Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-237-2014.pdf
PDF · 129.82 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/237/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: Z. S., IČO: 37 893 971, miesto podnikania Pasiečka 1204, Klenovec, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Čipkom, Partizánska 197, Hnúšťa, o zaplatenie 22.433,74 eur s príslušenstvom a odmenou 74,78 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 1178/2013-16 zo dňa 26.3.2014 sa ponecháva v platnosti
- v zmenkovej sume 16.406,74 eur
- v úroku 6% ročne zo sumy 4. 374,17 eur od 9.3.2011 do 15.3.2011, zo sumy 3.587,28 eur od 16.3.2011 do 6.6.2012, zo sumy 3.487,28 eur od 7.6.2012 do 10.8.2012, zo sumy 3.467,28 eur od 11.8.2012 do 1.10.2012, zo sumy 3.447,28 eur od 2.10.2012 do 23.11.2012, zo sumy 3.407,28 eur od 24.11.2012 do 1.2.2013, zo sumy 3.347,28 eur od 2.2.2013 do 28.5.2013, zo sumy 3.267,28 eur od 29.5.2013 do 2.7.2013, zo sumy 3.227,28 eur od 3.7.2013 do 4.10.2013, zo sumy 3.207,28 eur od 5.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 13.199,46 eur od 24.5.2012 do zaplatenia
- v zmenkovej odmene 54,42 eur.
II. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 1178/2013-16 zo dňa 26.3.2014 sa ruší:
- v zmenkovej sume 6.027 eur,
- v úroku 6% ročne zo sumy 4.630,40 eur od 9.3.2011 do 5.1.2011 a zo sumy 4.374,17 eur od 6.1.2011 do 8.3.2011,
- v úroku 6% ročne zo sumy 6.027 eur od 24.5.2012 do zaplatenia,
- v zmenkovej odmene 20,36 eur a
- v trovách konania.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46%
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 1178/2013-16 zo dňa 26.3.2014, uložil súd žalovanému povinnosť, aby do troch dní od doručenia zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 22.433,74 eur, úrok 6% ročne zo sumy 4.630,40 eur od 9.3.2011 do 5.1.2011, zo sumy 4.374,17 eur od 6.1.2011 do 15.3.2011, zo sumy 3.587,28 eur od 16.3.2011 do 6.6.2012, zo sumy 3.487,28 eur od 7.6.2012 do 10.8.2012, zo sumy 3.467,28 eur od 11.8.2012 do 1.10.2012, zo sumy 3.447,28 eur od 2.10.2012 do 23.11.2012, zo sumy 3.407,28 eur od 24.11.2012 do 1.2.2013, zo sumy 3.347,28 eur od 2.2.2013 do 28.5.2013, zo sumy 3.267,28 eur od 29.5.2013 do 2.7.2013, zo sumy 3.227,28 eur od 3.7.2013 do 4.10.2013, zo sumy 3.207,28 eur od 5.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 19.226,46 eur od 24.5.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 74,78 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 2.334,92
eur, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaný podal námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 237/2014. 2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), a touto formou o žalobe rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. V námietkovom konaní súd znovu o žalobe nerozhoduje, len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší. 3. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1. júla 2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Podľa dôvodovej správy boli výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy stanovené tam, kde by nová úprava zhoršila postavenie strany. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov. 4. Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze nie je možné považovať každé konanie, v ktorom bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ale len také, v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný a do 1.7.2016 nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť. Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie je jedine § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s konaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1.7.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku. 5. Žalovaný žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Námietky odôvodnil tým, že si žalobca uplatnil nárok z dvoch zmeniek vystavených 16.6.2008, ktoré boli vydané ako blankozmenky a mali zabezpečovať plnenie jeho záväzkov zo zmluvy o úvere č. 10200345 a zo zmluvy o úvere č. 10200346. Na základe úverových zmlúv mu žalobca poskytol finančné prostriedky na obstaranie zhrňovača KUHN GA 4121 a lisu JOHN DEERE 568. Lis kúpil za 866.762 Sk (28.771,23 eur) a zhrňovač za 180.642 Sk (5.996,22 eur), obe ceny sú bez DPH. Techniku nakupoval s tým, že požiada o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ale príspevok mu nebol poskytnutý, z ktorého dôvodu nebol schopný plniť záväzky z úverových zmlúv. Oba predmety financovania na pokyn žalobcu 13.4.2010 odovzdal spoločnosti ACM BB, s.r.o. Následne žalobca listom z 10.5.2010 od oboch úverových zmlúv odstúpil. 6. Ďalej žalovaný uviedol, že splnenie záväzkov z úverových zmlúv bolo zabezpečené aj zmluvami o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 10200345 a č. 10200346. Hodnota oboch predmetov v čase ich odovzdania žalobcovi presahovala výšku záväzkov a žalobca, na ktorého prešlo vlastnícke právo, mal možnosť uspokojiť si svoje pohľadávky z výťažku predaja. Informácie má len o predaji lisu, ktorý žalobca odpredal po dvoch rokoch za 10.500 eur, zhrňovač nepredal vôbec. Nadobúdacia cena lisu bola 34.237,77 eur, na jeho kúpu mu žalobca poskytol úver 23.016,99 eur, v čase, kedy žalobcovi lis odovzdal, bola jeho cena vyššia než 10.000 eur (svedčia o tom aj ponuky porovnateľných lisov), podľa finančného vysporiadania je dlžná istina 4.935,49 eur a napriek tomu žalobca od neho na základe zmenky požaduje 19.226,46 eur. Žalobca tak konal v rozpore s čl. V. ods. 8 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Rovnako sa to týka aj zmenky na sumu 4.630,40 eur. Nadobúdacia cena zhrňovača bola 7.135,50 eur, na jeho kúpu mu žalobca poskytol úver 4.796,99 eur a napriek tomu, že žalobca má zhrňovač k dispozícii, na základe zmenky požaduje od neho sumu takmer rovnakú, ako bola výška úveru. So žalobcom dňa 23.11.2010 uzavrel dohodu o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach na sumu 4.612,20 eur. Túto dohodu považuje za nováciu, na základe ktorej zaniklo právo žalobcu na vyplnenie blankozmenky. Pri podpisovaní dohody vychádzal z presvedčenia, že sa na jej základe znovu stane vlastníkom zhrňovača, ktorý žalobca neodpredal. Napriek tomu, že časť splátok uhradil, žalobca do blankozmenky vypísal vyššiu sumu, než bola predmetom uznania. Takéto konanie žalobcu považuje za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku. Mal za to, že žalobca na jeho úkor zneužil práva, ktoré mu vyplývali zo zmlúv o úvere, zo zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a z dohôd o vyplňovacom práve k blankozmenke. Spôsob konania žalobcu
pri presadzovaní práva na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov smeroval k tomu, aby mu spôsobil škodu a dostal ho do nepriaznivej situácie. Jeho záväzok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov zanikol realizáciou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a žalobca by preto mal preukázať dôvodnosť dopísaných súm do blankozmeniek, ktoré mali predstavovať aktuálnu výšku pohľadávky v čase uplatnenia vyplňovacieho práva. 7. Odhliadnuc od toho považoval žalovaný celý nárok za premlčaný. Právo si žalobca mohol prvý krát uplatniť k 27.4.2009, ako to vyplýva z upomienok a z čl. II. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, podľa ktorého mal žalobca právo chýbajúce údaje doplniť ku dňu, kedy mu dlžník neuhradil riadne a včas splatnú pohľadávku. V záujme rovnakého postavenia účastníkov zmluvného vzťahu považuje toto právo zároveň za povinnosť žalobcu vyplniť zmenku so splatnosťou ku dňu, kedy mu právo po prvý krát vzniklo. Zmenky sa preto mali stať splatnými 27.4.2009 a žaloba bola podaná na súd až 16.12.2013. Zmenky vypísané s neskorším dátumom splatnosti považuje za odporujúce obchodným zvyklostiam a zásadám poctivého obchodného styku. Žalobca tak spravil zjavne preto, aby do zmenkovej sumy mohol zahrnúť úroky z omeškania a zmluvné pokuty. 8. Ku zmenke na sumu 4.630,40 eur žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil zmluvu o úvere č. 10200346 zo dňa 16.6.2008 spolu so splátkovým kalendárom, so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 10200346 a dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, protokol o odovzdaní zhrňovača z 13.4.2010, oznámenie žalobcu z 10.5.2010 o odstúpení od zmluvy a stanovení predčasnej splatnosti úveru č. 10200346, oznámenie žalobcu zo 14.6.2010 o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k zmluve č. 10200346, finančné vysporiadanie zmluvy č. 10200346 zo dňa 31.8.2010, dohodu o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach zo dňa 23.11.2010, oznámenie žalobcu z 1.3.2011 o vyplnení zmenky s výzvou na zaplatenie sumy 4.630,40 eur a výzvu mandatára Gordic Consulting, s.r.o. z 28.2.2012 na zaplatenie pohľadávky 3.587,28 eur. 9. Ku zmenke na sumu 19.226,46 eur žalovaný ako dôkazy predložil zmluvu o úvere č. 10200345 zo 16.6.2008 spolu so splátkovým kalendárom, zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 10200345, dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, odovzdávací protokol z 13.4.2010 k zmluve 10200345, oznámenie žalobcu z 10.5.2010 o stanovení predčasnej splatnosti úveru č. 10200345 s výzvou na zaplatenie dlhu 29.726,46 eur, oznámenie žalobcu zo 14.6.2010 o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva s výzvou na vydanie lisu, finančné vysporiadanie zmluvy č. 10200345 z 30.11.2011, výzvu žalobcu z 5.1.2012 na úhradu nedoplatku z vyúčtovania 19.226,46 eur, svoje stanoviská z 13.1.2012, 27.1.2012 a z 20.2.2012 k vyúčtovaniu zmluvy a odpoveď žalobcu z 24.1.2012 a 6.2.2012 na tieto stanoviská, oznámenie žalobcu zo 16.5.2012 o vyplnení zmenky s výzvou na zaplatenie zmenkovej sumy 19.226,46 eur, výzvu mandatára Godic Consulting, s.r.o. z 6.7.2012 na zaplatenie 19.226,46 eur s odpoveďou žalovaného z 11.7.2012 na túto výzvu a jeho stanovisko z 22.10.2012 k úverovej zmluve č. 10200345, predžalobnú upomienku mandatára Gordic Consulting, s.r.o. zo 4.3.2013 na zaplatenie 19.226,46 eur, odpoveď žalovaného na upomienku a výtlačky z internetu o cenách, za aké sa v roku 2013 porovnateľné zariadenia, ktoré boli predmetom financovania, predávali. Dodatočne doplnil aj výpisy zo svojho účtu o úhradách splátok oboch úverov. 10. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Súdu predložil znalecký posudok č. 773/2011 vypracovaný 20.10.2011 znaleckou organizáciou Znalex s.r.o. o cenení lisu John Deere 568, ktorý bol predmetom financovania zmluvy o úvere č. č. 10200345 a kúpnu zmluvu z 24.11.2011, ktorou lis odpredal kupujúcemu AGROCOM s.r.o. Uviedol, že jeho záujmom bolo predajom dosiahnuť čo najvyšší výnos a uspokojiť svoju pohľadávku v čo najväčšom rozsahu. Predmety odpredal síce po jeden a pol roku od ich odovzdania, ale stalo sa tak v dôsledku nízkeho záujmu o tento špecifický druh zariadení a práve pre nízky dopyt sa mu nepodarilo predaj uskutočniť za vyššiu cenu. K požiadavke žalovaného, aby sa hodnota predmetov financovania určila novým znaleckým posudkom, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/732/2006, z ktorého vyplýva, že ak iný znalecký posudok stanovil vyššiu cenu ako bola cena určená predchádzajúcim posudkom, ešte to nepreukazuje, že by táto cena aj mohla byť reálne dosiahnutá ako kúpna cena a o poškodení dlžníka nie je možné hovoriť. Na predmet financovia zo zmluvy č. 10200346 síce nebol znalecký posudok urobený, ale o predajnej cene bol žalovaný informovaný a tým, že záväzok uznal, predajnú cenu odsúhlasil. Výnos z predaja vo vyúčtovaní oboch zmlúv zohľadnil. Žalovaný v prípade úverovej zmluvy č. 10200346 nedoplatok po vyhotovení vyúčtovania uznal a zaviazal sa ho uhradiť v splátkach, bol teda oboznámený so spôsobom a cenou predaja zhrňovača. Blankozmenky boli podľa neho vyplnené v súlade s udeleným oprávnením, aj v súlade s platnými právnymi predpismi. 11. V priebehu konania žalobca súdu predložil podrobnú špecifikáciu pohľadávok
vyplývajúcich z jednotlivých úverových zmlúv, splátkový kalendár, vyúčtovanie zmluvných pokút, výzvy na úhradu nedoplatkov spolu s dokladom o ich doručení žalovanému a účtovný doklad, ktorým mu jeho zmluvný partner OVER-LEASE s.r.o. vyúčtoval náklady na odobratie predmetov financovania. 12. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom žalovaného a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Na určenie všeobecnej hodnoty lisu John Deere 568 súd pribral do konania znalca a znaleckým úkonom poveril znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, k. s. Vzhľadom na uznávací prejav žalovaného považoval súd nariadenie znaleckého dokazovania na ocenenie zhrňovača za nadbytočné. Vykonanie iných dôkazov strany nenavrhli. 13. Žalobca predložil súdu v prvopise dve zmenky, ktoré žalovaný vystavil v Klenovci dňa 16.6.2008. Zmenkou splatnou 8.3.2011 sa žalovaný zaviazal zaplatiť na rad žalobcu sumu 4.630,40 eur a zmenkou splatnou 23.5.2012 sa zaviazal na rad žalobcu zaplatiť sumu 19.226,46 eur. Obe zmenky boli vystavené s doložkou „bez protestu“ a splatné sa stali u UniCredit Bank Slovakia a.s., pobočka Plynárenská, Plynárenská 7/A, Bratislava. 14. Obe listiny obsahujú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. 15. Podľa žaloby boli v prospech žalovaného na zmenku znejúcu na sumu 4.630,40 eur, splatnú 8.3.2011, zaúčtované úhrady spolu vo výške 1.423,12 eur, z toho 256,23 eur 5.1.2011 (ešte pred splatnosťou zmenky) a zvyšok v období od 15.3.2011 do 4.10.2013. Žaloba bola súdu doručená až 16.12.2013, takže ku dňu začatia konania mohol žalobca z tejto zmenky požadovať už len sumu 3.207,28 eur a úroky 6% najviac zo sumy 4.374,17 eur (4.630,40 eur mínus 256,23 eur), ktorá bola dlžnou sumou ku dňu splatnosti zmenky, počnúc od 9.3.2011. Súd žalobe vyhovel a zmenkový platobný rozkaz vydal v znení požadovanom žalobcom, čím v rozpore s bodom 2. čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona priznal úrok už od 5.1.2011 (dokonca v obrátenom poradí, keďže úrok 6% ročne zo sumy 4.630,40 eur bol priznaný od 9.3.2011 do 5.1.2011 a zmenkový platobný rozkaz sa tak v tejto časti stal nevykonateľný) a zo sumy 4.374,17 eur od 6.1.2011, hoci sa zmenka stala splatnou až 8.3.2011. Pre zosúladenie uplatneného nároku z tejto zmenky súd preto zmenkový platobný rozkaz zrušil v úroku 6% ročne zo sumy 4.630,40 eur od 9.3.2011 do 5.1.2011 a zo sumy 4.374,17 eur od 6.1.2011 do 8.3.2011. 16. Proti obom zmenkám žalovaný namietal, že žalobca mal právo, a tým aj povinnosť, zmenky vyplniť prvý krát už ku dňu 27.4.2009, napriek tomu ich vypísal neskôr, zjavne preto, aby do zmenkovej sumy mohol zahrnúť úroky z omeškania a zmluvné pokuty. Zmenky vypísané s neskorším dátumom splatnosti považuje za odporujúce obchodným zvyklostiam a zásadám poctivého obchodného styku, a keďže žaloba bola doručená súdu až 16.12.2013, namietol premlčanie. 17. Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorou boli zabezpečené pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 10200345, strany uzavreli 16.6.2008. Ktoré pohľadávky sa podľa tejto dohody považujú za zabezpečované, sú definované v článku I. ods. 3. Takou bola pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikla a /alebo vznikne na základe zmluvy a /alebo v príčinnej súvislosti so zmluvou, pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením od zmluvy alebo iným dôvodom zániku zmluvy, pohľadávka (pohľadávky) ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného zmluvou uzavretím dodatkov k nej alebo nahradením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy novým záväzkom a/alebo pohľadávka na zaplatenie zmluvných pokút podľa zmluvy. Podľa čl. II. ods. 3 dohody mal žalobca právo zmenku vyplniť, ak je dlžník v omeškaní s platením a/alebo splácaním zabezpečovanej pohľadávky alebo jej časti. Výšku zmenkovej sumy mohol vyplniť tak, aby predstavovala v čase uplatnenia práva aktuálnu výšku pohľadávky vrátane príslušenstva. Rovnaké podmienky boli dojednané aj v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke zo 16.6.2008, ktorou boli zabezpečené pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 10200346. 18. Žalobca síce mal právo obe blankozmenky vyplniť už pri omeškaní so splácaním jednotlivých splátok úveru, ale zmenkou zabezpečenými boli aj pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením od zmluvy. Pokiaľ teda žalobca blankozmenky využil až po tom, čo od zmlúv odstúpil a žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nedoplatku vyúčtovaného vo finančnom vysporiadaní, t. j. včítane úrokov z omeškania a zmluvných pokút, vyplňovacie oprávnenie neporušil. Povinnosť žalobcu zmenku vyplniť už pri prvom omeškaní dlžníka s plnením akéhokoľvek jeho peňažného záväzku, z dohody nevyplýva a vykonanie práva iným spôsobom, než zodpovedá predstavám žalovaného, nemôže byť považované len z tohto dôvodu za odporujúce obchodným zvyklostiam, ani zásadám poctivého obchodného styku. Práve naopak, bežnou obchodnou praxou je
uplatnenie blankozmenky až po márnom uplynutí splatnosti všetkých pohľadávok veriteľa, na ktoré sa zabezpečenie blankozmenkou vzťahuje. Nie je preto namieste ani námietka premlčania. Zmenky sa stali splatné 8.3.2011 a 23.5.2012 a nárok na ich zaplatenie bol na súde uplatnený pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, vyplývajúcej z čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona. 19. Podstatou ďalších námietok je presvedčenie žalovaného, že tým, že žalobcovi odovzdal zhrňovač a lis, ktorých nákup bol čiastočne financovaný z úverov, boli všetky jeho záväzky z úverových zmlúv vyrovnané a žalobca blankozmenky vyplnil neoprávnene. Vychádzal z toho, že žalobca sa výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva stal vlastníkom oboch predmetov financovania a vzhľadom na ich hodnotu ku dňu odovzdania mohol žalobca, ak by dôsledne postupoval podľa pravidiel dohodnutých v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, získať výťažok, ktorým by všetky svoje pohľadávky uspokojil. 20. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so sumou uvedenou v zmenkách. Žalobca zobral oba predmety a predal ich za nízku sumu, ani jeden z nich nebol opotrebovaný, užíval ich prakticky jednu sezónu, mali vyššiu hodnotu a žalobca ich predal asi za tretinu ich ceny. Ku pohľadávke zo zmluvy o úvere č. 10200346 síce uzavrel so žalobcom dohodu o uznaní dlhu, lebo inak by nezískal výhodu splátok, ale myslel si, že ak zhrňovač doplatí, žalobca mu ho vráti a on rozdiel zaplatí. Proti sume, za ktorú bol predaný lis, namietal písomne aj telefonicky, oba predmety mali podľa neho takú hodnotu, že ich žalobca mohol predať za vyššiu cenu a už by nemusel nič doplácať. 21. Dohodu o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach strany uzavreli dňa 23.11.2010. Pred jej uzavretím žalovaný dňa 13.4.2010 žalobcovi vrátil zhrňovač, žalobca dňa 10.5.2010 odstúpil od úverovej zmluvy o úvere a stanovil predčasnú splatnosť úveru, dňa 14.6.2010 oznámil žalovanému začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a dňa 31.8.2010 vystavil finančné vysporiadanie zmluvy č. 10200346 s vyčíslením nedoplatku 4.612,20 eur (po odpočítaní predajnej ceny zhrňovača 2.000 eur). V čase uznania už teda žalovaný vedel, že predmet financovania bol predaný za 2.000 eur, a teda že ním žalobca už nedisponuje a nemôže mu ho vrátiť. Napriek tomu žalovaný dlh zo zmluvy č. 10200346 uznal vo výške 4.612,20 eur a zaviazal sa ho žalobcovi splatiť v 18 splátkach po 256,23 eur od 15.12.2010 do 15.5.2012, pod stratou výhody splátok. Okrem toho sa zaviazal žalobcovi do 15.12.2010 zaplatiť aj poplatok za spracovanie dohody 274,43 eur. Touto dohodou sa súčasne žalobca zaviazal, že po uhradení všetkých splátok odpustí žalovanému úrok z omeškania. 22. Podľa prvej vety § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. V zmysle § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. 23. Dôsledkom uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania existoval. Dlžník má možnosť preukázať, že tomu tak v skutočnosti nebolo, lebo buď dlh nikdy nevznikol alebo zanikol ešte pred jeho uznaním. Žalovaný právnu domnienku, ktorá uznaním dlhu vznikla, v súdnom konaní relevantným spôsobom nevyvrátil. Jediným jeho argumentom bolo, že pri uznaní dlhu vychádzal z predpokladu, že mu žalobca zhrňovač po zaplatení splátok vráti. Žalovaný ale vedel, že po odstúpení od zmluvy o úvere č. 10200346 ostali nesplatené záväzky, z finančného vysporiadania zmluvy sa dozvedel, že žalobca zhrňovač už odpredal a s predajnou cenou bol v čase uznania uzrozumený, túto nerozporoval. Nemohol preto očakávať, že mu žalobca zariadenie vráti a ako motív, pre ktorý dlh uznal, toto tvrdenie neobstojí. Ak sa až dodatočne v súdnom konaní rozhodol svoj uznávací prejav spochybňovať, bolo na ňom, aby preukázal, že dlh nevznikol, resp. zanikol. Keďže žalovaný bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, súd pri hodnotení námietok proti zmenke so sumou 4.630,40 eur z uznania dlhu vychádzal. 24. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, ktorý dohodu o uznaní dlhu považoval za nováciu, na základe ktorej zaniklo právo žalobcu na vyplnenie blankozmenky. Uznaním dlhu pôvodný záväzok nezanikol a nevznikol záväzok nový, záväzok sa len spôsobom uvedeným v § 323 Obchodného zákonníka modifikoval a od uznania začala plynúť nová premlčacia doba. 25. Žalovaný tiež namietal, že napriek tomu, že časť splátok uhradil, žalobca do blankozmenky vypísal vyššiu sumu, než bola predmetom uznania. Vzhľadom na to, že sa žalobca v dohode o uznaní dlhu a jeho splácaní vzdal práva požadovať úrok z omeškania len po splatení všetkých dohodnutých splátok a žalovaný všetky splátky nezaplatil, nič žalobcovi nebránilo, aby do zmenkovej sumy zahrnul aj úroky z omeškania vo výške dojednanej v článku 6 ods. 8. zmluvy o úvere (0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania). Vykonané úhrady žalobca zohľadnil tým, že na základe tejto zmenky sa v konaní domáha už len zaplatenia sumy 3.207,28 eur. Nesprávne požadovaný postihový úrok súd vyriešil čiastočným zrušením zmenkového platobného rozkazu, tak, ako je uvedené v odseku 15. odôvodnenia tohto rozsudku.
26. Námietky proti zmenke so sumou 19.226,46 eur žalovaný odôvodnil najmä tým, že žalobcovi odovzdal lis, ktorého nadobúdacia cena bola 34.237,77 eur, na jeho kúpu mu žalobca poskytol úver 23.016,99 eur, lis užíval cca jednu sezónu, takže ak by žalobca pri jeho predaji postupoval v súlade s článkom V. ods. 8 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, musel dosiahnuť výnos vyšší, než je suma 10.500 eur, za ktorú žalobca po dvoch rokoch od odňatia predmet financovania predal. Takéto konanie žalobcu označil za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku, za zneužitie práva na jeho úkor, za výkon práva smerujúceho len k tomu, aby mu spôsobil škodu a dostal ho do nepriaznivej situácie. 27. Žalobca bol, podľa článku V. ods. 1 zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 10200345, ktorú strany uzavreli 16.6.2008, oprávnený začať výkon práva, ak žalovaný ani po uplynutí dodatočnej lehoty nie kratšej ako 14 dní nesplní riadne a včas svoj záväzok alebo jeho časť. V zmysle čl. V. ods. 5. mal právo predmet speňažiť vhodným spôsobom, za ktorý sa považoval aj priamy predaj. Ak sa žalobca rozhodol právo vykonať priamym predajom, bol podľa článku V. ods. 8 oprávnený predmet predať tretej osobe za cenu, za akú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet financovania za porovnateľných podmienok zvyčajne predáva. Výťažok zo speňaženia mal žalobca v zmysle čl. V. ods. 10 použiť na úhradu svojich pohľadávok a nákladov spojených s odobratím a predajom, a zvyšok vydať dlžníkovi. 28. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný dňa 13.4.2010 v Klenovci odovzdal lis spoločnosti ACM BB, s.r.o. a 14.4.2010 ho od nej prevzal CAMEX s.r.o. Dňa 10.5.2010 žalobca od úverovej zmluvy č. č. 10200345 odstúpil a listom zo dňa 14.6.2010 žalovanému oznámil, že začína výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, vyzval žalovaného na vydanie predmetu zabezpečovacieho prevodu včítane všetkých dokladov potrebných na prevzatie, prevod a užívanie a informoval ho, že sa bude domáhať uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky priamym predajom predmetu zabezpečovacieho prevodu. Napriek tomu žalobca lis predal až dňa 24.11.2011 kupujúcemu AGROCOM s.r.o. za kúpnu cenu 10.500 eur (podľa bodu 3.1. kúpnej zmluvy sa táto cena rozumie bez DPH, ktorá bude počítaná vo výške 20%). Kupujúci lis od žalobcu prevzal 24.11.2011. 29. Znalecký posudok č. 773/2011 Znalex s.r.o., o ktorom žalobca tvrdil, že z neho pri dojednávaní kúpnej ceny vychádzal, stanovil všeobecnú hodnotu lisu ku dňu 20,10.2011 na čiastku 8.580,50 eur (10.296,63 eur vrátane DPH). Znalec vychádzal z toho, že stroj je pravdepodobne kompletný, nemá žiadnu mimoriadnu výbavu, v prevádzke bol 3,417 roka (do prevádzky bol uvedený 5.6.2008), východisková hodnota bola 34.238 eur, objektívne sa podľa znalca nedal zistiť skutočný technický stav a pri určovaní koeficientu predajnosti na trhu vychádzal, bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia z toho, že na trhu je rovnováha ponuky a dopytu. Napriek tomu, že posudok bol vyžiadaný až 10.10.2011, znalec uviedol, že technický stav stroja zistil ohliadkou v spoločnosti CAMEX, Tonkovce dňa 3.2.2011. 30. Vzhľadom na tieto nedostatky znaleckého posudku aj súd súhlasí s výhradami žalovaného, že znaleckým posudkom určená všeobecná hodnota lisu nezodpovedá cene, za ktorú žalobca za porovnateľných podmienok mohol takéto zariadenie predať, ak by postupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou. Predovšetkým, ak žalobca začal výkon zabezpečovacieho prevodu práva 14.6.2010 (a lis už mal k dispozícii od 13.4.2010), je možné cenu, za akú sa stroj za porovnateľných podmienok zvyčajne predáva, chápať len ako cenu určenú najneskôr ku dňu 14.6.2010. Doba prevádzky stroja má na výšku ceny bezprostredný vplyv, najmä ak k tomuto dňu bol v prevádzke skoro o polovicu kratšiu dobu, než z ktorej znalec vychádzal. Od doby prevádzky je odvodený aj koeficient morálneho opotrebenia, tiež výpočet technickej hodnoty a tým aj všeobecnej hodnoty stroja. Súd preto považoval za nevyhnutné posúdiť odbornú otázku, za akú mohol byť lis predaný v júni 2010 znaleckým posudkom. Súdom ustanovený znalec EXPERT GROUP, k. s. v posudku č. 37/2017 určil všeobecnú hodnotu lisu ku dňu 14.6.2010 vo výške 16.527 eur bez DPH. Aj keď znalec už oceňované zariadenie nemohol ohliadnuť, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mu boli známe zo súdneho spisu a ďalšieho podkladového materiálu. Pre odstup času bola sťažená možnosť určiť koeficient dopytu na trhu z vtedy aktuálnych ponúk a predaja, ale znalec vychádzal z relevantných informácií zo softvérovej aplikácie na ocenenie poľnohospodárskych strojov v Nemecku a z informácií získaných od predajcov poľnohospodárskej techniky v Slovenskej republike, z rozpätia predajných cien, s prihliadnutím na to, že inzerované ceny sú vždy vyššie, než za aké sa stroj skutočne predá (niekedy až o cca 10%). Koeficient predajnosti stanovil na 0,700, čo zodpovedá strednej hodnote obchodného rozpätia. 31. Žalobca síce nemal voči záverom znaleckého posudku žiadne vecné výhrady, ale argumentoval jednak tým, že vyššia cena stanovená týmto posudkom ešte nepreukazuje, že by rovnakú cenu mohol aj reálne dosiahnuť ako kúpnu cenu, preto nemožno hovoriť o poškodzovaní dlžníka (odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. č. 21Cdo/732/2006), a ďalej tým, že
žalovaný pri svojej obrane od počiatku vychádzal z chybného názoru, že veriteľ bol spôsobilý prehodnotiť správnosť hodnotenia znalca, pričom porušenie povinnosti znalca nie je porušením zmluvných dojednaní medzi veriteľom a dlžníkom ale výlučne porušením zákona o znalcoch, preto akúkoľvek prípadnú škodu možno považovať iba za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s činnosťou znalca a veriteľ za takúto škodu nezodpovedá (odkazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/59/13 z 28.10.2013). 32. V tomto prípade sa však žalovaný nedomáha od žalobcu náhrady škody, ale namieta predaj predmetu financovania v rozpore s pravidlami, ktoré žalobca sám stanovil v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Podstatou obrany žalovaného je jeho názor, že žalobca nemal žiaden kvalifikovaný dôvod na to, aby lis predal až pol druha roka po tom, čo mu ho odovzdal a ak by predaj zbytočne neodďaľoval, mohol získať výnos, ktorý by postačil na uspokojenie všetkých pohľadávok z úverovej zmluvy. 33. Dôvod časového posunu medzi dňom 14.6.2010, kedy bol začatý výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, a dňom 24.11.2011, v ktorý došlo k predaju lisu kupujúcemu AGROCOM s.r.o., žalobca vysvetlil len tým, že o kúpu bol nízky záujem. Neuviedol a ani nepreukázal, kde sa počas celej tejto doby lis nachádzal, či a aké konkrétne kroky smerujúce k odpredaju predmetu financovania podnikal, či predaj lisu inzeroval alebo iným vhodným spôsobom márne ponúkal záujemcom o kúpu a za akú cenu. Z jeho vyjadrení nevyplynulo, prečo až 10.10.2011 vyžiadal od znaleckej organizácie Znalex s.r.o. znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty lisu. Súhlasne so žalovaným aj súd za týchto okolností musí konštatovať, že poldruha ročnú nečinnosť žalobcu nie je možné považovať za výkon práva v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, ak v jej dôsledku došlo ku zmareniu možnosti získať predajom stroja vyšší výnos. Žalobca síce poukazoval na to, že bol vlastníkom zariadenia a nakladal s vlastným majetkom, ale vlastníkom sa stal na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej bol povinný výťažok zo speňaženia použiť na úhradu svojich pohľadávok, ktoré mal voči žalovanému. Svoje práva vlastníka bol preto povinný vykonávať tak, aby žalovaného bezdôvodne na jeho právach neukrátil a jeho postavenie nad prípustnú mieru nezhoršil. V tom rozsahu, v ktorom je postup žalobcu treba hodnotiť len ako šikanózny, nemôže výkon jeho práv požívať právnu ochranu. 34. Žalobca vedel, alebo vedieť mal, že cena, za ktorú lis predal, nezodpovedá, vzhľadom na dobu, ktorá od odňatia jeho zavinením márne uplynula, cene, za ktorú by lis mohol predať, ak by k predaju došlo o jeden a pol roka skôr. Musel tiež vedieť, že hodnota určená znaleckým posudkom, ktorý si dal k predaju vypracovať, nevyjadruje skutočný stav dopytu na trhu, dôkazom čoho bola aj skutočnosť, že vzápätí predal lis (bez aukcie, bez dražby) priamemu záujemcovi za cenu vyššiu, i keď o necelých 2.000 eur. 35. Podľa finančného vysporiadanie zmluvy č. 10200345 z 30.11.2011 mal žalobca pohľadávky v celkovej výške 29.726,46 eur, z čoho bola nesplatená istina 4.935,49 eur, otvorené položky 17.557,98 eur (t. j. neuhradené splátky č. 8 až 23. podľa splátkového kalendára), penalizačné faktúry 6.640,48 eur (t. j. zmluvné pokuty vyúčtované do dňa vrátenia predmetu financovania žalobcovi) a náklady na služby agentúr 592,51 eur. Od tejto pohľadávky žalobca odpočítal predajnú cenu lisu 10.500 eur a nedoplatok vyčíslil vo výške 19.226,46 eur. Pokiaľ by však žalobca postupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou a lis by predal v čase, kedy tak mohol urobiť po prvý krát, predajom lisu mohol získať výťažok 16.527 eur bez DPH a v celosti ho použiť na úhradu svojich pohľadávok a nákladov spojených s odobratím a predajom. Nedoplatok by sa tým znížil o 6.027 eur. Podľa názoru súdu bol preto žalobca oprávnený v zmysle čl. II. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke do zmenky doplniť ako zmenkovú sumu len čiastku 13.199,46 eur, a z tohto dôvodu zmenkový platobný rozkaz v sume 6.027 eur s úrokom z nej a od nej odvodenej odmeny zrušil. 36. Dodatočne žalovaný rozšíril námietky aj proti sume 592,51 eur, uvedenej vo finančnom vysporiadaní ako náklady na služby agentúr. Uviedol, že položku považuje za nešpecifikovanú, on lis odovzdal osobne podľa pokynov žalobcu v Klenovci firme ACM BB, s.r.o. a nie spoločnosti OVER- LEASE, s.r.o., ktorá žalobcovi vyfakturovala náklady na odobratie predmetu financovania. Súhlasne so žalobcom poukazuje súd na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 4 OSP konanie riadi. Navyše, právo na náhradu nákladov spojených s odobratím a predajom predmetu financovania vyplýva žalobcovi zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a i keď žalovaný odovzdal lis podľa pokynov žalobcu inej firme, stroj bolo potrebné z Klenovca odviezť, uschovať a predať. 37. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže námietky hodnotil súd ako dôvodné iba čiastočne, zmenkový platobný rozkaz zrušil len v zmenkovej sume 6.027 eur s úrokom 6% z nej od 24.5.2012 do zaplatenia a v odmene z nej 20,36 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 4.630,40 eur od 9.3.2011 do 5.1.2011 a zo sumy 4.374,17 eur od 6.1.2011 do 8.3.2011 (z dôvodov uvedených v
odsekoch 15. a 35. tohto rozsudku) a vzhľadom na výsledok konania aj vo výroku o trovách konania. Vo zvyšku ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 38. O nároku na náhradu trov celého konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej pohľadávky 22.433,74 eur mal žalobca úspech v sume 16.406,74 eur, čo je cca 73% a neúspešný bol v 27%. Po odpočítaní miery jeho neúspechu od miery jeho úspechu má nárok na náhradu trov v rozsahu 46%. O výške trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté osobitným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).