Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/1/2022

Potvrdené rozhodnutím 26CoP/61/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., narodený X.X.XXXX, C. B., narodená XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov: matka D. B., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XXX, otec F. B., narodený X.X.XXXX, bytom G. XXA G., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38P/1/2022-46 zo dňa 28.4.2022, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. Z., O.. XX.XX.XXXX a U. Z., O.. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov - matka: R. Z., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, otec: W. Z., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, B., t.č. B. XXA, B., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 07.01.2022, domáhal zníženia výživného na maloleté deti s odôvodnením, že je bez práce a nedokáže si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Jeho finančné pomery sa znížili a bez práce je od 15.10.2021. Prácu sa pokúša nájsť, ale to sa mu nedarí a nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhol, aby súd znížil výživné na obe maloleté deti na sumu 30,- Eur mesačne počnúc od 15.10.2021.

2. Matka vo vyjadrení uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. O deti sa stará za pomoci svojich rodičov. Naposledy bola výška výživného upravená pred rokom, kedy sa ako rodičia na výživnom dohodli. Náklady na potreby detí sa zvyšujú a kontakt otca s deťmi je minimálny, jeden až dva krát ročne na pár dní.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to lustráciou rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, potvrdením o príjme matky zo dňa 15.02.2022, odpoveďou zamestnávateľa otca zo dňa 16.02.2022, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 15.02.2022, oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 15.02.2022, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp.zn. , najmä rozsudkom č.k. -60, obsahom zápisnice zo dňa 01.02.2021, výsluchom matky, otca a procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

4. Matka na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že nie je schopná už viac pracovať, aby mala vyšší príjem, pracuje aj nadčasy, prípadne soboty, aby vedela deti zabezpečiť. Otec detí mal vždy problém, aby uhrádzal akékoľvek výživné. Aktuálne na výživu detí neprispieva. Má zameškané výživné už za dlhšie obdobie, podala aj trestné oznámenie. Dlh by mal byť okolo 1.200,- Eur. Je zamestnaná a jej príjem v čistom je okolo 800,- Eur mesačne, uplatňuje si aj daňový bonus na deti a poberá rodinné prídavky. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v dome u rodičov, ktorý je vo vlastníctve jej otca. Prispieva na

úhradu nákladov spojenú s bývaním rodičom približne sumou 350,- Eur mesačne. Maloletý F. navštevuje 8. E. K., je zdravý a má bežné výdavky primerané veku. Platené krúžky nenavštevuje. Maloletá U. navštevuje X. E. K., je zdravá a má bežné výdavky primerané veku. Ani ona platené krúžky nenavštevuje. Nehnuteľnosť nevlastní. Vlastní osobný automobil zn. Škola Fabia, rok výroby 2020, ktorý má na leasing so splátkou vo výške 183,20 Eur mesačne. Má priateľa, ale nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Jeho príjem je okolo 1.100,- Eur mesačne.

5. Otec na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že výživné, ktoré bolo naposledy určené, nevie uhrádzať, nakoľko nie je zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Príjem má len z brigád, približne vo výške 550,- Eur mesačne. Uhrádza nájomné vo výške 380,- Eur a jeho syn R. má vyššie výdavky, pretože pôjde v septembri do školy. Nevie si nájsť takú prácu, ktorá by mu vyhovovala, nakoľko nemôže pracovať na 12 hodín, keďže má chorú priateľku. Nevedel uviesť, prečo sa neevidoval na úrade práce. Býva v prenájme, v 1-izbovom byte za sumu 380,- Eur mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Úvery ani pôžičky nemá. Má výdavky spojené s maloletým R. vo výške 100,- Eur škôlka, 30,- až 40,- Eur lieky z dôvodu anémie. Priateľka je dočasne práceneschopná, čaká, kým jej bude priznaný invalidný dôchodok. Nepoberá ani nemocenské dávky. Keď pred rokom uzatváral rodičovskú dohodu, tak mal dohodnutú prácu, avšak táto práca mu padla. Pracoval tam asi pol roka, ako stavebný robotník, robili bazény. Aktuálne vypomáha v autoservise. Občas má k tejto brigáde ešte ďalšiu, jazdí na taxíku, ale to je veľmi sporadický príjem.

6. Procesný opatrovník maloletých detí k veci uviedol, že s návrhom otca nesúhlasia, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. vyplýva, že rozsudkom č.k. -60 zo dňa 01.02.2021, právoplatným dňa 11.02.2020, súd naposledy rozhodoval vo veci maloletých detí F. R. U., keď schválil dohodu rodičov, ktorí sa dohodli a zvýšení výšky výživného na maloletého F. na sumu 100,- Eur mesačne a na maloletú U. na sumu 100,- Eur mesačne. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že matka bola v čase rozhodnutia súdu zamestnaná ako výrobný operátor s príjmom v priemere 750,- Eur. Maloletý F. O. X. E. K. Š. a maloletá U. X. E. K. Š.. Obe deti boli zdravé a mali bežné výdavky primerané veku, každé približne 200,- Eur mesačne (strava 100,- Eur, ošatenie 60,- Eur, sporenie 23,- Eur, ZRPŠ 15,- Eur a 20,- Eur). Otec maloletých detí bol v čase schválenia dohody rodičov nezamestnaný. Mal sa zamestnať u známeho s príjmom okolo 700,- Eur až 800,- Eur. Mal vykonávať stavebné práce. Mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému R., s ktorého matkou žije v spoločnej domácnosti a má na neho stanovené výživné rozhodnutím súdu vo výške 30,- Eur mesačne. Bývali v 1-izbovom byte a žil z príjmu jeho priateľky.

8. Z lustrácie rodičov v Registri obyvateľov vyplýva, že obaja sú rozvedení, pričom matka má dve a otec tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.

9. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 15.02.2022 vyplýva, že otec maloletých detí nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia.

10. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 15.02.2022 vyplýva, že otec maloletých detí nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný od 22.02.2013 do 09.04.2013 a vyradený bol z dôvodu nespolupráce. Zároveň nepoberá žiadne štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok) a ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.

11. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.04.2022 vyplýva, že mu nie sú vyplácané žiadne dávky sociálneho poistenia a ani za neho nie je odvádzané žiadne poistné.

12. Z oznámenia zamestnávateľa otca F. - F. Y. zo dňa 16.02.2022 vyplýva, že otec bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, pričom pracovný čas bol dohodnutý na 10 hodín týždenne. Otec vykonával rozvoz výrobkov, pomocné práce pri nakládke, nákup materiálu. Prácu si plnil svedomito, zodpovedne. Príjem mal vyplácaný v hotovosti. Dohoda bola ukončená na žiadosť otca dňa 15.11.2021. Za obdobie od 10.08.2021 do 15.11.2021 dosiahol príjem vo výške 341,11 Eur v čistom, t.j. priemerne 85,28 Eur mesačne.

13. Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 15.02.2022 vyplýva, že matka mala priemerný mesačný príjem za obdobie od 02/2021 do 01/2022 vo výške 865,45 Eur v čistom.

14. Podľa Štruktúry miezd Štatistického úradu za rok 2020 bola priemerná čistá mesačná mzda Vodiči osobných motorových vozidiel, dodávok, taxíkov 789,- Eur a pomocný pracovníci na stavbách budov 587,- Eur.

15. Podľa až 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa veta prvá , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti F. R. U.. Výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -60 zo dňa 01.02.2021, keď súd schválil dohodu rodičov, ktorou bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 100,- Eur mesačne na každé z detí.

20. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane vo veci rozhodnúť je zmena pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.

21. Súd skúmal či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je podaný dôvodne.

22. Od poslednej úpravy uplynul len jeden rok, kedy došlo k dohode rodičov o zvýšení výživného na maloleté deti, ktorú súd schválil. Matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o obe maloleté deti, je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 865,45 Eur. Uplatňuje si daňový bonus na deti a poberá rodinné prídavky. Býva s deťmi v rodinnom dome u rodičov. Rodičom prispieva na bývanie a náklady spojené s bývaním sumou 350,- Eur mesačne. Maloletý F. navštevuje X. E. K.M. Š. a maloletá U. navštevuje X. E. K. Š.. Obe deti majú bežné výdavky primerané veku. Sú zdravé, zvýšené výdavky nemajú. Pravidelné výdavky matka vyčíslila na 209,- Eur na každé z detí. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ale vlastní osobný automobil zn. Škoda Fabia, rok výroby 2020, na ktoré spláca lízing

so splátkou 183,20 Eur mesačne. Matka má partnera, s ktorým ale nezdieľa spoločnú domácnosť. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Otec sa s deťmi stretáva nepravidelne, podľa dohody s deťmi, viac sa stretáva s dcérou U.. Na výživu pravidelne neprispieva, má dlh na zameškanom výživnom približne 1.200,- Eur. Je dobrovoľne nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, k zmene jeho zdravotného stavu nedošlo. Nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia. Privyrába si príležitostnými brigádami, kde zarobí 550,- Eur mesačne. Platí nájomné za 1-izbový byt vo výške 380,- Eur mesačne. V byte býva s priateľkou a maloletým synom R.. Úvery ani pôžičky nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Priateľka nemá príjem, nakoľko je dočasne práceneschopná, čaká na priznanie invalidného dôchodku. Nepoberá ani nemocenské dávky.

23. Návrh na zníženie výživného otec odôvodnil tým, že je nezamestnaný a určené výživné nie je schopný uhrádzať, pretože si nevie nájsť vhodnú prácu.

24. Zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nedošlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane otca ako povinného rodiča, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Ako už súd uvádzal vyššie v zmysle Zákona o rodine má vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Prípadné zníženie vyživovacej povinnosti by nepochybne nebolo na ich prospech a nie je ani v ich záujme. Pri rozhodovaní o určení výživného a jeho zmene je potrebné prihliadať predovšetkým na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, keďže zníženie výživného je výrazným zásahom do práv dieťaťa a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej sociálnej situácie. V predmetnej veci ale o takúto situáciu nejde. Súd k argumentom otca, ktorými odôvodňoval zníženie výživného uvádza, že otec je dobrovoľne nezamestnaný už dlhšie obdobie, čo vyplýva z jeho výpovede aj v predchádzajúcom konaní (sp.zn. ). Naposledy bol zamestnaný na Dohodu o pracovnej činnosti v období od 10.08.2021 do 15.11.2021, pričom k ukončeniu práce došlo na základe žiadosti otca. Otec síce argumentoval tým, že sa mu nedarí nájsť si adekvátnu prácu, avšak na úrade práce sa neevidoval. Svoje tvrdenie, že by sa pokúšal si prácu nájsť a túto doposiaľ nenašiel nijako súdu nepreukázal. Otec tiež nevedel uviesť dôvod, pre ktorý sa doposiaľ nezaevidoval na úrade práce. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2013, kedy bol vyradený bol z dôvodu nespolupráce. Argumentácia otca, že nie je možné si z jeho stany nájsť vhodnú prácu sa súdu javia len ako účelové, keďže v Trnavskom kraji je dostatok pracovných príležitostí (napr. Amazon a pod.), kde sa otec môže zamestnať. Nebolo dôvodné ani tvrdenie, že má zvýšené výdavky s maloletým R., ktorý pôjde do školy, keďže vyživovaciu povinnosť voči maloletému R. mal aj v čase ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým F. R. U.. Skutočnosť, že otec je dlhodobo a opakovane dobrovoľne nezamestnaný a aktívne si prácu nehľadá, nie je dôvodom na zníženie výživného. Deti nemôžu byť sankcionované znížením výživného týmto spôsobom, resp. nie je možné takto prenášať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča (v tomto prípade matku), ktorý si svoju povinnosť voči maloletým deťom riadne plní. Skutočnosť, že otec sa doposiaľ nezamestnal, alebo si nezabezpečil iný stabilný príjem, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nemôže byť na ťarchu maloletých detí. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Ak nemá otec príjem zo zamestnania, jeho aktivitu oprávneného rodiča smerujúcu k získaniu príjmov nemožno považovať za dostatočnú, keďže otec zjavne nevyužil všetky svoje možnosti a nezúročil všetky svoje schopnosti na zabezpečovanie zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Vzhľadom na otcove skúsenosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, v prípade ak by sa zamestnal, by mohol dosahovať minimálny čistý príjem vo výške 587,- Eur (ako pomocný stavebný robotník) až 789,- Eur (ako vodič taxíka) a nie ním deklarovaný príjem 550,- Eur mesačne. Skutočnosť, že otec nie je riadne zamestnaný, nemôže zaťažovať maloleté deti, ktoré sú svojou výživou závislé od rodičov. Otec si sám zapríčinil súčasný stav, kedy je nezamestnaný, bez oficiálneho príjmu a bez príspevkov. Navyše od poslednej úpravy výšky výživného, len pred rokom, nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec, tak ako v predchádzajúcom konaní, je nezamestnaný, pričom sám vtedy uviedol, že je schopný dosahovať príjem vo výške 700,- Eur až 800,- Eur v čistom ako stavebný robotník. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, nakoľko vyživovaciu povinnosť k maloletému R. pochádzajúcemu z jeho súčasného vzťahu, mal aj v čase ostatného rozhodnutia súdu. Dočasná pracovná neschopnosť priateľky otca nemôže byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, nakoľko dočasná pracovná neschopnosť predstavuje zmenu len prechodnú, nie trvalú. Navyše zmenená pracovná schopnosť priateľky otca ako taká nemá vplyv na

možnosti otca dosahovať taký príjem, aby bol schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie zo skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v určenej výške. Súd ďalej dodáva, že pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Zníženie výživného neprichádza tiež do úvahy v prípade, ak ide o konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem ( veta druhá ).

26. Z vyššie uvedených dôvodov, po porovnaní a vyhodnotení okolností rozhodujúcich pri určení výšky výživného v čase posledného rozhodovania v konaní sp.zn. a v čase vyhlásenia rozhodnutia, dospel súd k záveru, že na zníženie výživného nie je dôvod, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

27. Podľa (ďalej len „“), o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.