Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-186-2016.pdf
PDF · 85.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/186/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom Bratislava, Čulenova č. 6, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: M. U., W.. XX.X.XXXX, F. M. XXX, za účasti intervenienta vystupujúceho na strane žalobcu: ZSE Energie CZ, s.r.o., IČO: 044 85 262, so sídlom Brno, Černá Pole, Lidická 1873/36, Česká republika, o zaplatenie 417,31 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinná žalobcovi zaplatiť? 417,31 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 417,31 Eur od 11.4.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú sumu určenú samostatným uznesením je povinný zaplatiť? žalovaný žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 vo forme tlačiva podľa prílohy nariadenia ES č. 861/2007 a jej doplnením domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 417,31 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti číslo 9406152126 poskytol žalovanej dodávky elektriny a ďalšie služby v zmysle ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a v zmysle Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov. Žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky v súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovaciu faktúru č. 7010546578 na sumu 417,31 Eur splatnú dňa 10.4.2015. Žalovaný vystavenú faktúru a vyššie uvedenú pohľadávku v lehote splatnosti neuhradil, čím sa s plnením svojej peňažnej povinnosti v celkovej výške 417,31 Eur, dostal do omeškania. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 13.9.2016 uzatvorili so spoločnosťou ZSE Energia CZ, s.r.o. Rámcovú komisionársku zmluvu. V zmysle prílohy č. 1 predmetnej zmluvy žalobca poveril menovanú spoločnosť správou, vymáhaním a likvidáciou pohľadávky žalobcu voči žalovanej, a to za odplatu. Z uvedeného potom je zrejmé, že rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie uvedenej spoločnosti vyplývajúce z hmotného práva. 2. Súd žalovanému zaslal podanú žalobu spolu s jej prílohami, s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Žalovaný sa k podanej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril. Uplatnený nárok žiadnym spôsobom nepoprel a ani nespochybnil.
3. Na pojednávanie, ktoré bolo v danej veci konané dňa 5.2.2018 sa osobne dostavil len právny zástupca žalobcu. Žalovaný mala doručenie predvolania spolu so žalobou a poučením riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť vopred žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Právny zástupca žalobcu pred súdom poukázal na obsah žaloby. Na svojich tvrdeniach naďalej zotrval a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pre prípad úspechu si uplatnil aj náhradu trov predmetného konania.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny zo dňa 29.11.2012, vyúčtovacia faktúra za elektrinu č. 7010546578, Pokus o zmier zo dňa 17.4.2015, Oznámenie intervenienta o vstupe do konania zo dňa 11.10.2016, Rámcová Komisionárska zmluva zo dňa 13.9.2016 a jej prílohy ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobcu dodával žalovanému elektrinu, za ktoré dodávky mal žalovaný hradiť dojednanú cenu. Žalovaný však za vykonané dodávky elektriny úhrady nevykonával, čím na jeho strane došlo k neoprávnenému odberu dodávanej elektriny a ku vzniku nedoplatku, ktorý dosiahol sumu 417,31 Eur. Právny predchodca žalobcu žalovanému uvedený nedoplatok vyúčtoval v súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyššie uvedenú faktúru, ktorá však ostala zo strany žalovaného neuhradená.
6. Žalobca mal za to, že v predmetnom konaní súd je povinný postupovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007. Tvrdil, že súd nemá právomoc preskúmavať, či žalobca uvedený v tlačive, má takéto procesné postavenie podľa nariadenia. Tvrdil, že zo žiadneho ustanovenia čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, prípadne iných súvisiacich ustanovení, nevyplýva povinnosť ďalej zdôvodňovať procesné postavenie intervenienta., pričom mal za to, že aj keď nariadenie intervenienta ako účastníka konania nepozná, jeho postavenie v spore vyplýva z aplikovateľného vnútroštátneho práva a preto spoločnosť ZSE Energia CZ, s.r.o. v spore vystupuje ako intervenient. Nariadenie pri definícii cezhraničného sporu nedefinuje typ a kvalitu procesného postavenia strany sporu nedefinuje ako faktor určujúci cezhraničný charakter sporu. Cudzím prvkom v danom prípade je účasť intervenienta, ktorého sídlo je v inom členskom štáte. Súd sa nestotožnil s týmito úvahami žalobcu a mal za to, že v danom prípade spor nemá charakter cezhraničného sporu a teda nespadá pod pôsobnosť Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 3 bodu 1 nariadenia č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu tribunálu konajúceho vo veci. Súd je toho názoru, že žalobca nesprávne interpretoval citovaný článok, keď mal za to, že pre účasť intervenienta v konaní, ktorého sídlo je v inom členskom štáte, sa má aplikovať citované nariadenie. Intervenient totiž nemá postavenie strany sporu, ale v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je len tzv. subjektom sui generis sporového konania, ktorý v spore vystupuje buď na strane žalovaného, alebo na strane žalobcu, a to za účelom, aby podporoval vlastnými úkonmi stranu sporu, na ktorej vystupuje. Naproti tomu stranami sporu sú žalobca a žalovaný, ktorí sa sporia o právo. Len pokiaľ takto definované strany majú bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu tribunálu konajúceho vo veci, sa aplikuje Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Súd je toho názoru, že pojem „strana sporu“ nemožno vykladať extenzívne tak, ako to mal na mysli žalobca, ktorý intervenienta v žalobe označil ako navrhovateľa 2/, argumentujúc tým, že nariadenie nepozná intervenienta ako účastníka konania, a preto jeho postavenie v spore vplýva z vnútroštátneho práva. Pokiaľ by spoločnosť ZSE Energia CZ, s.r.o. bola stranou sporu, teda žalobcom 2/, v konaní by bolo potrebné preukázať jej aktívnu legitimáciu, pričom aktívnu vecnú legitimáciu má len tá zo strán, ktorá je nositeľom subjektívneho práva vyplývajúceho z hmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vchádzajúc z týchto úvah, súd v konaní postupoval v súlade s procesným právom Slovenskej republiky.
7. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetika a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, neoprávnený odber elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa ods. 2 cit. zákona, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného a platného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 23.4.2015 bola základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou vo výške 0,05 %).
8. Súd vykonaným dokazovaním mal v danom prípade preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dodávke elektriny, pričom žalovaný bol povinný uhrádzať za poskytnutú službu cenu v zmysle platného cenníka. Nakoľko však žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, vznikol mu nedoplatok, ktorý mu bol vyfakturovaný vyššie uvedenou faktúrou. Uvedenú faktúru žalovaný žalobcovi včas nezaplatil, čím sa dostal s plnením peňažného nároku do omeškania. Okrem povinnosti uhradiť dlžnú istinu mu tak vznikla povinnosť uhradiť aj úroky z omeškania, výška ktorých je určená v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
9. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho žaloba bola podaná dôvodne a oprávnene.
10.. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.