Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/623/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 2907/73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, proti povinnej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. F., o vymoženie 78,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37946285, pod sp. zn. 290EX 274/24, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2024, takto

rozhodol:

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 05.04.2024, domáhal od povinnej vymoženia 78,00 EUR., na základe exekučného titulu –rozkazu Mesta Prešov o uložení pokuty za správny delikt č. MsP/1237/2023/9624-Já zo dňa 13.12.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2024, vykonateľnosť dňa 09.02.2024 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 08.04.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: E. G. H., so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37946285 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 290EX 274/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 08.04.2024. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 29.05.2024 predložil súdu Návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2024, spolu s jeho prílohami a to: sms potvrdenie o zaplatení poplatku za parkovanie zo dňa 29.11.2024, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému, vyjadrenie oprávneného zo dňa 14.05.2024. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 290EX 274/24 zo dňa 15.04.2024 bolo doručené povinnej do vlastných rúk dňa 18.04.2024. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2024 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 02.05.2024. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“).

5. Povinná navrhla zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu že uhradila poplatok za parkovanie svojho motorového vozidla dňa 29.11.2023 prostredníctvom mobilnej aplikácie v tvare SMS, cez mobilného operátora O2. Povinná dodala, že po kontrole vozidla mestskou políciou neobdŕžala upozornenie na daný priestupok, a to či už formou lístka za stieračom alebo priložením zabezpečovacieho zariadenia na koleso, a taktiež neobdŕžala ani

iné upozornenie písomnou formou (ani opakovanie) zo strany Mestskej polície Prešov. Povinná svojim podaním vo veci samej navrhla zastaviť exekúciu v celom rozsahu.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie. K dôvodom prezentovaných povinnou uviedol, že pri dokumentovaní správneho deliktu postupovala Mestská polícia Prešov v súlade so o správnom konaní a o cestnej premávke a taktiež v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 13/2019 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území mesta Prešov – čl.- 6 ods. 5, ods. 7 a ods. 8 (Ak sa EČV zaparkovaného vozidla nezhoduje s EČV uvedeným na parkovacom lístku, parkovné nie je uhradené). Povinná vo svojej žiadosti uviedla, že úhrada za parkovné zo dňa 29.11.2023 bola uhradená cez mobilnú aplikáciu v tvare SMS cez mobilného operátora O2, pričom v prílohe na výtlačku sms o zaplatení parkovného z mobilného telefónu je uvedené, že menovaná uhradila parkovné v tvare POB B. B. 3, avšak menovaná vo svojom podaní neuviedla, že nie je držiteľkou motorového vozidla s EČV B.. Oprávnený dodal, že povinná je držiteľkou motorového vozidla s EČV B., a preto povinná uhradila parkovné nie za svoje zaparkované vozidlo, v čoho dôsledku za svoje motorové vozidlo EČ B. nemala dňa 29.11.2023 v čase o 10,36 hod. zaplatenú úradu za parkovanie. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

11. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 23. marca 2021)

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

13. Súd po zistení, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku má odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania, preskúmal predmetné podanie povinnej a dospel k právnemu záveru, že nie je dôvodné.

14. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu neoprávnenosti vymáhaného nároku z titulu uloženej pokuty za správny delikt a to pre úhradu poplatku za parkovanie v rozhodujúcom momente v čase spáchania správneho deliktu, v čoho dôsledku uložená pokuta nebola dôvodná a to v zmysle okolností uvedených v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že povinná namietla nedostatok vecnej správnosti exekučného titulu.

15. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu

právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

18. Povinná po vydaní rozkazu a jeho doručení disponovala možnosťou podať odpor proti uvedenému rozkazu a namietať prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním tohto platobného rozkazu, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal aj podkladom pre výkon exekúcie. Námietka nedoručenia exekučného titulu v tomto exekučnom konaní nebola vznesená zo strany povinnej v lehote na to určenej. Za danú námietku nemožno považovať povinnou vznesenú námietku o nedoručení upozornenia zo strany oprávneného. Rozkaz E. A. o uložení pokuty za správny delikt č. MsP/1237/2023/9624-Já zo dňa 13.12.2023 nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2024 a vykonateľnosť dňa 09.02.2024, v čoho dôsledku sa podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku stal exekučným titulom. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením posudzovať povinnou namietnuté okolnosti v čase spáchania správneho deliktu. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní.. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov v exekučnom konaní. Povinná spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdila a ani nepredložila súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. Na základe uvedených dôvodov súd považoval predmetnú námietku povinnej za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

19. Nad rámec svojej povinnosti súd v exekučnom konaní však uvádza, že preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že povinná dňa 29.11.2023 v čase o 10:36 na mieste Prešov: Sládkovičova č. 23 ako držiteľ vozidla ev. č. B. zn. Suzuki, porušila povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke

- státie v parkovacej zóne bez zaplatenej úhrady za parkovanie. Uvedeným konaním povinná ako držiteľ vozidla porušila § 6a písmeno e) zákona o cestnej premávke, za porušenie ktorého sa podľa § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke ukladá pokuta vo výške 78.00 EUR. V zmysle uvedeného oprávnený uložil povinnej za tento správny delikt pokutu vo výške 78 EUR. Povinná spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložila súdu aj potvrdenie o úhrade poplatku za parkovanie zo dňa 29.11.2024 v čase od 08:04 – 11:04 pre motorové vozidlo evidované pod EČV: B.. Z uvedeného je zrejmé, že povinná neuhradila poplatok za parkovné v rozhodujúcom momente vykonania kontroly parkovného na motorovom vozidle EVČ: B., ktorého je držiteľom, ale uhradila tento poplatok za iné

motorové vozidlo. K rovnakému právnemu záveru dospel aj oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie.

20. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdila a ani nepreukázala žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jej návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by po vzniku exekučných titulov nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučných titulov, resp. skutočnosť, že exekučné tituly boli zrušené.

21. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.