Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-455-2016.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/455/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: I. Y., nar.X.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený: B.. Claude Trelaj, advokát, AK Nové Zámky, M.R. Štefánika 30, proti žalovaným: v 1.rade O. K., nar. X.XX.XXXX a v 2.rade C. K., nar. X.X.XXXX, obaja bytom C., Z. XXXX/XX, obaja právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO:36 721 123 o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaní v 1. a 2.rade majú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Komárno, odbor katastrálny, zapísané na LV č. 3210 v katastrálnom území Chotín, obec Chotín, ako aj na LV č. 4028 parcela CKN, parc. Č. 6428 o výmere 42 m2, zastavané plochy v celosti a nehnuteľnosti v k.ú. Chotín, vedené LV č. 3325 pod CKN par. č. 6429 o výmere 215 m2 ostatné plochy v podiele 118/215. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovanými uzavrela dňa 11.1.2010 zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej mala žalobkyňa prisľúbiť, že v budúcnosti odpredá pivničný domček na parc. Č. 1102/86 a k tomu patriaci pozemok. Podľa názoru žalobkyne je táto zmluva neplatná, nakoľko nemá podstatné náležitosti. Ďalej žalobu odôvodnila tým, že následne dňa 12.1.2010 mala žalobkyňa a žalovaní uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej malo prísť k prevodu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 3210, katastrálne územie Chotín, parc. Č. 1102/86- pivničný dom. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že kúpna zmluva nemala byť zavkladovaná, a po prerušení katastrálneho konania vrátila žalovaným kúpnu cenu 2000 €, čím predpokladala že odstúpila od zmluvy. Po určitej dobe mala spolu so žalovanými podpísať dodatok ku kúpnej zmluve, pričom však bola v domnení, že podpisuje odstúpenie od zmluvy, nakoľko prostredníctvom dcéry žalovaných mala vrátiť kúpnu cenu. Ako prostriedky procesného útoku použila skutkové tvrdenia a označila dôkazy.
2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že súhlasili s tvrdením žalobkyne v tom, že uzavreli zmluvu o budúcej zmluve a taktiež kúpnu zmluvu, ktoré obe zmluvy boli podľa vyjadrení žalovaných platné. Uviedli, že žalobkyňa podpísala tak zmluvu o budúcej zmluve ako i kúpnu zmluvu, teda podpísala dve zmluvy, predmetom ktorých bol odpredaj pivničného domčeka, a taktiež týmto potvrdila i prevzatie kúpnej ceny. Popreli tvrdenia žalobkyne, že by im alebo ich dcére vrátila hotovosť 2000 €, teda kúpnu cenu. Ďalej uviedli, že žalobkyňa dňa 2.3.2010 podpísala dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý mal odstrániť právne vady zmluvy a ktorým tretí krát potvrdila súhlas s odpredajom pozemku. V čase od podpisu zmluvy po podpis dodatku, uplynula doba dvoch mesiacov, počas ktorých žalobkyňu navštevovala dcéra žalovaných, ktorá bola jej nevestou a rozprávali sa o pivničnom dome a o rekonštrukčných prácach.
Ďalej uviedli, že žalobkyňa je plne spôsobilá na právne úkony, neuzatvárala zmluvu za nevýhodných podmienok, a preto je zmluva platná. Na záver poukázali i na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha i určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých však žalovaní nie sú vlastníkmi.
3. V replike žalobkyňa opätovne uviedla, že uzavrela so žalovanými dve zmluvy. Po prerušení katastrálneho konania mala odovzdať peniaze dcére žalovaných, ktorý úkon považovala za odstúpenie od zmluvy.
4. V duplike žalovaní uviedli, že je nepochybné, že žalobkyňa uznáva, že podpísala zmluvy. Uviedli, že slovné spojenie „ kúpna zmluva“ je bežné, a preto musela vedieť čo podpisuje a že ide o kúpu. Ďalej uviedli, že žalobkyňa im nikdy nevrátila kúpnu cenu. Ďalej od odpredaja nemala kľúče od nehnuteľnosti, neplatila dane za nehnuteľnosť, preddavky na nehnuteľnosť, ktoré platia žalovaní. Poukazujúc na ďalšie fakty, a to skutočnosť, že dali vymaľovať, odizolovali dom, robili murárske práve, stolárske si podľa názoru žalovaných žalobkyňa nemohla myslieť, že dom i naďalej patrí jej.
5. Na pojednávanie dňa 2.2.2018 sa nedostavil právny zástupca žalovaných, súd podľa § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a skutočností z verejne dostupných registrov (§ 185 ods. 2 CSP).
6. Na pojednávaní sa žalobkyňa vyjadrila, že je názoru, že prišlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, že vrátila kúpnu cenu a z toho dôvodu žiada, aby bola určená za vlastníčku nehnuteľnosti pivničný dom, zapísaný na LV 3210. Žalobkyňa doplnila, že je pravdou že podávala žalobu v roku 2016, avšak to iba z dôvodu, že v rámci vyšetrovania vedeného na ORPZ Bátorove Kosihy bola poučená o tom, aby sa domáhala určenia vlastníckeho práva na súde, nakoľko iba výrokom súdu môže byť určené, kto je vlastník. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa sumu 2.000,- € vrátila žalovaným ihneď v roku 2010 a to vtedy keď sa dozvedela, že kúpna zmluva nemôže byť zavkladovaná.
7. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že žalobkyňa sa s nimi nechcela dohodnúť. Pivničný dom kúpili v roku 2010. Ďalej uviedli, že ak žalobkyňa teda vrátila peniaze, tak prečo až v roku 2016 zistila, že domová nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaných, prečo žalovaných neupozornila, aby do nehnuteľnosti nevkladali peniaze a túto neopravovali. Žalobkyňa počas prerábky pivničného domčeku žalovaných navštevovala, vedela o prerábke a v daných obdobiach žalovaných neupozorňovala, aby sme nehnuteľnosť neopravovali a neprerábali, nakoľko ona sa cíti byť vlastníčkou. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobkyňa im žiadne peniaze nevrátila. Ohľadne trestného konania vedeného ORPZ Bátorove Kosihy žalovaní uviedli, že toto sa týkalo tej skutočnosti, že v kúpnej zmluve bolo uvedené, že po štátnom vysporiadaní pozemkov budú tieto prepísané na žalovaných, avšak keď sa žalovaní dozvedeli, že pozemky sú vysporiadené a išli na kataster, aby na základe zmluvy bol urobený zápis, tu žalovaným bolo oznámené, že pozemky pod pivničným domčekom už nevlastní žalobkyňa ale boli prepísané na tretiu osobu.
8. Dňa 11.1.2010 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaní ako kupujúci uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej predávajúci a kupujúci sa dohodli, že predávajúci odpredá kupujúcim nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3210, zároveň sa dohodli na kúpnej cene 2000 €. Dňa 12.1.2010 žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila so žalovanými ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako výlučná vlastníčka odpredala žalovaným do vlastníctva nehnuteľnosti- pivničný dom nachádzajúci sa v kat. území Chotín, obec Chotín, zapísaný na LV č. 3210, na parcele 1102/86 (článok I kúpnej zmluvy). Zároveň si dohodli kúpnu cenu 2000 €, ktorá podľa zmluvy bola predávajúcemu odovzdaná v deň podpisu zmluvy (článok III). Zmluvné strany v zmluve vyhlásili, že sú plne spôsobilé na právne úkony, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená a právny úkon zriaďujú vo forme predpísanej príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Katastrálneho zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Ďalej súhlasili s obsahom zmluvy a prehlásili, že zmluva nebola uzavretá za nevýhodných podmienok alebo v tiesni a na znak súhlasu ju podpísali (článok IX, bod 9.1, 9.2 zmluvy). Dňa 2.3.2010 žalobca a žalovaní uzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve, ktorým doplnili súpisné číslo predávanej nehnuteľnosti a upravili cenu prevodu na sumu 1000 €.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 3210 pre katastr. územie Chotín vyplýva, že pre nehnuteľnosť- pivničný dom so súpisným číslom 682 na parc. č. 6428 sú vlastníkmi Botik Pavol a Botikova Katarína v spoluvlastníckom podiele 1/1 a k pozemkom, na ktorých uvedený dom je postavený sú vlastnícke práva zapísané na LV č. 4028, podľa ktorého nehnuteľnosti zapísané na tomto LV a to konkrétne parc. č. 5917 o výmere 68m2, ostatné plochy, parc. č. 6015 o výmere 620 m2 vinice a parc. č. 6428 o výmere 42 m2 zastavané plochy sú vo vlastníctve Mohoš Sylvia. Z listu vlastníctva č. 3325 vyplýva, že vlastníkmi parcely č. 6429 ostatné plochy o výmere 215 m2 sú Sylvia Mohoš v spoluvlastníckom podiele 118/215 a Ondrej Gábor v podiele 97/215.
9. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 46 ods. 2 občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 588 občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
10. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané a medzi stranami sporu je nesporná tá skutočnosť, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovanými ako kupujúcimi dve zmluvy. Najskôr dňa 11.1.2010 uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho (žalobkyne) uzatvoriť s kupujúcimi (žalovanými) kúpnu zmluvu, na základe ktorej príde k odpredaju nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 3210. Ďalej medzi stranami nebolo sporné a v konaní bolo preukázané, že strany dňa 12.1.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej prišlo k predaju nehnuteľností pivničný dom nachádzajúci sa v kat. území Chotín, obec Chotín, zapísaný na LV č. 3210, na parcele 1102/86 (vyjadrenia strán sporu, zmluva o budúcej zmluve, kúpna zmluva).
Ohľadne žalobkyňou namietaných skutočností, že odstúpila od zmluvy súd uvádza, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by k odstúpeniu od zmluvy prišlo. Nakoľko predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť, zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu písomnú formu. Rovnako tak potom sa v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka (§ 40 ods. 2) môže zmeniť alebo zrušiť písomná zmluva iba písomným právnym úkonom. Požiadavka písomnosti pri prevode nehnuteľností vyplýva priamo z § 46 ods. 1 občianskeho zákonníka, pričom táto je v § 46 ods. 2 špecifikovaná tým, že prejavy oboch strán musia byť na jednej listine. Z uvedeného teda vyplýva, že ak žalobkyňa chcela odstúpiť od zmluvy, mala takto urobiť písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žiadne takéto odstúpenie preukázané nebolo a nebolo preukázané a žalovaní výslovne popierali, že by mali úmysel, takéto odstúpenie od zmluvy urobiť. Tvrdenie žalobkyne o vrátení peňazí, ktoré však žalovaní popierajú, a ak by aj náhodou bolo reálne, by nespôsobovalo ukončenie kúpnej zmluvy a odstúpenie od tejto zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy nebolo písomne urobené, pričom absencia písomnej formy má za následok úplnú neplatnosť právneho úkonu. Domnienka žalovanej, že dodatok, zo dňa 2.3.2010 mal byť odstúpením od zmluvy neobstojí, nakoľko z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že táto odstúpila od zmluvy ihneď po podpise kúpnej zmluvy a neúspešnosti jej zavkladovania, nakoľko po prerušení konania mala vrátiť peniaze žalobcom. Rovnako tak žalobkyňa v konaní nepreukázala a nepoprela skutkové tvrdenia
žalovaných v tom, že od uzavretia kúpnej zmluvy až do podania žaloby nehnuteľnosť neužívala, neplatila žiadne náklady (elektrika, smeti, dane za nehnuteľnosť), nemala kľúče, ktoré skutočnosti preukazujú ten fakt, že žalobkyňa si musela byť vedomá, že nehnuteľnosť reálne užívajú žalovaní, a teda že títo sú i vlastníkmi nehnuteľnosti.
V neposlednom rade, súd poukazuje na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je možné od zmluvy odstúpiť iba v tom prípade, ak je to v občianskom zákonníku alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V danom prípade odstúpenie od zmluvy v občianskom zákonníku (§588 a nasl.) ani v inom zákone ustanovené nie je, a preto zo zákona odstúpenie od zmluvy možné nebolo. Rovnako tak možnosť odstúpenia od zmluvy nebola dohodnutá ani v kúpnej zmluve zo dňa 12.1.2010 a ani v jej dodatku zo dňa 2.3.2010, a teda žalovaná nemala žiadnu možnosť od zmluvy odstúpiť, a to ani žiadnym písomným úkonom ani reálnym vrátením kúpnej ceny ani žiadnym iným spôsobom. Teda z uvedeného vyplýva, že žiadne odstúpenie od zmluvy žalobkyňou a vlastne ani žalovanými možné nebolo.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť a na znenie článku IX, bod 9.1, 9.2 kúpnej zmluvy zo dňa 12.1.2010 podľa ktorých zmluvné strany vyhlásili, že sú plne spôsobilé na právne úkony, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená a právny úkon zriaďujú vo forme predpísanej príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Katastrálneho zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a súhlasili s obsahom zmluvy a prehlásili, že zmluva nebola uzavretá za nevýhodných podmienok alebo v tiesni a na znak súhlasu ju podpísali. Z uvedeného teda vyplýva, že kúpna zmluva nemohla niesť a neniesla žiadne prvky neplatnosti podľa § 37 až § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, nepodpísali ju osoby nespôsobilé na právne úkony, ktoré uvedené skutočnosti potvrdili svojimi podpismi na zmluve, a rovnako tak nie je zmluva neplatná ani pre chybu formy právneho úkonu, a teda na základe platnej zmluvy vzniklo vlastnícke právo žalovaným ako kupujúcim. Súd iba poznamenáva, že k uzavretiu zmluvy nebolo potrebné uzavretie žiadnej zápisnice s úradným prekladom, nakoľko zákon takúto náležitosť nepožaduje.
K ostatnému určeniu vlastníckeho práva, t.j. k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Komárno, odbor katastrálny, zapísané na LV č. 4028 parcela CKN, parc. č. 6428 o výmere 42 m2, zastavané plochy v celosti a nehnuteľnosti v k.ú. Chotín, vedené LV č. 3325 pod CKN par. č. 6429 o výmere 215 m2 ostatné plochy v podiele 118/215 súd uvádza, že v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v spore, nakoľko z listov vlastníctva nevyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností zapísanými na týchto LV by boli žalovaní, teda Pavol Botik a Katarína Botiková. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedených LV je Mohoš Sylvia (na LV 3325 sa žalobkyňa dožadovala iba určenia vlastníckeho práva k podielu Sylvie Mohoš), a preto nie je daná pasívna legitimácia žalovaných v tomto konaní a v tejto časti bolo nutné žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.
Súd poznamenáva, že zmena parciel z 1102/86 na parcelu č. 6428 nebola pre rozhodnutie súdu významná, nakoľko žalobkyňa sa domáhala k určeniu vlastníckeho práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3210, LV č. 4028 a LV č. 3325, z ktorých LV ako verejne dostupných sa dá zistiť o ktoré parcely sa jedná, a teda v petite žaloby boli v tomto prípade podľa súdu riadne špecifikované nehnuteľnosti, teda predmet sporu bol riadne daný a súd mohol o predmete sporu konať a rozhodnúť.
11. K nevypočutiu svedka Jozefa Čontoša, syna žalobkyne súd uvádza, že týmto svedkom žalobkyňa chcela preukázať iba vrátenie kúpnej ceny, čo súd nepovažoval za potrebné, nakoľko ani vrátenie prípadnej kúpnej ceny nemá za následok odstúpenie od zmluvy, čo vyplýva i z vyššie uvedeného odôvodnenia. Okrem toho svedok Jozef Čontoš, ako syn žalobkyne by nebol pre súd veľmi dôveryhodným svedkom, nakoľko je nepochybné, že ako syn žalobkyne by potvrdil tvrdenie žalobkyne. Z rovnakého dôvodu súd nepristúpil ani k výsluchu svedkyne Lindy Horváthovej, dcéry žalovaných. A taktiež svedecké výpovede uvedených osôb by nemuseli byť dôveryhodné i z dôvodu, že medzi rodinami (t.j. medzi žalobkyňou a žalovanými ako i ich deťmi- svedkami) nevládne pokojná atmosféra, a teda je nepochybné, že by svedčili predpojato k druhej strane. Spis ORPZ Bátorové Kosihy vyžiadaný taktiež nebol, nakoľko z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že toto konanie sa týka nezavkladovania nehnuteľností pod pivničným domčekom na ich meno, resp. prevodu vlastníctva nehnuteľností pod pivničným domom na Sylviu Mohoš, teda pozemkov zapísaných na LV č. 4028 a nie k samotnému pivničnému domu na LV č. 3210.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalovaných spočíva v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, čo predstavuje úplný úspech žalovaných.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.