Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-4C-99-2016.pdf
PDF · 151.85 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-4C/99/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobkyne: Q.. K. Ď., bytom S. XX, XXX XX A., zastúpená: BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.08.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.08.2016, domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku, parcely registra „E.“ KN, parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie B. V., obec A. - V. Č.Ť. A. - B. V., druh pozemku ostatné plochy, o výmere 53 m2, v podiele 1.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra S. V. B. A. J., obec A. - V. Č.P. B. V., k. ú. B. V., a to pozemkov parcely registra „E.“ KN, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom 1 vzhľadom k celku. Predchádzajúcimi vlastníkmi týchto pozemkov boli právni predchodcovia žalobkyne, jej starí rodičia. Žalovaný je vlastníkom susedného pozemku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. B. V., parcela registra „E.“ KN, parc. č. XXXX/X. Koncom 60-tych rokov minulého storočia počas výstavby na parc. č. XXXX/X bol na terénnom zlome medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom parc. č. XXXX/X postavený oporný múr s plotom, ktorý nahradil pôvodné oplotenie oddeľujúce tieto pozemky. Vzhľadom k terénnemu zlomu vo výške 1,60 m je dotknutá časť pozemku vo veľkosti 53 m2 pre žalovaného nevyužiteľná. V roku 2016 si žalobkyňa dala zamerať skutočný stav a zistila, že uvedený oporný múr s plotom, oddeľujúci pozemky v jej vlastníctve od parcely č. XXXX/X, je postavený na pozemku parcele č. XXXX/X, a teda žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia mali časť z pozemku parcely č. XXXX/X vo veľkosti 53 m2 vo faktickej držbe a v dobrej viere užívali túto časť pozemku, oddelenú od zvyšku parcely č. XXXX/X oporným múrom, a to po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Geodet J.. J. K. vyhotovil dňa 20.04.2016 na základe skutočného stavu geometrický plán na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX od pozemku XXXX/X. Dňa 27.04.2016 žalovaná požiadala žalovaného o vydanie podkladov k osvedčeniu o vyhlásenia o vydržaní. Žalovaný jej odpovedal, že z LV č. XXXX jasne vyplýva, že vlastníkom uvedenej parcely je žalovaný, čím je preukázané jeho vlastnícke právo. Keďže žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia nakladali s uvedeným pozemkom parc. č. XXXX/XX ako s vecou vlastnou, v dobrej viere, že im tento patrí, boli oprávnenými držiteľmi, viac ako 10 rokov a vzhľadom k tomu žalobkyni svedčí prezumpcia oprávnenosti držby v zmysle § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Preto žalobkyňa ako oprávnený držiteľ resp. ako dedička oprávnených držiteľov pozemku parc. č. XXXX/XX, je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX v podiele 1.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.12.2016, súdu doručenom dňa 09.12.2016, uviedol, že návrh žalobkyne považuje za nedôvodný a nepodložený. Žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala a nepodložila žiadnymi listinami. Žaloba nemá právny základ, nie je uvedené, ako sa žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v spoluvlastníckom podiele 1, ani nie je uvedené, kedy a na základe akej právnej listiny vstúpili jej právni predchodcovia do vlastníckych práv k uvedeným pozemkom. Samotný fakt o výstavbe oporného múru nie je právne relevantný na preukázanie vlastníckeho práva k pozemku. Súčasný právny poriadok aj platné ustanovenia zákonov v rokoch 1960 vychádzajú z predpokladu, že vlastníctvo stavby nie je automaticky spojené s vlastníctvom pozemku. Postavenie oporného múru na pozemku žalovaného nepreukazuje ani neukladá oprávnenosť a dobromyseľnosť vzniku vlastníckych práv k pozemku. Žalobkyňa neuviedla, kto a kedy a na základe akých povolení postavil oporný múr. Samotné postavenie múru však aj tak neosvedčuje predmet držby, právny titul, dobu nadobudnutia a dobromyseľnosť. Žalovaný nadobudol parc. č. XXXX/X na základe Zmluvy o prevode privatizovaného majetku od Fondu národného majetku SR, zo dňa 37.07.1995, vo výmere 2270 m2. Fond národného majetku SR nadobudol predmet sporu od štátneho podniku Priemstav š.p. uplynutím dňa, ku ktorému bol zrušený. Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, č. 31321704/221-221/98 vyhotoveným spoločnosťou GEODEZIA Bratislava, a.s., bola zmenená výmera pozemku parc. č. XXXX/X na 2230 m2. Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X-XX č. XX/XXXX vyhotoveným Mgr. Mariánom Voštinárom - AGM, bola zmenená výmera pozemku parc. č. XXXX/X na súčasnú výmeru 2032 m2. Od nadobudnutia vlastníctva teda nebolo nikdy a ničím zrušené a ani popreté vlastnícke právo žalovaného k predmetnému pozemku, preto je nespochybniteľné, že žalovaný je oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti v celom rozsahu. Žalobkyňa ďalej nepredložila žiadne doklady, ktorými preukazuje oprávnenosť držby, napríklad kúpnu zmluvu, zámennú zmluvu, darovaciu listinu, inú zmluvu alebo právny úkon, na základe ktorého by odvodzovala svoje vlastnícke právo, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že disponuje titulom k predmetu vydržania a že časť pozemku je spôsobilý držby. Žalobkyňa v roku 2013 prvýkrát požiadala žalovaného o odpredaj časti pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere približne 180 m2. Keď jej žalovaný nevyhovel, požiadala následne o vyjadrenie k vydržaniu tohto pozemku. Tvrdenia žalobkyne, že vec objektívne držala po zákonom stanovenú lehotu, nie je preukázané žiadnymi podkladmi, na základe ktorých možno určiť začiatok trvania lehoty. Žalobkyňa sa domáha vydržania k novému pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. B. V., ktorý však v čase údajného vzniku vlastníckeho práva neexistoval, preto nemožno tvrdiť, že právni predchodcovia žalobkyne s predmetom držby nakladali a že boli dobromyseľní pri jeho užívaní. Geometrický plán je len technickým podkladom, avšak nevytvára nové vlastnícke vzťahy k pozemkom. Dobromyseľnosť nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Oprávnená a chránená držba je výlučne faktickým stavom, pri ktorom musí dobromyseľnosť vychádzať z presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí, pričom toto presvedčenie musí mať oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že by mu vec mohla patriť. Žalobkyňa nepreukázala ani naliehavý právny záujem. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.
4. Žalobkyňa doručila súdu dňa 16.01.2017 návrh na zmenu petitu, v ktorom žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku, parcely registra „E.“ KN, parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie B. V., obec A. - V. Č. A. - B. V., druh pozemku ostatné plochy, o výmere 53 m2. Zmenu petitu odôvodnila tým, že dňa 27.12.2016 sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B. V. a to pozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X.
5. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.08.2017 č. k. 4C/99/2016-94 súd pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku, parcely registra „E.“ KN, parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie B. V., obec A. - V.Á. Č. A. - B. V., druh pozemku ostatné plochy, o výmere 53 m2.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2017 a vykonateľnosť dňa 30.08.2017.
6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 06.09.2017, doručenom súdu dňa 06.09.2017, uviedla, že naliehavý právny záujem je daný vždy, ak ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože rozsudok je spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a teda na zosúladenie skutočného právneho stavu so zapísaným stavom. Žalobkyňa má záujem o stavbu rodinného domu na predmetnom pozemku. Dňa 16.06.2017 požiadala stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Určením vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX dôjde k odstráneniu právnej neistoty žalobkyne vo vzťahu k užívaniu predmetného pozemku ako stavebného pozemku na výstavbu ňou uvažovanej
stavby. Keďže pozemok parc. č. XXXX/XX je vecou, ktorá nepatrí do výlučného vlastníctva štátu, alebo ktorá môže byť len vlastníctvom štátu, obce, určených právnických alebo fyzických osôb, ide o vec spôsobilú byť predmetom vydržania. Žalovaný predmet sporu nikdy neužíval, neudržiaval, nenakladal s ním a preto nebol dôvod, aby bolo vlastnícke právo žalovaného popreté, nakoľko žalobkyňa a jej právni predchodcovia užívali predmet sporu v dobrej viere, že im patrí. Žalovaný nikdy žiadnym spôsobom nespochybnil užívanie predmetu sporu žalobkyňou a jej právnymi predchodcami. Je pravdou, že žalobkyňa dňa 25.09.2013 požiadala žalovaného o odpredaj časti pozemku parc. č. XXXX/X, avšak vo výmere 180 m2. V tom čase však žalobkyňa netušila, že užíva časť pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá tvorí predmet sporu. Žalovaný sám vo svojej odpovedi žalobkyni zo dňa 16.01.2014 na žiadosť o odkúpenie uviedol, že medzi pozemkami je prevýšenie cca 1 m a teda pozemok je prirodzene odčlenený od Vášho. Žalovaný teda nemal v tom čase pochybnosť, že pozemky vo vlastníctve žalobkyne a susediaci pozemok vo vlastníctve žalovaného sú oddelené terénnym zlomom, ktorý tvorí prirodzenú hranicu medzi pozemkami. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia v dobrej viere, bez pochybností, po celú dobu prinajmenšom od postavenia oporného múru, užívali časť pozemku parc. č. XXXX/X, oddelenú od zvyšku parc. č. XXXX/X oporným múrom, pričom žalovaný a jeho právni predchodcovia túto držbu nikdy žiadnym spôsobom nespochybňovali a mali za to, že táto časť pozemku sa nachádza vo vlastníctve žalobkyne a jej právnych predchodcov. Žalobkyňa sa o rozdiele medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností prvýkrát dozvedela zo zamerania parciel č. XXXX/X a č. XXXX/ X, vyhotoveného dňa 17.02.2016, ktoré zhotovil J. X.. Žalovaný od nadobudnutia pozemku, t. j. od uzavretia zmluvy o prevode privatizovaného majetku zo dňa 31.07.1995, až do dňa 26.04.2016, kedy žalobkyňa požiadala žalovaného o vydanie podkladov k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní, mal za to, že k predmetu sporu má vlastnícke právo žalovaná. Podmienka zákonnej 10 ročnej doby oprávnenej nepretržitej držby bola minimálne od 16.02.2006 do 16.02.2016, kedy sa žalobkyňa dozvedela o rozdiele medzi skutočným a zapísaným stavom. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X o celkovej výmere 532 m2 dedením po poručiteľovi W. Ď. na základe osvedčenia o dedičstve dňa 12.10.2007 sp. zn. 2D 101/2007 v podiele 1/6, následne darovaním od darkyne Q. Ď. na základe Darovacej zmluvy dňa 06.09.2011, číslo vkladu V-21444/11, v podiele 2/6 a napokon Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s V.. M. Ď. dňa 27.12.2016, vklad č. V-36808/16, v podiele 3/6. Právni predchodcovia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo k parc. č. XXXX bez jeho skutočného zamerania, in natura, v stave, ako stojí a leží. Žalobkyňa v súčasnosti ako výlučná vlastníčka uvedených nehnuteľností má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/ XX v jej prospech, aby na základe súdneho rozhodnutia mohla byť vykonaná zmena v zápise v katastri nehnuteľností.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.12.2016, súdu doručenom dňa 09.12.2016, uviedol, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 53 m2 nie je pôvodnou parcelou a ani parcelou zapísanou na liste vlastníctva. Uvedená parcela vznikla len podľa Geometrického plánu č. 18/2016 zo dňa 20.04.2016. Táto parcela však nie je zapísaná v prospech žalovaného, nie je vedená v katastri nehnuteľností a teda neexistuje ani právne, ani fakticky. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že naliehavý právny záujem je daný pre to, že žalovaný je zapísaný ako vlastník predmetnej parcely. Novovytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX bol vytvorený žalobkyňou s cieľom úmyselne sa obohatiť na úkor žalovaného a so snahou navýšiť si koeficient zastavanosti pri budovaní nového sídla žalobkyňou, čo predstavuje neprimeraný zásah do vlastníctva žalovaného. Žalovaný nebráni žalobkyni vo výstavbe nového sídla na svojich legálne nadobudnutých pozemkoch, avšak bez zasahovania do práv a právom chránených záujmov žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala, kedy vstúpili jej právni predchodcovia do užívania parc. č. XXXX/XX. Ak pozemok vznikol najskôr dňa 20.04.2016, žalobkyňa mohla vstúpiť do jeho užívania najskôr týmto dátumom. Keďže predmet vydržania v čase vzniku domnelého užívania neexistoval, nemôže ísť o spôsobilý predmet vydržania. Žalobkyňa neuviedla žiaden titul, dohodu, listinu, na ktorej by bola založená jej dobromyseľnosť, resp. jej právnych predchodcov, pri vzniku užívania časti pozemku parc. č. XXXX/X. Tvrdenie, že užívanie predmetu sporu je založené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.1948, ktorá sa týka výlučne parc. č. XXXX o výmere 523 m2, a na existencii oporného múru, je nedostatočné a poukazuje len na to, že žalobkyňa sa držby predmetného pozemku ujala neoprávnene, bez akejkoľvek listiny, odvolávajúc sa len na to, že v teréne nie je hranica pozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X jasne stanovená.
8. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyni uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú, predmet držby je spôsobilý byť predmetom vydržania. Keďže predmetom držby nie je označenie pozemku ale pozemok samotný, je obrana žalovaného bezpredmetná ako aj jeho ďalšie úvahy. Naliehavý právny záujem je daný už len existenciou rozporu vo vlastníckych vzťahoch. Žalovaný časť pozemku za múrom nevnímal ako svoje vlastníctvo, čo preukazuje odpoveď žalovaného zo 16.02.2014. Poukázal ďalej na rozhodnutie NS ČR 22Cdo/2190/2000, podľa ktorého oprávneným držiteľom je držiteľ, ktorý vec drží v ospravedlniteľnom omyle, že mu vec patrí, ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu potrebné po každom požadovať. Podľa §130 OZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, preto má za to, že pochybnosti nie sú na mieste, a ak by boli, je potrebné aplikovať prezumpciu o oprávnenosti držby. Múr je potrebné považovať za hranicu pozemku a všetko, čo je za múrom patrí k pozemku. Žalovaný nemal prístup k spornému pozemku, nestaral sa o tento pozemok. Na vydržanie nie je potrebná žiadna listina ani právny titul, ale len skutočnosť, že vec je v držbe a užíva sa. Zároveň navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, parcely registra „E.“ KN parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie B. V., obec A., V. Č. A. - B. V., druh pozemku: ostatné plochy o výmere 53 m2, tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 18/2016 zo dňa 20.04.2016, vyhotovenom J. X., RG Management s.r.o. so sídlom Bodrocká 9, 821 07 Bratislava, IČO 471 55 779.
10. Súd uznesením priamo na pojednávaní dňa 02.02.2018 v prítomnosti oboch strán pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: „súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, parcely registra „E.“ KN parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie B. V., obec A., V. Č. A. - B. V., druh pozemku: ostatné plochy o výmere 53 m2, tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 18/2016 zo dňa 20.04.2016, vyhotovenom J. X., RG Management s.r.o. so sídlom Bodrocká 9, 821 07 Bratislava, IČO 471 55 779.“
11. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že v predmetnom dome vyrastala, parcela bola využívaná ako záhrada, užívala ju ona a aj jej právni predchodcovia, nikdy nevznikla žiadna pochybnosť o ich vlastníctve. O tom, že nie je vlastníčkou daného pozemku, sa dozvedela vo februári 2016, zo štúdie rodinného domu, keď požiadali architekta o vypracovanie zamerania a zistili, že sú tam nezrovnalosti. Sporná parcela č. XXXX/XX tvorí súčasť parcely č. XXXX/X. Žalobkyňa požiadala o vypracovanie geometrického plánu, ktorým vyčlenili predmetnú parcelu, aby mohla požiadať o vydržanie. Keď v roku 2013 požiadala žalovaného o odkúpenie časti pozemku z parcely č. XXXX/X ako pozemku, ktorý je priľahlý k ich domu, nevedela, že časť pozemku je vlastne už na jej pozemku a teda žiadala o odkúpenie v nevedomosti predmetnej parcely ako celku. Vtedy ešte nevedela, že existuje nejaké územie, ktoré má byť predmetom vydržania a preto chcela predmetný pozemok len odkúpiť. Múr, ktorý oddeľuje pozemky, stojí na pozemku už aspoň 28 rokov, ak nie aj od roku 1948. Jej starí rodičia kúpili pozemok roku 1948 kúpnou zmluvou, avšak bez zameriavania a od vtedy ho aj užívali a predmetnú parcelu mali v držbe. Daň za nehnuteľnosť platili len za to, čo mali reálne vo vlastníctve, zvyšná sporná parcela, ktorá je predmetom vydržania, nebola predmetom dane.
12. Poverený zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, žalobkyňa neosvedčila, že by jej resp. je právnym predchodcom svedčilo akékoľvek právo predmetu žaloby, nepreukázala, že by predmet vydržania počas celej doby fakticky a právne existoval, nepreukázala, na základe akých skutočností sa ujala držby, len uviedla, že na pozemku stojí múr, pričom od kedy tam múr stojí, uviesť nevedela. Rovnako nepreukázala, kedy začala plynúť vydržacia doba, len skonštatovala, že je to údajne 10 rokov dozadu od vypracovania geometrického plánu č. 18/2016, avšak nepreukazuje skutočný vznik vydržania. Právni predchodcovia žalobkyne presne vedeli rozsah ich nadobúdaného majetku, pretože práve oni vytvorili podlomie 1 a 2, teda oddelili dom od záhrady, čo bolo predtým v kúpnej zmluve z roku 1948 spojené. V konaní bolo preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy z roku 1948 bola výlučne parcela č. XXXX, právni predchodcovia žalobkyne vedeli skutočný rozsah kupovaného pozemku a museli vedieť, že múr sa nachádza na susednom pozemku, no napriek tomu využívali celú v teréne dostupnú plochu. Takéto užívanie je však nedôvodné a nepreukazuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkyne, ako ani žalobkyne, ktorá mala možnosť overiť si reálny stav pozemkov, minimálne v roku 2013, kedy požiadala žalovaného o odkúpenie časti pozemku, teda bola so všetkou opatrnosťou nedobromyseľná pri využívaní pozemkov a omyl, ktorý tu založila, je založený len na snahe rozšíriť si pozemky s cieľom vybudovať väčšiu nehnuteľnosť, čo je možné docieliť aj inou formou, napr. kúpou od žalovaného. Preto navrhoval žalobu zamietnuť.
13. Svedok W. Ď. v konaní pred súdom uviedol, že sa v predmetnej nehnuteľnosti narodil, jeho rodičia nadobudli pozemok parcelu č. XXXX v rozsahu 523 m2 na základe kúpnej zmluvy v septembri 1948. Nikdy nevznikla otázka, že by vlastníctvom jeho rodičov nemal byť pozemok, ktorý je predmetom sporu. Žili v dobrej viere, že ten pozemok je ich, včítane oplotenia, nakoľko bolo ich povinnosťou budovať oplotenie, najprv bolo oplotenie drevené na betónovom základe, a pri stavbe budovy Priemstavu v rokoch 1966-1968, bolo vybudované oplotenie v stave, v akom je dnes, bolo potrebné oddeliť pozemky výraznejším spôsobom, nevedel však uviesť, kto ho budoval. Nikoho nenapadlo, že skutočný stav môže byť odchýlny od stavu v katastri. V takomto stave to bolo nadobudnuté aj jeho rodičmi, ktorí keď kúpili vymedzenú parcelu, nerobil sa žiaden geometrický plán. Všetci žili v tom, že predmetná parcela je ich a zodpovedajúcim spôsobom sa jeho rodičia o tento priestor starali. Keď dali vyhotoviť štúdiu architektovi a ten požiadal geodeta, aby mu vyhotovil polohopisný a výškopisný plán, začiatkom roku 2016, dozvedeli sa, že faktický stav nie je totožný so stavom v katastri, a až do tohto momentu pozemok užívali v dobrej viere, dobromyseľne. Medzitým, keďže chceli stavať, snažil sa pre dcéru odkúpiť časť pozemku od magistrátu, časť parcely č. XXXX/X, pričom vtedy žiadal aj to, čo je dnes predmetom sporu, ani vtedy netušil, že ten plot nestojí na katastrálnej hranici. Aj žalovaný ako vlastník pozemku, v odpovedi, ktorú im dal na ich žiadosť, uviedol, že to, čo je za plotom, je ich, lebo je to prirodzene oddelené výškovým rozdielom cca 1 meter. Žalovaný nikdy nerozporoval, že by im tento pozemok nepatril. Na predmetný pozemok mali prístup obyvatelia domu, jeho rodičia, brat, on a rodinní príslušníci. Vzhľadom na výškové prevýšenie je podľa neho tento pozemok nevyužiteľný, aj pozemok, o ktorý žiadali, je v dezolátnom stave a nevyužíva sa. Rozdelenie resp. podlomie 1 a 2 na ich pozemku dal vyhotoviť jeho otec, W. Ď., rozdelenie bolo vykonané na základe listiny Vytýčenie zo dňa 14.11.1954.
14. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
15. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, žiadosti o vydanie podkladov k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní z 26.04.2016, LV č. XXXX, vyjadrenie k vydaniu stanoviska o vydržaní z 15.08.2016, geometrického plánu č. 18/2016 z 20.04.2016, LV č. XXXX, zmluvy o prevode privatizovaného majetku z 31.07.1995, špecifikácie nehnuteľného majetku, LV č. XXXX, zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do častí privatizovaného majetku z 31.07.1995, geometrického plánu č. 100/98 z 03.07.1998, geometrického plánu č. 89/02 z 08.04.2002, LV č. XXXX, žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo 16.06.2017, žiadosti o odkúpenie pozemku z 25.09.2013, kópie katastrálnej mapy č. 9/5970/2013, odpovedi na žiadosť o odkúpenie zo 16.01.2014, fotodokumentácie pozemku, polohopisného a výškopisného plánu zo 16.02.2016, výpisu z katastrálnej vložky č. XXXXX, kúpnopredajnej zmluvy z 15.09.1948, kópií katastrálnej mapy, vytýčenia regulačnej a stavebnej čiary zo 14.09.1954, výpovede svedka J.. W. Ď., ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
16. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. V., a to pozemkov parcely registra „E.“ KN parc. č. XXXX/X o výmere 316 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o celkovej výmere 207 m2, záhrady, teda spolu parcely o výmere 573 m2, tak, ako táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. B. V.. Predmetné nehnuteľnosti parc. č. XXXX/ X a č. XXXX/X o celkovej výmere 532 m2 nadobudla žalobkyňa do svojho vlastníctva dedením po poručiteľovi W. Ď. na základe osvedčenia o dedičstve dňa 12.10.2007 sp. zn. 2D 101/2007, podiel vo veľkosti 1/6 vzhľadom k celku, následne darovaním od darkyne Q. Ď. na základe Darovacej zmluvy dňa 06.09.2011, číslo vkladu V-21444/11, podiel vo veľkosti 2/6 vzhľadom k celku a napokon Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s V.. M. Ď. dňa 27.12.2016, vklad č. V-36808/16, a to podiel vo veľkosti 3/6 vzhľadom k celku. Právni predchodcovia žalobkyne, jej starí rodičia W. a Q.na Ď., nadobudli vlastnícke právo k parc. č. XXXX o výmere 523 m2 na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 15.09.1948. Pozemok vtedy nadobudli bez jeho skutočného zamerania, in natura, v stave, ako stojí a leží. Následne právni predchodcovia žalobkyne dali vyhotoviť podlomie na ich pozemku, parcele č. XXXX a to na p odlomie 1 a 2, aby oddelili dom od záhrady, čím vznikli dve parcely ako parc. č. XXXX/X o výmere 316 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o celkovej výmere 207 m2, záhrady. Podlomie bolo vytvorené na základe listiny Vytýčenie zo dňa 14.11.1954. Pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne susedia s pozemkom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to s parcelou č. XXXX/X o výmere 2032 m2, tak, ako táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX, k. ú. B. V.. Žalovaný nadobudol parc. č. XXXX/X na základe Zmluvy o prevode privatizovaného majetku od Fondu národného
majetku SR, zo dňa 37.07.1995, vo výmere 2270 m2. Fond národného majetku SR nadobudol predmet sporu od štátneho podniku Priemstav š.p. uplynutím dňa, ku ktorému bol zrušený. Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, č. 31321704/221-221/98 vyhotoveným spoločnosťou GEODEZIA Bratislava, a.s., bola zmenená výmera pozemku parc. č. XXXX/X na 2230 m2. Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. 4977/8-19 č. 12/2002 vyhotoveným Mgr. Mariánom Voštinárom - AGM, bola zmenená výmera pozemku parc. č. XXXX/X na súčasnú výmeru 2032 m2. V minulosti bol na terénnom zlome medzi pozemkami žalobkyne a pozemkom žalovaného postavený oporný múr s plotom. Dňa 25.09.2013 žalobkyňa požiadala žalovaného o odpredaj časti pozemku parc. č. XXXX/X a to Žiadosťou o odkúpenie časti pozemku parcely č. XXXX/X o výmere 180 m2. Žalovaný jej listom zo dňa 16.01.2014 odpovedal, že k prevodu predmetného pozemku nie je možné pristúpiť a to z dôvodu, že predmetná časť pozemku vo výmere cca 168 m2 je zatrávnená a plynule nadväzuje na chodník, ktorý vedie pozdĺž stavby - budovy poskytujúcej služby, z ktorej na chodník ústia východy, pričom prevedenie vlastníctva predmetnej časti pozemku do súkromného vlastníctva by obmedzilo prechod verejným chodníkom a vznikol by tak úzky priestor medzi stavbou a Vašim pozemkom. V roku 2016 si žalobkyňa dala zhotoviť geometrický plán č. 18/2016 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX od pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý dňa 20.04.2016 vyhotovil autorizovaný geodet J.. J. K. na žiadosť žalobkyne. Predmetným geometrickým plánom č. 18/2016 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX od pozemku parc. č. XXXX/X vznikla parcela č. XXXX/XX o výmere 53 m2. Predmetná parcela č. XXXX/XX o výmere 53 m2 sa nachádza na pozemku žalovaného, keďže je odčlenená z parcely č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, pričom ide o pozemok, ktorý sa nachádza vedľa pozemkov žalobkyne, a to až po oporný múr, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X. Žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia uvedenú parcelu č. XXXX/XX o výmere 53 m2 (t. j. až po oporný múr) užívali, hoci nie je a ani nebola v ich vlastníctve. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa podala žalovanému dňa 26.04.2016 Žiadosť o vydanie podkladov k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vzťahujúcich sa k parcele č. XXXX/XX. Keďže jej žalovaný nevyhovel, žalobkyňa podala žalobu sa súd, ktorou sa domáhala určenia, že je vlastníčkou parcely č. XXXX/XX o výmere 53 m2, pretože uvedenú parcelu užívala, užívali ju aj jej právni predchodcovia v dobrej viere, že im táto parcela, ktorá siaha po oporný múr, patrí, a teda boli dobromyseľní pri užívaní tejto parcely po dobu viac ako 10 rokov, preto podľa jej názoru sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej parcele č. XXXX/XX žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 16.06.2017 požiadala stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, pričom veľkosť zastavanej plochy uvažovanej stavby je limitovaná regulatívom zastavanej plochy a v absolútnom vyjadrení závisí od celkovej výmery dotknutých stavebných pozemkov. Žalobkyňa má teda naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX v jej prospech, aby na základe súdneho rozhodnutia mohla byť vykonaná zmena zápisu v katastri nehnuteľností a následne pri stavebnom konaní pri hodnotení súladu uvažovanej zastavanej plochy s regulatívom zastavanej plochy vychádzalo z celkovej výmery dotknutých stavebných pozemkov, vrátane pozemku parc. č. XXXX/XX.
17. Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa ustanovenia § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
19. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb.
20. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
21. Podľa ustanovenia § 129 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
22. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23. Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
24. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
26. Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
27. Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
28. Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
29. Podľa článku 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky.
30. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
31. Podľa článku 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v článku 4 Ústavy SR, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
32. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
33. Z listinného dôkazu LV č. XXXX zo dňa 29.12.2016, okres A. J., obec A. - m.č. B. V., k. ú. B. V., mal súd za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. V., a to pozemkov parcely registra „E.“ KN parc. č. XXXX/X o výmere 316 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o celkovej výmere 207 m2, záhrady. Uvedené parcely č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sú spolu vo výmere 523 m2.
34. Tieto parcely pôvodne nadobudli do svojho vlastníctva právni predchodcovia žalobkyne, jej starí rodičia W. Ď. a Q. Ď., na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 15.09.1948. Z predloženej kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že starí rodičia žalobkyne nadobudli predmetné nehnuteľnosti ako parcelu č. XXXX o výmere 523 m2. Následne na základe Vytýčenia regulačnej a stavebnej čiary zo dňa 14.09.1954 na žiadosť starého otca žalobkyne W. Ď. bolo vytvorené podlomie na pozemku parcela č. XXXX, tak, že bol zakreslený dom a oddelená záhrada, čím vznikla parcela č. XXXX/X o výmere 316 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X o celkovej výmere 207 m2, záhrady.
35. Z listinného dôkazu LV č. XXXX zo dňa 28.08.2016, okres A. J., obec A.-V..Č.. B. V., k. ú. B. V., mal súd za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. V. a to (okrem iného) parcely registra „E.“ KN parc. č. XXXX/X o výmere 2032 m2, ostatné plochy.
36. V konaní nebolo sporné, že pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne označené ako parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X susedia s parcelou č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného ako ani skutočnosť, že na pozemku žalovaného parcele č. XXXX/X sa nachádza oporný múr, ktorý je postavený na terénnom zlome medzi pozemkami. Žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia užívali svoj pozemok (parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X), pričom však užívali aj časť pozemku žalovaného z parcely č. XXXX/X a to časť siahajúcu po oporný múr.
37. Geometrickým plánom č. 18/2016 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX od pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý dňa 20.04.2016 vyhotovil autorizovaný geodet J.. J. K. na žiadosť žalobkyne, bola vytvorená parcela č. XXXX/XX o výmere 53 m2. Predmetná parcela č. XXXX/XX o výmere 53 m2 sa nachádza na pozemku žalovaného, keďže je odčlenená z parcely č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, pričom ide o pozemok, ktorý sa nachádza vedľa pozemkov žalobkyne, a to až po oporný múr, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X.
38. Žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia parcelu č. XXXX/XX o výmere 53 m2, t. j. časť z pozemku žalovaného parcely č. XXXX/X siahajúcu až po oporný múr, užívali, hoci nie je a ani nebola v ich vlastníctve. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa má za to, že keďže predmetnú parcelu č. XXXX/XX o výmere 53 m2 ona ako aj jej právni predchodcovia užívali v dobrej viere, že im táto patrí, pretože siahala po oporný múr, o ktorom si mysleli, že oddeľuje pozemky žalobkyne od pozemkov žalovaného, nadobudla žalobkyňa vlastnícke právo k tejto parcele č. XXXX/XX vydržaním. S uvedeným sa však súd nemohol stotožniť a to z nasledovných dôvodov.
39. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Vlastnícke právo je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to tak, že každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Obsah vlastníckeho práva je upravený v § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, teda právo držby, znamená právo s vecou nakladať ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenia vlastníka veci, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.
40. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza priamo zo zákona (ex lege) a to v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Týmito zákonnými podmienkami resp. predpokladmi sú - nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je prerušovaný stav užívania predmetu počas zákonom stanovenej doby a spôsobilý predmet vydržania.
41. Základným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípade na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda dôvod, na základe ktorého by bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Oprávnená a chránená držba je však výlučne faktickým stavom, pri ktorom musí dobromyseľnosť vychádzať z presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí, pričom toto presvedčenie musí mať oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že by mu vec mohla patriť.
42. Pri posudzovaní oprávnenosti držby je vždy potrebné vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.
43. Jednou zo základných okolností, ktoré sú rozhodujúce pri oprávnenosti držby, je okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V tejto súvislosti nie je vyslovene potrebné, aby držiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tak, ako sa to spravila vyžaduje pri preukazovaní vlastníckeho práva. Je však potrebné, aby držiteľ preukázal existenciu nadobúdacieho titulu, aspoň domnelého (putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, relevantne odôvodňuje.
44. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 15.09.1948 jasne vyplýva, že starí rodičia žalobkyne nadobudli do svojho vlastníctva nehnuteľnosť parcelu č. XXXX o výmere 523 m2. Tvrdenie žalobkyne, že pozemok nebol pri kúpe zameraný a jej starí rodičia ho kupovali v stave, ako stojí a leží, neznamená a neodôvodňuje oprávnené užívanie aj časti susediaceho pozemku. Takýto postup by viedol k tomu, že ktokoľvek nadobudne pozemok do svojho vlastníctva, pričom si pozemok nedá presne zamerať a vytýčiť a okolo pozemku nie je postavený plot, môže užívať i vedľajšie pozemky (v dobrej viere, že mu časť z nich patrí, keďže hranicu pozemku nemá presne ohraničenú) a následne po uplynutí vydržacej doby (10tich rokov) sa môže domáhať nadobudnutia vlastníckeho práva i k okolitým pozemkom (alebo aspoň k ich častiam) vydržaním. Rovnako skutočnosť, že na pozemkoch sú prirodzené hranice - terénne zlomy a výškové prevýšenia, neodôvodňuje, aby vlastník pozemku považoval tieto prirodzené hranice za skutočné hranice oddeľujúce jednotlivé pozemky. Preto tvrdenia žalobkyne, že ona ako aj jej právni predchodcovia užívali predmetnú časť parcely č. XXXX/X až po oporný múr postavený na terénnom zlome (t. j. parcelu vytvorenú geometrickým plánom č. 18/2016 označenú ako parcelu č. XXXX/XX), pretože si mysleli, že tento múr je skutočnou hranicou oddeľujúcou pozemky žalobkyne od pozemku žalovaného, a z toho dôvodu bola ona ako aj jej právni predchodcovia dobromyseľní v držbe a užívaní tejto parcely, nemá oporu v zákone a nemôže zakladať a ani nezakladá dobromyseľnosť a oprávnenosť držby. Navyše je potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní nevedela uviesť, kedy presne bol oporný múr postavený a ani kto ho staval. Nevedela teda uviesť ani začiatok plynutia doby, počas ktorej malo dôjsť podľa jej názoru k vydržaniu. Samotný fakt o výstavbe oporného múru na pozemku žalovaného nie je právne relevantný na preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, nepreukazuje ani oprávnenosť a ani dobromyseľnosť vzniku vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Už vôbec v tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobkyne, že predmetná časť pozemku parcely č. XXXX/X siahajúca po oporný múr je pre žalovaného nevyužiteľná a že žalovaný túto časť pozemku ani nevyužíval. Skutočnosť, či niekto užíva svoj pozemok alebo neužíva, nezakladá a ani nemôže zakladať fakt, že ktokoľvek iný je oprávnený začať užívať tento pozemok a stane sa tak dobromyseľným držiteľom pozemku. Uvedené by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu a s právnou istotou ochrany vlastníckeho práva.
45. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nadobudol pozemok parcelu č. XXXX/X na základe Zmluvy o prevode privatizovaného majetku od Fondu národného majetku SR zo dňa 37.07.1995, vo výmere 2270 m2. Fond národného majetku SR nadobudol predmet sporu od štátneho podniku Priemstav š.p. uplynutím dňa, ku ktorému bol štátny podnik zrušený. Geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, č. 31321704/221-221/98 vyhotoveným spoločnosťou GEODEZIA Bratislava, a.s., bola zmenená výmera pozemku parc. č. XXXX/X na 2230 m2. Následne geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X-XX č. 12/2002 vyhotoveným Mgr. Mariánom Voštinárom - AGM, bola zmenená výmera pozemku parc. č. XXXX/X na súčasnú výmeru 2032 m2. Žalovaný od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parcele č. XXXX/X, t. j. odo dňa 37.07.1995, nebol nikdy a ničím rušný pri výkone svojho vlastníckeho práva, jeho vlastnícke právo nebolo ani spochybnené a ani popreté. Je preto nesporné a nespochybniteľné, že parcela č. XXXX/ X vlastnícky patrila žalovanému. Taktiež žalovaný je riadne zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník parcely č. XXXX/X, čo potvrdzuje LV č. XXXX, k. ú. B. V., preto neexistoval dôvod, ktorý by odôvodňoval pochybnosti o vlastníctve žalovaného k parcele č. XXXX/X. O tejto skutočnosti, t. j. že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X, vedela aj žalobkyňa a aj jej právni predchodcovia. Žalovaný nikdy neurobil žiadny právny úkon, ktorý by mohol zakladať dôvod, aby si žalobkyňa a jej právni predchodcovia mysleli, že im časť parcely č. XXXX/X siahajúcej po oporný múr (parcela č. XXXX/ XX) môže patriť. Rovnako žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nikdy neurobili žiadny právny úkon, na základe ktorého by sa mohli domnievať, že predmetná časť pozemku im patrí. Žalobkyňa v konaní neuviedla a nepreukázala žiaden aspoň putatívny dôvod, existenciu nejakého nadobúdacieho titulu, ktorý by opodstatňoval jej vnútorné presvedčenie, že ona resp. jej právni predchodcovia sú vlastníkom predmetného pozemku.
46. Po vykonanom dokazovaní súd nemal za preukázanú oprávnenosť a dobromyseľnosť držby žalobkyne k predmetnému pozemku a to predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa svoju údajnú dobromyseľnosť neodvodzovala od žiadnej právne relevantnej skutočnosti, na základe ktorej by ona a jej právni predchodcovia mohli žiť v presvedčení, že im tento pozemok vlastnícky patrí. Samotný subjektívny pocit, v danom prípade mylná predstava žalobkyne a jej právnych predchodcov, že pozemok im vlastnícky patrí až po postavený múr na susednom pozemku, sám o sebe nie je a ani nemôže byť podkladom pre vydržanie, keďže tento subjektívny pocit žalobkyne nebol vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu žiadneho nadobúdacieho titulu, aspoň domnelého, napríklad kúpnu zmluvu, zámennú zmluvu, darovaciu listinu, inú zmluvu alebo právny úkon, od ktorého by odvodzovala svoje vlastnícke právo a ani neuviedla žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že disponuje titulom k predmetu vydržania, súd nemohol návrhu žalobkyne na určenie vlastníckeho práva vydržaním vyhovieť.
47. Uvedený záver, že žalobkyňa ako ani jej právni predchodcovia neboli dobromyseľní pri užívaní predmetného pozemku, potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že žalobkyňa dňa 25.09.2013 požiadala žalovaného o odpredaj časti pozemku parc. č. XXXX/X a to konkrétne o pozemok v tvare obdĺžnika so stranami o dĺžke cca 30 m a šírke cca 6 m, t. j. pozemok o rozlohe asi 180 m2, ktorý leží vedľa pozemku žalobkyne. Súčasťou tejto žiadosti bola aj kópia katastrálnej mapy, na ktorej žalobkyňa vyznačila časť pozemku parcely č. XXXX/X, ktorú mala záujem kúpiť od žalovaného, pričom z tejto prílohy je zrejmé, že ide o časť pozemku, ktorej súčasťou je aj parcela č. XXXX/XX, t. j. časť pozemku, ktorá je predmetom tohto sporu a ku ktorej sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním. Uvedené len preukazuje, že žalobkyňa vedela alebo minimálne s prihliadnutím na všetky okolnosti vedieť mohla a mala, že sporná časť pozemku (parcela č. XXXX/XX) je vo vlastníctve žalovaného, pretože žiadala o jej odkúpenie. Sám svedok J.. W. Ď., otec žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že časť pozemku parcely č. XXXX/X sa od žalovaného snažil odkúpiť pre dcéru, pričom vtedy žiadal odkúpiť aj to, čo je predmetom sporu, teda časť, ku ktorej sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním. Keďže žalovaný nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 25.09.2013 o odkúpenie časti pozemku, o čom žalobkyňu listom zo dňa 16.01.2014 informoval, žalobkyňa následne listom zo dňa 26.04.2016 požiadala žalovaného o vydanie podkladov k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vzťahujúce sa k parcele č. XXXX/ XX. Uvedené úkony žalobkyne ako aj jej právnych predchodcov absolútne vylučujú dobromyseľnosť ich držby. Zároveň je týmto konaním vyvrátená aj argumentácia právneho zástupcu žalobkyne spočívajúca v tom, že oprávneným držiteľom je držiteľ, ktorý vec drží v ospravedlniteľnom omyle, že mu vec patrí a že ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu potrebné po každom požadovať, nakoľko žalobkyňa a jej právni predchodcovia vedeli, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parcely č. XXXX/X o výmere 2032 m2, keďže od neho chceli časť pozemku odkúpiť.
48. Súd nemal za preukázané ani tvrdenia žalobkyne, že vec objektívne držala po zákonom stanovenú lehotu, t. j. že pozemok užívala ona a jej právni predchodcovia po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pretože uvedené tvrdenia žalobkyňa nepreukázala žiadnymi relevantnými podkladmi, na základe ktorých by bolo možné určiť začiatok trvania lehoty, avšak vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná ani základná podmienka a to dobromyseľnosť držby žalobkyne ako aj jej právnych predchodcov, súd sa podrobne nezaoberal dĺžkou držby a splnením podmienky lehoty držby, nakoľko by to bolo nehospodárne a neúčelné.
49. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval návrh žalobkyne na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k parcele č. XXXX/XX, k. ú. B. V., za nedôvodný a nepreukázaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).