Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-4-2017.pdf
PDF · 148.14 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu CASSOFIN, a.s., so sídlom Letná 27, Košice, IČO: 00188867, zastúpeného JUDr. Jánom Geleneky, advokátom so sídlom B. Nemcovej 24, Košice, proti žalovaným X/ I.. I. K. M.. K., T. X.X.XXXX, H. G. XX, Y. Z. X/ I.. I. K., M.. V., T.. XX.X.XXXX, H. W. XX, Y.V., obidve zastúpené Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom Grešova 7, Prešov, o zaplatenie 920,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Žalované v l. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 920,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 920,- eur od 2.2.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovaným v l. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
IV. Vzájomnú žalobu vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.1.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 920,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 920,- eur od 2.2.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v l. rade I.. I. K. a žalovaná v 2. rade I. K., M.. V. sú podielovými spoluvlastníkmi stavby- garáže súp. č. XXXX, v podiele každá žalovaná v 1/2, na parcele M. „. Č. XXXX/X, katastrálne územie Severné Mesto, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor na liste D. Č.. XXXXX. Z listu vlastníctva ďalej vyplýva, že právny vzťah na ktorej leží stavba žalovaných G.. Č.. XXXX je evidovaná na liste vlastníctva Č.. XXX. Z listu vlastníctva č. 195, katastrálne územie Severné Mesto vyplýva skutočnosť, že vlastníkom pozemku pod garážou parcela M. „. Č. XXXX/X vo výmere XXmX, druh pozemku - zastávané plochy a nádvoria ako aj prístupové plochy do garáže parcela registra „. Č. XXXX/X D. D. XXmX (celková výmera pozemku XXXmX- zastavané plochy a nádvoria) je žalobca, t.j. spoločnosť CASSOFIN, a.s.. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti - pozemky spolu s iným majetkom v súlade so zakladateľskou listinou Fondu národného majetku podľa zákona č. 92/91 Z.z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a notárskej zápisnice zo dňa XX.X.XXXX, T. XXX/XX, T. XXX/XX, ktorými bola založená jednorázovo spoločnosť Stavoprojekting a.s. Košice, ktorá neskôr zmenila obchodné meno na CASSOFIN, a.s., do ktorej bol vložený majetok štátneho podniku Stavoprojekt Košice. V roku 1992 katastrom nehnuteľnosti pod položkou D..F.. XXX/XX je vyznačený zápis nehnuteľnosti na základe uvedených listín na liste vlastníctva Č.. XXX. Žalované v l. a 2. rade zapísali garáž bez pozemku, ako to vyplýva z listu vlastníctva, ktorej sú vlastníkmi v katastri nehnuteľnosti v roku 1997. Žalobca v roku 2012 vyzval žalované na riešenie tohto protiprávneho stavu a navrhol im
formu riešenia vzájomných vzťahov a to nájomnou zmluvou. Žalované tento návrh zamietli, nesúhlasili s nájomnou zmluvou a odmietli platiť nájom. Žalobca bol tak nútený si uplatňovať svoje nároky súdnou cestou a to žalobou zo dňa 1.2.2013. V žalobe uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka sumu 920,-eur s príslušenstvom za obdobie od 1.2.2011 do 1.2.2013. Okresný súd Košice I. o žalobe, ktorá je vedená pod číslom konania 38C/303/2013 rozsudkom dňa 30.4.2015 rozhodol tak, že žalované sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 920,-eur s príslušenstvom. Proti tomu rozsudku sa žalované odvolali na Krajský súd v Košiciach. Rozsudkom zo dňa 22.9.2016, č.k. 5Co/499/2015 tento potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I. Listom zo dňa 20.1.2017 žalobca vyzval žalované na úhradu sumy 920,-eur titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka za ďalšie obdobie a zároveň poukázal na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Košice I. č.k. 38C/303/2013 a Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/499/2015. Žalované na pokus o zmier nereagovali, požadovanú sumu neuhradili a tak z uvedeného dôvodu, žalobca je nútený uplatniť svoje nároky- súdnou cestou za obdobie a to od 1.2.2015 do 1.2.2017, t.j. za obdobie ďalších 2 rokov. Vlastník pozemkov - žalobca trpí užívanie pozemkov vo svojom vlastníctve, čomu zodpovedá povinnosť vlastníkov stavby, t.j. žalované poskytnúť mu to za to náhradu. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne zistený stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. K obohateniu vlastníka stavby na cudzom pozemku dodchádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá oprávnenému stavbu- garáž užívať. Žalobca pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z trhových cien prenájmu v danej lokalite, zo zmlúv, ktoré má uzavreté žalobca ako nájomca s mestom Košice na prenájom pozemkov, dane z užívania verejného priestranstva mesta Košice, ktoré je v skutočnosti prenájom, ako aj zo stanoviska mesta Košice zo dňa 31.3.2016 o obvyklej cene nájmu pozemkov v katastrálnom území G. I., ktoré sa nachádza v súdom spise Okresného súdu Košice I pod sp.zn. 15C/145/2013, a v ktorom uviedol rozpätie ceny nájmu B. XX,XX J.X S. XX,XX J.X. Citované stanovisko je uvedené aj odôvodnení právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 15C/145/2013 pod bodom 13. Žalobca vyžiadal taktiež stanovisko realitnej kancelárie X. XX, M. X. Y., G..M..B.., Garbiarska 5, Košice, ktoré stanovilo cenu za prenájom pozemkov v lokalite, kde sa nachádzajú pozemky, ktoré vlastní žalobca. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná cene trhové prenájmu pozemkov, ktoré by mohol dosiahnuť žalobca. Na základe hore uvedených podkladov, žalobca ustálil výšku bezdôvodného obohatenia a rozhodol, že nebude ju meniť oproti už priznaným nárokom právoplatnými rozsudkami t.j. XX,-J.X/. F. F. C. K. Z. XX,-J. /.X/. za prístupovú plochu do garáže. Špecifikácia ceny pri predpokladanom prenajme- bezdôvodné obohatenie: a) plocha zastavaná garážou, cena nájmu: XX,- J.X/. A. XXmX =. XXX,-J., H.) C. C., X. T.: XX,-J.X/. A. XXmX =. XXX,-J., G. X.: XXX,- J. A. X M. =. XXX,- J..
2. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.2.2017 žalované uviedli, že garáž bola postavená so súhlasom vtedajšieho štátneho podniku Stavoprojekt Košice. Dňa 1.5.1992 bola založená jednorázovo Fondom národného majetku SR podľa zákona č. 92/1991 Z.z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby akciová spoločnosť STAVOPROJEKTING, a.s., v súčasnosti CASSOFIN, a.s. (žalobca)- viď úplný výpis z Obchodného registra. Súhlas Stavoprojektu Košice vyplýva z predloženého záznamu zo dňa 23.9.1967 ako aj odpisu záznamu zo dňa 4.5.1967 o dohode na podmienkach výstavby garáží, na obsah ktorej odkazuje aj vyššie zmienené územné rozhodnutie Útvaru hlavného architekta mesta Košice. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Z.z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom ku dňu 13.4.1992, kedy vznikla spoločnosť Stavoprojekting a.s. Košice- dnes spoločnosť CASSOFIN, a.s., s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom. Z odpisu záznamu o dohode prevedenej dňa 3.5.1967 v spojení so záznamom zo dňa 23.9.1967 vyplýva, že právny predchodca a stavebníci garáži dohodli podmienky pri splnení ktorých Stavoprojekt Košice vyjadril súhlas s výstavbou garáži vo svojom areáli. V tejto súvislosti je len logické tento súhlas vnímať aj v kontexte s prístupovou cestou k uvedeným garážam. Navyše je zrejmé, že daný súhlas nebol obmedzený žiadnym časovým údajom. Žalobca už aj v iných konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Košice I potvrdil, že súhlas na zriadenie garáži na svojom pozemku jeho právny predchodca udelil. O tomto súhlase a dohode, ktorá bola uzavretá vypovedal v konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 40C/287/2013 aj svedok: V.. N. Y., ktorý bol pôvodným stavebníkom jednej z garáži v danej lokalite. Tento svedok potvrdil dohodu medzi Stavoprojektom a zástupkyňou stavebníkov garáži, kde bol vyjadrený súhlas. Stavoprojektu s výstavbou garáži a technickými podmienkami. Svedok potvrdil, že ohľadom užívania pozemku a prechádzania neboli zo strany Stavoprojektu vznesené žiadne námietky, dohoda bola korektná, túto aj dodržiavali, čistili pozemok, sekali trávu, spolunažívanie bolo veľmi korektné ( pozn. išlo o užívanie od výstavby
garáži, minimálne do roku 2012, t.j. 45 rokov). Nastala tak situácia, kedy bola zriadená oprávnená stavba na pozemku skôr ako sám žalobca získal k predmetnému pozemku vlastníctvo. Žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku na základe privatizačného projektu, vedomý si existencie garáži, na ktorých zriadenie dal jeho právny predchodca súhlas a ktorý nie je a ani nebol časovo obmedzený. Z hľadiska ustálenej praxe, možno uvažovať o posúdení nároku na zaplatenie peňažného plnenia uplatneného z dôvodu užívania cudzej veci, v danom prípade cudzieho pozemku podľa ustanovení a bezdôvodnom obohatení, až vtedy, pokiaľ dôvod plnenia nemožno oprieť o platnú nájomnú zmluvu či iný záväzkový vzťah, alebo konkrétny právny úkon. Z predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu a zástupca vlastníkov garáži písomne dojednali súhlas vlastníka pozemku s výstavbou garáži bez časového obmedzenia. Jedinou podmienkou, ktorú pôvodný vlastník pozemku mal bolo dodržanie vzdialenosti medzi plotom a garážami. Nemožno preto podľa žalovaných požadovať od nej vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia, ak platný právny dôvod určujúci podmienky užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu od počiatku existuje a sám žaloba, resp. jeho právny predchodca ho založil a tento stav bol účastníkmi právneho vzťahu bez všetkého akceptovaný po dobu 45 rokov, konkrétne od roku 1967 až do roku 2012. Súdna prax už ustálila, že na vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom oprávnenej stavby možno riešiť len podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napokon žaloba žalobcu je vo svojom základe žalobou vlastníckou, nakoľko ňou žalobca uplatňuje ochranu svojho vlastníckeho práva. Zdôrazniť je preto potrebné, že vlastník sa žalobou podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho práva zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť právom vecným (vecné bremeno, záložné právo), právom obligačným (právo nájmu, alebo súkromná dohoda, či zmluva medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby) alebo môže vyplývať zo zákona (napr. susedské práva).- rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 1839/2010 ze dne 16.5.2012. Právny vzťah medzi žalobcom a oprávnenou stavbou vo vlastníctve žalovaných je založený na rovnosti všetkých foriem vlastníctva a vyplýva nielen z Ústavy SR ale aj z listiny základných práv a slobôd. Uvedené neumožňuje podľa žalovanej na posudzovanú vec nazerať tak, že by mal žaloba ako vlastník pozemku viac práv ako žalovaná, ktorá je vlastníčkou stavby zriadenej v súlade so zákonom a disponuje tak stavebno-právnym titulom ako titulom občiansko-právnym na časovo neobmedzenú dobu. Žalobcovi podľa žalovanej zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku SR nevyplýva hmotnoprávne oprávnenie, aby sa sa domáhal akejkoľvek platby za užívanie jeho pozemku, ak sám na toto užívania dal časovo neobmedzený súhlas, ktorý okrem podmienok týkajúcich sa umiestnenia stavby nijak ďalej nepodmieňoval. (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 46/2007). Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že titulom na užívanie pozemku musí byť nájomná zmluva alebo iný pomenovaný dvojstranný zmluvný typ. Z rozsudku NS ČR sp.zn. 33Odo 518/2001 o.i. vyplýva, že nemožno akceptovať, aby vlastnícke právo k pozemku bolo preferované pred vlastníckym právom k stavbe. Pokiaľ užíva vlastník stavby predmet svojho vlastníctva, je fakticky vylúčené, aby nezasahoval do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Stavebníka nemožno z užívania jeho vlastníctva ( pozn. nadobudnutého v súlade so zákonom) vylúčiť. V posudzovanom vzťahu vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby vyriešené v súkromnoprávnej rovine už boli a o súhlasu vlastníka pozemku nevyplýva žiadna povinnosť pre žalovanú k vydaniu akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak by bolo v záujme či už vlastníka pozemku dojednať akúkoľvek náhradu, alebo vlastníka stavby povinnosť k akémukoľvek plneniu, nepochybne by sa to odrazilo v predložených listinách podpísaných štatutárnymi zástupcami Stavoprojektu Košice. O to závažnejšia je skutočnosť, že súčasný žalobca je priamym právnym nástupcom pôvodného Stavoprojektu Košice a jeho povinnosť rešpektovať záväzkovo-právne vzťahy viažuce sa k privatizovanému majetku vyplýva z cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Z.z.. Záverom tejto časti podania žalovaných možno konštatovať, že pokiaľ bola stavba stavebníkom zriadená na cudzom pozemku oprávnene na základe konkrétneho zákonného ustanovenia a so súhlasom vlastníka pozemku, pričom nebolo vlastníctvo (existencia) stavby výslovne časove alebo vecne obmedzené, nemožno žiadať primeranú náhradu za užívanie pozemku v prípade, ak boli medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby dohodnuté podmienky existencie stavby na cudzom pozemku. Pokiaľ vzniklo stavebníkovi právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré nebolo zo strany vlastníka pozemku časovo alebo inak vecne obmedzené, trvá oprávnenie umiestnenia stavby na cudzom pozemku zásadne po celú dobu životnosti (účelu) stavby. Z uvedeného podľa žalovaných vyplýva, že právnym titulom pre užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu bol práve jeho písomný súhlas s výstavbou garáži na jeho pozemkoch, v ktorom sám vymedzil podmienky za ktorých súhlasí s výstavbou garáži. Za stavu, kedy vlastník pozemku vo svojom súhlase s výstavbou garáži nežiadal žiadnu peňažnú, alebo inú náhradu (vymedzil iné podmienky pre stavbu garáže na svojom pozemku), nie je podľa žalovaných možné v súčasnosti zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka automaticky odvodiť povinnosť žalovaných
na vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. S poukazom, že na pozemku žalobcu je zriadená stavba práve z dôvodu, že na to sám žalobca pred 49 rokmi dal časovo neobmedzený súhlas, ktorý po dobu 45 rokov rešpektoval a čím sám dobrovoľne založil obmedzenie svojho vlastníckeho práva, vznášajú žalované aj námietku týkajúcu sa šikanózneho výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu. Je viac ako žiaduce v danej súvislosti poukázať na skutočnosť, že v občianskom práve sa musia uplatňovať princípy právnej istoty a ochrany dobrej viery. Žaloba voči žalovaným má byť len nástrojom obmedzovania ich dobromyseľne nadobudnutých a desiatky rokov rešpektovaných práv, nielen zo strany žalobcu, ale aj jeho právnym predchodcom. Cieľom žalobcu je v pravidelných, časových intervaloch vymáhať od žalovaných platby za užívanie pozemkov do momentu, kedy samotné vlastníctvo žalovaných nadobudnuté v dobrej viere a v súlade so zákonom (rovnako ako u žalobcu) prestane mať pre žalované akýkoľvek hospodársky význam a stratí svoje opodstatnenie až do tej miery, že jediný kto bude ochotný tieto stavby prevziať bude samotný žalobca za cenu, ktorá bude naoktrojovaná vlastníkom pozemku. Všetko za stavu, že oba tieto vlastníckeho práva majú podľa Ústavy Slovenskej republiky rovnaký obsah a požívajú rovnakú mieru ochrany. S poukazom na vyššie uvedené majú žalované za to, že v ich prípade čo sa týka prístupovej cesty k stavbe sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie práva vecného bremena, a to práva cesty po parcele vo vlastníctve žalobcu ako prístupovej cesty k stavbe- garáže. Vo vzťahu k oprávnenej stavbe- garáže sú podľa žalovaných rovnako splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie vecného bremena ako práva strpenia pokojného užívania stavby- garáže G..Č.. XXXX na parcele X. Č.. XXXX/X. Žalované, vrátane svojho právneho predchodcu ako vlastníci garáže po celé roky od jej postavenia dobromyseľne a v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti vykonávali právo prechodu k svojej stavbe. Dobromyseľnosť žalovaných, vrátane ich právneho predchodcu v danom prípade je odôvodnená aj z hľadiska zachovania náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich, resp. ich právneho predchodcu požadovať. Nikdy neexistovali na strane žalovaných ani ich právneho predchodcu akékoľvek pochybnosti o tom, že užívajú prístupovú cestu cez pozemok žalobcu bezprávne, alebo proti vôli žalobcu. (viď rozsudok NSSR 5Cdo 260/2008). Rovnaká miera dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti je u žalovaných daná aj vo výkone práva stavby ako vecného práva v rozsahu strpenia pokojného užívania stavby jej garáže G..Č.. XXXX na parcele X. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na W. Č.. XXXXX. Právo stavby ako pokojného užívania stavby a právo cesty sa v danom prípade vykonávalo dobromyseľne a nepretržite po dobu 45 rokov od udelenia súhlasu vlastníka pozemku v roku 1967 až do roku 2012, kedy žalobca po prvýkrát namietal výkon práv u žalovaného. Žalované majú za to, že vydržali právo vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu (právo cesty) cez parcelu X. Č.. XXXX/X, Y..Ú.. G. I., W. Č.. XXX vo vlastníctve žalobcu a vecné bremeno v podobe práva strpenia pokojného užívania stavby ( právo stavby) - garáže so súp.Č.. XXXX na parcele X. XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na W. Č.. XXXXX C. Y..Ú.. G. I.. S poukazom na obsah spisu v spojení so zásadu hospodárnosti a doposiaľ vykonané dokazovanie, podávajú žalované podľa ust. § 147 CSP vzájomný návrh s eventuálnym petitom v tomto znení: Súd určuje právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele X. Č. XXXX/X zapísanej T. W. Č.. XXX pre katastrálne územie G. I., B. Y.- G., B. Y. V. v prospech vlastníkov stavby- garáž, súp.č. 1004 zapísanej na W. Č.. XXXXX pre katastrálne územie G. I., B. Y.- G., B. Y. V. podľa priloženého geometrického plánu. Navrhujú, aby súd určil právo vecného bremena pozostávajúce z práva strpenia pokojného užívania stavby- garáž so G..Č.. XXXX na parcele X. Č.. XXXX/X v prospech vlastníkov zapísaných na W. Č.. XXXXX v katastrálnom území G. I., B. Y.- G., B. Košice I. Pre prípad, ak primárny petit č. I v podobe určenia vecných bremien podľa písmena a), b) titulom vydržania bude zamietnutý, tak žalované požadujú, aby súd rozhodol o tomto eventuálnom petite č. II v podobe určenia vecného bremena na základe návrhu vlastníka oprávnenej stavby podľa ust. §151 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Súd určuje právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele X. Č. XXXX/X zapísanej na W. Č.. XXX pre katastrálne územie G. I., B. Y.- G., B. Y. V. v prospech vlastníkov stavby- K., G.. Č.. XXXX F. T. W. Č.. XXXXX pre katastrálne územie G. I., B. Y.- G., B. Y. V. podľa priloženého geometrického plánu. Žalované sa domnievaj, že k spojeniu konania o ich vzájomnej žalobe sú splnené predpoklady. V prípade, ak by však súd uznesením rozhodol o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie, navrhujú prebiehajúce konanie o žalobe žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia prerušiť do právoplatného skončenia konania o vylúčenom vyššie uvedenej vzájomnej žalobe s eventuálnym petitom. Prerušenie konania podľa žalovaných vyplýva zo skutočnosti, že o akomkoľvek bezdôvodnom obohatení v prospech žalobcu titulom užívania jeho pozemkov nemožno právoplatne rozhodnúť pokiaľ nebude vyriešená otázka existencie vecného práva v prospech žalovaných k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, nakoľko existencia vecného práva ad rem titulom vydržania v prospech nehnuteľnosti žalovaných vylučuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
3. Vo vyjadrení zo dňa 16.5.2017 žalobca uviedol, že žalované vo svojom vyjadrení (odporu) sa opierajú a poukazujú na územného rozhodnutie Útvaru hlavného architekta mesta Košice zo dňa 6.9.1967, číslo XXXX/XXXX- O. (ďalej len územné rozhodnutie),ktoré predložili súdu, pričom pozabudli, že bolo povinnosťou stavebníka (žalovaných ) získanie vlastníctva pozemkov, čo vyplýva z odseku 5 rozhodnutia z ktorého citujeme „ Toto rozhodnutie nezbavuje investora/ t.j. v našom prípade žalované, resp. ich práv. predchodcu), zákonných povinností získanie vlastníctva pozemkov a pod. Žalované, resp. právny predchodca vedeli, že mali túto povinnosť a že túto povinnosť nesplnili. S predložených záznamov žalovaných zo dňa 23.9.1967 a 3.5.1967 nevyplýva nič, čo by smerovalo zo strany žalovaných k majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemkov a tieto záznamy ani neriešia otázku vlastníctva pozemkov alebo nájmu, na ktorých mali byť vybudované garáže a prístupová cesta. Na viac záznam z 23.9.1967 bol spísaný po vydaní citovaného územného rozhodnutia a nepremietol sa do nijakého právneho dokumentu a na druhej strane záznam z 23.5.1968 riešil len technické otázky medzi dvoma soc. organizáciami a to Hutným projektom a Stavoprojektom pri viacerých investičných akciách, včítane súkromných garáži, ktoré však nie sú bližšie špecifikované. Žalovaná predložila súdu ako dôkaz územné rozhodnutie, ale bez neoddeliteľnej súčasti a to osadenia garáži. Bez tejto prílohy je územné rozhodnutie právne irelevantné a na viac je bez vyznačenia právoplatnosti. Nedá sa z neho vyčítať, kde sa majú garáže nachádzať. (kat.územie, č.parc.). Z toho dôvodu žalobca žiada, aby žalované predložili súdu právoplatné rozhodnutie aj s prílohami. Samotné územné rozhodnutie nikdy nezakladalo vzťah k pozemkom a naopak uložilo povinnosť získať vlastníctvo pozemkov. Súhlas právneho predchodcu žalobcu s výstavbou garáži, ktorý sa objavuje v zápise zo dňa 23.9.1967 neznamenal teda automatický „ právny vzťah k pozemku“ v danom prípade nešpecifikovaný. Tento právny vzťah mohol byť riešený podľa vtedajších predpisov dohodou o zriadení trvalého užívania, resp. dočasným užívaním/ terajšia nájomný zmluva. Nikdy sa tak nestalo a tak žalobca ( súčasný vlastník pozemkov) navrhol riešiť tento stav v roku 2012 nájomnou zmluvou, čo žalované odmietli a to z dôvodu výšky nájomného a nie z dôvodu nejakého právneho vzťahu k pozemku ako a je to uvedené v odpore proti platobnému rozkazu. Zároveň chceme zdôrazniť, že vo vzťahu k pozemku podľa právnych predpisov platných v čase vydania územného rozhodnutia mal byť zachovaný postup podľa vyhlášky Ministerstva financií Č.. XXX/XXXX F..F.. B. správe národného majetku a to v § 11, ktorý hovorí o rozhodnutí o osobnom užívaní pozemkov, ktoré vydával okresný národný výbor, obvode ktorého bola nehnuteľnosť a následnej dohode o osobnom užívaní a teda nemohla rozhodovať o prevode pozemku samotná štátna organizácia, ktorá mala majetok štátu v správe. Súhlas s výstavbou garáže neznamenal teda automatický vzťah k pozemku vo vlastníctve štátu a tobôž nie jeho bezplatné užívanie ako to teraz tvrdia žalované. Ak by to tak bolo, zrejmé v súčasnej dobe v štáte by nebol problém s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov, na ktorých sú postavené stavby. Chýba v danom prípade akýkoľvek právny titul. Žalované zapísali garáž bez pozemku do katastra nehnuteľnosti až v roku 1997, teda 20 rokov o vydaní územného rozhodnutia a bez vedomia žalobcu. Žalobca nadobudol uvedené pozemky v roku 1992 v súlade s privatizačným projektom ako to vyplýva z predloženého listu vlastníctva Č.. XXX, katastrálne územie G. I., ktorý bol priložený k žalobe. K zápisu stavby žalovaného došlo až 5 rokov potom, čo žalobca nadobudol pozemky. Žalobca má výhrady oprávnenosti zápisu stavby žalovaných v katastri nehnuteľnosti a vážne pochybnosti, či stavba bola zrealizovaná v súlade s právnymi predpismi. V roku 1992 pri privatizačnom projekte sa žiadna stavba na pozemku vo vlastníctve žalobcu na liste vlastníctva neobjavovala ani odkaz na iný list vlastníctva. Pri zápise stavby v roku 1997 žalované, resp. právny predchodcovia museli vedieť, že garáž sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Nepodnikli žiadne kroky k tomu, aby pozemok pod stavbou majetkovoprávne vysporiadali, ale zneužívali situáciu, že nikto od žalovaných v tomto období nič nežiada vo vzťahu k pozemkom. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť strpieť užívanie pozemku bezplatne. Platí tu povinnosť vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie čomu zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu. Ak túto povinnosť neplní, obohacuje sa na úkor (lebo sa nezmenšuje jeho majetok), hoci by sa tak v prípade plnenia povinnosti nepochybne dialo. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy obohatenie užívateľa spočíva v tom, že vykonáva právo nájmu cudzej veci. K obohateniu vlastníka stavby na cudzom pozemku dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu, v našom prípade garáž užívať. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne zistený stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Žalobca takýto stav zistil. Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 5M Oao 17/2009 stanovil, že žalobca nemusí dokazovať svoje vlastné nezavinenie resp. nekonanie v protiprávnosti pri vzniku bezdôvodného obohatenia, postačí preukázanie objektívne vzniknutého stavu obohatenia bez ohľadu na to, či žalovaný jednal alebo prípadne o tomto následku nemal vedomosť.
Žalobca je toho názoru, že v rozpore z dobrými mravmi konajú žalované, vedeli a vedia koho pozemky vo vlastníctve užívajú. Vznesenie námietky „šikanózneho výkonu práva“ je v hrubom rozpore zo skutočnosťou. Žalobca žalovaným nikdy nebránil užívaniu stavby, ktorú majú vo vlastníctve ani k jej prístupu, len vyžadoval zmluvne upraviť vzájomné vzťahy. Táto požiadavka zo strany žalobcu nie je šikanózna voči žalovaným ako je to uvedené vo vyjadrení žalovaných. Žalobca opätovne poukazuje na právoplatné rozsudky Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Košice I. uvedené a pripojené k žalobe zo dňa 31.1.2017, ktoré sa týkali bezdôvodného obohatenia žalovaných a to za prechádzajúce obdobie (od 1.2.2011 do 1.2.2013) a obrana žalovaných bola na základe tých istých skutočnosti ako sú uvedené v odpore. Osobitne chceme poukázať na odôvodnenie bod 14 potvrdzujúceho právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/499/2015, ktorý sa zaoberá jednak záznamom zo dňa 3.5.1967 ako aj záznamom zo dňa 23.9.1967, „ dobromyseľnosťou“ žalovaných , súhlasom žalobcu k stavbe, na ktoré opätovne poukazujú žalované. Súhlas so stavbou neznamenal automatický súhlas s užívaním pozemku. Ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca nepožadoval od žalovaných náhradu za užívanie svojho pozemku (prístupovej cesty do garáži) nebola spôsobila založiť ich dobromyseľnosť v tom, že vykonávajú nejaké vecné právo, ktoré im patrí, lebo šlo o právo vlastníka pozemku a nie o jeho povinnosť. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam navrhujeme, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalobca v danom prípade ako žalovaný je toho názoru, že ide o vzájomné nároky presahujúce rámec spojenia veci a nie súd splnené podmienky na spojenie veci. Z tohto dôvodu navrhuje, aby vzájomný návrh súd vylúčil na samostatné konanie. K vzájomnej žalobe toto stanovisko primárny petit: Predpoklady vydržania práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutými na vydržanie vlastníckeho práva ( §130 , §134 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie akéhokoľvek práva vydržaním je prvou a základnou podmienkou existencia právneho titulu vstupu do držby alebo práva. Žalované nepreukázali právny titul vstupu do držby alebo práva. Odpisy záznamov zo dňa 3.5.1967 a 23.9.1967 nie sú takým právnym titulom, ako to vyplýva tiež z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/499/2015. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúce vecnému bremenu musí byť „ so zreteľom ku všetkým okolnostiam „ v dobrej viere“. Predpokladom oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúci vecnému bremenu musí byť „ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere“, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo riadne na neho prešlo. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne. Ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Žalobca namieta dobromyseľnosť- dobrú vieru žalovaného, čo vyplýva zo skutočnosti, že vedel už územného rozhodnutie Útvaru hlavného architekta mesta Košice zo dňa X.X.XXXX, Č. XXXX/ XXXX-O.,(ak sa preukáže jeho platnosť) ako aj priamo pri zápise stavby v katastri nehnuteľnosti v roku 1997. Na druhej strane táto skutočnosť vyplýva priamo aj z listu vlastníctva žalovaných. Žalované si mali overiť existenciu takéhoto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik. Skutočnosť, že právny subjekt užíva cudziu vec so súhlasom vlastníka, hoci i dlhú dobu, ešte samo o sebe nemôže viesť k záveru, že právny subjekt užívajúci cudziu vec je oprávneným držiteľom a nemôže dôjsť k vydržaniu ani vlastníckeho práva, ani vecného bremena. (Krajský G. Ú. T. W., G..F.. XCo/XXX/ XX. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhuje žalobu zamietnuť. V eventuálnom petite č. 2 sa žalobkyne určenia vecného bremena na základe vlastníka oprávnenej stavby podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena cesty súdom prichádza do úvahy iba v prípade, ak „ prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“ teda napr. i na základe zmluvy. V danom prípade žalovaný (CASSOFIN, a.s.) navrhol riešenie prístupu k stavbe inak a to na základe nájomnej zmluvy a za obvyklú cenu nájmu. Žalujúce tento návrh zamietli. Na základe uvedenej skutočnosti po vykonanom dokazovaní žiada, aby súd žalobu eventuálneho petitu č. 2 t.j. zriadenie vecného bremena pozostávajúce z práva cesty zamietol. Žalobca zastáva stanovisko, že nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 162 ods. 1 CSP do rozhodnutia o žalobe vecnom bremene s eventuálnym petitom a navrhuje tento návrh zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu, s vyjadreniami žalovaného, s listom vlastníctva č. 195, s listom vlastníctva Č.. XXXXX, so záznamom spísanom na Stavoprojekte zo dňa 23.9.1967, so záznamom o dohode zo dňa 3.5.1967, s územným rozhodnutím zo dňa 6.9.1967, s rozhodnutím o prípustnosti stavby z 9.9.1967, so zakladateľskou listinou Stavoprojektingu a.s., s návrhom na záznam doručeným Okresnému úradu Košice II 6.10.1997, s
potvrdením o pridelení orientačného a súpisného čísla zo dňa 24.9.1997 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z listu vlastníctva Č.. XXX súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné Mesto a to pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ C. Č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX I. a pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I. titulom zápis -v.z. XXX/XX.
6. Z listu vlastníctva Č.. XXXXX súd zistil, že žalované v l. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami (Y. C. 1.-V.) nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné Mesto ako stavba - radová garáž súpisné číslo XXXX postavenej na C. Č.. XXXX/X (pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX N.e evidovaný na W. D. Č.. XXX) titulom zápisu garáže Z-XXXX/XX, S. F. D.-XXXX/XX.
7. Zo záznamu o dohode prevedenej na G. Y. F. S. X.X.XXXX súd zistil, že bola plánovaná výstavba súkromných garáží najmä pre pracovníkov Hutného projektu, Rudného projektu a garáží pre KIÚ a spol..
8. Dňa 6.9.1967 pod č.1213/1967-ÚHA bolo Útvarom hlavného architekta I. Y. vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby 9 boxových garáži na Letnej ulici (na voľnom priestranstve medzi Y. Z. XX H..N..) podľa projektu vypracovaného architektom členom SSA. V rozhodnutí sa uvádza, že toto rozhodnutie nezbavuje investora zákonných povinností ako je vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby podľa zákona č.87/1958 Z.z., získanie vlastníctva pozemkov.
9. Zo záznamu spísaného dňa 23.9.1967 T. G. Y. súd zistil, že Stavoprojekt vyjadril súhlas s výstavbou garáží medzi budovami Stavoprojektu a 95 b.j. pokiaľ medzi garážami a plotom O. XX bytových jednotiek ostane priestor. Tento záznam bol podkladom pre MsNV k uvoľneniu blokovaných stavebných povolení pre výstavbu garáži na W. O..
10. Dňa 13.4.1992 Fond národného majetku Slovenskej republiky SR založil podľa §28 ods.1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby akciovú spoločnosť G. Z..G.. (D. G. X., Z..G.. - Ž., G. G. D. Y. W. Č.. XX a zároveň boli schválené stanovy spoločnosti.
11. Mestský národný výbor - odbor výstavby v Košiciach dňa 9.9.1967 pod č. Výst. -X.XXX/XXXX- K. rozhodol o prípustnosti stavby - garáže pre osobné motorové vozidlo 1 box č.30 z pevného stavebného materiálu v radovom prevedení na W. O. G. prispôsobením architektonického vzhľadu podľa projektovej dokumentácie schválenej ÚHA Košice dňa 7.2.1967 pre investora V.. Y. K..
12. Dňa 24.9.1997 Mestská časť Košice - Sever, miestny úrad vydal potvrdenie o pridelení súpisného Č. XXXX/X pre garáž nachádzajúcu sa na C. Č.. XXXX/X katastrálne územie Y.V. - G. T. O. T., Y. D. N. V.. Y. K. Z. I. I..
13. Na základe prideleného súpisného čísla bol na základe žiadosti V.. Y. K.W. F. S. X.XX.XXXX na Okresnom úrade Košice II, katastrálnom odbore vykonaný záznam k nehnuteľnosti garáž na C. Č.. XXXX/X D. Y. Ú. Y.- G..
14. Podľa správy Realitného centra Košice, s.r.o., Centrum 21, Garbiarska 5, Košice, ktorú predložil žalobca, všeobecná hodnota nájomného v rozhodnom období rokov 2015 až 2017 predstavuje XX,- J. F. M. F. I.X F. C. K. Z. XX,- J. F. M. F. I.X prístupovej cesty a komunikačného priestoru.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
18. Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
19. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. I. a to pozemku evidovanom ako parcela registra „. C. Č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX I. Z. C. J. Z. C. M. „. C. Č. XXXX/X - F. C. Z. T. B. D. XXX I. (F. U. C. X. Y. K. D. G. Ž. N. D. D. XX I.) a že žalované v l. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Severné Mesto - a to garáže súpisné číslo XXXX stojacej na pozemku žalobcu (C. Č. XXXX/X) v podiele každá C. 1. F. X.. V konaní ďalej bolo nesporné, že žalované za užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu neplatia žalobcovi žiadnu náhradu, tieto pozemky dlhodobo užívajú a to za účelom prejazdu do predmetnej garáže a užívania predmetnej garáže, a že predmetná garáž bola postavená v súlade so stavebným povolením a so súhlasom pôvodného vlastníka týchto pozemkov (právneho predchodcu žalobcu).
22. Z vykonaného dokazovania je taktiež nesporné, že žalované v l. a 2. rade predmetné pozemky žalobcu užívali aj v rozhodnom období od 1.2.2015 do 1.2.2017. Žalobca teda žiada od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 1.2.2015 do 1.2.2017, kedy žalované užívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a takto získali majetkový prospech, ktorý zodpovedá sume obvyklého nájmu.
23. Vlastník sa žalobou podľa § 126 odst. 1 obč. zák. nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho práva zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť právom vecným (vecné bremeno, právo záložné), právom obligačným (napríklad právo nájomné) alebo môže vyplývať zo zákona (napríklad susedské práva). Samotná skutočnosť, že zásah do vlastníckeho práva je v súlade so správnym rozhodnutím, napr. stavebným povolením, nie je významná, ak platné právo na takéto rozhodnutie neviaže i súkromnoprávne účinky, oprávňujúce užívať cudziu vec. To, že stavba garáže bola v stavebnom konaní povolená a kolaudovaná, nezakladá samo o sebe titul k zasahovaniu do práva vlastníka pozemku (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1839/2010 zo dňa 16. 5. 2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1120/2006 zo dňa 28.1.2009).
24. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
25. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
26. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanými právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalované (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získali, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).
27. Bezdôvodné obohatenie vzniká i tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho prístupným len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne využíval (akú plochu, ako často, príp. koľkokrát konkrétne sa na ňom zdržoval). Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k celému pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 845/99).
28. Pokiaľ ide o splnenie zákonných predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že žalobca súdu preukázal získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, ktoré spočíva v užívaní cudzej veci (vyššie uvedených pozemkov) bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že obohatený je povinný vydať všetko (a nie viac) ako sám získal (§ 451 odst. 1, § 456 veta prvá a § 458 odst. 1 obč. zák.) bolo povinnosťou žalobcu súdu jednoznačne preukázať, v akej výške žalovaní zvýšili svoj majetkový stav alebo o akú výšku sa ich majetkový stav v dôsledku toho nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.
29. Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil ako peňažnú sumu, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase vo forme nájomného za užívanie obdobných nehnuteľností, ktorú by boli nájomcovia za normálnych okolností povinní platiť podľa platnej nájomnej zmluvy, pričom táto bola stanovená na základe referencie od realitnej kancelárie o priemernej hodnote nájmu v danom regióne mestom Košice, podľa ktorej všeobecná hodnota nájomného v rozhodnom období rokov 2015 až 2017 predstavuje XX,- J. za rok F. I.X F. C. K. Z. XX,- J. za rok za m2 prístupovej cesty a komunikačného priestoru, ako aj skutočnosťou, že žalované výšku žalovanej sumy v konaní nenamietali (namietali dôvodnosť nároku).
30. Súd teda žalobe vyhovel a zaviazal žalované v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 920,- eur [20,- eur/m2/rok x 18 m2 = 360,- eur/rok (plocha zastavaná garážou) a 10,- eur/m2/rok x 10 m2 = 100,- eur/rok (prístupová plocha), spolu 460,- eur/rok x 2 roky].
31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalované dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úroky z
omeškania zo sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia od 1.2.2017 do zaplatenia. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať výzvy zo dňa 20.1.2017, ktoré prevzali žalované, a v ktorých bola určená lehota splatnosti na deň 1.2.2017. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 2.2.2017 a nie deň 1.2.2017 ako to požaduje žalobca.
34. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola k 2.2.2017 0%. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 920,- eur od 2.2.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne požadovaného príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 920,- eur za deň 1.2.2017, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalované v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 920,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 920,- eur od 2.2.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
36. K námietke žalovaných, že je v rozpore s dobrými mravmi požadovať platenie nájmu žalobcovi, pretože stavba - garáž bola postavená so súhlasom pôvodného vlastníka a teda nie je neoprávnenou stavbou súd uvádza, že táto je rovnako nedôvodná, pretože naopak, bezdôvodné obmedzovanie vlastníckeho práva nemôže v spoločnosti požívať ochranu, obmedzenie vlastníckeho práva môže byť vykonané len v súlade so zákonom a len za úhradu ako to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4 a príslušných zákonných ustanovení. V opačnom prípade vzniká bezdôvodné obohatenia na úkor osoby, ktorá pozemok bez právneho titulu užíva, ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade. Preto súd uznal nárok žalobcu za dôvodný a uznal, že žalované sú povinné zaplatiť žalobcovi sumu vzniknutú z ich bezdôvodného obohatenia užívaním pozemku žalobcu bez právneho titulu.
37. Vzájomnú žalobu súd vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že predmetná žaloba musí byť v tejto časti dostatočne určitá zvlášť v prípade, ak právo nemá byť využívané v celom rozsahu pozemku. Preto bude potrebné v tejto časti odstrániť vady (neurčitosť) vzájomnej žaloby.
38. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci takmer plný úspech a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
41. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku IV. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výrokom I. až III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).