Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-45-2021.pdf
PDF · 98.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v exekučnej veci oprávnenej: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnej: S. H., nar. X. M. XXXX, trvalý pobyt G.-O., o 321,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Er/90/2014-22 zo dňa 24. februára 2016, EX 1674/2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 E. p. (Exekučný poriadok zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov do 31. marca 2017), § 31 ods. 2, ods. 3, § 40 ods. 1 písm. a), písm. b) § 45 ods. 1 až ods. 3 ZoRK (zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov), § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 O. z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v čase uzatvorenia zmluvy), § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2 písm. d), § 3 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil spotrebiteľským vzťahom na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty č. 62594924 zo dňa 21.2.2007 (uzavretej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej Tatra banka, a. s. a povinnou). Následne dňa 6.2.2013 došlo k podpísaniu uznania dlhu a dohody o splátkach, do ktorej bola zapracovaná rozhodcovská doložka. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorou bolo vnútené spotrebiteľovi riešiť spory vzniknuté zo zmluvy pred rozhodcovským súdom, keďže oprávnená je obvykle osobou, ktorá iniciuje konanie a teda realizuje výber, či podá žalobu na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd. Touto dohodou oprávnená docielila aby sa spor riešil len v rozhodcovskom konaní. Povinná nemala na výber, pretože mohla dohodu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa. Rozhodcovská doložka je preto neplatná. Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní bez takejto doložky nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie dospel tak k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zmenu vyhovením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne zrušením uznesenia a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkala, že vec nesprávne právne posúdil a následne rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do
ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu zaručeného Ústavou SR. Uviedla, že je vylúčené aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. V tomto smere namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka, ktorá založila legitimitu pre rozhodcovské konanie bola zjednaná individuálne výslovným súhlasom povinnej ako spotrebiteľa na základe dodávateľom predloženého návrhu v dokumente označenom ako uznanie dlhu a dohoda o splatení dlhu v splátkach, netvorí tak súčasť všeobecných podmienok zmluvy, ale je osobitným individuálnym dojednaním, pričom povinnej ako spotrebiteľovi bola daná možnosť výberu, či súhlasí s rozhodcovskou doložkou alebo nie. Súhlas povinnej s rozhodcovskou doložkou je zachytený v predloženej listine. Rozhodcovská doložka bola dojednaná po vzniku sporu, t.j. po vzniku pohľadávky. Vzhľadom na to, že dojednanie o rozhodcovskej doložke bolo dojednaním individuálnym, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 53 ods. 1 O. z. Aj podľa odbornej literatúry rozhodcovskú doložku, ktorá neobsahuje dodatočné neprijateľné klauzuly, znemožňujúce spotrebiteľovi dostupnosť súdnej ochrany, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinnej bol predložený návrh rozhodcovskej doložky, bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a túto bez výhrad prijala. Písomný prejav vôle je potrebné hodnotiť podľa § 2 ods. 3 O. z. Riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní si vybrala povinná. Konaním v súlade so zákonom nemohlo dôjsť k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. S poukazom na uvedené v danom prípade neboli naplnené predpoklady ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, ani na prípadné zastavenie exekučného konania, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je objektívne možné, právom dovolené a neodporuje dobrým mravom.
3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 44 ods. 2 E. p. v relevantnom znení), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
7. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol.
8. Ustanovenie § 44 ods. 2 E. p. zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Odvolací súd už viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava je prostriedkom preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti, ktorej účelom je zabrániť v donútení k splneniu povinnosti tam, kde by odobrenie exekúcie bolo možné len v prípade porušenia práva. Udelenie poverenia exekútorovi, je možné len pri nezistení (exekučným súdom) rozporu so zákonom, u žiadnej z troch listín (písomností), predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (zamietnutie žiadosti o poverenie) postačuje zistenie príslušného nesúladu už u jednej z nich.
9. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde podstatným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa splnením podmienok udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa situoval do pozície opravného súdu a formálne
zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom. Prijatie opačného názoru by malo za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či už vôbec alebo len formálne), alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu mali byť donucované najskôr k udeľovaniu poverení (a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky v každom prípade) a až následne byť oprávnené uvažovať o zastavení exekúcie. Zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré sú dané (alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom nie je spôsobilé nič zmeniť - z ktorého dôvodu napokon alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie reprezentovaná možnosťou zastavenia exekúcie je opodstatnenou a zároveň i náležitým procesným nástrojom len tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v čase rozhodovania o poverení (v procese udeľovania poverenia) došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak vôbec stať nemalo.
10. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie eurokonformnými nie sú (v oblasti ochrany spotrebiteľa) také pravidlá vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré zaručujú nižší, než na európskej úrovni garantovaný štandard ochrany spotrebiteľa (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2011 č. k. 10 NcC 19/2011-15). Súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku v čase uzavretia zmluvy oprávnenej a povinnej bolo ustanovenie § 53 ods. 1 O. z., obsahujúce definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako i odsek 4, zakotvujúci demonštratívny výpočet zmluvných podmienok považovaných za neprijateľné (a preto i neplatné). Právna úprava preto pri jej náležitej aplikácii súdmi poskytovala dostatočný štandard ochrany spotrebiteľa.
11. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).
12. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval O. z. (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni práva Európskej únie bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89, Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92, Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92, Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle noriem Európskej únie nielen ustanovenia národného práva implementujúceho predpis Európskej únie (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc).
13. Vzhľadom na nadradenosť práva Európskej únie ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanovení § 52 O. z. a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) vychádzať z definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy.
14. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro).
15. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky. Ak dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz, čo v danom prípade nebolo splnené. Z celkového hodnotenia zmluvy vyplýva, že ide o štandardné formuláre oprávnenej, používané vo viacerých prípadoch, na ktoré spotrebiteľ objektívne nemá dosah (do formulára sa dopisujú konkrétne údaje o povinnej osobe). Samotná formulácia uzavretia rozhodcovskej zmluvy („bol poučený a túto bez výhrad“) nasvedčuje, že nešlo o skutočnú alternatívu (návrh) prijatia či odmietnutia uzavretia rozhodcovskej zmluvy (naviac obsiahnutá v listine o dohode o splácaní dlhu v splátkach). Nie je ani dôkazom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom. Keďže oprávnená neuniesla dôkazné bremeno preukázania opaku (t. j., že zmluvná podmienka nebola navrhnutá vopred a spotrebiteľ bol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky), zmluvnú podmienku nie je možné vyhodnotiť ako individuálne dojednanú (§ 53 ods. 3 O. z.).
16. Je potrebné zdôrazniť, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi dodávateľ nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu bez ohľadu na možnosť alternatívneho výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu). Rovnocenná možnosť výberu je poskytovaná spotrebiteľovi len v prípade aktívneho konania spotrebiteľa voči dodávateľovi (ak sa spotrebiteľ rozhodne stať žalobcom a uplatňuje svoj nárok voči dodávateľovi). Vysoká ochrana spotrebiteľa z pohľadu rešpektovania vnútroštátnych a európskych štandardov má byť garantovaná vo vzťahu k spotrebiteľovi v oblasti hmotného aj procesného práva. To práve znamená zohľadnenie procesného postavenia slabšej strany v konaní vedenom proti spotrebiteľovi. Princíp ochrany práv slabšieho sa prejavuje v obsahovej stránke nielen hmotnoprávnych predpisov, ale aj procesnoprávnych noriem. Povinný, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov, ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z tohto dôvodu súd prihliada na to, aby mu výkon práva dodávateľa nebol neodôvodnene na ujmu.
17. Súd prvej inštancie v súlade s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie aj bez návrhu posúdil v rámci exekučného konania značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, dojednaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi právnym nástupcom poskytovateľa úveru a povinnou (porov. C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones). Uvedená judikatúra predstavuje prameň práva Európskej únie a súdy prvej inštancie, ako aj odvolacie súdy sú povinné postupovať v konaní v súlade s ňou.
18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 O. z.), t. j. s poukazom na povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, bol daný dôvod na vyhodnotenie predmetnej rozhodcovskej zmuvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
19. Ustanovenie § 53 ods. 4 O. z. obsahuje demonštratívny (príkladmý) výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Skutočnosť, že zmluvná podmienka posudzovaná v prejednávanej veci sa v takomto príkladmom výpočte nenachádza a naopak, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku zákonodarca v demonštratívnom výpočte výslovne označil iba dojednanie rozhodcovskej doložky predpokladajúcej, aby spory s dodávateľom boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, neznamená vylúčenie dojednania rozhodcovského konania ako alternatívneho konania z okruhu neprijateľných zmluvných podmienok. Predmetná rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, umožnila veriteľovi podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočniť výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, po ktorom už povinná nemala možnosť brániť sa pred všeobecným súdom.
20. Odvolací súd preto nemohol dospieť k inému záveru, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie, čiže k záveru o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku (predstavujúceho exekučný titul) za neprijateľnú a preto i neplatnú zmluvnú podmienku. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv časový odstup od uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie preskúmateľným spôsobom vyjadril skutkové zistenia a právne závery ku ktorým dospel, preto poukaz oprávnenej na nepreskúmateľnosť rozhodnutia nebol dôvodný.
21. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakej inštancie. Prameňom práva Európskej únie sú však rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, v súlade s ktorými bol argumentačný základ súdu prvej inštancie. Poukaz na v odvolaní označené rozhodnutia odvolacích súdov nebol náležitý, vzhľadom na závery odvolacieho súdu, týkajúce sa nedostatkov odôvodnenia prvoinštačného rozhodnutia a teda jeho predčasnosť. V obdobnej veci bolo už vydané rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoE/32/2021, s rovnakým záverom ako tomu bolo v danom prípade. S poukazom na vyššie uvedené právne závery, nebol daný dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami oprávnenej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo/145/2011).
22. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia nepredstavuje konečné rozhodnutie, ale je zákonným dôvodom pre následné zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 4 E. p..
24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.