Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Tos-65-2022.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/65/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci proti odsúdenému Z. K., nar. XX.XX.XXXX v D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.02.2022, č. k. 8PP/194/2021-47, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2022 v Trnave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa zrušuje.
II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa žiadosť odsúdeného Z. K., nar. XX.XX.XXXX v D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 25.02.2010, sp. zn. 1T/117/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.05.2010, sp. zn. 2To/15/2010, zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 67 ods. 1 Trestného zákona podmienečne prepustil odsúdeného Pavla Vargu z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 25.02.2010, sp. zn. 1T/117/2008 v spojení s uznesením (správne má byť uvedené rozsudkom - pozn. sťažnostného súdu) Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.05.2010, sp. zn. 2To/15/2010 a podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 7 rokov.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že formálna podmienka podmienečného prepustenia v prejednávanom prípade splnená bola, pretože odsúdený vykonal zákonom predpokladanú dĺžku uloženého trestu, pričom lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňa 03.07.2020.
K splneniu prvej materiálnej podmienky okresný súd uviedol, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukazuje polepšenie a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu a to predovšetkým s ohľadom na hodnotenie riaditeľa ústavu, ktorý odporučil jeho podmienečné prepustenie. Okresný súd poukázal na kladné hodnotenia odsúdeného z ÚVTOS Nitra, ÚVTOS Leopoldov, ÚVTOS Želiezovce a ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, podľa ktorých sa v jeho správaní počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody od roku 2008 až doteraz, vyskytlo iba jedno zlyhanie v oblasti dodržiavania časového rozvrhu dňa, kedy odsúdený ležal v nepovolenom čase a vhodnou intervenciou personálu sa jeho správanie stabilizovalo. Odsúdený bol počas celého trvania výkonu trestu dvanásťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Jeho pracovná morálka vždy bola a je hodnotená kladne, k prideleným úlohám vždy pristupoval zodpovedne, žiadne nedostatky v plnení pracovných povinností sa nevyskytli. Počas výkonu trestu odňatia slobody prešiel viacerými ústavmi - od ústavu s maximálnym stupňom stráženia až po ústav s minimálnym stupňom stráženia, v žiadnom z nich
v kolektíve odsúdených konflikty nevyvolával a ani sa do nich nezapájal. Podľa potreby sa dobrovoľne zapájal aj do činností zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného udržiavaním čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov ústavu. Na záver ešte dodal, že nakoľko odsúdený prezentoval okolnosti spáchania trestného činu inak, pričom samotnú podstatu trestného činu (smrť poškodenej spôsobenú konaním odsúdeného) odsúdený nespochybňoval, tieto rozdiely nevyhodnotil ako prekážku pre konštatovanie splnenia prvej materiálnej podmienky.
K splneniu druhej materiálnej podmienky okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený udržiava pravidelný kontakt s rodičmi, sestrou a jej rodinou, vzťahy v rodine sa javia ako veľmi dobré, rodina mu je počas celého trvania výkonu trestu oporou. Odsúdený uvádza, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pôjde bývať k rodičom. Prostredie, v ktorom sa odsúdený po výkone trestu bude nachádzať, sa javí ako spôsobilé napomôcť procesu resocializácie, návratu do bežného života, a procesu tvorby podporných a hodnotovo orientovaných vzťahoch. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že ide o prvé odsúdenie odsúdeného a jeho prvý výkon trestu odňatia slobody, ako aj na to, že odsúdený bol postupne preradený z ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia až do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podmienkou preradenia podľa § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody je plnenie programu zaobchádzania, pri ktorom sa skúma širší okruh skutočností na strane odsúdeného ako len udeľovanie disciplinárnych odmien a trestov. Preradenia a vykonávanie trestu odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia je potrebné posúdiť v prospech odsúdeného. V prospech podmienečného prepustenia je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že súd rozhodol 1,5 roka po splnení formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, počas ktorej výkon trestu na odsúdeného naďalej pôsobil. V tomto smere okresný súd uviedol, že z hodnotenia odsúdeného nevyplýva zmena správania k horšiemu potom, ako bola predchádzajúca žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá, čo je opäť potrebné hodnotiť tak, že správanie odsúdeného sa javí skôr ako dlhodobé. Zároveň poukázal aj na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že u odsúdeného nebol pravdepodobný zámer usmrtiť nebohú a perspektíva resocializácie je priaznivá. Všetky tieto skutočnosti spoločne okresný súd posúdil tak, že preukazujú splnenie druhej materiálnej podmienky.
Okolnosti, na ktoré vo svojom záverečnom návrhu poukázal prokurátor, najmä že osobnosť odsúdeného je výbušná a v prípade krízových situácií môže reagovať skratovo, ako aj s poukazom na povahu spáchaného trestného činu - obzvlášť závažný zločin vraždy, okresný súd zohľadnil pri určení skúšobnej doby, keď odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 7 rokov, teda maximálnu skúšobnú dobu podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona, počas ktorej bude na odsúdeného pôsobiť hrozba sankcie v podobe nariadenia výkonu zvyšku trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor a uviedol, že zmyslom podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu, tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 Trestného zákona. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený aj na slobode povedie riadny život, a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
V nadväznosti na vyššie uvedené bol prokurátor toho názoru, že účel trestu práve z pohľadu generálnej prevencie nemohol byť dosiahnutý doposiaľ vykonanou dobou z trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému Pavlovi Vargovi uložený. Naopak, zastáva názor, že ohavnosť skutku, brutálnosť jeho prevedenia, pohnútky, ktoré viedli odsúdeného k jeho spáchaniu a nenapraviteľný následok ním spôsobený sú tými faktormi, ktoré predurčujú, že v nastolenej trestnej veci môže byť účel trestu dosiahnutý len vykonaním trestu odňatia slobody v celej jeho právoplatne uloženej výmere. Pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného je potrebné prihliadať taktiež na znalecký posudok z ktorého vyplýva, že osobnosť odsúdeného je flexibilná a v dosahovaní osobných cieľov je dôsledný a cieľavedomý. Zároveň z výsluchu odsúdeného možno dedukovať čiastočne nekritický postoj k spáchanému trestnému činu, kedy odsúdený poprel viacero faktov ustálených právoplatným rozhodnutí súdu. Preto je na zváženie či udelené odmeny sú prejavom skutočnej premeny a polepšenia sa odsúdeného alebo len prejavom jeho schopnosti adaptovať sa na podmienky výkonu trestu. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že v súvislosti s výbušnou osobnosťou odsúdeného vzniká riziko, že by odsúdený mohol reagovať skratovo v prípade vzniku
krízovej situácie. V prospech podmienečného prepustenia odsúdeného súd prihliadal na udelené disciplinárne odmeny. Prokurátor poukázal v tomto smere na to, že odmeny mu boli udeľované ako ocenenie jeho pracovných výkonov, a teda ide o jednosmerne zamerané aktivity majúce súvis len s kvalitou ním vykonanej práce. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že v prípade odsúdeného ide o osobu prvýkrát súdne trestanú a zároveň o osobu, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát uviedol, že odsúdený síce pred spáchaním trestného činu, za ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, nebol súdne trestaný, teda vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát, no je podľa prokurátora potrebné zdôrazniť, že hneď prvý ním spáchaný trestný čin bol s fatálnymi následkami. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho okresného, ako aj krajského súdu pritom vyplýva, že ani v prípade prvotrestaných páchateľov, ktorí sú v priamom výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát nemožno pristúpiť bez ďalšieho, k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení (k tomu primerane KS TT sp. zn. 6Tos/179/2020). Sumarizujúc mal potom prokurátor za to, že odsúdený Pavol Varga nespĺňa v plnom rozsahu všetky zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie, a to najmä druhú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia, resp. že doposiaľ vykonanou dobou trestu odňatia slobody nemohol byť naplnený účel trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený, a preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil, a to podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že táto je splnená. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona, táto sa krajskému súdu rovnako ako okresnému súdu javila ako splnená. Avšak na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tu však krajský súd dospel k inému záveru ako súd okresný, teda že od odsúdeného nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený síce pred spáchaním trestného činu, za ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, nebol súdne trestaný, teda vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát, no je potrebné zdôrazniť, že hneď spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy. Okresný súd tak pochybil, keď pri svojom rozhodovaní dôsledne neprihliadol na povahu spáchaného trestného činu. Táto povinnosť mu explicitne (výslovne) vyplýva z ust. § 66 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Prihliadaním na povahu spáchaného trestného činu si súdy len plnia zákonnú povinnosť (platí tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem), preto je vylúčené, aby tým porušovali akúkoľvek zásadu trestného práva. Naopak, k porušeniu zákona dochádza v prípade, ak súdy povahu spáchaného trestného činu pri svojom rozhodovaní neberú na zreteľ. Ako je zrejmé z rozhodovacej činnosti súdov, zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti. Vyššie uvedenú prognózu je potrebné odvíjať od charakteru činu spáchaného odsúdeným, ako aj od osobnostných rysov odsúdeného (nestabilné a neprimerane citovo regulované správanie, egocentrická emocionalita) a v neposlednom rade aj od postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený kritický postoj nemá (opakovane tvrdí, že poškodenú neudrel žiadnym predmetom, čo je v rozpore so závermi znaleckého posudku a že, poškodenú zavraždiť nechcel, pričom z rozsudku Krajského súdu v Nitre je zrejmé, že vzhľadom na spôsob útoku na hlavu poškodenej musel vedieť, že svojim konaním môže poškodenú usmrtiť a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že odsúdenému je potrebné venovať individuálny prístup, keď odsúdený je vedený k zodpovednosti za svoje správanie, k hlbšej sebareflexii, k uvedomovaniu si následkov svojho nevhodného počínania a ku kritickému postoju k spáchanému trestnému činu (tento brutálny trestný čin odsúdený spáchal z dôvodu, že s poškodenou udržiaval milenecký vzťah a táto to chcela povedať žene odsúdeného). Krajský súd tak dospel k záveru, že ak by okresný súd postupoval v súlade so zákonom a teda prihliadol by na povahu spáchaného činu a osobnosť odsúdeného, musel by dospieť k záveru a to aj v kontexte hodnotenia ústavu, že od odsúdeného nie je možné s rozumnou istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie riadny život. Závažná trestná činnosť, nekritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a osobnostné črty odsúdeného krajský súd nenechávajú na pochybách o tom, že na dovŕšenie nápravy odsúdeného doterajšia vykonaná časť uloženého trestu odňatia slobody nepostačuje. Ak teda okresný súd dospel k záveru, že od odsúdeného je možné očakávať, že tento v budúcnosti povedie riadny život, tak tento právny záver je nesprávny a naopak treba dodať, že sťažnostným námietkam prokurátora v tomto smere nemožno nič vytknúť. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol sám tak, že žiadosť odsúdeného Pavla Vargu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.