnosti prokurátorka, umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine v zmysle obžaloby. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a správne považoval za preukázané iba fyzické napadnutie poškodenej a v tej súvislosti jej spôsobené zranenia dňa 16.7.2017 a následne trestnú vec obžalovaného T. T. podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Obvodnému úradu v Prievidzi, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Aj keď tento orgán má pracovisko v Partizánskom, nejde o také pochybenie, pokiaľ toto súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nekonkretizoval, aby to bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia. Je nepochybné, že tento orgán v rámci svojej kompetencie vybaví vec na príslušnom pracovisku. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto tento jeho záver zodpovedá stavu veci a zákonu.
Krajský súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto sťažnostné námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátorka navrhla vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom uznesení sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na už uvedené dôvody krajský súd nepovažoval sťažnosť prokurátorky za dôvodnú a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.