Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, Sad A.Kmeťa 24, Piešťany zastúpený Advokátska kancelária Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866 598, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany a JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom, Sad A.Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanému: A.O. J., R.. XX.XX.XXXX, D. N. T. XX, D., o zaplatenie 648,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 648,20 Eur spolu s úrokom 14,40% ročne zo sumy 464,71 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 464,71 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 2.6.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 648,20 Eur spolu s úrokom 14,40% ročne zo sumy 464,71 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 464,71 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.10.2006 uzavrel žalovaný s právnych predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby ( ďalej len "zmluva"), na základe ktorej banka poskytla žalovanému bankové produkty v kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie bežného účtu, elektronické služby k účtu a po splnené podmienok povolené prečerpanie k bežnému účtu. Žalobca splnil podmienky na povolené prečerpanie a k bežnému účtu mu bolo toto povolené do výšky 14.000,-Sk. Pohľadávka banky z povoleného prečerpania sa úročila sadzbou 14,40% ročne. Na základe tohto mohol žalovaný uskutočňovať platby a úhrady do výšky 14.000,-Sk aj vtedy, keď reálne finančné prostriedky vo výške 14.000,-Sk na účte nemal. Žalovaný aktívne využíval povolené prečerpanie počas doby trvania zmluvného vzťahu. Žalovaný však prekročil výšku povoleného prečerpania, t.j. dostal sa do nepovoleného prečerpania, ktoré nedorovnal, čím porušil zmluvné podmienky. Banka bola preto nútená zastaviť poskytovanie povoleného prečerpania a od zmluvy odstúpila. Pohľadávka banky voči žalovanému bola dňa 25.9.2014 zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Rovnako banka oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila žalovaného o postúpení pohľadávky. Dlh žalovaného činil k 25.9.2014 sumu 648,20 Eur, táto suma pozostávala z istiny 464,71 Eur a príslušenstva 183,49 Eur.

2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3.V liste zo dňa 19.12.2017 žalobca poukázal na znenie bodu 7.6.1. Obchodných podmienok a uviedol, že právny predchodca žalobcu ukončil žalovanému možnosť čerpania úverového rámca a to dňa 23.9.2014, kedy zrušil žalovanému úverový účet a zosplatnil tak poskytnutý úverový rámec. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný výpisom z účtu. Na pojednávaní dňa 5.2.2018 právny zástupca žalobcu špecifikoval, že žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny 464,71 Eur a príslušenstva 183,49 Eur, ktoré je tvorené z riadnych úrokov vo výške 73,06 Eur, zmluvných úrokov z omeškania vo výške 5,57 Eur a zákonných úrokov z omeškania vo výške 104,86 Eur. Poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu.

4.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 5.2.2018. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to: zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 4.10.2006, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 13.4.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami, účinnými ku dňu 1.8.2002, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 25.9.2014 s prílohou č. 1 k tejto zmluve, výpisom zo Sadzobníka o výške povoleného prečerpania, výpisom z vnútorného systému banky.

6. Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ( ďalej len " banka") a žalovaným dňa 4.10.2006. Predmetom tejto zmluvy bolo jednak poskytnutie bankových produktov v kombinácii Balíka Extra, vydanie platobnej karty VISA Electron a zároveň záväzok banky poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom. Podľa bodu 7.2.3 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len "VOP") poskytnutie kontokorentného úveru, t.j. peňažných prostriedkov do výšky maximálneho úverového rámca určeného v zmluve o úvere, ktoré sú klientovi ako dlžníkovi poskytnuté bankou ako veriteľom: banka poskytne klientovi kontokorentný úver takým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy klienta na prevod alebo výbery hotovosti z účtu, ku ktorému banka kontokorentný úver poskytla, a to aj v prípade, ak nebude existovať klientova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet. Podľa bodu 7.4.5 VOP ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je dohodnutý úverový rámec v čase pred termínom konečnej splatnosti, je klient povinný banke zaplatiť úroky a úrok z prečerpania v dohodnutej výške a to zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaného úveru väčší ako dohodnutý úverový rámec. Podľa bodu 7.6.1 VOP ak klient prekročil výšku dohodnutého úverového rámca ( bod b), banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.

7.Z predloženého výpisu z vnútorného systému banky je zrejmé, že zo strany banky došlo ku schváleniu výšky povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX a to vo výške 14.000,-Sk ( 464,71 Eur) dňa 25.7.2011. V zmysle predloženého sadzobníka činil výška úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie k bežnému účtu 14,40 % ročne. Žalovaný možnosť povoleného prečerpania riadne využíval. Banka ukončila žalovanému možnosť čerpania úverového rámca dňa 23.9.2014, čo je zrejmé z predloženého výpisu z vnútorného systému banky a tým došlo k zosplatneniu poskytnutého úverového rámca.

8.Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 25.9.2014, uzavretou medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok postupcu voči dlžníkom a to vo výške a rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 zmluvy. Z obsahu tejto prílohy súd zistil že celková výška postupovanej pohľadávky voči žalovanému činila sumu 648,20 Eur, z toho bola výška dlžnej istiny 464,71 Eur a jej príslušenstvo činilo sumu 183,49 Eur.

9.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom čase ( ďalej len "ObZ") touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §

591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1,2 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa 503 ods. 1,2,3 záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 708 ods. 1,2 zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods. 1 za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 4.10.2006 ( ďalej len " zákon č. 258/2001 Z.z."), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

10.V konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ( bankou) a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy, v rámci ktorej došlo k zriadeniu bežného účtu ako aj poskytnutiu povoleného prečerpania, na základe ktorej bolo umožnené žalovanému prečerpať peňažné prostriedky na bežnom účte až do výšky dohodnutého úverového limitu 14.000,-Sk ( 464,71 Eur). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný poskytnutú možnosť aj reálne využil a čerpal z účtu peňažné prostriedky do poskytnutej výšky limitu. Týmto spôsobom bol medzi zmluvnými stranami založený úverový vzťah, kedy žalovanému bolo umožnené čerpať poskytnutý úver, na druhej strane mu však vznikla povinnosť tento splácať. Túto svoju povinnosť si neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu- banke právo na zosplatnenie celého úveru a nárok na vrátenie neuhradenej sumy úveru s príslušenstvom. Celková pohľadávka banky voči žalovanému z úveru ku dňu 23.9.2014 činila 648,20 Eur a pozostávala z nezaplatenej istiny úveru 464,71,-Eur a nezaplateného príslušenstva ( úrokom z omeškania a úrokov z úveru) vo výške 183,49 Eur. V konaní bolo preukázané, že celá pohľadávka bola riadne postúpená na žalobcu, čím tento vstúpil do práv a povinností veriteľa z úverového vzťahu a nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie si pohľadávky žalobou na súde.

11.Súd uvádza, že žalovaný zostal v konaní nečinný, hoci mu súd riadne doručil žalobu, procesné poučenia, všetky listinné dôkazy, založené v spise a taktiež predvolania na jednotlivé súdne pojednávania. Nielenže sa pojednávaní bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, ale súdu na svoju obranu nepredkladal žiadne skutkové ani právne argumenty. Súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v konaní, ktoré považoval za nerozporné. Takýmto spôsobom si súd ustálil aj záver, že žalovaný uplatnenú pohľadávku ani sčasti ( do dňa vyhlásenia rozsudku) žalobcovi neuhradil, preto ho súd zaviazal na jej úhradu v rozsudku.

12.Súd okrem uplatnenej istiny, priznal aj uplatnený úrok vo výške 14,40% ročne zo sumy 464,71,-Eur, pričom vychádzal zo znenia VOP čl. 7.4.5 a zo záveru, že úroková sadzba povoleného prečerpania činila práve 14,40% ročne.

13.Rovnako súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 464,71 Eur ( tvorená dlžnou istinou ) a to od dátumu uplatneného žalobou, t.j. od 26.9.2014, nakoľko jeho výška zodpovedala výške zákonného úroku z omeškania v rozhodnej dobe.

14.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.